Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Er/265/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605202032
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5605202032.2

Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
AK Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému L.Ó. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. Y. XXX, XXX XX N.
Y., pre vymoženie pohľadávky vo výške 204,47 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Máriou Krasňanovou so sídlom Exekútorského úradu v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 36/9,
017 01 Považská Bystrica pod sp. zn. EX 184/05, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á .

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 125,77 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou sa dňa 09. 03. 2005 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 184/05 na vymoženie pohľadávky vo výške 204,47 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom
je notárska zápisnica spísaná notárom, JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, Gajova 13
pod číslom N 4349/04, NZ 80409/04 dňa 06. 11. 2004. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po
získaní poverenia č. 5505 002872 zo dňa 29. 04. 2005, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.)
bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek
v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (z Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. III.ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,

ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo
dňa 27. 01. 1997).

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je notárska zápisnica napísaná notárom JUDr.
Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave dňa 06. 11. 2004 pod č. N 4349/2004, NZ 80409/2004, W..
G. N., na základe plnej moci udelenej v Zmluve o úvere číslo 5370127 zo dňa 22. 01. 2004 uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným, uznal v mene povinného dlh voči oprávnenému v celkovej výške
315,91 eura (9.517,00 Sk), pozostávajúci z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho
zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Notárska zápisnica zároveň obsahuje súhlas s jej
vykonateľnosťou ako exekučného titulu, výšku úroku z omeškania a dátum splatnosti pohľadávky.

Podľa § 41 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, v znení platnom do 31. 08. 2005, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa § 41 Exekučného poriadku aj notárska zápisnica,
ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Notárska zápisnica má charakter verejnej listiny, preto sa pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje
prezumpcia správnosti, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilosť notárskej
zápisnice byť exekučnými titulom je však ohraničená jej vykonateľnosťou. Vykonateľnosť rozhodnutia
je vlastnosť, ktorá umožňuje vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu, ak osoba
povinná z rozhodnutia dobrovoľné neplní svoju povinnosť riadne a včas. Pri notárskej zápisnici
nastáva vykonateľnosť uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, ktoré je obsahom
zápisnice. Formálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice v zmysle § 47
Notárskeho poriadku a materiálna stránka je daná dodržaním obsahových náležitostí predpokladaných
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice pre spôsobilosť
byť exekučným titulom je súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Až tento slobodný,
vážny, určitý a zrozumiteľný prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice exekučný titul, ktorému
zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu prípadne iného
orgánu.

V danom prípade povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom
splnomocneného zástupcu. Zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorá je
prejavom určitej dôvery splnomocniteľa k splnomocnencovi. Otázka dôvery, ako subjektívneho pocitu,
je daná najmä tým, že zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V rámci
právneho vzťahu zastúpenia treba rozlišovať dva právne úkony. Prvým je dohoda o plnomocenstve,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom. Na základe takejto dohody môže splnomocniteľ následne
plnomocenstvom ako jednostranným právnym úkonom dať tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu
je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Každý právny úkon, to znamená aj

uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. V danom
prípade bola zmluvná voľnosť povinného pri „voľbe“ splnomocneného zástupcu obmedzená. Zástupcu
povinného prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného
zástupcu W.. G. N.. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním
zvolenou, ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri
udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného ako aj slobodná voľba pri
výbere svojho splnomocnenca. Je nepochybné, že advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného,
ak ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený, bez akejkoľvek možnosti povinného namietať
osobu zástupcu. Oprávneným určený splnomocnenec pre povinného bol taktiež v určitom období aj
právnym zástupcom oprávneného. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu. Takýto právny
úkon potom nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na
základe uvedeného má súd zato, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z
neplatne dojednanej dohody o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v
mene povinného, ani notárska zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť,
že oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné
a široko vymedzené. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že povinný splnomocnil oprávneným určeného
zástupcu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné
predpokladať. Povinný udeľoval plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V
tom čase tak ešte reálne nemohol existovať žiadny dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva uznať
alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného naviac
sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci výslovne nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaní
prakticky povinného bez jeho vedomia zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť.
Udelené plnomocenstvo nemôže byť koncipované tak, aby vytváralo tak široký priestor pre konanie a
právne úkony zástupcu.

Súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by
vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila
a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nedošlo
k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve a bez vedomia povinného tak došlo k určeniu lehoty na
plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Osobitosťou notárskej zápisnice medzi
exekučnými titulmi je skutočnosť, že jej vydaniu nepredchádza žiadne konanie. Notár nie je pri jej spísaní
oprávnený preskúmavať existenciu hmotnoprávneho dôvodu, čo však nevylučuje, aby v odôvodnených
prípadoch postupoval podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Práve z týchto dôvodov zákonodarca
ponechal rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu na povinnú osobu. Na základe uvedeného je
tak zrejmé, že prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť postihnutý žiadnymi
právnymi vadami.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o
absolútnej neplatnosti dohody o plnomocenstve uzavretej medzi povinným a W.. G. N. v zmluve o úvere,
v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je
spôsobilým exekučným titulom, a preto súd exekúciu aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Nakoľko predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 09. 03. 2005, teda pred 01. 09. 2005 súd na
rozhodovanie o trovách exekúcie aplikoval právnu úpravu Exekučného poriadku platnú do 31. 08. 2005.

Podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 282,16 eura. Oprávnený si v návrhu na
vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 55,37 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.08.2005), za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 26 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom
rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa
platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Oprávnený predložil na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý pre absolútnu neplatnosť dohody o
plnomocenstve nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený svojim konaním procesne zavinil, že
sa exekúcia musela vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť, preto mu súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku uložil nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 90,00 eur podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, nakoľko v
priebehu exekúcie došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky do výšky 448,28 eura.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 139,13 eura, z toho
poštovné predstavuje 47,30 eura, telekomunikačné výdavky (telefón, fax, internet) predstavujú 1,60
eura, cestovné predstavuje 81,08 eura za pracovnú cestu uskutočnenú dňa 12. 12. 2005 do miesta
bydliska povinného a späť, 279,60 km x 0,29 eura, úhrada poplatku za bankové prevody predstavuje 0,20
eura a kancelársky materiál predstavuje 8,95 eura (vytlačený papier s použitím toneru (+ kopírovanie)
80 ks x 0,07 eura, obálky 62 ks x 0,05 eura, spisový obal 1 ks x 0,21 eura a šek 1 ks x 0,04 eura).

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času vo výške spolu 5,28 eura za 8 začatých polhodín
exekučnej činnosti pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu a
za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Súd uznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z odmeny, hotových výdavkov a náhrady za
stratu času, nakoľko súdny exekútor je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť
túto daň zaplatiť.

Súd v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou po oboznámení sa s exekútorským spisom EX
184/05, určil trovy exekúcie súdneho exekútora vo výške 281,29 eura, z toho odmena predstavuje 90,00
eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 139,13 eura, náhrada za stratu času predstavuje 5,28
eura a uplatnená 20 % DPH (základ dane 234,41 eura) predstavuje 46,88 eura. Nakoľko v priebehu
exekúcie došlo k čiastočnému vymoženiu trov exekúcie, do výšky 155,52 eura, súd zaviazal podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 125,77 eura
(281,29 eura - 155,52 eura) oprávneného.

Súd o uplatnených trovách exekúcie oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že ich
náhrada sa oprávnenému nepriznáva, nakoľko nebol v exekúcii podaním návrhu na vykonanie exekúcie

úspešný, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená pre absenciu vykonateľného
exekučného titulu.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia. Keďže v danom prípade už
bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola
vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Liptovský Mikuláš.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.