Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/276/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113206274
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113206274.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľa: K. O., R..

XX.X.XXXX, D. T. P. Č.. XXX/XX, A. J., zastúpeného: Mgr. Peter Odehnal, advokát, so sídlom Hlavná
42, Trnava, proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné
námestie č. 6, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 13.3.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody 9.005,20 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 3.1.2013 do zaplatenia, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 16.885,-eur

s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 3.1.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe a nezákonným rozhodnutím o treste.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
Žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe a rozhodnutím o treste zo dňa 29.6.2012; Oznámením Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku
predbežnéhoprerokovanianárokunanáhraduškodyzodňa2.1.2013;Záznamomoobmedzeníosobnej
slobody podozrivej osoby zo dňa 28.3.2009; Zápisnicou o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa
28.3.2009; Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava

č. ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009 zo dňa 29.3.2009; Zápisnicou o výsluchu obvineného ČVS: ORP-502/
OVK-TT-2009 napísanou na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície
Trnava dňa 29.3.2009; Zápisnicou o výsluchu obvineného ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009 napísanou na
Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava dňa 22.6.2009; Uznesením
Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pv 321/09-11 zo dňa 24.7.2009; Návrhom Okresnej prokuratúry Trnava
č. 2 Pv 300/09-8 zo dňa 30.3.2009; Zápisnicou o výsluchu obvineného sp. zn. Tp 40/2009 napísanou
na Okresnom súde v Trnave dňa 31.3.2009; Uznesením Okresného súdu Trnava Tp 40/2009 zo dňa

31.3.2009; Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5Tpo/25/2009-25 zo dňa 12.5.2009; Uznesením
Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS:ORP-965/OVK-TT-2008 zo dňa 4.2.2009; Upovedomením o
zmene právnej kvalifikácie Krajského riaditeľstva PZ v Trnave Úrad justičnej a kriminálnej polície vo veci
ČVS: KRP-32/OVK-TT-2009 zo dňa 22.4.2009; Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trnave úrad
justičnej a kriminálnej polície Trnava č. ČVS: ORP-503/OVK-TT-2009 zo dňa 30.6.2009; Obžalobou
Krajskej prokuratúry podanej dňa 24.8.2009 sp. zn. Kv 31/09-17; Obžalobou Okresnej prokuratúry
Trnava č. k. 1 Pv 321/09-14 podanej dňa 26.8.2009; Uznesením Okresného súdu Trnava č. k.30T 68/2009 zo dňa 3.9.2009; Uznesením Okresného súdu Trnava 30T/68/2009 zo dňa 18.9.2009;
UznesenímKrajskéhosúduvTrnaveč.k.4Tos/94/2009zodňa20.10.2009;UznesenímOkresnéhosúdu
Trnava č. k. 3T/68/2009 zo dňa 31.3.2010; Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 3Tos/49/2010-536

zo dňa 27.4.2010; Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 30T/68/2009-578 zo dňa 12.1.2012;
Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 3To/34/2011-614 zo dňa 19.4.2011; Rozsudkom Najvyššieho
súdu SR 2 Tdo 37/2011 zo dňa 25.10.2011; Uznesením Najvyššieho súdu SR 2 Tdo 37/2011 zo dňa
25.10.2011; Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 3To/138/2011-672 zo dňa 10.1.2012 a zistil
nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania
domáha proti odporcovi náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe konkrétne
uznesením OS Trnava zo dňa 31.3.2009 sp. zn. Tp/40/2009 v spojením s uznesením KS TT zo dňa
12.5.2009 č. k. 5Tpo/25/2009-25, ktorým bol z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) TP vzatý do väzby a
to v trestnom konaní vedenom pred vyšetrovateľom ORPZ v Trnave pod ČVS: ORP 502/OVK-TT-2009,
taktiež sa navrhovateľ domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o treste, týmto

rozhodnutím bol rozsudok OS Trnava zo dňa 12.1.2011 sp. zn. 30T/68/2009 v spojení s uznesením
KS TT zo dňa 19.4.2011 č. k. 3To/34/2011-614, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania skutkov
kladených mu za vinu obžalobou.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody adresovanej MSSR predložili všetky uznesenia vyšetrovateľa, súdov, uznesenie o

vznesení obvinenia, rozhodnutia o sťažnostiach, o vzatí do väzby, t.j. všetky rozhodnutia, týkajúce sa
predmetnej veci tak ako sú uvedené v predmetnom návrhu na začatie konania. Dôležité pre rozhodnutie
vpredmetnejvecijeto,akobolotototrestnékonanieskončené,navrhovateľpoprávoplatnomrozhodnutí
súdu podal dovolanie na NSSR, ktorý rozhodol dňa 25.10.2011 tak, že zrušil napadnuté uznesenie
Krajského súdu a vec mu vrátil znovu na prerokovanie a rozhodnutie, NSSR konštatoval, že v konaní

bol porušený zákon v neprospech odvolateľa. Vo svojom rozhodnutí NSSR vyslovil, že konanie bolo
vedené nezákonným spôsobom keď hneď prvý úkon polície bol nezákonný, nakoľko v skutočnosti
policajti mali vykonať prehliadku iných priestorov, ale úkon pri ktorom prehľadávali auto deklarovali
ako úkon podľa zákona o policajnom zbore a ako vydanie veci podľa trestného poriadku, v tomto
práve spočívala nezákonnosť a na tú nadväzovali všetky ďalšie úkony, ktoré boli takisto z tohto dôvodu

nezákonné. Preto musel NSSR konštatovať, že došlo k porušeniu zákona v neprospech odvolateľa teda
navrhovateľa. Na uvedené nadväzoval potom rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 10.1.2012 č. k.
3To/138/2011-672, v ktorom pri viazanosti názorom NSSR bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby
a to podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok. K tomuto
oslobodeniu spod obžaloby došlo teda preto, lebo sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestných činov

ktoré boli navrhovateľovi kladené za vinu a teda nemohol sa naplniť ani materiálny znak dôvodov, pre
ktorýbolvzatýdoväzby,týmtooslobodenímspodobžalobyzanikliúčinkyvšetkýchrozhodnutívtrestnom
konaní, ktoré predchádzali a to už aj od rozhodnutia o začatí trestného stíhania, zanikli účinky vznesenia
obvinenia rozhodnutí o väzbe a aj predchádzajúceho rozhodnutia o treste.

K nezákonnosti rozhodnutia o väzbe uvádza, že väzba sa začala od 28.3.2009 od 16.30 hod., pričom

tým, že nadobudol právoplatnosť odsudzujúci rozsudok bolo nariadené dodanie do výkonu trestu a vo
výkone trestu odňatia slobody bol od 20.4.2011 až do 25.10.2011, kedy bol prepustený uznesením
NSSR. Takže počas tej doby od 28.3.2009 až do 25.10.2011 bol pozbavený osobnej slobody nepretržite.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody a o zaplatenie nemajetkovej ujmy, túto si uplatňuje navrhovateľ
z toho dôvodu, že bol spod obžaloby oslobodený, rovnako z tohto istého dôvodu si uplatňuje nárok na

náhradu škody a spôsobenej nemajetkovej ujmy titulom nezákonného rozhodnutia o treste.

Čo sa týka vyčíslenia spôsobenej škody, túto si navrhovateľ uplatňuje ako nárok na náhradu straty
na zárobku za obdobie od 28.3.2009 do 25.10.2011, v celkovej výške 9.005,20 eur, keď pred vzatím
do väzby bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa N. B. s miestom podnikania Rázusova 266/6,
Trnava, bol zamestnaný od 27.2.2006 až do 31.3.2009 na hlavný pracovný pomer ako prevádzkar

manažer predaja, tento pracovný pomer skončil zamestnávateľ okamžitým skončením pracovného
pomerupodľa§68ods.1písm.b)Zákonníkapráceatopreto,ženavrhovateľnenastúpildozamestnania
v dôsledku zadržania, tiež preto, že zamestnávateľ sa dozvedel o jeho vzatí do väzby. Pokiaľ ide o
konkrétny výpočet vychádza sa v ňom z priemernej mesačnej čistej mzdy navrhovateľa, ktorá bola
vo výške 287,50 eur, čo za jeden deň pozbavenia osobnej slobody predstavuje sumu 9,58 eur a tátosuma sa násobí počtom dní pozbavenia osobnej slobody ktorých bolo 752 za obdobie väzby a tiež
počtom dní kedy bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody teda 188 dní, pokiaľ ide o nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, uvádza, že v čase kedy bola podaná žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku, ustanovenie § 17 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z. z. upravovalo minimálny nárok
z ktorého vychádzali pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie. S účinnosťou od 1.1.2013 sa toto
ustanovenie zmenilo tým, že zaviedlo odkaz na zákon č. 215/2006 Z. z., preto pri podaní návrhu na
začatie konania sumu , ktorá je nárokom na nemajetkovú ujmu znížili na sumu 16.885,-eur, ktorá suma
je v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1.1.2013. Pokiaľ ide o náhradu škody aj o náhradu

nemajetkovej ujmy k týmto sumám žiada navrhovateľ priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,75%
ročne a to od 3.1.2013 až do zaplatenia, dátum 3.1.2013 je odvodený od tej skutočnosti, že dňa
2.1.2013 je datované oznámenie MSSR o výsledku predbežného prerokovania nároku o náhradu škody,
v ktorom nároku nebolo vyhovené. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a
vznikom škody k tomuto uvádza, že rozhodnutia o väzbe bezprostredne viedli k obmedzeniu osobnej
slobody navrhovateľa jeho umiestneniu do ÚVV Leopoldov, kde bol pozbavený osobnej slobody až

do 19.4.2011, rozhodnutie o väzbe bolo príčinou, pre ktorú bol s navrhovateľom okamžite skončený
pracovný pomer, rozhodnutie o treste bezprostredne viedlo k umiestneniu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov, bolo príčinou pozbavenia osobnej slobody od 20.4.2011 do 25.10.2011.
Pozbavením osobnej slobody navrhovateľovi vznikla nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej
súvislosti s týmito rozhodnutiami. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy, k tomuto uvádza, že samotné oslobodenie spod obžaloby nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu, ktorá navrhovateľovi vznikla pozbavením osobnej slobody, uvedené viedlo k strate
zamestnania, počas výkonu väzby navrhovateľa opustila priateľka, viac ako dva a pol roka žil v prostredí
ÚVV a ÚVTOS Leopoldov medzi osobami či už trestne stíhanými alebo odsúdenými za rôznu trestnú
činnosť po dobu približne 19 mesiacov bol na uzavretom oddelení s osobou stíhanou za viacnásobné

vraždy, tiež bol na cele s osobou menom J., ktorý sa liečil na psychiatrii 18 rokov, každý deň sa
navrhovateľ na cele s týmito osobami bál o svoj život, z tohto dôvodu sa budil skôr ako títo väzni,
počas výkonu väzby nemal možnosť kontaktu so svojou rodinou, návštevy prebiehali za plexisklom,
priateľka ktorá ho opustila približne po roku strávenom vo väzbe začala chodiť s jeho priateľom, tým
pádom stratil ju i svojho dobrého priateľa. Navrhovateľ pred vzatím do väzby nebol nikdy odsúdený

za spáchanie trestného činu, nemá žiadny záznam v registri trestov, vedie a viedol bezúhonný život,
pozbavenie osobnej slobody a výkon trestu je najvážnejším zásahom do osobnej slobody zo strany
štátu, za významný považuje dôvod, pre ktorý bol navrhovateľ oslobodený spod žaloby konkrétne § 285
písm. a) Trestného poriadku teda že nebolo dokázané, že sa stal skutok za ktorý bol stíhaný z hľadiska
hierarchie dôvodov oslobodenia spod obžaloby ide o taký záver trestného stíhania, z ktorého vyplýva,

