Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/685/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221872
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4412221872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Bratislava, Pribinova 25, (zn: NP-3939-2285) zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Bratislava, Gösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Bratislava, Župné nám. 13, (zn: 43110/2013/34) o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody 125

Eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 Eur, t.j. za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, pretože Okresný súd Nové Zámky
o žiadosti na vydanie poverenia vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX XXXXX/XXXX
rozhodol po viac ako 6 mesiacoch a to rozhodnutím o udelení poverenia. Išlo o konanie proti povinnému:
W. N.. K rozsiahlemu návrhu dodal, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že žalobca má exekučný

titul no nemôže ho uplatniť na exekučnom súde, tento stav zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučnému súdu neprináleží preskúmavať právoplatné rozhodnutie v takom rozsahu ako ho
preskúmal.

Dodal, že dňa 27.4.2012 požiadal o prerokovanie nároku u odporcu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.11.2013 žiadala žalobu zamietnuť. V prvom

rade poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či žalobca
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Žalovaný mal súčasne
za to, že žaloba je podaná predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo
6 mesiacov. Žalovaná informovala, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí a tým zmaril možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a z uvedeného dôvodu
ho žalobca nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalovaná v súvislosti s posúdením, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, v ktorom Ústavný súd SR konštatuje, že samotné nedodržaniezákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Taktiež namietala, že žalobca
nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať

lenÚstavnýsúdSR,apretoniejepreukázanýaninesprávnyúradnýpostup.Ďalejnamietalaajvyčíslenie
materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní
je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, ktoré však žalobca nepreukázal. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha
podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd.

Dňa 6.12.2013 doručil právny zástupca navrhovateľa emailom na tunajší súd ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávaní nariadenom dňa 9.12.2013 a požiadal o odročenie pojednávania na iný vhodný
termín z dôvodu, že v určenom čase bolo vytýčené pojednávanie na Okresnom súde Nitra v právnej
veci navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o. proti
odporcovi SR- Ministerstvo spravodlivosti SR v senáte 14C na 9.12.2013 a v určenom čase bolo

vytýčené pojednávanie na Okresnom súde Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o. proti odporcovi SR- Ministerstvo spravodlivosti
SR v senáte 9C. Uviedol, že trvá na účasti splnomocneného advokáta na pojednávaní a vylučuje
substitúciu. Požiadal súd, aby sa nekonalo pojednávanie v ich neprítomnosti.

Súd poukazuje na § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie pojednávania
bol súdu oznámený bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel a je potrebné,
aby v návrhu na odročenie pojednávania bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd
konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo tunajšiemu súdu doručené
včas a k žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že vo veci Okresného súdu

Nitra bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v predmetnej veci tunajšieho súdu. Zároveň súd poukázal
na splnomocnenie zo dňa 13.9.2012 udelené navrhovateľom právnemu zástupcovi navrhovateľa na
zastupovanie v predmetnej veci, v ktorom navrhovateľ súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť
ustanovila za seba zástupcu.

Súd z uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania
neakceptoval. Právny zástupca navrhovateľa hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 203/2012 zo dňa 14.5.2013. Najvyšší

súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. určuje dve
podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka
alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z
dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie
pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu

dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach uviedol,
že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať len na základe tých
okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť dôvodu, ktorým
je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej skutočnosti
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp.zn. 3Cdo 294/2006, z 24.

novembra 2008 sp.zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp.zn. 5Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010
sp.zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie
hodnovernepreukázaná,zostávažiadosťúčastníkakonaniaavnejuvádzanýdôležitýdôvodibavrovine
nepodložených tvrdení.

Súd však poznamenáva, že navrhovateľ dňa 13.9.2012 súhlasil s tým, aby právny zástupca si stanovil
za seba zástupcu.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, spisom OS Nové Zámky číslo XXEr/
XX/XXXX a zistil tento skutkový a právny stav veci:Dňa 9.1.2009 súdny exekútor JUDr. O. T. doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: W. N. o vymoženie 17440 Sk s prísl. Dňa 19.1.2009 OS Nové

Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora. Toto poverenie bolo expedované súdom dňa 21.1.2009
a doručené súdnemu exekútorovi 27.1.2009. V žiadnom prípade nebolo preukázané tvrdenie žalobcu,
že o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté po viac ako 6 mesiacoch. Súd poznamenáva, že vec
doručenia je vecou príjemcu, teda súd nemôže ovplyvniť, kedy si príjemca zásielku vyzdvihne.

