Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112010693
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112010693.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2015
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného

C. T.

nar. XX.XX.XXXX v W. L., W. A. trvale bytom F., U. XXXX/X, prechodne bytom U., R. XXX/XX,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/44/2012-284 zo dňa 17.06.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného ako aj prokurátora z a m i e t a - j ú , pretože nie sú

dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k 2T/44/2012-284 zo dňa 17.06.2014 bol obžalovaný C.
T. uznaný vinným zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
pretože ako konateľ daňového subjektu T., spol. s r.o. so sídlom v F., U. 1, IČO: 34120165, si v daňovom
priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2008 vykázal daňovú stratu na dani

z príjmov právnickej osoby vo výške 1.856.311,-Sk (61.618,23,-€), pričom do výdavkov v účtovníctve
neoprávnene zahrnul aj fiktívne faktúry údajne vystavené spoločnosťou K., s.r.o. pod č. 114/05/08, č.
022/05/08 a č. 178/08/07 v celkovej sume 680.000,-Sk (22.571,86,-€), fiktívne faktúry údajne vystavené
spoločnosťou E. F. spol. s r.o. pod č. 29/02/08, č. 36/02/08, č. 43/03/08, č. 49/03/08 a č. 37/103/08
v celkovej sume 1.391.300,-Sk (46.182,70,-€) a fiktívnu faktúru od spoločnosti R. s.r.o. pod č. 422008
vo výške 3.520.000,-Sk (116.842,59,-€), ktoré tieto spoločnosti nevystavili, čím znížil svoju daňovú

povinnosť o 35.263,46,-€ (1.062.347,-Sk), taktiež si za zdaňovacie obdobie I.Q. 2008, II.Q. 2008 a III.Q.
2008 neoprávnene na základe všetkých vyššie uvedených fiktívnych faktúr uplatnil právo na odpočítanie
DPH vo výške 36.334,43,-€ (1.094.611,-Sk).

Bol za to odsúdený podľa § 276 ods. 3 Tr. zákona účinného v čase spáchania s poukazom na § 36 písm.
j) Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr.

zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky za súčasného
probačného dohľadu. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaniami

prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaného. Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku o
vine. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že predmetného skutku sa nedopustil.Nikdy nemal úmysel skrátiť daň, a preto popiera, že by do výdavkov v účtovníctve mal neoprávnene
pojať fiktívne faktúry popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Faktúry nevystavoval a rovnako
ani s nimi súvisiace doklady. So spoločnosťou K. obchodoval, ale kontakty s ňou mal predovšetkým

ním splnomocnený H. A.. Rovnako to bolo aj so spoločnosťou E. R.. Žiadal preto, aby bol napadnutý
rozsudok zrušený a on spod obžaloby oslobodený.

Odvolanie prokurátora smerovalo proti výroku o treste. Podľa názoru prokurátora, tento výrok
nezodpovedá účelu trestu podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Vychádzajúc z celkovej výšky skrátenej

dane, ktorú obžalovaný svojím konaním zavinil a s prihliadnutím na celkové okolnosti prípadu je zrejmé,
že uloženie trestu odňatia slobody v jeho podmienečnej forme nie je u obžalovaného v úmere k
spáchanému činu a individuálnu a generálnu prevenciu trestu by mohol splniť len nepodmienečný trest
odňatia slobody. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach naviac
poukázal, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pre mimoriadne
zníženie trestu a žiadal preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol rozsudkom vo veci sám tak, že
obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.

1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por.

V rámci preskúmavania súdom prvého stupňa zisteného a ustáleného skutkového stavu odvolací
súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne

tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam
i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického
konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a

právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol
a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky obžalovaného C. T. pokiaľ sa týka
uznania viny nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd však nezistil ani pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu, tak ako to namietal

prokurátorvpodanomodvolaní. Takpredovšetkýmpodľanázoruodvolaciehosúduvpredmetnejtrestnej
veci bol dôvod pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody. Okolnosti prípadu jednoznačne odôvodňujú použitie tohto ustanovenia. V prvom rade je
potrebné uviesť, že konanie obžalovaného spočívalo vo dvoch fázach. Na jednej strane znížil svoju
daňovú povinnosť o 35.263,46 €, ktorá daňová povinnosť mu však bola rozhodnutím daňového úradu

dovyrúbená a na druhej strane uplatnil právo na odpočítanie DPH vo výške 36.334,43 €, ktorá suma mu
však vyplatená nebola. Štátu resp. daňovému úradu teda škoda nevznikla. Odvolací súd vychádzajúc
z týchto podstatných faktov, ako aj vzhľadom na to, že od spáchania skutku uplynulo už pomerne dlhé
obdobie, dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému súdom prvého stupňa je zákonný, ale hlavne
schopný splniť účel vyžadovaný Trestným zákonom.

Z uvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolania obžalovaného ale ani prokurátora za
dôvodné a tieto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.