že nebolo možné zistiť ani to, či sa skutky, ktoré mu boli kladené za vinu stali a tiež je významná tá
skutočnosť, že tento dôvod na oslobodenie spod obžaloby existoval už v čase začatia trestného stíhania.
Z hľadiska právnej kvalifikácie návrhu poukazuje na Zákon č. 514/2003 Z. z. konkrétne na § 3 ods. 1
písm. c), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 8 ods. 5 písm. b), § 8 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1, § 17 ods. 1
Zákona, § 17 ods. 2 a ods. 4 Zákona, § 16 ods. 4, tiež poukazuje na § 6 Zákona č. 215/2006 Z. z..

K vyjadreniu odporcu splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o argumentáciu, že
navrhovateľ si väzbu zavinil sám s touto argumentáciou odporcu nemôže súhlasiť, navrhovateľ bol
v podstate hneď pri prvom úkone zadržaný, obvinenie mu bolo následne vznesené, od samotného
zadržania mu bola nepretržite obmedzená osobná sloboda a teda ani neexistoval nejaký časový priestor,
v ktorom by si mohol zaviniť väzbu tým, že sa dopustí niektorého z konaní v zmysle § 71 ods. 1 Trestného

poriadku. Z Nálezov Ústavného súdu ČR ktoré sa zaoberajú výkladom zavinenia si väzby vyplýva,
že toto zavinenie má byť chápané ako „spôsobenie si väzby“ má byť vykladané reštriktívne, aby jeho
výkladom nedošlo k popretiu zodpovednosti štátom za spôsobenú škodu. Ústavný súd tiež uvádza,
že nemožno súhlasiť s tým, že zavinenie bude vykladané tak, že postačuje nevedomá nedbanlivosť.
Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa trestné stíhanie ukáže ako od počiatku nedôvodné nemôže byť

dôvodná ani väzba, pretože je len prostriedkom na vyšetrenie veci. Ďalej sa tu zaujíma také stanovisko,
že ak vzatie do väzby nadväzuje na nezákonný postup, nemožno sa zbaviť zodpovednosti za škodu
žiadnym spôsobom a teda ani tvrdením, že obvinený si väzbu zavinil sám. Obsah výpovede obvineného
je úplne irelevantný vo vzťahu k posudzovaniu, či si väzbu zavinil alebo nezavinil sám, k tomu, že nebolo
spochybnené, že vedome prechovával drogy uvádza, že práve toto bolo vyvrátené oslobodzujúcim

rozsudkom, navrhovateľ nezákonnosť dôkazu namietal už od začiatku, už v prípravnom konaní, táto
námietka neprišla z jeho strany až v rámci odvolania, viackrát žiadal o prepustenie z väzby, pričom jehožiadostiam nikdy nebolo vyhovené, vždy boli zamietnuté. V danom prípade ide o učebnicový príklad
kedy si navrhovateľ väzbu nezavinil a ani nemohol zaviniť.

Pokiaľ ide o námietku odporcu, že požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy je nedôvodne vysoká, k

tomuto uvádza, že vychádzajú z limitov, ktoré stanovuje zákon a pri vyčíslení nároku na nemajetkovú
ujmu ustanovenia zákona rešpektujú.

Navrhovateľ uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava toho, čo uviedol jeho splnomocnený zástupca.

Zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť. Základným predpokladom
pre priznanie nároku na náhradu škody je oslobodzujúci rozsudok, či zrušenie rozhodnutia pre
nezákonnosť avšak v ďalšom kroku je súd povinný skúmať otázku zavinenia väzby pričom ustanovenie §

8 ods. 6 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. považuje odporca za kľúčové v tejto veci. Čo sa týka tvrdenia,
že navrhovateľ bol zadržaný ihneď po vznesení obvinenia a teda z jeho strany nemohlo dôjsť ku konaniu,
ktorým by si väzbu zavinil uvádza, že pre obdobie ktoré sa zohľadňuje pri dôvodoch zavinenia väzby nie
je len obdobie po vznesení obvinenia. Čiže môže ísť aj o obdobie predchádzajúce uzneseniu o vznesení
obvinenia. Ďalšou vecou je otázka nevedomej nedbanlivosti, pričom i nevedomá nedbanlivosť stačí pre

posúdenie, že šlo o zavinenie. V tomto prípade ide o ukážkový prípad zavinenia väzby, keďže nikde
v celom konaní nebola spochybnená skutočnosť, že žalobca vedome prechovával vo svojom vozidle
drogy. Pri rozhodovaní o vine sú zohľadňované iné skutočnosti ako pri rozhodovaní o väzbe, v tomto
prípade samotná skutočnosť, že prehliadka vozidla nebola vykonaná políciou riadne v zmysle § 101
Trestného poriadku, sa plne prejavila v tom, že tento dôkaz nemohol byť použitý v trestnom konaní a

žalobca bol oslobodený. To však nemá vplyv na skutočnosti, ktoré boli zohľadňované pri rozhodnutí o
vzatí do väzby. Chce poukázať na to, že navrhovateľ vo výsluchoch pred políciou nielenže dostatočne
nevysvetlil prítomnosť drog vo svojom aute, avšak dokonca udával dve verzie, ako sa do jeho vozidla
dostali. Raz tvrdil, že tieto našiel v chladničke, vyhodenej pri diaľnici, raz tvrdil, že ich dostal od svojho
dlžníka a uchoval ich ako záloh, kým mu nebude dlh vrátený. Tieto vyjadrenia smerom k polícii považuje

tiež za dôkaz zavinenia väzby navrhovateľom.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, táto nemôže byť predpokladaná automaticky, je potrebné ju riadne
preukázať, čo sa doposiaľ nestalo. Má za to, že nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody,
keď v danom prípade ide o zavinenie väzby navrhovateľom.

Zo žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím

o väzbe a rozhodnutím o treste zo dňa 29.6.2012 adresovanej navrhovateľom odporcovi súd zistil,
že navrhovateľ žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbearozhodnutímotreste,pričomsiuplatňovalnároknanáhradustratynazárobkuvovýške9.005,20
eur a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 18.503,40 eur a nárok na náhradu trov konania vo
výške 888,34 eur, ktorá bola spôsobená rozhodnutím o väzbe a rozhodnutím o treste v trestnom konaní

vedenom na Úrade justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Trnave pod ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009,
následne pred Okresným súdom Trnava pod sp. Zn. 30T 68/2009 a pred Krajským súdom v Trnave pod
sp. Zn. 3To/34/2011.

Z Oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody zo dňa 2.1.2013 adresovaného splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa súd zistil, že

žiadosť navrhovateľa bola predbežne prerokovaná, pričom žiadosti nebolo vyhovené, keď Ministerstvo
spravodlivosti SR dospelo k názoru, že vo veci nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody.

Zo záznamu o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby Krajského riaditeľstva PZ Úrad justičnej
a kriminálnej polície, odbor kriminálnej polície, Č.p.: KRP/ÚJKP-OKP-2009 zo dňa 28.3.2009 súd zistil,

že dňa 28.3.2009 o 16.30 hod. v Trnave na ul. Nitrianska bola v zmysle § 85 ods. 2 Trestného poriadku
obmedzená osobná sloboda osoby: K. O. (navrhovateľ v predmetnom konaní).Zo zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého č. ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009 napísanej na
Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava dňa 28.3.2009 súd zistil,
že zadržaný K. O. (navrhovateľ v predmetnom konaní) sa rozhodol, že využíva svoje právo a vypovedať

nebude.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava č. ČVS:
ORP-502/OVK-TT-2009 zo dňa 29.3.2009 súd zistil, že podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
bolo vznesené obvinenie K. O. (navrhovateľovi v predmetnom konaní) za zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 171 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne
odôvodnený záver, že v čase o 16.30 hod. dňa 28.3.2009 v Trnave na ul. Nitrianskej pri objekte SAD
riadil ako vodič vozidlo Peugeot 407 Coupé čiernej farby, toto bolo kontrolované príslušníkmi UJKP
OKP HR PZ Trnava, pri kontrole vozidla bolo vo vozidle nájdené v stredovom paneli plastové vrecko
s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzali 3 ks menších vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom
metamfetamínu s prímesou kofeínu s celkovou hmotnosťou 48,064 g a s koncentráciou účinnej látky

50,0 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), toto množstvo obsahuje 24,032 g
absolútneho metamfetaminu, čo zodpovedá 601 - 1202 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom
metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 28.3.2009 začal vyšetrovateľ UJKP OR PZ Trnava v
zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie za zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, preto, že v čase o 16.30 hod. dňa 28.3.2009 v Trnave na ul.
Nitrianskej pri objekte SAD bolo kontrolované príslušníkmi UJKP OKP KR PZ Trnava vozidlo Peugeot

407 Coupé čiernej farby, ktoré riadil ako vodič K. O., pri kontrole vozidla boli vo vozidle nájdené v
stredovom paneli 3 ks vreciek s obsahom bielej látky neznámeho pôvodu, pričom vodič K. O. uviedol, že
sa jedná o pervitín. Znaleckým skúmaním vykonaným KEU PZ Bratislava bolo zistené, že predložené
plastovévreckostlakovýmuzáveromobsahovalo3ksmenšíchvreciekstlakovýmuzáveromsobsahom
metamfetamínu s prímesou kofeínu s celkovou hmotnosťou 48,064 g a s koncentráciou účinnej látky

