Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/11/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112229968

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112229968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke č. 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403
008, právne zastúpeného Soukeník - Štrpka s.r.o. proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na

neznámom mieste, zastúpenému I.. T. R., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prešov, o zaplatenie
101,30 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100,62 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,50% ročne z tejto sumy od 17.10.2013 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 18,00 € do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 28.09.2012 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 101,30 €
spolu s príslušenstvom spočívajúcim v úrokoch z omeškania ako aj náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalovaného neb. L. W. odoberal elektrickú energiu na
odbernom mieste L.. K. XX/X, Ž. M. W., na základe čoho bola vystavené faktúra na celkovú sumu 119,41
€ za fakturačné obdobie 11.12.2010 - 14.09.2011.

Vzhľadom na to, že L. W. zomrel dňa 03.05.2011 bola faktúra rozdelená na fakturačné obdobie do

03.05.2011 a po ňom. Na čas do smrti L. W. pripadla suma 101,30 €.

Vzhľadom na to, že podľa uznesenia o dedičstve je dedičom po L. W. žalovaný, podal žalobca žalobu
voči nemu.

Vzhľadom na to, že sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd mu v
zmysle § 29 O.s.p. na zastupovanie v konaní ustanovil za opatrovníka zamestnanca OS Prešov.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 115 a ods.2 O.s.p. (Pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.), nakoľko vo veci ide podľa § 200ea ods.1 O.s.p. odrobný spor (Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide
o drobný spor.).

Súd vo veci rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom prihliadal aj

na vyjadrenia účastníkov konania a zistil nasledujúci skutkový stav:

Nebohý L. W. bol odberateľom elektrickej energie od žalobcu v odbernom mieste K. XX, XXX XX Ž. M.
W., na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny č. 6122404 zo dňa 11.12.2009.

Žalobca za fakturačné obdobie 11.12.2010 - 14.09.2011 vyfaktúroval žalovanému odber elektrickej
energie v cene 229,41 €, pričom po odpočítaní zaplatených preddavkov vo výške 110 € ostal na
zaplatenie nedoplatok 119,41 €. Z tohto nedoplatku pripadá na čas do smrti L. W. suma 101,30 €.

Podľa uznesenia o dedičstve Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5D/381/2011, D not 113/2001 boli
dedičmi po zomrelom L. W., ktorý nadobudol majetok v hodnote 11422,80 € a R. W., ktorá nadobudla
majetok v hodnote 77,20 €.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 2 písm.b) bod 23 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len zákon) koncovým odberateľom

elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje
elektrinu pre vlastnú spotrebu.

Podľa § 20 ods.1 zákona odberateľ elektriny v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa
osobitných predpisov má právo pri dodávke elektriny uzatvoriť s dodávateľom elektriny zmluvu o
dodávke elektriny, ktorá musí obsahovať popri inom aj rozsah dodávky elektriny a s týmito dodávkami

súvisiacich služieb a rovnako má právo na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny a
s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny formou s dodávateľom dohodnutých
preddavkovýchplatieb;priurčenívýškytýchtopreddavkovýchplatiebdodávateľelektrinyzohľadnívýšku
preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho obdobia.

Podľa§20ods.7zákonadodávateľelektrinyjepovinnýriadneaúplneinformovaťnavyhotovenejfaktúre

odberateľa elektriny v domácnosti o skladbe jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny vrátane ich
číselného vyjadrenia.

V konaní je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku
záväzkového vzťahu, v ktorom hlavnou povinnosťou žalobcu bolo dodávať žalovanému elektrickú
energiu do dohodnutého odberného miesta a hlavnou povinnosťou žalovaného bolo za túto elektrickú

energiu žalobcovi zaplatiť.

Pokiaľ ide o priznanú istinu, tak súd vychádzal z § 470 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z
dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Dedičom po zomrelom L. W. je nielen žalovaný ale aj mal. R. W., ktorá nadobudla dedičstvo vo výške

77,20 €.

Podiel žalovaného na dlhu voči žalobcovi je potom 11422,80 € (hodnota dedičstva nadobudnutého
žalovaným)/11 500 € (hodnota celého dedičstva) x 101,30 € (výška dlhu) = 100,62 €. V prevyšujúcej
časti do 101,30 € je žaloba nedôvodná.Po preskúmaní Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny súd konštatuje, že táto neobsahuje ustanovenia
o splatnosti tzv. vyúčtovacích faktúr a teda o splatnosti z nich plynúcich nedoplatkov alebo preplatkov.

Z uvedených zmluvných ustanovení vyplýva, že čas splatnosti tzv. vyúčtovacej faktúry dohodnutý

nebol. Z uvedeného zároveň vyplýva, že jej splatnosť treba posudzovať podľa § 563 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že splatnosť nemôže byť určená jednostranne žalobcom, ako to tento
robil dátumom splatnosti uvedenom na faktúre.

Keďže doručenie faktúr žalovanému a ani doručenie upomienok nebolo súdu preukázané, považoval

tento za deň výzvy na zaplatenie v súlade s konštantnou judikatúrou deň doručenia žaloby opatrovníkovi
žalovaného. K tomu došlo dňa 15.10.2013, žalovaný tak mal plniť dňa 16.10.2013 a nasledujúcim dňom,
teda dňom 17.10.2013 sa dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci

predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, konkrétne § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vzhľadom na deň omeškania je výška úrokov z omeškania 8,50% ročne. Vzhľadom na určenie dňa
splatnosti žalobou uplatneného nároku, súd žalobu v časti požadujúcej úroky z omeškania pred dňom
17.10.2013 a nad výšku 8,50% ročne zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.3 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní takmer
plne úspešnému žalobcovi. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie

konania vo výške 16,50 € a poplatku za vydanie uznesenia o dedičstve vo výške 1,50 €.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu trov právneho zastúpenia túto súd nepriznal vychádzajúc z
nasledujúceho - NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní
náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca

v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania
(fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za
poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa
však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý

úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní takmer plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku a poplatku zavydanie uznesenia o dedičstve. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom
procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd
nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho

rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov
konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú
nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať
všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom
v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia

nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu
pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany,
označenie obdobia odberu, výška nedoplatku a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je

rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde
súd nemá poznatok, žeby takáto žaloba bola niekedy zamietnutá pre neexistenciu základu nároku.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie

je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania v prejednávanej

vecipovažujeakékoľvektrovyprávnehozastúpeniavspore,vktoromžalovanýnárokžalobcurelevantne
nepopiera a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

Na záver súd uvádza, že k rovnakej aplikácii procesných predpisov o náhrade trov konania v
spotrebiteľských - formulárových sporoch dospela aj súdna prax v Českej republike, kde podľa nálezu
Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, typový spôsob uplatnenia pohľadávky je

dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Prešov (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon

exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).