Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. marec 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 12Er/1513/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5306205795
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Plešivčáková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5306205795.2

Uznesenie

Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného - S., K..Q..X.., IČO: XX XXX XXX, S. XX, XXX XX C.,
právne zastúpený A.. Z. Z., advokátom, B. R. L. XX, XXX XX C., toho času: S. XX, C. proti povinnému
- Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX Č., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
677,16 € ( 20400,-Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa

20. 9. 2010, z a m i e t a .

Súd exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného podaný na Exekútorskom úrade Z.. Z.
E. dňa 9.10.2006, v konaní EX XXX/XXXX a pred Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou
12Er/1513/2006 na základe poverenia číslo 5502 012421* zo dňa 13.8.2007 z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi Z.. Z. E. trovy exekúcie v sume 161,54
€ v lehote do 15 dní po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca na návrh oprávneného vydaným poverením č. 5502 012421* zo dňa 13.8.2007 v
konaní 12Er/1513/2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Z.. Z. E..

Dňa20.9.2010bolOkresnémusúduČadcadoručenýnávrhoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora
tak, že súd miesto pôvodného súdneho exekútora Z.. Z. E. poverí vykonaním exekúcie súdneho
exekútora A.. Q. E..

Dňa 2.5.2011 súdny exekútor Z.. Z. E. predložil súdu uplatnenie trov exekúcie, kde uvádza, že súdny
exekútor s navrhovanou zmenou nesúhlasí, nakoľko podľa jeho názoru jedná sa o bezdôvodnú účelovú

zmenu,kdejedinýmmotívomjesnaha oprávnenéhovyhnúťsaplateniutrovexekúcievnevymožiteľných
veciach. Súdny exekútor má zároveň výhrady k navrhnutému exekútorovi, ktorý by mal v exekučných
konaniach pokračovať. Oprávnený vo všetkých prípadoch žiada na pokračovanie v exekúciách poveriť
súdneho exekútora A.. Q. E., ktorý bol až do roku 2007 zamestnancom spoločnosti S., K..Q..X..,
dokonca vykonával za spoločnosť kontroly na jednotlivých exekútorských úradoch. V máji 2007 bol
menovaný za súdneho exekútora , pričom sídlo exekútorského úradu bolo totožné s vtedajším sídlom

oprávneného . Z tohto dôvodu sa súdny exekútor domnieva, že v prípade A.. E. možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti a by byť v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 EP vylúčený zo všetkých konaní, kde
ako účastník vystupuje oprávnený.
Ďalej uviedol, že majetkové šetrenie povinného bolo vykonané v nasledujúcom rozsahu:
-sociálna poisťovňa - či povinný je zamestnancom, SZČO, resp. či je poberateľom dôchodku alebo
dávky v nezamestnanosti - v roku 2007, 2008, 2010,

-dopravný inšpektorát - či povinný je vlastníkom , resp. držiteľom motorového vozidla - v roku 2007,
2010,-lustrácia vlastníctva nehnuteľností prostredníctvom internetového katastrálneho portálu - v roku 2007,
2010,
-ÚPSVaR - či je povinný evidovaný ako uchádzať o zamestnanie - v roku 2010,

-postihnutie mzdy povinného - v roku 2007, 2008, 2010 ,
-osobná návšteva povinného - v roku 2007.
V priebehu exekučného konania boli povinnému vykonávané zrážky zo mzdy v celkovej sume vo výške
497,91€.Súdnyexekútorvymožené sumyzasielalnaúčetoprávneného. Základom naurčenieodmeny
súdneho exekútora je vymožená suma zaokrúhlená na celé eurá nahor vo výške 498,00 € , z toho

20% = 99,60 €, po zaokrúhlení 100,00 € ( súdny exekútor si v priebehu exekučného konania ponechal
na čiastočnú odmenu 49,79 €, teda o túto sumu je krátená uplatňovaná odmena).
Odmena súdneho exekútora 50,21 €
Náhrada hotových výdavkov 84,41 €
DPH 20% 26,92 €
Súdnyexekútoržiadaopriznanie trovexekúcie vovýške161,54€. Naúhradupriznanýchtrovexekúcie

žiada súdny exekútor zaviazať oprávneného.

Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti K. Q. B..K.., E. Q. X, C. sp. zn.
SR XXXX/XX vydaný dňa 14.6.2006. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.7.2006

a vykonateľnosť dňa 27.7.2006. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu
vo výške 677,16 € ( 20400,-Sk) spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 404,97 € (12200,-
Sk) od 14.3.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 203,15 € (6120,-Sk),
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Povinnosťou exekučného súdu je počas celého exekučného konania skúmať formálne a materiálne
predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie, je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení
exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných
predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok

exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci
nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie po zistení takejto prekážky nebráni
ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku
brániacu zastaveniu exekúcie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007 na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12.
2007 zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007 veriteľom
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,

v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31. 12. 2007
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Skutkovým a právnym základom rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti K. Q., a. s., sp.
zn. SR XXXX/XX zo dňa 14.6.2006 je zmluva o úvere číslo 5700170 uzatvorená medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 6.9.2005, ktorú oprávnený predložil súdu dňa 4.5.2011. Na
základe tejto zmluvy oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 14000,- Sk s mesačnými splátkami

vo výške 2520,- Sk s počtom splátok 10. Zmluva o úvere obsahuje aj údaj o konečnej sume úveru vo
výške 25200,- Sk. Údaj o RPMN zmluva o úvere neobsahuje. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
sú všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru.

Oprávnený ako dodávateľ úveru pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere konal v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. Táto činnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra a súdu je známa aj z jeho
rozhodovacej činnosti, keď oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Zmluvu s povinným
oprávnený uzatvoril ako s fyzickou osobou nepodnikateľom. V zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky na základe
zmluvy vo forme úveru a touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa

zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. V prípade tejto zmluvy sa preto podľa názoru súdu nejedná o úver vylúčený z režimu
spotrebiteľských úverov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31. 12. 2007. Preto súd
zmluvu o úvere č.5700170 zo dňa 6.9.2005 vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter
spotrebiteľského úveru v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z.

účinného do 31. 12. 2007, na ktorý právny vzťah je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva.

Vyššie citovaný § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní umožňuje, dokonca
ukladá exekučnému súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie aj bez
návrhu, teda z úradnej moci, ak zistí nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Predmetné

ustanovenie má vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu lex specialis. Preskúmanie
rozhodcovského rozsudku je možné po stránke jeho formálnej aj materiálnej vykonateľnosti. Exekučný
súd pristupuje k preskúmaniu rozhodcovského rozsudku tak, ako keby materiálne právoplatný nebol,
nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk podľa § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti, teda či rozhodcovský

rozsudok nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ a b/ alebo či nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 zákona číslo 244/2002 Z. z.
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Bez toho, aby súd nepreskúmal rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul aj po jeho materiálnej stránke, v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní, nemôže posúdiť alebo vyvodiť záver, či rozsudok je alebo nie je v súlade
s predmetným ustanovením. Ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam,
nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný
posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto posudzovanie je potom neoddeliteľne späté
aj s posúdením platnosti zmlúv, prípadne iných právnych úkonov, ktoré sú základom nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom, ktorý sa preskúmava.

Základným hmotnoprávnym predpisom, ktorý obsahuje normy spotrebiteľského práva, je Občiansky

zákonník. Za účelom zistenia, či spotrebiteľská zmluva v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka
neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa,tedaneprijateľnépodmienky,súdpodrobilúverovézmluvnépodmienky,
ktoré tvoria prílohu úverovej zmluvy, preskúmaniu. Súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníkaúčinné do 31. 12. 2007, nakoľko úverová zmluva č.5700170 bola uzatvorená medzi oprávneným a
povinným dňa 6.9.2005.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V bode 17 všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere
č.5700170 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, ak žalujúca zmluvnástrana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.). Pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. Uvedené sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou

doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

V čase uzavretia zmluvy o úvere č.5700170 Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými
podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa týka rozhodcovskej doložky. Toto
ustanovenie bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom číslo 568/2007 Z. z. účinným od 1. 1.

