Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Malíková
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce, Zastavujúce odvolacie konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/402/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414201495
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414201495.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 36 049 581, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom G., O. J. X/A, proti žalovanému: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, právne
zastúpeného JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom O. H., V. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie
44,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k.
8C/26/2014-65 zo dňa 10. júna 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
so sídlom Bratislava, Žellova 2.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia vo výške 29,56 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutýmrozsudkomokresnýzamietolžalobužalobcuažalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením podstatného obsahu listinných
dokladov, tvoriacich obsah spisu dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania existencie poistného vzťahu medzi žalovaným a poisťovňou Perspektíva, ako aj ohľadne
existencie žalovaného dlhu. Podľa okresného súdu jediné, čím žalobca preukazoval existenciu
poistného vzťahu a žalovaného dlhu, bol rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania, ktorý
je výstupom z počítačového programu a podľa názoru okresného súdu sám o sebe nepreukazuje ani
existenciu poistného vzťahu, ani existenciu dlhu. Prvostupňový súd konštatoval, že nie je zrejmé, kto
uvedený rozpis dlžných súm vystavil a kto zodpovedá za správnosť údajov, keďže je zo dňa 26.10.1999,
pričom okresnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že dňa 17.07.1999 nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne Perspektíva. Týmto
dňom došlo k zrušeniu uvedenej poisťovne s poukazom na ust. § 34 ods. 1 písm. c) ZoZP. Konkurz
na majetok poisťovne Perspektíva bol vyhlásený dňa 20.04.2001. Uvedený rozpis bol teda vyhotovený
po zrušení uvedenej poisťovne a pred vyhlásením konkurzu na jej majetok. Vykonané dokazovanie
podľa okresného súdu nepreukázalo ani to, že by vôbec existovala žalovaná pohľadávka postupcu, keď
nedoplatok na poistnom ani nebol predpísaný platobným výmerom. Žalovaný nárok teda nie je spôsobilý
preukázať predložený rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania. ZoZP predpokladá
predpísanie dlžného poistného platobným výmerom (§ 18 ods. 8 citovaného zákona, v znení účinnom
od 01.01.1997). Rovnako aj pokiaľ ide o žalovaný poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej
sumy z poistného, uvedený zákon v ust. § 23 ods. 2 v znení účinnom od 01.01.1995 podľa okresnéhosúdu hovorí o tom, že ho poisťovňa predpíše. Preto už len z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu
žalovanej pohľadávky, je žaloba nedôvodná.
Ďalej okresný súd dôvodil, že žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku od správcu konkurznej
podstaty poisťovne Perspektíva na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak v skutočnosti k
postúpeniu pohľadávky a jej nadobudnutiu žalobcom dôjsť nemohlo, pretože takýto druh pohľadávky
sa nemohol stať súčasťou konkurznej pohľadávky, nakoľko pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne
na poistnom a poplatku z omeškania v zmysle § 34 ods. 3 ZoZP (zákona č. 273/1994 Z. z), v
znení účinnom od 01.07.1999 do 30.06.2001 prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na
inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, keďže podľa tretej vety uvedeného ustanovenia,
pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z
omeškania prechádzajú na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala
poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Ak sa teda takýto druh pohľadávok nestal
(ani sa stať nemohol s ohľadom na existujúcu právnu úpravu), súčasťou konkurznej podstaty, zo strany
správcu tejto podstaty, nemohlo dôjsť k platnému a účinnému postúpeniu takýchto pohľadávok, čiže
žalobca ich nemohol spôsobom ním uvádzaným nadobudnúť. Nie je podľa okresného súdu ohľadne
žalobou v tomto konaní uplatnenej pohľadávky a jej príslušenstva aktívne vecne legitimovaný.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 151 ods. 1, 2 O. s. p. tak, že žalovanému by vznikol
nárok na náhradu trov konania, avšak tento si ich neuplatnil, trovy nevyčíslil, preto mu súd náhradu
týchto trov nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvého stupňa nesprávne
právne vec posúdil, keď nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav a rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. K nepreukázaniu
zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným odvolateľ uviedol, že vzťah
medzi zdravotnou poisťovňou a subjektom povinným odvádzať verejné zdravotné poistenie nevzniká
na základe zmluvy, ale tento vzťah vzniká priamo zo zákona. Zákon nepredpokladá ani neupravuje
situáciu, že by fyzickej osobe vzťah, na základe ktorého je povinná odvádzať zdravotné poistenie,
nevznikol. Samotná evidencia žalovaného, ktorá je zrejmá z listinných dôkazov predložených žalobcom,
je relevantným preukázaním skutočnosti, že v danom období bol žalovaný poistencom Družstevnej
zdravotnej poisťovne. Podľa názoru žalobcu zo skutkového stavu, kde DZP ako zdravotná poisťovňa
evidovala žalovaného ako dlžníka vo svojom systéme a žalovaný túto skutočnosť nerozporuje, resp.
nepredloží potvrdenie, že v danom čase bol evidovaný ako poistenec inej zdravotnej poisťovne,
argument súdu, týkajúci sa nepreukázania vzniku zmluvného vzťahu medzi DZP a žalovaným neobstojí.
