Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžd/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200500
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1013200500.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T., prechodne bytom W., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2,
Bratislava, Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-P-211/BA-KDI21-2012 zo dňa 31.12.2012, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/68/2013-29 zo dňa 21.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/68/2013-29 zo dňa
21. februára 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na prvostupňovom súde

KrajskýsúdvBratislavenapadnutýmuznesenímč.k.5S/68/2013-29zodňa21.02.2014zastavilkonanie

podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O. s. p.“). V odôvodnení uviedol, že žalobca vo svojich podaniach, a to v podnete zo dňa
31.07.2012 adresovanom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a tiež v samotnom odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 02.12.2012, uviedol ako adresu svojho bydliska ulicu W.. Táto
adresa je uvádzaná tiež v zápisnici o ústnom prejednaní priestupku a uvedenú skutočnosť potvrdil
žalobca aj na pojednávaní konanom dňa 13.02.2014 vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.

1S/2538/2012. Upovedomenie žalovaného č. KRPZ-P-211/BA-KDI21-2012 zo dňa 31.12.2012 bolo
žalobcovi doručované dňa 04.01.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o neúspešný pokus o
doručenie, bol žalobca upovedomený o opakovanom doručení dňa 07.01.2013 a keďže aj opakované
doručenie bolo neúspešné, zásielka bola v uvedený deň, t.j. 07.01.2013, uložená na pošte. Ako vyplýva
z dikcie ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), trojdňová lehota začala plynúť dňom nasledujúcim

po upovedomení adresáta o uložení zásielky, t.j. dňa 08.01.2013 a uplynula dňom 10.01.2013. Keďže
žalobca podal žalobu osobne na súde až dňa 18.03.2013, táto bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty
- oneskorene. Krajský súd tiež dodal, že osobné prevzatie zásielky žalobcom dňa 19.01.2013, vzhľadom
na okolnosti i prehlásenie samotného žalobcu do zápisnice súdu vo veci sp. zn. 1S/2538/2012, bolo
bezpredmetné.

II.

Odvolanie žalobcu a vyjadrenie žalovanéhoProtiuzneseniukrajskéhosúdupodalžalobcavčasodvolanieažiadal,abyodvolacísúdzrušilnapadnuté
rozhodnutie krajského súdu a prerušil konanie do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na
Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 1S/2538/2012 alebo zrušil napadnuté rozhodnutie krajského

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a zrušil
prvostupňovéajdruhostupňovérozhodnutiesprávnehoorgánu.Vodvolaníuviedol,žemátrvalébydlisko
v T. a doložil kópiu svojho občianskeho preukazu. Žalovaný napriek tomu, že vedel a musel vedieť, že
jeho trvalé bydlisko je v T., doručoval mu rozhodnutie len na prechodnú adresu na W.. Žalobca tiež
uviedol,žesiniejevedomý,žebysavinomkonanínakrajskomsúdevyjadrovalkotázkefikciedoručenia

rozhodnutia žalovaného. Podľa názoru žalobcu je pre posúdenie zákonnosti a postupu žalovaného v
predmetnej veci dôležité poznať odpoveď na otázku, či podklad rozhodovania a konania žalovaného
je zákonný; o zákonnosti rozhodnutia žalovaného o odňatí vodičského oprávnenia žalobcovi prebieha
súdne konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1S/2538/2012. Žalobca tiež namietal, že žalovaný
ani nevydal rozhodnutie, ale len listom oznámil žalobcovi spôsob vybavenia jeho opravného prostriedku
a ani listová zásielka žalovaného nebola označená ako rozhodnutie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril prípisom zo dňa 04.08.2014, v ktorom uviedol, že uznesenie
krajského súdu považuje za správne a žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil. Tvrdenie
žalobcu, že boli zásadným spôsobom porušené jeho základné práva a slobody, považoval žalovaný
za nemiestne, nakoľko aj keď účastník konania podá odvolanie voči rozhodnutiu oneskorene, odvolací
orgán je povinný v zmysle § 60 Správneho poriadku preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska,

či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

III.

Právne názory odvolacieho súdu

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté

uzneseniekrajskéhosúdu,akoajkonanie,ktorémupredchádzaloapozistení,žeodvolaniebolopodané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie
odvolania prípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno
priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
O. s. p.

Podľa § 250b ods. 1 O. s. p. sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Akneboladresátpísomnosti,ktorásamádoručiťdovlastnýchrúk,zastihnutý,hocisavmiestedoručenia
zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený
deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení

nedozvedel.Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-
P-211/BA-KDI21-2012 zo dňa 31.12.2012, označené ako „Preskúmanie podaného odvolania voči
rozhodnutiu č.p.: ORP-P-896/BAIV-ODI1-2012 zo dňa 30.10.2012 upovedomenie“ bolo žalobcovi

doručované na adresu W. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol dňa 04.01.2013 poštovým doručovateľom
zastihnutý (išlo o neúspešný pokus o doručenie), bol upovedomený o opakovanom doručení dňa
07.01.2013, avšak aj tento opakovaný pokus o doručenie nebol úspešný a zásielka bola dňa 07.01.2014
uložená na pošte. Keďže žalobca si zásielku nevyzdvihol ani do troch dní od jej uloženia, nastala fikcia
doručenia upravená v § 24 ods. 2 Správneho poriadku a posledný deň tejto lehoty sa považoval za deň

doručenia zásielky; t.j. zásielka sa považovala za doručenú dňa 10.01.2014. V uvedenom prípade bolo
irelevantné,žežalobcazásielkuprevzaldňa19.01.2013,keďževzmysle§24ods.2Správnehoporiadku
sa zásielka považovala za doručenú už dňa 10.01.2014. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby tak
začala žalobcovi plynúť dňom 11.01.2014 (§ 57 ods. 1 O. s. p.) a jej koniec pripadol na deň 11.03.2014
(§ 57 ods. 2 prvá veta O. s. p.). Žalobu však žalobca osobne podal na krajskom súde až dňa 18.03.2013,
teda oneskorene.

V uvedenej veci bolo irelevantné, že žalobca nepovažoval rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie,
ale za list. V zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 354/08-50 zo dňa
22.01.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/196/01 zo dňa 29.04.2002
a sp. zn. 10Sžd/36/2011 zo dňa 01.08.2012) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia

orgánovverejnejsprávy,ktorénemajúformálnenáležitosti,aksadotýkajúaleboaksamôžudotknúťpráv
a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím
správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť
priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Pojem „rozhodnutie“ je
označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy.

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané
príslušným orgánom verejnej správy.

Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje

procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To
platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania
opravných prostriedkov.

Irelevantná bola tiež námietka žalobcu, že mu zásielka nebola doručovaná na adresu jeho trvalého
pobytu v T.. V zmysle § 24 ods. 1 a 2 Správneho poriadku sa zásielky určené adresátovi do vlastných
rúk doručujú na adresu, kde sa adresát zdržiava, tzn., že nemusí ísť vždy o adresu trvalého pobytu. V
tomto smere sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením krajského súdu, keďže žalobca opakovane
na svojich podaniach uvádzal iba adresu W. (aj na podanom odvolaní je uvedená ako prechodná adresa

žalobcu) a poštu na uvedenej adrese aj reálne preberal; aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-
P-211/BA-KDI21-2012 zo dňa 31.12.2012 na uvedenej adrese prevzal, pričom nezáležalo na tom, že
ho prevzal až v odbernej lehote.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu žalobcu
nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/68/2013-29 zo dňa 21.02.2014

podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže žalobca
nebol v konaní úspešný a žalovaný nemal nárok na náhradu trov zo zákona.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.