2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj
rozhodcovskú doložku. Umožňuje to tak ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. generálna klauzula), ako aj smernica
Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

smernica). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje iba exemplifikatívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú zákonodarcom neustále dopĺňané. Rovnako aj príloha
smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi nimi sa
bod 1 písm. q/ tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok , najmú

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“

V zmysle smernice rozhodol Súdny dvor EÚ napr. vo veci C-40/08 - Asturcom Telecominicaciones

SLvCristiana Rodriguez Nogueira a konštatoval „že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky

obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.“

Bez ohľadu na to, či národné právo zakotvuje rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku alebo
aj bez ohľadu na to, či predmetné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa sú skoršieho alebo neskoršieho
dátumu ako smernica, treba ich interpretovať vo svetle presného znenia a účelu smernice. Ak teda určitá
podmienka nie je konkretizovaná, výslovne uvedená v národnom práve, ako interpretačné pravidlo treba

použiť smernicu, ktorá má prednosť pred národným právom.

Podľa článku 1 ods. 1 smernice účelom smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a
správneopatreniačlenskýchštátov,ktorésatýkajúnekalýchpodmienokvzmluváchuzatvorenýchmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

Podľačlánku2písm.a/smernicenekalépodmienkyznamenajúzmluvnépodmienkydefinovanévčlánku
3.

Podľa článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.Podľa článku 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Rozhodcovská doložka dojednaná v zmluve o úvere č.5700170 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky
je nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa. Nekalý charakter takejto
rozhodcovskej doložky vidí súd v nasledujúcom:
- predovšetkým nebola dojednaná individuálne, ale splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami, ktoré
boli predformulované vopred a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť takéto zmluvné dojednanie,
len ho prijať alebo odmietnuť ako celok,

- všeobecné podmienky sú napísané drobným, nahusteným a ťažko čitateľným textom, čo podstatne
sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s ich obsahom,
- v niektorých prípadoch, aj v tomto, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán spôsobuje aj geografická vzdialenosť od miesta bydliska spotrebiteľa do miesta konania
rozhodcovského konania (Bratislava), na rozdiel od oprávneného, ktorý tu má sídlo,

- aj keď možnosť riešiť spory aj v riadnom súdnom konaní je vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru daná, ustanovená rozväzovacia podmienka zároveň túto možnosť vylučuje, pretože je to zvyčajne
veriteľ, kto podá žalobu proti spotrebiteľovi ako prvý, takže ustanovenie o možnosti podať žalobu aj na
súde, je pre spotrebiteľa irelevantná, keď po podaní žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde, stráca
možnosť žalovať protistranu na riadnom súde,

-spotrebiteľtakstrácaprávobrániťsavočinárokomzozmluvynariadnomsúdevmiestesvojhobydliska,
- spotrebiteľ nie je konkrétne informovaný o dôsledkoch rozhodcovskej doložky,
- konanie sa uskutočňuje podľa interných pravidiel rozhodcovských pravidiel, ktoré neboli spotrebiteľom
sprístupnené.

Nekalá povaha rozhodcovskej doložky nedovoľuje rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú, na
rozdiel od iných neprijateľných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá
na celé exekučné konanie, a teda musí byť zastavené v celom rozsahu, pretože rozhodca, ktorý vydal
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, odvodil svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá je v zmysle zákona neplatná.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účinného do 30. 6. 2009 rozhodcovský súd musí rozhodnúť
o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas
rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.