50,0 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), toto množstvo obsahuje 24,032 g
absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 601 - 1202 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom
metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009 napísanej na Okresnom riaditeľstve
PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava dňa 29.3.2009 súd zistil, že obvinený K. O.
(navrhovateľ v predmetnom konaní) k veci uviedol, že v utorok dňa 24.3.2009 večer sa vozil na svojom
vozidle Peugeot 407 Coupé, EČ: T. po ceste medzi Zelenčom a Modrankou, tu zbadal odstavené vozidlo
Škoda Fabia, EČ nevie a videl ako sa nejaký človek hrabe pri nejakej starej vyhodenej chladničke pri

smetisku, čiže bolo to pri smetisku a ako ho zbadal, rýchlo nasadol do auta a odišiel preč. Jemu to
nedalo, bol zvedavý čo tam robil, tak sa v Modranke otočil a išiel späť. Asi po dvoch minútach prišiel k tej
chladničke a pod vekom našiel sakel, v ktorom boli tri balíčky, ktoré boli v jednom veľkom balíčku. Ovoňal
to, zdalo sa mu, že ide nejaké auto, tak to strčil späť a išiel preč. Nechal to tam do piatku 27.03.2009,
tušil, že sa jedná o drogy, tak tam v piatok asi o pol štvrtej, pol piatej išiel. Nevie čo s tým plánoval,

nerozmýšľal nad tým. Jednoducho to zobral, opravuje, že to bolo v sobotu dňa 28.03.2009, nie v piatok,
zobral to do auta a položil do stredového panela a pri následnej policajnej kontrole, pri objekte SAD v
Trnave, keď ho policajti zastavili a pýtali sa ho či má niečo v aute, povedal im, že v stredovom paneli má
pervitín. Na otázku vyšetrovateľ, že ako vedel, že sa jedná o pervitín, obvinený povedal, že videl to u
svojej bývalej frajerky asi pred rokom. Ľutuje toho, mal to nechať tak. Nerozmýšľal čo s tým chce robiť.

Na otázku vyšetrovateľa, či niekedy vozil v aute drogy, obvinený uviedol že „nie“, na otázku vyšetrovateľ,
či sa v minulosti zaoberal predajom drog, obvinený uviedol, že „nie“.Zo zápisnice o výsluchu obvineného ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009 napísanej na Okresnom riaditeľstve
PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava dňa 22.6.2009 súd zistil, že obvinený K. O. k veci
uviedol, že v októbri minulého roku požičal sumu 50.000,- Sk osobe K. I.. Tvrdil mu, že tieto peniaze

mu vráti do mesiaca a že mu dá aj nejaké navyše, avšak tieto peniaze mu do mesiaca marec 2009
nevrátil. Počas tejto doby od neho žiadal aj ďalšie peniaze, on mu ich aj skutočne požičal, bola to suma
maximálne 5.000,- Sk, ktorú mu požičal na viac krát. Asi týždeň pred tým ako bol zadržaný, prišiel K.
I.Ř. za ním s tým , že ak sa bojí o tie peniaze, vie mu dať niečo do zálohy, pokiaľ mu vráti peniaze.
Povedal mu, že mu dá do zálohy pervitín v hodnote 50.000- Sk. Volal mu dňa 27.03.2009, teda deň

pred jeho zadržaním, chcel sa s ním stretnúť, tak mu povedal, aby prišiel za ním do reštaurácie, kde
práve bol. Povedal mu, že súhlasí s týmto návrhom, opýtal sa ho, či je to v hodnote „50 litrov“, K. I. mu
povedal, že áno a opýtal sa ho či mu to má priniesť hneď, on s tým nesúhlasil, potom mu I. povedal,
že ho prezvoní na mobilný telefón, čo bude signál, že to bude na mieste a potom mu povedal, že to
miesto bude medzi Zelenčom a Modrankou, vedľa tejto cesty mala byť vyhodená stará chladnička, kde
pod plechom mal byť ukrytý ten pervitín. Ešte sa dohodli, že pervitín bude mať pri sebe dovtedy, kým

mu nevráti tie peniaze. Nasledujúci deň okolo 15.00 hod. ho I. prezvonil na mobilný telefón, tak išiel na
to miesto, našiel tam tú chladničku a pod plechom našiel ten sáčok. Tento z nej vybral, dal si ho k sebe
do vozidla. Chcel vedieť čo to je, či ho I. neoklamal a tak chcel nájsť niekoho kto by sa na to pozrel.
Išiel naspäť do Trnavy, kde ho na Nitrianskej zastavili policajti a následne ho aj zadržali. Na otázky
im povedal, že má v aute pervitín. S odstupom času si myslí, že to bolo na neho dopredu pripravené,

nakoľko to mal u seba maximálne 5 minút.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava č. 1 Pv 321/09-11 zo dňa 24.7.2009 súd zistil, že podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku bola zamietnutá sťažnosť obvineného K. O. (navrhovateľa
v predmetnom konaní) proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 30.6.2009, ČVS: ORP-503/C-VK-TT-2009, ktorým mu

bolovzmysle§206ods.1Trestnéhoporiadkuvznesenéobvineniezazločinnedovolenéhoozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v
čase od 16.30 hod. dňa 28.3.2009 v Trnave na Nitrianskej ulici pri objekte SAD riadil ako vodič vozidlo
zn. Peugeot 407 Coupé, čiernej farby, EČ: T.-XXXCX, toto bolo kontrolované príslušníkmi ÚJKP OKP
KR PZ Trnava a pri kontrole vozidla bola v batožinovom priestore v lekárničke nájdená krátka palná

zbraň - samonabíjacia pištoľ zložená zo súčiastok pochádzajúcich z českej pištole značky ČZ model
75, kalibru 9 mm Luger, výrobcu Česká zbrojovka - Uherský Brod, ktorá je označená výrobným číslom
S1292 na hlavni, pričom v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z.z. v platnom
znení sa jedná o zbraň kategórie A, t.j. zbraň zakázanú, ktorú v zmysle § 8 ods. 1 uvedeného zákona
je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť, ak tento zákon neustanovuje inak, lustráciou

v EZP bolo zistené, že K.R. O. nie je držiteľom zbrojného preukazu a taktiež nie je majiteľom žiadnej
legálne držanej zbrane.

Z návrhu Okresnej prokuratúry Trnava č. 2 Pv 300/09-8 zo dňa 30.3.2009 súd zistil, že prokurátorka
OkresnejprokuratúryvTrnavepodľaust.§87ods.1Trestnéhoporiadkupodalanávrhnavzatiedoväzby
obvineného K. O., ktorému bolo uznesením vyšetrovateľa PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej

polície, odboru všeobecnej kriminality Trnava sp. zn. ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009, zo dňa 29.03.2009
v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 ods. 1
písm. c), písm. d) Trestného zákona, z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného sp. zn. Tp 40/2009 napísanej na Okresnom súde v Trnave dňa
31.3.2009 súd zistil, že obvinený K.R. O. využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava Tp 40/2009 zo dňa 31.3.2009 súd zistil, že obvinený K. O. bol
podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý
do väzby s tým, že väzba sa započítava od 28.3.2009 od 16.30 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na

výkon väzby Leopoldov.Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa PZ v Trnave, Úradu justičnej a
kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality Trnava sp. zn. ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009 zo dňa
28.03.2009bolovzmysle§199ods.1Trestnéhoporiadkuzačatétrestnéstíhanieanásledneuznesením

vyšetrovateľa PZ v Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru všeobecnej kriminality Trnava
sp. zn. ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009, zo dňa 29.03.2009 bolo v zmysle § 206 ods. 1 Trestného
poriadku vznesené obvinenie K. O. za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 28.03.2009 v čase asi o 16.30 hod. v Trnave,

na ulici Nitrianskej pri objekte SAD viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 407 Coupé,
čiernej farby, EČ: T. XXXCX, kde bol zastavený a následne kontrolovaný príslušníkmi UJKP OKP
KR PZ Trnava, kde pri kontrole vozidla v stredovom paneli vozidla bolo nájdené plastové vrecko s
tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzali 3 ks menších vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom
metamfetamínu s prímesou kofeínu s celkovou hmotnosťou 48,064 g a s koncentráciou účinnej látky
50,0% hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené ako voľná báza), toto množstvo obsahuje 24,032 g

absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 601 - 1202 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom
metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok. Po oboznámení sa s návrhom prokurátorky, priloženým vyšetrovacím spisom
ČVS: ORP - 502/OVK-TT-2009, ako i vyšetrovacím spisom OR PZ Trnava, ČVS: ORP-965-OVK-TT-

2007 došiel sudca k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Z dôkazov vykonaných doposiaľ v trestnom
konaní mal sudca za preukázané, že existuje dôvodné podozrenie, že obv. K. O. sa dopustil spáchania
skutku, ktorý sa mu v uznesením zo dňa 29.3.2009 kladie za vinu. Obvinený pri svojej výpovedi v
prípravnom konaní po vznesení obvinenia potvrdil, že látku, ktorá bola nájdená v motorovom vozidle,
ktoré riadil umiestnil do tohto motorového vozidla on sám s vedomím, že ide pervitín. Obvinený pri

svojom výsluchu poprel, že by v minulosti vozil v aute nejaké drogy a že by sa v minulosti zaoberal
predajom drog. Pôvod zaisteného metamfetamínu vysvetlil tak, že tento náhodou našiel pri nejakej
starej vyhodenej chladničke na smetisku. Zo znaleckého posudku KEU PZ Bratislava vyplýva, že pokiaľ
ide o látku zaistenú vo vozidle, ktoré riadil obvinený tak ide metamafetamín s prímesou kofeínu, s
celkovou hmotnosťou 40,064 g a koncentráciu účinnej látky 50 % hmotnostných metamfetamínu. Z

tohto množstva je možné pripraviť 601 - 1202 obvykle jednorazových dávok drog. Dosiaľ vykonané
dokazovanie nasvedčuje, že uvedený skutok má všetky zákonné znaky zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona. Okrem uvedených skutočností tu existujú konkrétne dôvody na
základe, ktorých je daná obava, že obvinený pri ponechaní na slobode by pokračoval v páchaní rovnakej

trestnej činnosti. Táto obava je daná najmä spôsobom páchania trestného činu, z ktorého je obvinený
podozrivý, ako i povahou tohto trestného činu. U obvineného bolo v jeho motorovom vozidle zaistené
väčšie množstvo psychotropnej látky, ktoré zodpovedá 601-1202 obvykle jednorázovým dávkam drogy.
Je zrejmé, že takéto veľké množstvo drogy neprechovával obvinený pre svoju vlastnú potrebu, keď
sám obvinený pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že drogy nebral ani neberie a na

závislosť nebol nikdy liečený. Spôsob akým sa tieto drogy dostali do jeho motorového vozidla nevedel
vierohodným spôsobom vysvetliť. Z toho vyplýva podozrenie, že obvinený prechovával u seba väčšie
množstvo drogy za účelom jeho ďalšej distribúcie. Rovnako i správanie obvineného pri zaistení drogy,
tak ako vyplýva z výpovede svedkov L. a H. sa nevyznačovalo žiadnymi známkami prekvapenia alebo
stresu, z čoho vyplýva, že obvinený bol uzrozumený s rizikom, ktoré súvisí s prechovávaním väčšieho

množstva nájdenej drogy. Tieto skutočnosti vedú sudcu k záveru, že existuje obava, že obvinený pri
ponechaní na slobode bude pokračovať v páchaní tejto závažnej trestnej činnosti. Nemožno sa stotožniť
s názorom prokurátorky, ktorá vidí obavu s pokračovania v páchaní trestnej činnosti v tom, že obvinený
je trestne stíhaný v inom konaní pre rovnakú trestnú činnosť. Z overenej fotokópie vyšetrovacieho spisu
vedeného pod ČVS:ORP-965/OVK-TT-2007 vyplýva, že obvinenému bolo vznesené obvinenie dňa

