Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219875
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713219875.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO:
CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni W. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. X.. Š. XXX/XX, XXX XX B., občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom

Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa
5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 883,26 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r
i z n á v a .

Navrhovateľovi súd v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania vo výške
98,30 Eur po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, sa návrhom zo dňa 31.10.2013,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2013, domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporkyňu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 883,26 Eur spolu s príslušenstvom z titulu nezaplatených peňažných
plnení, fakturovaných odporkyni na základe uzavretej zmluvy o pripojení, ktorú odporkyňa uzavrela s

právnym predchodcom navrhovateľa dňa 20.05.2008 a dodatku k nej z rovnakého dňa. Navrhovateľ si
tiež uplatnil náhradu trov súdneho konania.

Dňa 17.12.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené elektronické podanie zo dňa 17.12.2013, podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, ktorým subjekt Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, súdu oznámil, že v zmysle § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Uznesením č.k. 10Ro/278/2013-45 zo dňa 23.06.2014, právoplatným dňa 17.07.2014, súd pripustil

zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa do konania vstúpil
subjekt Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266.Dňa 04.12.2014 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie zo dňa
02.12.2014, v ktorom uviedol, že berie žalobný návrh v celom rozsahu späť s poukazom na ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. a žiada konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť
skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez

skúmania postoja odporkyne k späťvzatiu návrhu, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov
by bol v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. bez právneho významu.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prejednávanej veci súd skúmal dôvodnosť podaného návrhu a zistil, že k zastaveniu konania došlo
na podnet navrhovateľa. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Obo/183/1992 zo dňa 27.10.1992, v zmysle záverov ktorého ak navrhovateľ vezme návrh
späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí,
že zavinil zastavenie konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods.

2 prvá veta, nakoľko však odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si odporkyňa ani žiadnu
náhradu trov konania neuplatnila, súd o ich náhrade rozhodol tak, že náhradu trov konania odporkyni
voči navrhovateľovi nepriznal.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára

za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 121 O.s.p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom

vestníku Európskej únie.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 01.05.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V prejednávanej veci sa návrhom na začatie konania navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia
dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu nezaplatených peňažných plnení, fakturovaných odporkyni na
základe uzavretej zmluvy o pripojení a dodatku k nej. V priebehu konania doručil vedľajší účastník súdu
písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporkyne. Predmetom konania v
prejednávanej veci je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože predmetnú zmluvu o pripojení

uzavrela odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa ako spotrebiteľ. Vedľajší účastník, ktorý
vstúpil do konania na strane odporkyne, je občianskym združením, ktorého hlavnou náplňou činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa. Jediným úkonom vedľajšieho účastníka v predmetnom súdnom konaní je
jeho samotný vstup do konania, v ktorom žiada o doručenie návrhu na začatie konania a príloh k nemu.
Zároveň si vedľajší účastník priamo v tomto podaní uplatňuje priznanie náhrady trov konania.

Platnéustanovenie§93O.s.p.rozlišujedveskupinysubjektovvedľajšiehoúčastníctva.Právnickéosoby,
ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, vrátane občianskych združení
založených na ochranu práv spotrebiteľa, tvoria osobitnú skupinu subjektov vedľajšieho účastníctva,
u ktorých sa na rozdiel od „všeobecných“ vedľajších účastníkov neskúma hmotnoprávny záujem na
výsledku konania, pretože sú legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným

zákonným ustanovením. Keďže právny poriadok priznáva vedľajšiemu účastníkovi zásadne rovnaké
(procesné) práva ako hlavnému účastníkovi konania, ako aj s ohľadom na ústavne zaručené právo
každého na právnu pomoc, je nepochybné, že aj vedľajší účastník sa môže v súdnom konaní nechať
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, vrátane advokáta.

Trovykonaniasúvýdavky,ktorévznikajúúčastníkomkonaniapriuskutočňovaníjednotlivýchprocesných

úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Pod
pojem trovy konania je vždy možné subsumovať aj trovy právneho zastúpenia, t.j. výdavky účastníka
konania vynaložené v rámci konania a v príčinnej súvislosti s konaním na právnu pomoc poskytnutú
advokátom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však musí mať súd na zreteli na prvom mieste
splnenie kritéria účelnosti ich vynaloženia. Účastníkovi konania možno priznať len náhradu tých trov

konania, ktoré boli vynaložené účelne. Účelnosť súd posudzuje najmä z hľadiska efektívnosti vykonania
konkrétneho úkonu právnej služby, t.j. či vykonanie konkrétneho úkonu bolo potrebné na účinné
uplatnenie oprávnení, resp. povinností účastníka. Účelnosť je tiež potrebné posudzovať aj z hľadiska
subjektu, ktorému bola právna pomoc poskytnutá, t.j. či účastník odbornú právnu pomoc advokáta
skutočne potrebuje, resp. potreboval vzhľadom na povahu a obsah konkrétnych procesných úkonov

vykonaných v rámci konania.

