Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. február 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/114/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106220538
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4106220538.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36
865 141, proti povinnému: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o vymoženie 530,44 eur (15.980,-
Sk) s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/668/2006-24 zo
dňa 10.5.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i
a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 0,25
% denne zo sumy 530,44 Eur od 25.03.2006 do zaplatenia a poplatku za poskytnutie úveru vo výške
198,50 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 2, 3 § 58 ods. 1, § 240

ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní),
ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 , § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, ustanovenia § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. j), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch). Súd
prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil,
že oprávnený a povinný uzavreli dňa 27.09.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver v sume 331,94 Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s
príslušným poplatkom vo výške 188,54 Eur v 7. mesačných splátkach po 74,35 Eur mesačne počnúc
dňom 27.10.2005. Keďže bol povinný v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na

Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave s
návrhom, aby povinného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 530,44 Eur spolu s úrokom z omeškania
vovýške0,25%zdlžnejsumyzakaždýdeňomeškania.Rozhodcovskýsúdnávrhuoprávnenéhovcelom
rozsahu vyhovel. Ďalej uviedol, že táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na § 52
ods. 1 a nasl. OZ účinného od 01.01.2008, ako aj ustanovenie §2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti

dodávateľa na výpise OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa
jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd prvého stupňa mal

ďalej za to, že nakoľko v zmluve o úvere absentuje údaj o RPMN, ktorý je nevyhnutnou náležitosťouzmluvy, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa preto exekúciu čiastočne
zastavil a to v časti úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený včas odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Namietal, že úverovú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený uzatvoril s povinným zmluvu o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. S poukazom na bod 19 všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy si účastníci dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 ObchZ
sa všetky vzťahy medzi nimi budú riadiť Obchodným zákonníkom. Potom úverová zmluva má všetky
náležitosti v zmysle § 497 ObchZ a teda v predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná
náležitosť RPMN. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj vzhľadom
na charakter jeho podnikateľskej činnosti uviedol, že nie je možné, aby poskytoval úvery na základe
tohto zákona, nakoľko ani činnosť oprávneného nepatrí do pôsobnosti tohto zákona a to z dôvodu, že

oprávnený poskytuje peňažné prostriedky a nie tovar alebo službu. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/147/2008 zo dňa 26.02.2009 v zmysle ktorého zmluvu o úvere nie je možné
aplikovať ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a to z dôvodu, že v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere boli spotrebiteľské zmluvy len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti OZ a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu prvého stupňa
o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, oprávnený konštatoval, že povinný podpísaním zmluvy
o úvere vyjadril svoj súhlas so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, teda i s 0,25 % úrokom
z omeškania z dlžnej sumy, ktorý má predovšetkým sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v

tom prípade, ak poruší zmluvné podmienky. Oprávnený je toho názoru, že výška úrokov z omeškania
0,25 % denne nie je neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj
vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie
priposkytnutíúveru,vzhľadomnapodmienky,zaktorýchposkytolúverpovinnémuasohľadomnaďalšie
obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu, ako i s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený

nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, si účastníci dohodli úroky z omeškania a takto prejavenú
vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. V súvislosti s dohodnutým úrokom z omeškania oprávnený
poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie NS SR č. k. 1 Obdo
34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR, v ktorých sa najvyšší súd zaoberal
otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné

sa zo strany odporcov odvolávať na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení
zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam
uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel
si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, a to povinnosti
platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a

postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Zároveň poukázal
na tú skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť
platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Taktiež zdôraznil, že v
čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“,
čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných

obmedzení. S poukazom na uznesenie KS Žilina sp. zn. 10CoE/67/2011 zo dňa 16.03.20211 uviedol,
že aj keď exekučný titul priznáva oprávnenej osobe nedovolené plnenie, zastavením exekúcie v celom
rozsahu exekučným titulom priznaného plnenia by došlo k odňatiu ochrany práv oprávneného pred
súdom. Taktiež uviedol, že aj keď je výška úroku z omeškania v rozpore s § 265 ObchZ, oprávnený
má opodstatnený nárok na zákonný úrok z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia
súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí

dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre čiastočnú absenciu dôvodov a to z
dôvodov nižšie uvedených.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa09.10.2006, kedy

bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu,atorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdu,zriadenéhozriaďovateľom-spoločnosťouSlovenská
rozhodcovská, a.s. Bratislava, sp. zn. SR 2328/06 zo dňa 27.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 17.07.2006 a vykonateľnosť dňa 19.07.2006. Súdny exekútor Mgr. Silvia Šabíková, so sídlom
Exekútorského úradu v Galante, Sládkovičova 2 podaním zo dňa 10.10.2006, ktoré bolo doručené

súdu prvého stupňa dňa 12.10.2006 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie dňa 31.10.2006
vyššie uvedeného súdneho exekútora. Oprávnený svojím návrhom na zmenu súdneho exekútora zo
dňa 27.08.2010, požiadal súd prvého stupňa a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Ul. Záhradnícka č. 62. Súd prvého stupňa

vyzval oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky. Následne súd
prvého stupňa obsadený sudcom vydal napadnuté uznesenie. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie
oprávnený, ktorému zákonný sudca nemienil vyhovieť.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených ( § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku ).

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ZRK), súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že súd prvého stupňa vec predčasne
právne posúdil, keď neposudzoval daný právny vzťah účastníkov z hľadiska všetkých jeho zmluvných
dojednaní, včítane dojednania riešenia sporov - rozhodcovskej doložky. Z ust. § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní vyplýva oprávnenie exekučného súdu posúdiť rozhodcovský rozsudok tak, ako
keby nebol právoplatný a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk, uvedených v tomto zákonnom

ustanovení.

Exekučný súd v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie podmienok na vedenie exekúcie a v
prípade niektorého z dôvodov, uvedených v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví,
pričom tak môže urobiť na návrh alebo aj bez návrhu. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu

právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej
časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi.Súd prvého stupňa však v danom prípade neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky z
hľadiska ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa
teda neposudzoval vec v prvom rade z hľadiska toho, či vykonať sa majúce rozhodnutie spĺňa všetky

zákonné podmienky, aby mohlo byť riadnym exekučným titulom. Túto otázku nie je možné riešiť bez
podrobnej analýzy základného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, t. j. zmluvy o úvere a jej súčastí,
všeobecných podmienok poskytnutia úveru spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Až po posúdení zmluvného
vzťahu účastníkov a následnom vyhodnotení rozhodcovskej doložky, bude si môcť súd prvého stupňa
ujasniť, či rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí v danom prípade exekučný titul, môže byť spôsobilým

exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 1, 2 písm. d) Exekučného poriadku.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa musí opätovne zistiť skutkový stav veci v naznačenom smere a
následne v danej právnej veci rozhodne.

Vzhľadom k osobe súdneho exekútora sa súd vyporiada i s Nálezom Ústavného súdu SR č. k.

III.ÚS 322/2010, zo dňa 13.4.2011, keďže na nedostatok nestrannosti súdneho exekútora podľa § 3
Exekučného poriadku musí prihliadať.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.