4.2.2009, avšak nie je z neho zrejmé, či mu bolo toto obvinenie doručené. Taktiež je zrejmé, že obvinený
v tejto trestnej veci nebol do dnešného dňa vypočutý, ako obvinený. Vzhľadom na tieto skutočnosti
nemožno vyvodiť dôvody tzv. preventívnej väzby z prebiehajúceho trestného stíhania v tomto konaní.
Rovnako ani skutočnosť uvádzaná prokurátorkou, že obvinený je osobou známou z operatívnou pátracej
činnosti príslušníkov polície, ktorá sa zaoberá drogovo trestnou činnosťou nie je sama o sebe takou

skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala danosť dôvodu väzby. Nakoľko sudca však zistil

vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce vzatie obvineného do väzby, rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 5Tpo/25/2009-25 zo dňa 12.5.2009 súd zistil, že súd
zamietol sťažnosť obvineného K. O. proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 31.3.2009 sp.
zn. Tp/40/2009, ktorým bol obvinený vzatý do väzby. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že krajský

súd dospel k záveru, že u obvineného existujú dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku ako po stránke formálnej tak aj materiálnej. Z doposiaľ zadokumentovaných dôkazov vyplýva,
že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie dňa 28.3.2009 bol spáchaný, má znaky trestného činu,
sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. Krajský súd konštatoval, že je zrejmé, že
zaistené množstvo psychotropnej látky obvinený neprechovával pre svoju vlastnú potrebu, spôsob akým

sa drogy dostali do jeho motorového vozidla nevedel vierohodným spôsobom vysvetliť, z čoho vyplýva
podozrenie, že obvinený prechovával u seba väčšie množstvo drogy za účelom jeho ďalšej distribúcie,
čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že obvinený pri zaistení droby nevykazoval žiadne známky prekvapenia
alebo stresu, z čoho možno vyvodiť záver, že bol uzrozumený čo vo svojom vozidle preváža. Preto súd
sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ČVS:ORP-965/OVK-TT-2008 zo dňa 4.2.2009 súd

zistil, že podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie K. O. za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je
dostatočne odôvodnený záver, že dňa 25.8.2008 v čase okolo 20.00 hod. v Trnave na ul. Bučianskej
na parkovisku benzínového čerpadla Slovnaft v osobnom motorovom vozidle Peugeot 407 Coupe, EČ

T.-XXXCX, čiernej farby predal za sumu 331,94 € (10.000,- Sk) za účelom ďalšieho predaja S. F., nar.
XX.X.XXXX. bytom A. J., H. XX v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom zabalený biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 6805 mg s priemernou koncentráciou 74,5 % hmotnostných metamfetamánu,
obsahujúci 5070 mg absolútneho metamfetamánu, ktoré množstvo zodpovedá 127 až 254 obvvkle
jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Z upovedomenia o zmene právnej kvalifikácie Krajského riaditeľstva PZ v Trnave Úrad justičnej
a kriminálnej polície vo veci ČVS: KRP-32/OVK-TT-2009 zo dňa 22.4.2009 súd zistil, že obhajca
obvineného K. O. bol upovedomený o tom, že vzhľadom k množstvu a hodnote metamfetamínu

zaisteného ohliadkou mot. vozidla sa bude konanie K. O., za ktoré mu bolo vznesené obvinenie dňa
29.3.2009 pod ČVS: ORP-502/OVK-TT-2009, posudzovať ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Konanie, za ktoré mu bolo
vznesené obvinenie dňa 4.2.2009 pod ČVS: ORP-OVK-TT-2008 sa aj naďalej bude posudzovať ako

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície Trnava č. ČVS:
ORP-503/OVK-TT-2009 zo dňa 30.6.2009 súd zistil, že podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo
vznesené obvinenie K. O. pre pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

§294ods.2Trestnéhozákona,lebonapodkladezistenýchskutočnostíjedostatočneodôvodnenýzáver,
že v čase o 16.30 hod. dňa 28.3.2009 v Trnave na ul. Nitrianskej pri objekte SAD riadil ako vodič vozidlo
Peugeot 407 Coupé čiernej farby, EČ T., toto bolo kontrolované príslušníkmi UJKP OKP KR PZ Trnava,
prikontrolevozidlabolavbatožinovompriestorevlekárničkenájdenákrátkapalnázbraň-samonabíjacia
pištoľ zložená zo súčiastok pochádzajúcich z českej pištole značky ČZ model 75, kalibru 9 mm Luger,

výrobcu Česká zbrojovka - Uherský Brod, ktorá je označená výrobným číslom S1292 na hlavni, pričom
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. „190/2003 Z. z. v platnom znení sa jedná o zbraň
kategórie A, t.j. zbraň zakázanú, ktorú v zmysle § 8 ods. T uvedeného zákona je zakázané nadobúdať
do vlastníctva, držať alebo nosiť, ak tento zákon neustanovuje inak, lustráciu v EZP bolo zistené, že K.
O. nie je držiteľom zbrojného preukazu a taktiež nie je majiteľom žiadnej legálne držanej zbrane.Z obžaloby podanej Krajskou prokuratúrou v Trnave na Okresný súd Trnava dňa 24.8.2009 sp. zn. Kv
31/09-17 súd zistil, že podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku bola podaná obžaloba na K. O., že

1. dňa 25.08.2008 v čase okolo 20.00 hod. v Trnave, na ul. Bučianskej, na parkovisku benzínového

čerpadla Slovnaft predal v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 407 Coupe, ev. č. T.-XXX P.,
čiernej farby, S. F. plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s
hmotnosťou 6.805 mg s priemernou koncentráciou 74,5% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci
5.070 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 127 obvykle jednorazovým dávkam
psychotropnej látky, ktorých hodnota na „čiernom trhu“ predstavuje sumu najmenej 1.264, 69 Euro

(38.100,- Sk) a metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do II. skupiny psychotropných látok,

2. dňa 28.03.2009 v čase o 16.30 hod. v Trnave, na ul. Nitrianskej pri objekte Slovenskej autobusovej
dopravy riadil ako vodič vozidlo zn. Peugeot 407 Coupe, ev. č. T.-XXX P., čiernej farby, pričom pri
kontrole tohto vozidla príslušníkmi Krajského riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava

bolo v stredovom paneli tohto vozidla nájdené 1 kus plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom
sa nachádzali 3 kusy menších vreciek s obsahom metamfetamínu s prímesou kofeínu o celkovej
hmotnosti 48,064 g, s koncentráciou účinnej látky 50,0 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené
ako voľná báza), ktoré obsahovalo 24,032 g absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 601
obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky, ktorých hodnota na „čiernom trhu“ predstavuje sumu

najmenej 3.990,64 Euro (120.222,- Sk) a metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, teda v bode 1. obžaloby neoprávnene
predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku; v bode 2. obžaloby neoprávnene si
zadovážil a prechovával vo väčšom rozsahu psychotropnú látku, čím spáchal v bode 1. obžaloby

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona; v bode 2.
obžaloby obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2
písmeno e/ Trestného zákona.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 1 Pv 321/09-14 podanej na Okresnom súde Trnava
dňa 26.8.2009 súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trnave podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku podala obžalobu na obvineného K. O. preto, že hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu
a nebol ani majiteľom legálne držanej zbrane, v bližšie nezistenom čase si nezisteným spôsobom
zadovážil krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ, zloženú zo súčiastok pochádzajúcich z českej

pištole značky ČZ model 75, kalibru 9 mm Luger, výrobcu Česká zbrojovka - Uherský Brod, označenú
na hlavni výrobným číslom S1292, ktorá zbraň patrí v zmysle §4 ods. 2 písm. g) zákona č. 190/2003 Z.z.
o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
medzi zbrane kategórie „A“ - teda medzi zbrane zakázané, pričom túto zbraň obvinený asi do 16.30 hod.
dňa 28.3.2009 uschovával v lekárničke v batožinovom priestore svojho vozidla zn. Peugeot 407 Coupé,

čiernej farby, EČ: T.-XXXCX, kedy mu v Trnave na Nitrianskej ulici pri objekte SAD bola zbraň vo vozidle
nájdená a zaistená príslušníkmi OKP ÚJKP KR PZ Trnava, teda sebe si zadovážil a držal strelnú zbraň
bez povolenia, čím spáchal zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Trestného zákona.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 30T 68/2009 zo dňa 3.9.2009 súd zistil, že súd spojil na

spoločné prejednanie a rozhodnutie veci obvineného K. O. vedenej na OS Trnava pod sp. zn. 30T 68/09
(obžaloba podaná KP Trnava dňa 24.8.2009) a 3T 69/09 (obžaloba podaná OP Trnava dňa 26.8.2009),
ktoré budú ďalej vedené pod sp. zn. 30T 68/09.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava v trestnej veci proti obvinenému K. O. vedenom pod sp. zn.
30T/68/2009 zo dňa 18.9.2009 súd zistil, že podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku bol obvinený K.