Nárok advokáta na odmenu za úkony právnej služby vymenované vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z.z.
nie je možné stotožniť s právom (úspešného) účastníka konania na náhradu trov konania v tom zmysle,
že (úspešný) účastník konania má vždy a za každých okolností právo na náhradu trov za všetky úkony
advokáta, ktoré je možné podradiť pod niektorý úkon uvedený v ust. § 13a vyhlášky. Pri rozhodovaní

o náhrade trov konania totiž súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. posudzuje účelnosť jednotlivých úkonov
advokáta v konaní, pričom môže dôjsť k záveru, že napriek tomu, že daný úkon v zmysle vyhlášky
advokát skutočne vykonal, súd takýto úkon nebude považovať za účelný pre uplatňovanie a bránenie
práva účastníka a následne účastníkovi neprizná náhradu trov za tento úkon. Inak povedané, Občiansky
súdny poriadok ponecháva otázky trov konania, vrátane posúdenia ich účelnosti, úvahe súdov a tie v

jednotlivých posudzovaných veciach prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Neplatí totiž, žetrovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie
práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ale ani pomocou
iných interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty pre právny názor

vynímajúci trovy spojené so zastupovaním advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k účelnému
uplatňovaniu alebo bráneniu práva, alebo neboli. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania so
zastupovaním spojených sú dve rôzne veci; obe spolu síce súvisia, nie však neoddeliteľne. Právo
na náhradu trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sa odvíja
od iných predpokladov než samotná možnosť nechať sa v konaní zastupovať. Rovnako, ako nie je

porušením práva na právnu pomoc, keď súd neprizná náhradu trov spojených so zastúpením advokátom
účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, nie je jeho porušením ani to, keď súd náhradu týchto trov
neprizná úspešnému účastníkovi, ak dospeje k záveru, že sú naplnené zákonné kritériá, za ktorých
súd náhradu trov priznať nemôže, napr. práve preto, že ide o trovy, ktoré neboli potrebné k účelnému
uplatňovaniualebobráneniupráva(porov.nálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.I.ÚS988/2012
zo dňa 25.07.2012). Samotnou výškou nákladov spojených so zastupovaním advokátom je možné sa

zaoberať až potom, ako súd dospeje k záveru, že ide o trovy účelne vynaložené. Tam, kde náklady
spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu
alebo bráneniu práva, nemôže súd ich náhradu vôbec priznať a nemá teda ani zmysel o ich prípadnej
výške uvažovať.

Súd sa teda najprv zameral na skúmanie toho, či trovy vedľajšieho účastníka, ktoré vynaložil na svoje

zastúpenie advokátom, boli trovami účelne vynaloženými v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V
prejednávanej veci vedľajší účastník vykonal jediný procesný úkon spočívajúci v oznámení, že vstupuje
do konania ako vedľajší účastník.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že jednou zo základných zásad konania pred súdmi, ako aj
fungovania justície ako takej, je zásada iura novit curia, ktorá má svoj legislatívny odraz v ust. §

121 O.s.p. Súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní bez akýchkoľvek pochybností musí v každej
veci, v ktorej sa uplatňuje nárok zo zmluvy, bez návrhu posúdiť prípadný spotrebiteľský charakter
predmetnej zmluvy. Pokiaľ by sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd takisto musí aj bez
návrhu zistiť, či obsahuje náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 258/2001 Z.z., resp. zákona č. 129/2010
Z.z. a tiež či ich prípadná absencia spôsobuje bezúročnosť poskytnutého úveru. Konečne v zmysle

právnej úpravy účinnej od 01.05.2014 (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) musí súd pri rozhodovaní o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliadnuť na prípadné premlčanie tohto nároku.

Ako vyplýva z obsahu spisu v prejednávanej veci, na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o
pripojení tunajší súd, tak ako mu to vyplýva z právneho poriadku, aj bez návrhu prihliadol a nevydal
platobný rozkaz (č.l. 48) napriek tomu, že jeho vydanie navrhovateľ navrhol, a to bez toho, aby vedľajší

účastník doručil súdu akékoľvek vyjadrenie, v ktorom by na tieto skutočnosti poukázal. Na premlčanie
uplatňovaného nároku súd v dôsledku zmeny právnej úpravy, ku ktorej došlo počas konania, tiež musí
prihliadať aj bez návrhu, pričom práve z dôvodu premlčania zobral navrhovateľ návrh späť.

