Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/103/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106201082
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Karkalík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6106201082.5

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Banskej Bystrici, 9. mája 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 735 833, proti povinnému: R. R.Z., U..
XX.XX.XXXX, Q. XX.XX.XXXX, U. R. L. XXXX/XX, R. R., Š. O. E., na vymoženie pohľadávky vo výške
66,39 Eur s príslušenstvom, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského
úradu Kollárova 39, Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 307/06, na základe návrhu oprávneného zo
11.01.2006, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2006 a poverenia Okresného súdu Banská
Bystrica, č. 5601 015463 zo dňa 30.01.2006, vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e j u.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
53,03 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
66,38 Eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste OR PZ dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici č. PB-AA-1581894-2004 zo dňa 10.03.2004.

Poverením č. 5601 015463 zo dňa 30.01.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, Banská Bystrica,
ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 307/06.

Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 24.07.2012, súdny
exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že povinný
zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku majetku.

Súd z uznesenia tunajšieho súdu, č.k. XXD XXX/XXXX Q. N. XX.XX.XXXX, právoplatného dňa
22.11.2007 mal preukázané, že povinný R. R., U.. XX.XX.XXXX, U. R. L. XXXX/XX, R. R. Q. N.
XX.XX.XXXX. Z cit. rozhodnutia vyplýva, že dedičské konanie bolo v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. pre
nemajetnosť povinného zastavené.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov
(ďalej len "OSP"), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky
konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné
vady konania sa považuje o.i. aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.

Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
inak len ten komu ju zákon priznáva.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno - právna
subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva
občiansky zákonník.

Podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2, smrťou táto
spôsobilosť zaniká.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 3 OSP, konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo
odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ
povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa
pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Ako vyplýva z vyššie konštatovaných skutočností, povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX. V exekúcii
nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy
do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), nakoľko dedičské
konanie po povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené a preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g), v
spojení písm. h) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (viď uznesenie NS
SR sp.zn. 2 M Cdo 1/2006 a sp.zn. 7 M Cdo 5/2011).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 64,91 Eur / odmena 33,19 Eur, náhrada
hotových výdavkov 20,90 Eur a 20 % DPH 10,82 Eur / .

Exekučné konanie začalo dňa 20.01.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do
tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z ustanovenia § 196 Ex. por. vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových
výdavkov a náhradu za stratu času. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť ( oprávnený alebo
povinný). Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie
vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako
honorovanú právnu službu. Keďže v danom prípade poverený súdny exekútor vzniknuté trovy nemôže
od povinného vymôcť, je namieste aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie je v danom prípade namieste aplikácia citovaného
ustanovenia § 203 ods. 2 Exek. poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi
vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške v akej si ich uplatnil súdny exekútor.

Súd posudzoval účelnosť trov exekúcie a preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky -
predstavujúce materiálové náklady (tlač a kopírovanie) vo výške 4,90 Eur a režijné náklady (obálky,
obaly, kanc.mat., archiv. spisu) vo výške 5 Eur. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich
jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je
nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto,
z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom
dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké
materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v tzv. paušále, t.j v náhrade za jednotlivé
úkony (§ 15 vyhl. č. 288/1995 Z.z.). (viď uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 42CoE/245/2011
zo dňa 18.04.2012 ).

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 64,91 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu
exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 53,03 Eur / z toho odmena vo výške
33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 11 Eur a 20 % DPH 8,84 Eur / .

V zmysle exekučného poriadku je potrebné rozlišovať pojmy odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času. Spôsob ich určenia, výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu
hotových výdavkov exekútora upravuje vyhl. NS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov.

Rovnako vyhl. 288/1995 Z.z. rozlišuje odmenu, náhradu hotových výdavkov ako aj náhradu stratu času
exekútora. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada
zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty upravuje odvodovú povinnosť. Vzhľadom k tomu,
že zákon 222/2004 Z.z. ako aj zákon 233/1995 Z.z. /Exekučný poriadok/ sú právne predpisy rovnakej
právnej sily /zákony/ nie je možné uprednostniť pri rozhodovaní jeden z týchto zákonov, zvlášť ak
neupravuje rovnakú právnu skutočnosť.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný
podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. / nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.