O. ponechaný vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že pri skúmaní otázky, či dôvody väzby u obvineného trvajú, prípadne sa zmenili,súd dospel k záveru, že u obvineného trvajú dôvody väzby tak, ako boli ustálené pri jeho vzatí do
väzby v prípravnom konaní. Na základe dôkazov vykonaných v prípravnom konaní je obvinený K. O.
dôvodne podozrivý zo spáchania trestných činov, ktoré sa mu v obžalobe kladú za vinu. Z výpovedí

obvineného vyplýva, že nepopiera skutočnosť, že do svojho motorového vozidla umiestnil vyššie
uvedené psychotropné látky tak, ako sa mu to kladie za vinu v skutku uvedenom v bode dva obžaloby
podanej Krajskou prokuratúrou v Trnave. Pokiaľ ide o tzv. materiálne dôvody väzby obvineného súd
má zato, že existuje obava, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Táto obava vyplýva, najmä
z toho, že obvinený sa relatívne v krátkom časovom období dopustil spáchania dvoch trestných činov

rovnakej drogovej povahy. Z výpovede svedka S. F. vyplýva, že obvinený sa v minulosti zaoberal
predajom omamných a psychotropných látok a svedka S. F. aj v súvislosti s aktuálne stíhanou trestnou
činnosťou žiadal, resp. nútil, aby pre neho vykonával predaj metamfetamínu. Z množstva psychotropnej
látky zaistenej u obvineného, ktoré zodpovedá 601 obvykle jednorazovým dávkam vyplýva podozrenie,
že obvinený túto látku prechovával u seba za účelom jej ďalšej distribúcie. Na základe vyššie uvedeného
súd dospel k záveru, že pri prepustení obvineného na slobodu by tento pokračoval v trestnej činnosti

rovnakého druhu, z ktorej je obžalovaný, čím sú u neho dané dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71
ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Preto rozhodol o ponechaní obvineného vo väzbe.

ZuzneseniaKrajskéhosúduvTrnaveč.k.4Tos/94/2009zodňa20.10.2009súdzistil,žebolazamietnutá
sťažnosť obvineného K.R. O. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 30T/68/2009, ktorým okresný
súd ponechal vo väzbe obvineného K. O.. Odvolací súd konštatoval, že aj podľa názoru odvolacieho

súdu obava z pokračovania v páchaní trestnej činnosti u obvineného K. O. je daná predovšetkým
povahou spáchaného trestného činu a spôsobom jeho vykonania. Je dôvodný predpoklad, že u neho
zaistené množstvo drogy nebolo určené na individuálnu jeho potrebu, ale musela byť určená na ďalšiu
distribúciu, čo koniec koncov zodpovedá aj ďalším dôkazom.

Z uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 3T/68/2009 zo dňa 31.3.2010 súd zistil, že bola zamietnutá

žiadosť obžalovaného K. O. o prepustenie z väzby na slobodu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
pri skúmaní otázky, či dôvody väzby u obvineného trvajú, prípadne sa zmenili, súd dospel k záveru,
že u obvineného trvajú dôvody väzby tak, ako boli ustálené pri jeho vzatí do väzby v prípravnom
konaní. Na základe dôkazov dosiaľ vykonaných na hlavnom pojednávaní (zo svedkov zostáva vypočuť
svedka K. I.) vyplýva dôvodné podozrenie, že obžalovaný sa dopustil spáchania obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorý sa
mu v obžalobe kladie za vinu. Výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní korešpondujú z ich skoršími
výpoveďami v prípravnom konaní. Na druhej strane, dosiaľ neboli na hlavnom pojednávaní vykonané
také dôkazy, ktoré by pri ich predbežnom posúdení a zhodnotení, menili dôkaznú situáciu v prospech

obžalovaného tak, že by ho zbavovali podozrenia z páchania trestnej činnosti, ktorá súvisí s jeho vzatím
do väzby. S názorom obhajoby v tom smere, že dôkazy zabezpečené pri prehliadke motorového vozidla
boli získané nezákonne súd nesúhlasí a považuje ich za zákonné. Pokiaľ ide o tzv. materiálne dôvody
väzby obžalovaného súd má zato, že i v súčasnom období existuje obava, že bude pokračovať v páchaní
trestnej činnosti. Z množstva psychotropnej látky zaistenej u obvineného, ktoré zodpovedá 601 obvykle

jednorazovým dávkam vyplýva podozrenie, že obvinený túto látku prechovával u seba za účelom jej
ďalšej distribúcie. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že pri prepustení obvineného na
slobodu by tento pokračoval v trestnej činnosti rovnakého druhu, z ktorej je obžalovaný, čím sú u neho
dané dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Preto rozhodol o ponechaní
obvineného vo väzbe.

Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 3Tos/49/2010-536 zo dňa 27.4.2010 súd zistil, že bola
zamietnutá sťažnosť obžalovaného K.R. O. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod sp. zn.
30T/68/2009 zo dňa 31.1.2010, ktorým bola zamietnutá žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby
na slobodu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru odvolacieho súdu dôvody, pre ktoré
bol obžalovaný vzatý do väzby uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vo veci

naďalej pretrvávajú a to na základe tých skutočností, ktoré uviedol okresný súd v napadnutom uznesení.
Podľa týchto skutočností je zrejmé, že obžalovaný u seba prechovával väčšie množstvo psychotropných
látok (601-1202 obvykle jedno rázových dávok) z čoho vyplýva, že takéto veľké množstvo neprechovával
pre vlastnú potrebu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou mali slúžiť k ďalšej distribúcii. Už teda samotnápovaha spáchaného trestného činu ako i spôsob jeho vykonania s prihliadnutím na tú skutočnosť,
že obžalovaný sa mal v pomerne krátkom časovom období dopustiť dvoch trestných činov obdobnej
drogovej povahy objektivizujú jeho ponechanie vo väzbe z dôvodov „preventívnych“. Takto hrozí

dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu by obžalovaný v trestnej činnosti rovnakého
charakteru mohol naďalej pokračovať. Rovnako ako súd I. stupňa považuje zabezpečené dôkazy pri
prehliadke motorového vozidla za získané zákonným spôsobom.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.30T/68/2009-578 zo dňa 12.1.2012 súd zistil, že obžalovaný
K. O. bol uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.l písm.b/, písm.d/, ods.2 písm.c/, ods.4
písm.c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 28.3.2009 v čase o 16.30 hod. v Trnave, na ul. Nitrianskej pri objekte Slovenskej autobusovej
dopravy riadil ako vodič vozidlo zn. Peugeot 407 Coupe, ev. č. T.- XXX P., čiernej farby, pričom pri
kontrole tohto vozidla príslušníkmi Krajského riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície Trnava
bolo v stredovom paneli tohto vozidla nájdené 1 kus plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom

sa nachádzali 3 kusy menších vreciek s obsahom metamfetamínu s prímesou kofeínu o celkovej
hmotnosti 48.064 g, s koncentráciou účinnej látky 50,0 % hmotnostných metamfetamínu (vyjadrené
ako voľná báza), ktoré obsahovalo 24,032 g absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 601
obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky, ktorých hodnota na „čiernom trhu" predstavuje sumu
najmenej 3.990,64 Eur (120.222,- Sk) a metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

2/ hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu a nebol ani majiteľom legálne držanej zbrane, v bližšie
nezistenom čase si nezisteným spôsobom zadovážil krátku palnú zbraň - samonabíjaciu pištoľ, zloženú
zo súčiastok pochádzajúcich z českej pištole značky ČZ model 75. kalibru 9 mm Luger, výrobcu Česká

zbrojovka - Uherský Brod, označenú na hlavni výrobným číslom S1292, ktorá zbraň patrí v zmysle § 4
ods. 2 písm. g/ zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov medzi zbrane kategórie ,.A“ - teda medzi zbrane zakázané,
pričom túto zbraň obžalovaný asi o 16.30 hod. dňa 28.3.2009 uchovával v lekárničke v batožinovom
priestore svojho vozidla zn. Peugeot 407 Coupé, čiernej farby, ev. č. T.-XXX P., kedy mu v Trnave na

Nitrianskej ulici pri objekte SAD bola zbraň vo vozidle nájdená a zaistená príslušníkmi OKP ÚJKP KR
PZ Trnava.

Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím §
36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní
1 (jeden) rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci - krátkej
palnej zbrane, samonabíjacej pištole zloženej zo súčiastok pochádzajúcich z českej pištole zn. CZ model

75, kalibru 9 mm Luger, výrobcu Česká zbrojovka Uherský Brod, označenú na hlavni výrobným číslom
S1292.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku bol obžalovaný K. O. oslobodený spod obžaloby pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 25.08.2008 v čase okolo 20.00 hod. v Trnave, na ul.
Bučianskej, na parkovisku benzínového čerpadla Slovnaft predal v osobnom motorovom vozidle zn.
Peugeot 407 Coupe, ev. č. T.-XXX P., čiernej farby, S. F. plastové vrecko s tlakovým uzáverom s
obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 6.805 mg s priemernou koncentráciou 74,5

% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 5.070 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedánajmenej 127 obvykle jednorazovým dávkam psychotropnej látky, ktorých hodnota na „čiernom trhu"
predstavuje sumu najmenej 1.264,69 Eur (38.100,- Sk) a metamfetamín je zaradený v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd dospel k záveru, že došlo k spáchaniu skutku uvedeného v
bode 1 výroku rozsudku a skutku uvedeného v bode 2 výroku rozsudku. Vo vzťahu ku skutku uvedenému
v bode 1 rozsudku kvalifikovanému ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi súd dospel k záveru,

že tento skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe, spáchal ho obžalovaný a má všetky zákonné
znaky obzvlášť závažného zločinu, ako je kvalifikovaný v obžalobe. Obžalovaný vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie tohto skutku, uviedol, že plastové vrecko, ktoré sa našlo u
neho vo vozidle a ktoré obsahovalo metamfetamín s prímesou kofeínu o celkovej hmotnosti 48,064 g,
s koncentráciou účinnej látky 50,0 % hmotnostných metamfetamínu dal do vozidla na miesto kde sa
našlo on sám a to v deň ako bol zadržaný políciou. Obžalovaný sa teda v plnom rozsahu priznal k tomu,

že vedome a neoprávnene si zadovážil a prechovával látku o ktorej vedel, že ide o tzv. pervitín. Jeho
zadováženie vysvetlil tým, že malo ísť o záloh na dlh, ktorý mal svedok Střelec voči nemu, no tento
svedok to vo svojej výpovedi poprel. Verziu obžalovaného potvrdila svedkyňa J. P.. Súd konštatoval,
že proti sebe stoja dve výpovede svedkov, z ktorých jedna potvrdzuje a druhá vyvracia zdôvodnenie
obžalovaného prečo si zadovážil, resp. prechovával uvedenú psychotropnú látku. Súd konštatoval, že

dôvod pre ktorý si zaobstaral obžalovaný uvedenú návykovú látku však nie je rozhodujúci pre právnu
kvalifikáciu jeho konania. Súd dospel k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný si
vedome zadovážil plastové vrecko s tlakovým uzávarom, ktoré uschoval v stredovom paneli svojho
motorového vozidla a na vyzvanie príslušníkov polície označil miesto jeho uschovania. Žiaden z dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní uvedené dôkazy nevyvrátil, resp. ich neoslabil.

Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2 rozsudku, súd konštatoval, že jeho spáchanie preukazuje výpoveď
obžalovaného, ktorý sa priznal, že vedome prechovával v lekárničke motorového vozidla zbraň, pričom
nebol držiteľom zbrojného preukazu. Obžalovaný tvrdil, že zbraň našiel pri prehliadke pozostalosti po
starom otcovi a chcel ju odovzdať polícii. Toto zdôvodnenie súd považoval za účelové, urobené v snahe
zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Vzhľadom na to, že sa jednalo o tzv. ,,skladačku“, t.j. zbraň zloženú zo

sériovo vyrobených súčiastok pochádzajúcich z viacero zbraní rovnakého modelu, teda zbraň zakázanú,
ktorújezakázané zmyslezákonanadobúdaťdovlastníctva,držaťalebonosiť,obžalovanýnaplnilsvojim
konaním všetky zákonné znaky zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.

Z uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 3To/34/2011-614 zo dňa 19.4.2011 súd zistil, že odvolania
Krajského prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.1.2011 sp.

zn. 30T/68/2009 boli zamietnuté. Krajský súd v odôvodnení konštatoval, že prvostupňový súd uznal
vinu obžalovaného jednak na základe jeho priznania, keď sám obžalovaný vypovedal, že predmetnú
drogu mal od K. I. ako záloh na dlh vo výške 50.000,- Sk, ktorý dlh mu tento nemohol splatiť.
Sáčok s drogou odmietol od tohto svedka prevziať a dohodli sa, že mu ju nechá na konkrétnom
mieste mimo mesta, kde si ju nasledujúceho dňa skutočne obžalovaný prevzal a odložil do vozidla.

Následne bol zastavený príslušníkmi polície, ktorá následne realizovala proti nemu zásah, pri ktorom
bola uvedená látka nájdená, rovnako ako zbraň. Súd I. stupňa sa zaoberal aj s obhajobou obžalovaného
- namietanou nezákonnosťou postupu polície, ktorá spočívala v tom, že v prejednávanej veci polícia
nepostupovala podľa ustanovení Trestného poriadku, ale podľa Zákona o policajnom zbore. Ustálil,
že polícia nevykonávala podrobnú prehliadku vozidla za účelom zistenia, či sa v ňom nenachádzajú

omamné a psychotropné látky. V danom prípade príslušníci polície postupovali v súlade so zákonom č.
171/1993 Z.z. o policajnom zbore, konkrétne podľa § 23 ods.2, keď vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že pri kontrole bol obžalovaný vyzvaný, aby uviedol, čo má pri sebe, na čo sám povedal,
že má drogy a označil miesto, kde sa nachádzajú. V tomto prípade teda nedošlo k prehliadke vozidla,
nakoľko príslušníci polície nemuseli hľadať psychotropnú látku, o ktorej predpokladali, že sa vo vozidle

nachádza, pretože toto miesto označil sám obžalovaný. Po príchode policajného technika bolo miesto
- stredový panel s uloženou drogou len fotograficky zadokumentované. Obžalovaný sa rovnako pri
služobnom zákroku polície priznal aj k tomu, že v lekárničke motorového vozidla má zbraň.

Čo sa týka oslobodzujúcej časti rozsudku súd I. stupňa svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že
svedok F. mohol mať osobný záujem na tom, aby bol obžalovaný trestne stíhaný. Bolo preukázané, žesvedok sa, v čase a mieste uvedenom v obžalobe, skutočne stretol s obžalovaným. Jeho výpovede o
tom, čo a ako kúpil od obžalovaného a ako to prevzal nie sú jednoznačné, sú rozporné. Súd nemohol ako
dôkaz prečítať výpovede tohoto svedka z prípravného konania, ktoré boli uskutočnené pred vznesením

obvinenia obžalovanému a tak nemohol ani odstraňovať rozpory v jednotlivých výpovediach. Prečítanie
uvedených svedeckých výpovedí by bolo porušením práva obžalovaného na jeho obhajobu. Obstaranie
vecného dôkazu svedkom S. F. nedokazuje spáchanie skutku, ked' najmä vzhľadom na zlé osobné
vzťahy a dĺžku doby, ktorá uplynula od jeho stretnutia s obžalovaným a prevzatia plastového vrecka s
obsahom drogy po odovzdaní tohto vecného dôkazu polícii, môže odôvodňovať pochybnosti o tom, či

tento vecný dôkaz skutočne prevzal od obžalovaného.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že súd I. stupňa vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie, dôkazy správne právne vyhodnotil. Čo sa týka
obrany obžalovaného spočívajúcej v tom, že dôkazy, na ktorých je postavená jeho vina v bodoch 1/,
2/ napadnutého rozsudku, neboli získané zákonným spôsobom, s týmto sa v danej veci odvolací súd
nestotožnil. V danej veci možno jednoznačne ustáliť, že prehliadka motorového vozidla obžalovaného

v kritickom čase vykonaná nebola, tento dobrovoľne a bez nátlaku označil miesto, kde má drogy a
zbraň a toto bolo len fotograficky zdokumentované. Takto získané dôkazy nemožno považovať za
nezákonné. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku obžalovaného ohľadom
zistenia hodnoty drogy. Z obsahu spisu je zrejmé, že hodnota zaistenej drogy bola vyčíslená obvyklým
spôsobom tak, že znaleckým dokazovaním bolo určené nielen jej množstvo, ale aj koncentrácia účinnej

látky a následne bolo určené tomu zodpovedajúce množstvo obvykle jednorázových dávok. Podľa ceny
obvyklejednorazovejdávky,ktorúoznamujeNárodnáprotidrogovájednotka(podľapoznatkovzískaných
o cene za akú sa droga predáva v určitom čase a určitom regióne), bolo ustálené, aj vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, že množstvo zaistenej drogy, zodpovedá najmenej 601 obvykle jednorazovým
dávkam a podľa toho bola zistená aj suma, ktorá by sa získala predajom týchto dávok na čiernom trhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že súd I. stupňa pri rozhodovaní o vine
obžalovaného, tak ako bola ustálená v bodoch 1/ a 2/ výrokovej časti napadnutého rozsudku, postupoval
správne a v súlade so zákonom.

ZrozsudkuNajvyššiehosúduSR2Tdo37/2011zodňa25.10.2011súdzistil,žeNajvyššísúdSlovenskej
republiky na základe dovolania obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. apríla 2011,

sp. zn. 3 To 34/2011 rozhodol, že Uznesením Krajského súdu v Trnave z 19. apríla 2011, sp. zn. 3 To
34/2011, bol z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 319 Trestného
poriadku, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení § 101 Trestného poriadku, v neprospech
obvineného Mariána Anettu, preto napadnuté uznesenie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V odôvodnení dovolací súd uviedol, že v danej veci bolo namieste postupovať podľa Trestného poriadku,
čo si vyžadovalo z hľadiska výkonu prehliadky vozidla minimálne súhlas prokurátora podľa § 101 ods.
1 Tr. por. Uvedený súhlas bolo nepochybne možné dosiahnuť vopred, nešlo teda o takto podmienenú
neodkladnosť,atovzhľadomnaužpredbežnúdispozíciupolícieinformáciouoprevozeomamnejlátkyK.
O. (nešlo ani o pristihnutú, obvinenú alebo prenasledovanú osobu, ukrývajúcu sa vo vozidle). To vylučuje

vykonanie prehliadky bez príkazu alebo súhlasu prokurátora, teda za podmienok, ustanovených v §
101 ods. 3 Tr. por. Keďže účelom realizovanej policajnej akcie bolo zadržanie obvineného s konkrétne
predpokladaným kontrabandom, a takto boli zasahujúci policajti už pri rozdelení do výkonu služby
inštruovaní, neprichádza nebezpečenstvo z omeškania do úvahy, teda ani neodkladnosť úkonu do
začatia trestného stíhania uznesením v zmysle § 199 ods. 1 veta tretia Tr. por. Preto nemôže byť úkon,

obsahovo zodpovedajúci vydaniu veci obvineným, vykonaný pred začatím trestného stíhania uznesením
(§ 199 ods. 1 veta druhá Tr. por.)., hodnotený ako procesne komforný. Uvedené uznesenie bolo vydané
vyšetrovateľom ešte 28. marca 2009, avšak retrospektívne. Na druhý deň, teda 29. marca 2009, bolo
potom K. O. pre dotknutý skutok vznesené obvinenie (vo vzťahu ku vo vozidle sa nachádzajúcej pištoli
potom 30. júna 2009). Vyššie uvedené platí v popísanej situácii aj o začatí trestného stíhania zadržaním

podozrivej osoby (§ 85 Tr. por.), alebo obhliadkou (§ 154 Tr. por.). Navyše, označené procesné
úkony musia byť podľa znenia jednotlivých dotknutých ustanovení vykonané v trestnom konaní činným
policajtom (§ 10 ods. 8 písm. a/ Tr. por.), teda (vzhľadom k aktuálnej trestnej sadzbe), vyšetrovateľom.
Zabezpečenie úkonu policajtom v tejto funkcii nezaradeným je prípustné (§ 7 ods. 2 zákona o Policajnom
zbore), avšak zásadne musí ísť o úkon vyšetrovateľa. Podľa zápisníc o výsluchoch svedkov všakžiaden z na úkone zúčastnených policajtov vyšetrovateľom nebol - to sa týka aj príslušníkov služby
kriminálnej polície z UJKP Nitra. Aj tento kompetenčný nedostatok vyvoláva nezákonnosť použitého
postupu. Z uvedeného rezultuje záver, že postup polície bol nezákonný. Reakcia na kritickú informáciu

o prevoze kriminálne závadných predmetov mala byť nielen fakticky účinná, ale aj v súlade s Trestným
poriadkom.Inakdochádza(adošlo)kzmareniupoužiteľnostipríslušnéhoúkonuanímzískanéhodôkazu
v trestnom konaní. Od tohto úkonu a jeho výsledku (skutkovo zakladajúceho podstatu vzneseného
obvinenia, resp. obvinení) sa potom odvíja celé ďalej vykonávané dokazovanie v prípravnom konaní
i na hlavnom pojednávaní, ktoré je takto (sekundárne) trestnoprocesne znehodnotené a nepoužiteľné

ako podklad pre rozhodnutie súdu. Uvedenej situácii zodpovedá splnenie dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., teda založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom. Nezákonnosť vykonania dotknutého úkonu v predsúdnom konaní (pred začatím
trestného stíhania) sa tu prenáša i do nezákonnosti dokazovania na hlavnom pojednávaní, a to bez
možnosti nastalé účinky porušenia zákona právne konvalidovať. To bolo dôvodom vyslovenia porušenia
zákona v ustanoveniach § 319 a § 101 Tr. por. v neprospech obvineného O. a zrušenia napadnutého

rozhodnutia dovolacím súdom pri využití aj ďalších ustanovení, uvedených vo výroku tohto rozsudku,
vrátane zrušenia rozhodnutí na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúcich.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR 2 Tdo 37/2011 zo dňa 25.10.2011 súd zistil, že Najvyšší súd rozhodol,
že obvinený K. O. sa neberie do väzby, z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na dôvody
zrušenia dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trnave z 19.4.2011 sp. zn. 3 To 34/2011,

nie sú splnené podmienky väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku a to najmä z hľadiska dôvodnosti
podozrenia zo spáchania činu. Dôkazná situácia je v tomto smere limitovaná nedostatkom procesne
použiteľných dôkazov, nezákonnosť ktorých tvorí podstatu rozhodnutia dovolacieho súdu rozsudkom
dovolacieho súdu zo dňa 25.10.2011.

Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 3To/138/2011-672 zo dňa 10.1.2012 súd zistil, že rozsudok

OkresnéhosúduTrnavazodňa12.1.2011sp.zn.30T/68/2009bolzrušenývodsudzujúcejčastivbodoch
1 a 2. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku bol obžalovaný K. O. oslobodený spod obžaloby. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že krajský súd o odvolaniach proti napadnutému rozsudku rozhodol
svojim uznesením zo dňa 19.04.2011 sp.zn. 3To/34/2011, kedy podľa § 319 Trestného poriadku tak
odvolanie krajského prokurátora ako aj obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Toto uznesenie bolo v

dovolacom konaní zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tdo 37/201 1 zo dňa 25.10.2011
z dôvodu podľa § 371 ods. l písm.g/ Trestného poriadku s tým, že bol porušený zákon v neprospech
obžalovaného K. O.. Krajský súd, po zrušení pôvodného rozhodnutia v tejto veci dovolacím súdom,
opätovne, podľa §317 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku súdu I. stupňa, ako aj správnosť postupu v konaní, ktoré mu predchádzalo a viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že len odvolanie obžalovaného je dôvodné. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že vina obžalovaného v bodoch 1/, 2/ rozsudku bola uznaná na základe
jeho priznania. Obžalovaný vypovedal, že predmetnú drogu mal od K. I. ako zálohu na dlh vo výške
50.000,- Sk, ktorý dlh mu tento nemohol splatiť. Sáčok s drogou odmietol od tohoto svedka prevziať
a dohodli sa, že mu ju nechá na konkrétnom mieste mimo mesta, kde si ju nasledujúceho dňa

skutočne obžalovaný prevzal a odložil do vozidla. Následne bol zastavený príslušníkmi polície, ktorá
realizovala proti nemu zásah, pri ktorom bola uvedená látka nájdená, rovnako ako zbraň. Súd I. stupňa
vyhodnotil obhajobu obžalovaného, ktorou namietal nezákonnosť postupu polície tak, že ustálil, že
polícia nevykonávala prehliadku vozidla, a že príslušníci polície postupovali v súlade so zákonom
č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, keď mal preukázané, že obžalovaný na výzvu označil miesto

kde sa nachádzajú drogy a zbraň a k prehliadke vozidla ani nedošlo. Po vyhodnotení vykonaného
dokazovania aj odvolací súd dospel k záveru, že nebolo sporné, že polícia, pred týmto zásahom,
disponovala predbežnou informáciou o tom, že obžalovaný má prevážať drogy. Z uvedeného dôvodu
nemohla postupovať podľa § 23 ods.2 písm.b/ zák.č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Zákonný by
bol postup polície podľa Trestného poriadku, ktorý vylučuje vykonanie prehliadky bez príkazu alebo

súhlasu prokurátora. Nejednalo sa o vec, ktorá neznesie odklad, teda takú, kedy príkaz resp. súhlas
nebolo možné dosiahnuť vopred. Účelom realizovanej policajnej akcie bolo totiž zadržanie obvineného,
u ktorého sa predpokladalo, že preváža omamné látky. Takto boli zasahujúci policajti, už rozdelení do
výkonu služby aj inštruovaní. Z uvedeného vyplýva, že polícia mala dostatok času na to, aby si vyžiadala
príkaz resp. súhlas prokurátora na prehliadku vozidla. Je nepochybné, že obžalovaný vydal omamnú

látku a pištoľ polícii pred začatím trestného stíhania, preto tento úkon nemožno hodnotiť v zmysle § 89ods.3 Trestného zákona. Tomuto nasvedčuje tá skutočnosť, že uznesenie o začatí trestného stíhania
bolo vydané vyšetrovateľom 28.03.2009, avšak obvinenie bolo obžalovanému vznesené ohľadom
omamnej látky dňa 29.03.2009 a vo vzťahu k pištoli, ktorá sa nachádzala vo vozidle, až dňa 30.06.2009.

Uvedený úkon polície odporoval procesným predpisom aj v tom, že nebol vykonaný v trestnom konaní
činným policajtom, ktorým, vzhľadom na právnu kvalifikáciu a aktuálnu trestnú sadzbu, mal byť v
danom prípade vyšetrovateľ. Ani jeden zo zasahujúcich policajtov vyšetrovateľom nebol, jednalo sa o
príslušníkovkriminálnejpolície,ktorínemalikompetencienavykonanietohtoprocesnéhoúkonuatakich
postupbolnezákonný.Zrovnakýchdôvodov(nedostatokkompetenciízasahujúcichpolicajtov)nemožno

akceptovať, že trestné stíhanie bolo v danej veci začaté obmedzením osobnej slobody K. O.. Postup
zasahujúcich policajtov nasvedčuje na to, že sa jednalo o prehliadku iného priestoru, ktorá mala byť
vykonaná v zmysle § 101 Trestného poriadku, avšak tento postup zachovaný nebol. Postup polície bol
nezákonný, nezákonne boli zabezpečené dôkazy proti obžalovanému. Od nezákonného úkonu polície
a jeho výsledku sa následne odvíjalo celé ďalšie dokazovanie, či už v prípravnom konaní, alebo na
hlavnom pojednávaní a toto je ako podklad pre rozhodnutie súdu nepoužiteľné. Nezákonnosť vykonania

dotknutého úkonu pred začatím trestného stíhania sa totiž preniesla i do nezákonnosti dokazovania na
hlavnom pojednávaní a to bez možnosti právne konvalidovať vzniknuté účinky porušenia zákona.

Na základe vyššie uvedených úvah, bolo potrebné uzavrieť ohľadom skutkov v bodoch 1/ a 2/
napadnutého rozsudku, že neexistujú také zákonné dôkazy, na základe ktorých by bolo možné, bez
akýchkoľvek pochybností, ustáliť vinu obžalovaného. Z uvedeného dôvodu postupom podľa § 285

písm.a/ Trestného poriadku z týchto skutkov obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené
ako nezákonné.

Podľa § 8 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste
má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený
alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli súdu predtým známe alebo bola vec postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k

včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol
trest vykonaný.

Podľa § 8 ods. 5 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe
má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie
trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 15 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Na základe vykonaného dokazovania, po zistení, že bola splnená i zákonnom stanovená podmienka
pre uplatnenie si nároku na náhradu škody a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom

- Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné
vyhovieť.

Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia o
väzbe konkrétne uznesenia OS Trnava zo dňa 31.3.2009 sp. zn. Tp/40/2009 v spojením s uznesením
KS TT zo dňa 12.5.2009 č. k. 5Tpo/25/2009-25, ktorým bol z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) TP

vzatý do väzby a náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o treste, týmto rozhodnutím
bol rozsudok OS Trnava zo dňa 12.1.2011 sp. zn. 30T/68/2009 v spojení s uznesením KS TT zo dňa
19.4.2011 č. k. 3To/34/2011-614, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania skutkov kladených mu za
vinu obžalobou. Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody i s poukazom na skutočnosť, že v konečnom
dôsledku bol oslobodený spod obžaloby.

V danej veci mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava Tp 40/2009 zo dňa 31.3.2009
bol obvinený K. O. (navrhovateľ v predmetnom konaní) vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba sa započítava od 28.3.2009 od 16.30 hod. pre skutok,
ktorého sa mal dopustiť dňa 28.03.2009, keď súd mal za to, že je daná obava, že obvinený pri ponechaní
na slobode by pokračoval v páchaní rovnakej trestnej činnosti. Súd konštatoval, že: ,,U obvineného

bolo v jeho motorovom vozidle zaistené väčšie množstvo psychotropnej látky, takéto veľké množstvo
drogy neprechovával obvinený pre svoju vlastnú potrebu, keď sám obvinený pri svojom výsluchu pred
vyšetrovateľom uviedol, že drogy nebral ani neberie a na závislosť nebol nikdy liečený. Spôsob akým sa
tieto drogy dostali do jeho motorového vozidla nevedel vierohodným spôsobom vysvetliť. Z toho vyplýva
podozrenie, že obvinený prechovával u seba väčšie množstvo drogy za účelom jeho ďalšej distribúcie.“

Následne bolo opakovane rozhodované o žiadosti obvineného K. O. o prepustenie z väzby (Uznesenie
Okresného súdu Trnava 30T/68/2009 zo dňa 18.9.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava
4 Tos/94/2009 zo dňa 20.10.2009; Uznesenie Okresného súdu Trnava 3T/68/2009 zo dňa 31.3.2010
spojení s uznesením Krajského súdu Trnava 3 Tos/49/2010 zo dňa 27.4.2010), tieto žiadosti boli
zamietnuté s odôvodnením, že dôvody tzv. preventívnej väzby trvajú, teda že hrozí dôvodná obava, že v

prípade prepustenia na slobodu by obžalovaný v trestnej činnosti rovnakého charakteru mohol naďalej
pokračovať.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 30T/68/2009-578 zo dňa 12.1.2012 bol obžalovaný K.
O. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Následne rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

3To/138/2011-672 zo dňa 10.1.2012 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 12.1.2011
sp. zn. 30T/68/2009 v odsudzujúcej časti v bodoch 1 a 2 a obžalovaný K. O. bol oslobodený spod
obžaloby, s poukazom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v jeho rozhodnutí Tdo 37/2011
zo dňa 25.10.2011 z dôvodu zistenia, že: ,,postup polície bol nezákonný, nezákonne boli zabezpečené
dôkazy proti obžalovanému. Od nezákonného úkonu polície a jeho výsledku sa následne odvíjalo celé

ďalšie dokazovanie, či už v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní a toto je ako podklad
pre rozhodnutie súdu nepoužiteľné“.Ako vyplýva z citovaných ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), b), ods. 5 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody má ten kto bol
vzatý do väzby a ten na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest, ak bolo rozhodnutie zrušené ako

nezákonné a i v prípade, ak v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený.