Súd v zmysle povinnosti skúmať exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom, preskúmal ho aj
z hľadiska reflektovania rozhodcu na normy spotrebiteľského práva, ktoré v rozsudku neboli absolútne
zohľadnené, hoci sú kogentné a nemožno ich zmeniť ani dohodou zmluvných strán. Klauzula v úverovej
zmluve o aplikácii Obchodného zákonníka nie je pritom žiadnou prekážkou na aplikáciu noriem na

ochranu spotrebiteľa, ktoré sú aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi normami. Na
spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a preto sa za každých
okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu
na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá.

Rozhodnutie rozhodcu vychádza len z argumentov oprávneného, pričom mu, resp. len jemu poskytuje
dostatočnú ochranu, na rozdiel od spotrebiteľa. Rozhodca vôbec neskúmal, či medzi účastníkmi nejde o
spotrebiteľský vzťah a opomenutím tejto skutočnosti tak vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s normami
spotrebiteľského práva. Ohliadnuc od toho, že právomoc rozhodcu bola odvodená z neprijateľnej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, vydaný rozsudok vykazuje aj ďalšie nedostatky, napr.

nie je z neho zrejmé, splátky v akej konkrétnej výške povinný už plnil, nepreskúmateľná je aj
náhrada nákladov, výška úrokov je v rozpore so zákonom, zároveň zmluva o úvere neobsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov. Tieto nedostatky však súd spomína len okrajovo, pretože neprijateľná
rozhodcovská doložka dopadá aj tak na celé exekučné konanie.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom k uvedenému, keďže súd dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti K. Q., B.. K.., sp. zn. SR XXXX/XX má vady z materiálnej stránky,

vydal ho rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za
neprijateľnú, a tým neplatnú v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007, v dôsledku
ktorej skutočnosti je tento rozsudok v rozpore s ustanoveniam zákona, najmä § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka účinných do 31. 12. 2007 a ustanoveniami smernice, súd v súlade s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku ex offo a v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na vyššie uvedené
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 2007

exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom Z.. Z. E. pod spisovou značkou EX XXX/XXXX a pred
Okresným súdom Čadca pod spisovou značkou 12Er/1513/2006 zastavil.

Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich

zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Z uvedeného dôvodu, keďže súd danú exekúciu v celosti zastavil, zamietol aj návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. Okrem toho vo vzťahu k tomuto návrhu na zmenu súdneho exekútora
súd odkazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 322/2010 zo dňa 13. 4.
2011, v zmysle ktorého vykonávanie činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže

oprávnenevyvolaťpochybnostionestrannostianezaujatostisúdnehoexekútoravovzťahukúčastníkom
exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania
je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku účinného
do 1. 9. 2005. Preto, i keby tu neexistovala prekážka vyvolávajúca neprípustnosť ďalšieho pokračovania
v danej exekúcii, bol by súd vzhľadom k tomu, že mal z vlastnej úradnej činnosti zistené, že súdny

exekútor A.. Q. E. bol zamestnancom oprávneného, ktorá skutočnosť odôvodnene vyvoláva pochybnosti
o jeho nezaujatosti, nútený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora doručený súdu dňa 20.
9. 2010 zamietnuť.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 161, 54 € ako je vyššie uvedené.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky
pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
16,60 € a najviac 33.193,92 €.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor má nárok na náhradu trov, ktoré mu v exekúcii vznikli, vo výške vyčíslenej ako pri
zastavení exekúcie. Súd preto preskúmal vyúčtovanie trov uplatnených súdnym exekútorom Z.. Z. E. vo
výške 161,54 € v súlade s § 16 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi priznal odmenu

a náhradu hotových výdavkov v plnej výške 161,54 € , tak ako si ich súdny exekútor vyúčtoval.

K náhrade trov priznaných súdnemu exekútorovi vo výške celkom s daňou z pridanej hodnoty 161,54 €
súd zaviazal v súlade s vyššie citovaným § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného. Oprávnený
tým, že viedol exekúciu na podklade nespôsobilého exekučného titulu, zavinil, že daná exekúcia musela

byť zastavená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca. ( 374 ods. 4 O.s.p.) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).