Žalobca opätovne uviedol, že uvedená pohľadávka vzniká priamo zo zákona č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a
o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v príslušnom
znení. Pričom relevantným dôkazom o jej existencii je rozpis dlžných súm poistného a poplatku z
omeškania. K údajnému nedostatku aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že rozhodnutím Ministerstva
zdravotníctvaSRč.3215/1999-Azodňa01.07.1999bolozrušenépovolenienazriadenieDZP.Súčasťou
tohtorozhodnutiabolivýrok,ženaVšeobecnúzdravotnúpoisťovňuprechádzajúzáväzkypoisťovnevoči
zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania. Uznesením Krajského
súdu Bratislava č. k. 7K/70/2001-30 zo dňa 20.04.2001 konkurzný súd na návrh likvidátora DZP vyhlásil
konkurz na majetok DZP. Vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniu likvidácie podľa zákona o konkurze.
RozhodnutímMinisterstvazdravotníctvaSRč.M/5068/2001zodňa19.12.2001bolanazákladeprotestu
GenerálnehoprokurátoraSRzrušenáprerozporsozákonomvyššieuvedenáčasť,týkajúcasaprechodu
záväzkov na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, z ktorého odôvodnenia vyplynul záver, že prechodu práv
a záväzkov predchádza likvidácia a až po jej skončení prechádzajú na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu
záväzky, ktoré nebolo možné v rámci likvidácie uspokojiť z majetku zrušenej poisťovne. Prechod
práv a záväzkov zrušenej poisťovne teda upravuje zákon, a to tak, že prechádzajú až po likvidácii.
Správca konkurznej podstaty DZP zaradil súbor pohľadávok DZP na zaplatenie dlžných poistných súm,
prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti do
konkurznej podstaty úpadcu DZP. Legislatíva platná a účinná v čase vyhlásenia konkurzu nevylučovala
tieto pohľadávky z konkurznej podstaty. Platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok podľa odvolateľa
uzatvorenej medzi DZP v konkurze a žalobcom, bola deklarovaná nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 182/2010-44 zo dňa 20.10.2010 a viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Konkurzný
súd opatrením zo dňa 22.06.2005 odsúhlasil uvedený odpredaj pohľadávok. Ďalej poukázal na to, žepohľadávky DZP voči žalovanému nemohli prejsť na inú poisťovňu, keďže z ustanovení § 34 ZoZP
vyplýva, že samotným zrušením DZP ešte nedošlo k automatickému prechodu pohľadávok a záväzkov
na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, resp. na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Vyslovil názor, že
okresný súd nepochopiteľne vyhodnotil nemožnosť postúpiť pohľadávky, hoci Najvyšší súd SR dospel
k záveru, že zmluva je platná a jej postúpenie bolo v súlade so zákonom. Preto argumenty ohľadne
aktívnej legitimácie, ktoré uviedol okresný súd, za zakladajú na nedostatočne zistenom skutkovom stave
a nesprávnom právnom posúdení.
K odvolaniu sa žalovaný vyjadril tak, že má za to, že rozpis dlžných súm poistného a poplatku z
omeškania zo dňa 26.10.1999 za obdobie 06/1997 až 10/1997 - ako výpis z počítačového programu nie
je adekvátnym a hodnoverným dôkazom, ktorý by preukazoval existenciu údajného dlhu na poistnom
a poplatkoch z omeškania voči zdravotnej poisťovni. Na základe uvedeného má za to, že žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko z dokladov, ktoré predložil k podanému návrhu, nevyplýva
taká skutočnosť, ktorá by potvrdzovala jednak existenciu žalovaného dlhu a jednak jeho následné platné
postúpenie na žalobcu. Navyše poukázal na to, že pokiaľ by sa aj v konaní podarilo preukázať existenciu
dlhu, tak takúto pohľadávku by bolo možné pokladať za premlčanú. V tom čase už uplynula 10-ročná
premlčacia doba.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil podľa § 221 ods. 1 písm. a), ods. 2 O.
s. p. s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou ako orgánu, do právomoci ktorého patrí.
Prvostupňový súd sa podľa odvolacieho súdu nezaoberal skúmaním procesnej podmienky konania, a
to právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Danosť právomoci súdu na konanie vo veci je jednou z
podmienok, ktorých dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vo veci
rozhodnúť. Nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania. Podľa § 103 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Toto ustanovenie má povahu generálneho,
procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania podmienok konania, pričom platí, že danosť alebo
nedanosť procesných podmienok skúma súd „es officio“, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.
Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 7 ods. 1 O. s. p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 2 O. s. p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 O. s. p., iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len
ak to ustanovuje zákon.Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z. z. účinného v čase vzniku povinnosti zaplatiť dlžné poistné,
príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné,
ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z., ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas
a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý
kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo
odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná
na účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny
deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa
skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z
omeškania platobným výmerom.
Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v
platnom znení, podľa ktorého Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad nad
verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou
poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky
vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné
poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2004.
Podľa § 85h ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom
vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004,
na základe právoplatného rozhodnutia úradu.
Podľa § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov
z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Odvolací súd konštatuje, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlžného poistného a
poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 ZoZP, pričom tento zákon je normou verejného práva a vzťahy
týkajúce sa platenia poistného na zdravotné poistenie, teda nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené
v § 7 ods. 1, 3 O. s. p. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v Zbierke pod číslom 8/2005), podľa ktorého nedoplatok na poistnom
na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy
vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z
omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného v súkromnoprávnom (obchodnom alebo
občianskoprávnom) vzťahu. Pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako
pohľadávky z práva súkromného, čo má za následok, že ich charakter zostáva zachovaný a nemožno ho
zmeniť. Práve charakter pohľadávky je preto podstatný pre posúdenie právomoci konajúceho orgánu.
Ani postúpením pohľadávky sa nemení dlžníkovo postavenie. Jej účelom je, aby došlo k zmene nastraneveriteľaanie,abynastalazmenavobsahupostúpenejpohľadávky.Charakterpohľadávkyzpráva
verejného sa teda nezmenil tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.
Nároky z verejného zdravotného poistenia sú zásadne nárokmi verejnoprávneho charakteru, ktorých
uplatnenie v súdom konaní je z dôvodu nedostatku právomoci vylúčené. Je úplne irelevantné, či
pohľadávky nadobudla právnická osoba, ktorá nie je zdravotnou poisťovňou alebo iná zdravotná
poisťovňa. Na nedostatku právomoci súdu nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že počas konkurzného
konania došlo k postúpeniu pohľadávok.
Zdravotná starostlivosť spadá do sféry verejného práva vrátane všetkých práv a povinností zdravotných
poisťovní a poistencov a má zásadne verejnoprávny charakter. Takýto nárok nemožno transformovať
na súkromnoprávny nárok len s poukazom na postúpenie pohľadávky.
Krajský súd konštatuje, že zákon č. 273/1994 Z. z. bol s účinnosťou od 01.11.2004 zrušený a nahradený
zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý vo svojom ustanovení § 18 oprávnil Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením mimo iného tým,
že vydáva platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na
poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na
poistnom podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 102/2011 zo dňa 18. apríla
2012, v ktorom vyslovil právny názor, že právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky
na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a žalovaným ako platiteľom tohto poistného je vzťahom
verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 O.
s. p. (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, družstevný, obchodný, podnikateľský a
hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 O. s. p. (žiaden zákon neustanovuje, že o
poplatku z omeškania s platením poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z
tohto verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti O.
s. p. neprejednávajú a nerozhodujú.
Z vyššie citovaných záverov možno ustáliť, že Úrad nad zdravotnou starostlivosťou je jednoznačne
orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať o uplatnenom nároku (zdravotnej poisťovne) na dlžné poistné,
na poplatky z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného, na ktoré mala
zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Uvedené korešponduje aj s
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2010, sp. zn. 6Rks1/2010, ktoré rieši kompetenčný
konflikt v skutkovo a právne obdobnej veci v súlade s vyššie prezentovanými závermi odvolacieho súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že v danej veci nie je daná jeho právomoc
na rozhodovanie, ktorý nemožno odstrániť, preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a konanie zastavil podľa ust. § 104 ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p. s tým, že po
právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená na prejednanie príslušnému orgánu.
O trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 146 ods. 2
prvá veta O. s. p. Žalobca podaním návrhu na súd, ktorý nemal právomoc o ňom rozhodovať, zavinil
zastavenie konania, preto je povinný uhradiť žalovanému účelne vynaložené trovy konania. Výška trov
odvolacieho konania predstavuje sumu 24,64 eur a predstavuje 1 úkon právnej služby vyjadrenie k
odvolaniu v hodnote 16,60 eur + režijný paušál 8,04 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú
29,56 eur (vrátane DPH). Pri ich vyčíslení súd postupoval podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 9, § 10 ods. 1,
2, § 13a ods. 1 písm. c), § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Priznané trovy je žalobca povinný
zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu. Iné trovy si žalovaný neuplatnil a ani nevyplývajú
zo spisového materiálu.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.