Zákonnú limitáciu náhrady škody predstavuje § 8 ods. 6 citovaného zákona, ktorý limituje použitie
odseku 5. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam

upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Právo na náhradu škody nevznikne ak, si osoba uloženie
trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama (§ 8 ods. 6 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z.z.)
Ide o obdobu inštitútu spoluzavinenia podľa § 441 Občianskeho zákonníka, avšak s tým rozdielom, že
zavinenie sa vzťahuje výlučne na dôvody pre ktoré bola osoba vzatá do väzby, odsúdená na výkon trestu
alebo ochranného opatrenia. Na naplnenie tohto predpokladu postačuje aj nevedomá nedbanlivosť.
Nevedomá nedbanlivosť je založená na tom, že dotyčný nevedel, že môže svojim konaním spôsobiť

určitý následok, hoci to vzhľadom na okolnosti predvídať mohol alebo mal a to za predpokladu jeho
schopnosti rozoznať následok svojho konania a svoje konanie ovládnuť či od nej upustiť. Zavinenie
obvineného na vzatí do väzby znamená, že jeho zavinené konanie (aspoň v podobe nevedomej
nedbanlivosti) bolo dôvodom na podanie návrhu a vzatie obvineného do väzby alebo rozhodnutie o
ďalšom trvaní väzby. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby nemožno stotožňovať so zavinením

začatia trestného stíhania v zmysle § 199 TP alebo vznesenia obvinenia podľa § 206 TP, pretože
skutočnosti odôvodňujúce vzatie obvineného do väzby sú skutkovo odlišné od tých pre ktoré možno
začať trestné stíhanie alebo vzniesť obvinenie. Z tohto hľadiska teda nie je významné či konanie
páchateľa vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, či naplnilo skutkovú podstatu trestného činu,
pre ktorý bol stíhaný, ale to či jeho správanie alebo iné skutočnosti vyvolali dôvodnú obavu, zakladajúcu

niektorý z dôvodov väzby. Zavinenie poškodeného na vzatí do väzby treba skúmať z hľadiska dôvodov,
pre ktoré bol do väzby vzatý a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o väzbe
zvažoval a ktorými odôvodnil vzatie obvineného do väzby.

Zavinenie odsúdenia nemožno vidieť v tom, že poškodený spáchal skutok, ktorý sa mu v priebehu
trestného stíhania kladie za vinu, ale v takom konaní, ktorým prispel k vydaniu rozhodnutia o treste.

V danej veci sa súd nestotožnil s argumentáciou zástupcu navrhovateľa, že ,,ak vzatie do väzby
nadväzuje na nezákonný postup, nemožno sa zbaviť zodpovednosti za škodu žiadnym spôsobom a teda
ani tvrdením, že ,obvinený si väzbu zavinil sám; že obsah výpovede obvineného je úplne irelevantný vo
vzťahu k posudzovaniu, či si väzbu zavinil alebo nezavinil sám“ a dospel k záveru, že v danom prípade
si navrhovateľ vzatie do väzby a vydanie rozhodnutia o vine a treste zavinil sám a to vzhľadom na

nasledovné:

V civilnom konaní, pri posúdení nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 8 Zákona č. 514/2003
Z.z, je podľa názoru súdu irelevantné, že dokazovanie vykonávané v priebehu trestného konania vo
všetkých jeho štádiách bolo posúdené ako nezákonné a preto bolo nepoužiteľné pre rozhodnutie
súdu v trestnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní, predmetom ktorého je v danom prípade

náhrada škody, musí sám skúmať všetky okolnosti súvisiace so skutkom, ktorý bol obvinenému, ktorý
sa v občianskom súdnom konaní domáha náhrady škody, kladený za vinu. Teda musí skúmať ako sa
obvinený správal v čase zistenia skutku, následne počas celého vyšetrovania v prípravnom konaní i
v konaní pred súdom, musí skúmať zavinenie poškodeného na vzatí do väzby z hľadiska dôvodov,
pre ktoré bol do väzby vzatý a to vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam, ktoré súd rozhodujúci o

väzbe zvažoval a ktorými odôvodnil vzatie obvineného do väzby a jej ďalšie trvanie, ako i zavinenie
poškodeného na rozhodnutí o jeho vine a treste, a následne súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy
(§ 132 Občianskeho súdneho poriadku). V občianskom súdnom konaní je súd vo vzťahu k trestnému
konaniu viazaný len rozhodnutím, ktorým bolo konštatované porušenie zákona a z tohto dôvodu bolo
rozhodnutie zrušené pre jeho nezákonnosť a rozhodnutím o oslobodení spod obžaloby, ktoré zakladajú

právo na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.

V danom prípade dôvodom prečo bol navrhovateľ v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby bolo
zistenie, že postup polície bol nezákonný, nezákonne boli zabezpečené dôkazy proti obžalovanému,od nezákonného úkonu polície a jeho výsledku sa následne odvíjalo celé ďalšie dokazovanie, či už
v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní a toto bolo ako podklad pre rozhodnutie súdu v
trestnom konaní nepoužiteľné.

Ako vyplýva z citovaných listinných dôkazov, v trestnom konaní a ani následne v predmetnom konaní,
nebolo ničím vyvrátené zistenie, že navrhovateľ mal vedomosť čo vo svojom vozidle preváža, preto
musel byť uzrozumený s tým, že sa dopúšťa trestnej činnosti. Dôvodom vzatia do väzby bola tzv.
preventívna väzba, ktorá mala zabrániť tomu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval. Súd odôvodnil vzatie

obvineného do väzby nasledovne: ,, U obvineného bolo v jeho motorovom vozidle zaistené väčšie
množstvo psychotropnej látky, ktoré zodpovedá 601-1202 obvykle jednorázovým dávkam drogy. Je
zrejmé, že takéto veľké množstvo drogy neprechovával obvinený pre svoju vlastnú potrebu, keď
sám obvinený pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že drogy nebral ani neberie a na
závislosť nebol nikdy liečený. Spôsob akým sa tieto drogy dostali do jeho motorového vozidla nevedel
vierohodným spôsobom vysvetliť. Z toho vyplýva podozrenie, že obvinený prechovával u seba väčšie

množstvo drogy za účelom jeho ďalšej distribúcie. Rovnako i správanie obvineného pri zaistení drogy,
tak ako vyplýva z výpovede svedkov L. a H. sa nevyznačovalo žiadnymi známkami prekvapenia alebo
stresu, z čoho vyplýva, že obvinený bol uzrozumený s rizikom, ktoré súvisí s prechovávaním väčšieho
množstva nájdenej drogy. Tieto skutočnosti vedú sudcu k záveru, že existuje obava, že obvinený pri
ponechaní na slobode bude pokračovať v páchaní tejto závažnej trestnej činnosti.“

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal vedome u seba psychotropnú látku, nevedel v čase pred
rozhodnutím súdu o vzatí do väzby ani v čase rozhodnutia o jeho vzatí do väzby vysvetliť ako mienil
naložiť s touto látkou, preto bolo dôvodné predpokladať, že bude pokračovať v trestnej činnosti.
Navrhovateľ sa pred sudcom, ktorý rozhodoval o jeho vzatí do väzby nevyjadril k veci, využil svoje
právo nevypovedať ( Zápisnica Okresného súdu Trnava zo dňa 31.3.2009), teda žiadnym spôsobom

sa neobhajoval s cieľom vysvetliť svoje konanie, vyvrátiť obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti,
napomôcť objasneniu veci a vyhnutiu sa rozhodnutiu o vzatí do väzby.

Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť, že si vzatie do väzby zavinil navrhovateľ sám.

I keď v trestnom konaní súd nemal preukázané, že obžalovaný túto látku držal za účelom jej ďalšej
distribúcie, ako už súd uviedol v čase vzatia do väzby nevedel vysvetliť ako mienil naložiť s touto látkou.

Až následne dňa 22.6.2009 vo svojej výpovedi v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uviedol, že
predmetnú drogu mal od K. I. ako zálohu na dlh vo výške 50.000,- Sk, ktorý dlh mu tento nemohol
splatiť, teda navrhovateľ podstatne zmenil svoju výpoveď. Z takéhoto správania navrhovateľa možno
jednoznačne vyvodiť, že i rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby si zavinil sám, keď takáto podstatná zmena
výpovede ohľadom toho akým spôsob nadobudol túto látku a prečo ju u seba držal neodôvodňovala

záver, že zanikli dôvody pre ktoré bol vzatý do väzby, práve naopak, viedla k presvedčeniu, že
navrhovateľ nehovorí pravdu, zavádza.

Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 12.1.2011 obžalovaný (navrhovateľ v
predmetnom konaní) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie tohto skutku,
uviedol, že plastové vrecko, ktoré sa našlo u neho vo vozidle a ktoré obsahovalo metamfetamín s

prímesou kofeínu o celkovej hmotnosti 48,064 g, s koncentráciou účinnej látky 50,0 % hmotnostných
metamfetamínu dal do vozidla na miesto kde sa našlo on sám a to v deň ako bol zadržaný políciou. Teda
v plnom rozsahu sa priznal k tomu, že vedome a neoprávnene si zadovážil a prechovával látku o ktorej
vedel, že ide o tzv. pervitín. Navrhovateľ sa priznal tiež, že vedome prechovával zbraň, pričom nebol
držiteľom zbrojného preukazu, pričom sa jednalo z hľadiska typu zbrane (tzv.,,skladačka“) o zakázanú

zbraň.

Preto možno jednoznačne konštatovať, že i rozhodnutie o vine a treste si navrhovateľ zavinil sám.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže mal súd nepochybne preukázané, že navrhovateľ si vzatie do
väzby ako i rozhodnutie o jej ďalšom trvaní i rozhodnutie o treste zavinil sám, nevzniklo mu právo na
náhradu škody, preto súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie náhrady škody v danom prípade, by podľa názoru súdu
bolo i v rozpore s dobrými mravmi, keď zo skutkového stavu zisteného v trestnom konaní je nepochybné,
že navrhovateľ prechovával psychotropnú látku, k čomu sa napokon i sám priznal (prechovávaním
Trestný zákon rozumie akýkoľvek spôsob držby omamnej látky, psychotropnej látky atď. po akúkoľvek
dobu inak ako pre osobnú potrebu; takýmto prípadom môže byť aj prechovávanie látky pre inú osobu).

Bez ohľadu na to ako mienil s touto látkou navrhovateľ naložiť, už samotný tento skutok je trestným
činom s trestnou sadzbou štyri až desať rokov (§ 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v znení platnom k
28.3.2009).Navrhovateľsapriznaltiež,ževedomeprechovávalzbraň,pričomneboldržiteľomzbrojného
preukazu, pričom sa jednalo z hľadiska typu zbrane (tzv.,,skladačka“) o zakázanú zbraň.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy

neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

Začiatok formulára

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.