Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210209385
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210209385.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: FINANCREAL, s.r.o. Trenčín, so sídlom: Trenčín,
Bezručova 1191/3, IČO: 36 339 334, zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Habalčíková, so sídlom:
Prievidza, Bakalárska 4/1, proti povinnej: Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: W. O. XX, o vymoženie
pohľadávky 215,08 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno z 5. októbra 2011 pod č. k. 12Er/491/2010-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 12Er/491/2010 z 05.10.2011 vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvého
stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na
skutočnosť, že rozhodcovská doložka je neplatná. Vzhľadom na to je exekučný titul vydaný na základe

takejto neplatnej rozhodcovskej doložky materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú
prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Prvostupňový súd mal z predložených dokladov za preukázané,
že súčasťou formulárovej zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný
ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Povinný ako spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho

vyvolal oprávnený ako prvý. Na základe údajov uverejnených v Obchodnom registri SR zistil, že
oprávnený v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom, pričom
z predložených dokladov nie je preukázané, že by bol úver poskytnutý povinnej za účelom výkonu
jej zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva je v zmysle citovaných ustanovení zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá
medzi veriteľom - oprávneným a spotrebiteľom, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.

Mal za to, že nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
spočíva jednoznačne aj v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne
vymienil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a
povinným. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná.Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania. Odôvodnil ho tým, že právnym základom vydaného exekučného titulu bola zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v spojení s § 52
a nasl. ustanovení OZ v znení účinnom od 01.11.2008. Mal za to, že podmienky poskytnutia úveru
boli s povinnou individuálne a vopred dohodnuté na tlačive tzv. Formulára. Spotrebiteľ z možností
uvedených vo Formulári, akceptoval tú, ktorú vlastnoručne označil krížikom. Uviedol, že žiaden predpis
neukladá povinnosť, že tzv. rozhodcovská doložka má byť dojednaná vopred a individuálne. Podotkol,

že rozhodcovská doložka, tak ako je obsiahnutá v úverovej zmluve, nenaplňuje ani znaky značnej
nerovnováhy a ani znaky požiadavky na výlučné riešenie sporov rozhodcovským súdom. Dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a ani neplatná. Poukázal na to, že v čase vydania
poverenia na exekúciu exekučný súd poverenie vydal a teda nevidel dôvody na odmietnutie žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f) OSP a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnila s odôvodnením napadnutého
uznesenia a považovala ho za vecne správne. Poukázala na to, že ochrana spotrebiteľa je založená a
upravená zákonom, preto možno spotrebiteľa chrániť len v obmedzenom rozsahu. Ak zákon stanovuje,
že neprijateľnou s dôsledkom neplatnosti je aj ustanovenie , ktoré vyžaduje v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež do množiny neprijateľnej praktiky,
podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.

OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení ďalších noviel o rozhodcovskom konaní,
môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných

zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd pri rozhodovaní
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský

rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný
súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí
v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd
už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle §

45 ods. 1, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale
zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp.
zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia
vykonávala v súlade so zákonom. Túto povinnosť odvolací súd oprel aj o judikatúru Najvyššieho súduSR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/1996 (R 58/1997) uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konaniaibeznávrhuzastavená.VtejtočastiodvolacísúdpoukazujenarozhodnutiaÚstavnéhosúduSR
(I ÚS 443/2001-17, I ÚS 419/2011-9............). Preto, pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetný

vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje
rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle §
52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá
do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí
byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na
dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý

oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č.
258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už
vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnej za
účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné
na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú na spotrebiteľské zmluvy.

Odvolací súd navyše poznamenáva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvného
vzťahu medzi oprávneným a povinnou - Zmluva o úvere č. 92608 z 01.07.2009. Zo Zmluvy o úvere,

v časti Všeobecné obchodné podmienky úveru z čl. 23 vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na
rozhodcovskej zmluve vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo pred príslušným

súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa OSP. Odvolací
súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011) poukazuje, že na
platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy.
Mal za to, že písomná forma rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere č. 92608 z 01.07.2009 uzatvorenej
medzi účastníkmi nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zák. č. 244/2002 Z. z. o úprave formy rozhodcovskej

zmluvy je v § 4 striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu, z čoho vyplýva, že formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Odvolací súd mal za to, že z obsahu Zmluvy o
úvere a z pripojených Všeobecných obchodných podmienok úveru je zrejmé, že nespĺňa náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon, nakoľko nedošlo k podpisu uvedených Všeobecných obchodných podmienok
úveru obidvoma sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená nebola. Zo zmluvy o úvere

vyplýva, že bola datovaná dňom 01.07.2009, ale povinná zmluvu podpísala 03.07.2009 na Mestskom
úrade Komárno, kde došlo k osvedčeniu jej podpisu. Podpis na VOP nie je overený, pretože nie je
možné posúdiť, či VOP boli súčasťou zmluvy o úvere a boli s ňou technicky spojené avšak, ani z ich
samotného technického spojenia by nebolo možné vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle
účastníkov zmluvy, a že sú s ňou oboznámení a súhlasia so Všeobecnými obchodnými podmienkami

úveru. Zmluvné strany musia bezpodmienečne so Všeobecnými obchodnými podmienkami úveru
vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranámuzatvárajúcim Zmluvu o úvere známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. V prípade sporu je
potrebné predpokladanú znalosť Všeobecných obchodných podmienok úveru preukázať. Štandardná
rozhodcovská doložka má byť správne uvedená priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo

ustanovenie.

Zo spisového materiálu nevyplýva, či predložené Všeobecné obchodné podmienky úveru boli platné
v čase uzavretia Zmluvy o úvere, nakoľko s oprávneným nepodpísaného a dátumom neoznačeného
dokumentu to nie je možné vyvodiť. Na platnosť Všeobecných obchodných podmienok úveru bol
potrebný podpis oboch účastníkov Zmluvy o úvere, nielen podpis povinnej. Odvolací súd považoval

za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, preto
exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
nevykonateľného rozhodnutia, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník konania - povinná

osoba nenamietala neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v konaní a nevyužila možnosť domáhať sa

zrušenia rozhodcovského rozsudku návrhom podaným na príslušnom súde, je irelevantná.
Prvostupňový súd zastavil konanie, zaoberal sa rozhodcovskou doložkou a konštatoval, že exekučným
titulom je rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, je nevykonateľný. Odvolací súd sa stotožnil s výrokovou časťou rozhodnutia o zastavení

konania, pretože súd je povinný zastaviť exekúciu aj bez návrhu, keď vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (takou okolnosťou je aj
neexistencia vykonateľného exekučného titulu).

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne

správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bola v odvolacom konaní
úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.