Súdu je tiež z úradnej činnosti známa skutočnosť, ktorú v zmysle § 121 O.s.p. netreba dokazovať,
že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstupuje ako vedľajší účastník do veľkého

množstva prebiehajúcich súdnych konaní na celom území Slovenskej republiky, pričom sa jedná o
skutkovo a právne pomerne jednoduché veci, kde si dodávatelia uplatňujú voči spotrebiteľom nároky zo
spotrebiteľských zmlúv. Podania, ktoré vedľajší účastník v týchto veciach doručuje súdom, sú značne
všeobecné a rámcové, pod ich (jeden) obsah možno iba dosadiť základné údaje týkajúce za zmluvy
o pôžičke, úvere, resp. inej spotrebiteľskej zmluve, o odstúpení od zmluvy, resp. vyhlásení predčasnej

splatnosti zo strany veriteľa a následne dosadiť údaje spôsobilé iba identifikovať vec, ktorá je predmetom
konania na tom-ktorom súde v Slovenskej republike. Ide teda o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná
prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc
zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je potom odôvodnené
ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v

tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaloženéna riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na právne závery, ktoré vyslovil Najvyšší súd Slovenskej

republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014, kedy Najvyšší súd SR zamietol
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podané na podnet vedľajšieho účastníka (navyše
totožného, ako v prejednávanej veci) proti rozhodnutiam súdov, ktorými nepriznali vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania. Závery Najvyššieho súdu SR možno aplikovať aj v prejednávanej
veci, nakoľko sa jedná o skutkovo a právne podobnú situáciu. S prihliadnutím na princíp právnej istoty je

tiež potrebné uviesť, že právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí
najvyššieho súdu, resp. súdov vyššieho stupňa, a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci)
a záväznosť precedenčnú (judikatórnu). V prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby
všeobecný súd (ne)reflektoval právne závery súdu vyššieho stupňa tým, že v dobrej viere predostrie
konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím súdu vyššieho stupňa zmysluplný právny
dialóg (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa

21.12.2011). Pokiaľ však súd uzavrie, že na odchýlny postup nie sú relevantné dôvody, je rešpektovanie
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súdmi nižšieho stupňa nevyhnutné pre zachovanie princípu právnej
istoty,keďjednouzozákonnýchúlohNajvyššiehosúduSRjedbaťojednotnývýkladaaplikáciuprávnych
predpisov aj vlastnou rozhodovacou činnosťou (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Obsahom
princípu právnej istoty je princíp predvídateľnosti práva, ktorý sa nevzťahuje len na predvídateľnosť

účinku právnych noriem, ale aj na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a výsledku súdneho konania.
Ústavný súd SR vo svojej judikatúre (napr. nález sp. zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17.05.2007) konštatuje, že
za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Taktiež pokiaľ súd rieši právnu otázku
(tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho,

aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej
istoty a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu (napr. nález ÚS SR
sp. zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006).

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že vedľajší účastník sa mohol dať
zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti v prejednávanej

veci, nemožno považovať za trovy účelné pre uplatňovanie alebo bránenie práva. Z tohto dôvodu súd
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pričom ho ani nevyzýval na ich vyčíslenie v
zmysle § 151 ods. 4 O.s.p., nakoľko takýto postup by bol zbytočný a nehospodárny, keďže súd uzavrel,
že vedľajšiemu účastníkovi nemožno priznať žiadne trovy právneho zastúpenia z dôvodu neúčelnosti
ich vynaloženia.

Podľa § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný
platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním návrhu na začatie
konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane

odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým
pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány
podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní ododňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní

odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Nakoľkobolnávrhnazačatiekonaniavzatýspäťpredprvýmpojednávaním,súdmázozákonapovinnosť
vrátiť navrhovateľovi krátený súdny poplatok za podaný návrh. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z
návrhu na začatie konania vo výške 52,50 Eur, z ktorého mu súd vráti krátenú časť vo výške 45,80
Eur. Navrhovateľ nesprávne zaplatil súdny poplatok vo výške 52,50 Eur 2 krát, t.j. celkovo zaplatil

105,- Eur. Preplatok vo výške 52,50 Eur preto súd vráti navrhovateľovi v plnej výške, t.j. celkovo bude
navrhovateľovi vrátený súdny poplatok vo výške 98,30 Eur, a to po právoplatnosti tohto uznesenia
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava (§ 7 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1

prvá veta O.s.p.).

Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.