V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to skutočnej škody v sume 125 Euro. Táto
majetková škoda predstavuje ňou vynaložené nasledovné sumy:
- na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 Euro,
- na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Euro.
- na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovnéatelekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Euro.
Celkom takto vynaložila sumu 125 Euro, ktorá by ju nezaťažila ak by exekučný súd postupoval správne
a pri rozhodovaní pri udeľovaní poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú
dobu. Výška tejto hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a

to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda
pozostávazoškodyspočívajúcejvadministratívnychvýdajoch,funkčnýchvýdajoch,mzdovýchvýdajoch
a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Toto vyčíslenie vychádza z účtovej agendy pričom
z dôvodov ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné
korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

Žalobkyňa sa ďalej domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 330 Euro , pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 49 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru po ochrane ľudských práv a základných slobôd

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jej názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
nemajetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu

nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného.
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným.
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jej zákonných
nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Priznanie
nemajetkovej ujmy žiadala aj z týchto dôvodov:
- neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať

vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u členov jej riadiacich orgánov ako aj u jej majiteľov,
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosť.
- úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom a zánik jej ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jej strane, ale aj na strane jej majiteľov.
- nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jej podnikateľské postupy a spôsobila
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohla prijať.
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy a aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytovaniu súdnej ochrany dôjde len
vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
norma (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV US 77/02). V žalobe ďalej uviedla, žereálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania
sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkovi

garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primerané satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Členovia riadiacich orgánov spoločnosti boli
vystavení úzkosti a nepríjemnostiam. Súd však poznamenáva, že žalobca na tieto tvrdenia žiadne
dôkazy nepredložil ( dôkazná povinnosť je na žalobcovi § 120 OSP).

Náhradyškodysadomáhapodľazákonač.514/2003Z.z.,ktoréškodypodľajejtvrdeniajejmalivzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo
vyššie uvedenej exekučnej veci.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. §-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 odsek 1) písmeno a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenejlehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 odsek 1), 2), 3) zák. číslo 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosť učinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2) sa určuje s prihliadnutím najme na:
a) Osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) Závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) Závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho
príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 odsek 2) zák. číslo
514/2003 Z. z. v súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody,
citované ustanovenie je platné od 1.1.2013.

Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa ust. §-u 44 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného konania

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXEr/XX/XXXX, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, tátolehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi

normami. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou
činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou.

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych.

Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto ju treba chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku (k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nevznikla by ani škoda.

Tvrdenie žalobkyne, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia je
právne irelevantná, pretože Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda názor žalobkyne o tom, že 15

dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Na rozdiel od
žalobkyne ,konajúci súd však má za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nebol zapríčinený
nesústredenosťouexekučnéhosúdu,aleprávetým,žeexekučnýsúdsiplnilsvojupovinnosťvyplývajúcu
zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona

o rozhodcovskom konaní. Takýto postup konajúci súd považuje za správny a súladný s ustálenou
judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6
Cdo 105/2011, 6 Cdo 1/2012 6 Cdo 3/2013) a preto v žiadnom prípade ho nepovažuje za nesprávny
úradný postup. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňou tvrdený nesprávny
postup sa nestal v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky a preto absentuje jeden z

predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Absencia čo len jedného zo
zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti musí mať za následok zamietnutie žaloby v tejto
veci. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o nečinnosti súdu viac ako 192 dní.

Súd podľa žalobkyne by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť

o udelenia poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží.

Z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci súd mal za to, že žaloba nebola
podaná dôvodne. Žalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému domáhal v zmysle § 15 ods.
1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu

škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po
uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval
za predčasnú. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanieexekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., skutočnosť,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o

náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej
sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo
Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca však do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné

rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby
okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by
však všeobecné súdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali
postup iných všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu

v súdnictve, nakoľko v prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by
preskúmaval okresný súd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní
náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol
o existencii prieťahov v konaní.

Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená
základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa súd v konaní existenciou ďalších predpokladov
zodpovednosti za škodu (t.j. protiprávne konanie, vznik škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody a následne aj samotnou výškou škody) ďalej nezaoberal, preto ani nevykonal

ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom - vyčkaním na doloženie znaleckého posudku zo strany
žalobcu, pretože znalecký posudok, ktorý rieši právnu otázku nie je relevantný dôkaz, pretože právnu
otázku rieši súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, nečinnosti
súdu viac ako 213 dní a žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 120 OSP).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný
úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci
úspech nemal, pretože jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p.).