Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215698
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614215698.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobkyne B. B.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom T. U. U. XX/XX, C., štátna občianka SR, proti žalovaným 1/ L. S.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, C. - G., prechodne bytom Ž.Č. XXX/XX, S., štátna
občianka SR a 2/ T. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, W., štátny občan SR, obidvaja
zastúpení Mgr. Ivan Bugri, advokát, AK so sídlom Bystrický rad 453/77, Zvolen, v konaní o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o určenie, že darovacia zmluva spísaná formou Notárskej zápisnice číslo N 389/2012, NZ
48455/2012dňa30.11.2012notárkouMgr.DarinouBeranovou,sosídlomvoZvolene,NámestieSNP19,

medzi L. S., rodenou B., narodenou XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, C., prechodne bytom Ž. XXX/XX,
S. ako darkyňou a T. S., narodeným XX.XX.XXXX, bytom W., R. XXX/XX ako obdarovaným, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G. zapísaných na Liste
vlastníctva číslo XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na CKN parcela číslo XXX/
X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/X o výmere XX m2 zastavané
plochy a nádvoriaa CKN parcela číslo XXX o výmere XXX m2 záhrady k spoluvlastníckemu podielu XX/
XX je neplatná s a z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy právneho zastúpenia vo výške 569,15
Eur na účet právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/ vedený vo F., J.. P.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
IBAN: P. v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti bližšie určené vo výroku tohto rozsudku.

Uviedla, že zosnulým manželom žalovanej 1/ a otcom žalobkyne a žalovaného 2/ bol T. S.,

narodený XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Predmet darovacej zmluvy tvoril pred smrťou T.
S. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené pod číslom
5D/649/2011. Manželia L. S. (žalovaná 1/) a T. S. mali z manželstva dve deti T. S. (žalovaný 2/) a
žalobkyňu. V predmetnom rodinnom dome, ktorý považuje za rodičovský, žila po odsťahovaní rodičov
do S. žalobkyňa so svojou rodinou, tromi dcérami. Rodinný dom na U. ulici je trvalým bydliskom dvoch
vnučiek žalovanej, pričom vnučka L. T. v rodinnom dome žije so svojou rodinou, manželom R.J. T. a
deťmi, pravnučkami žalovanej. L. T. s manželom znášajú okrem bežných nákladov na údržbu rodinného

domu, v ktorom bývajú aj náklady jeho renováciu a výmenu opotrebovaných častí nevyhnutných na
zasahovanie jeho funkčností ako aj majetkovoprávne usporiadanie. Žalobkyňa počítala s tým, že po
smrti jej rodičov, jej pripadne rodinný dom spoločne s bratom, žalovaným v druhom rade po polovici a
brata z jeho podielu vyplatí, keďže dom užíva ona a jej deti.Žalovaná 1/ však dňa 30.11.2012 spísala Notársku zápisnicu o darovacej zmluve na Notárskom úrade
Mgr. Dariny Beranovej, Námestie SNP 19, Zvolen pod číslom N 389/2012, NZ 48455/2012, ktorou

darovala nehnuteľnosti v katastrálnom území G. zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX pod B1 v 12/18
do podielového spoluvlastníctva žalovaného v druhom rade.

Predmetom darovacej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXX pre
katastrálne územie G. pod B1 v rozsahu 12/18 k rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenom

na CKN parcele číslo XXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX/XX
o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN parcela číslo XXX o výmere XXX m2.

Pred uzatvorením darovacej zmluvy medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ boli spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností žalovaná 1/ v podiele 12/18, pričom podiel 9/18 vlastnila po vyporiadaní
BSM so zosnulým manželom T. S. a 3/12 nadobudla dedičstvom po ňom uznesením o dedičstve spisová

značka 5D/649/2011, spoluvlastníkom ďalej bol žalovaný v druhom rade v podiele 3/18, ktorý nadobudol
dedením po otcovi T. S., taktiež dcéra žalobkyne L. T. v podiele 1/18, ktorý nadobudla dedením po starom
otcovi T. S., ďalšia dcéra žalobkyne L. P., ktorá podiel 1/18 nadobudla dedením po starom otcovi T. S. a
dcéra žalobkyni B. P. podiel 1/18 nadobudla dedením po starom otcovi T. S..

Žalovaná 1/ spoločne už so zosnulým manželom sa v roku 1994 odsťahovali do S., kde žije aj v
súčasnosti. Žalovaný 2/ v predmetnom rodinnom dome nežije. Po uzatvorení darovacej zmluvy so
žalovanou 1/ sa stal spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 15/18, teda má výrazne
najväčší spoluvlastnícky podiel.

Darovanie spoluvlastníckeho podielu matky len synovi, hoci v minulosti podľa dohody rodičov v dome
bývala dcéra a následne jej deti a vnučky, je výsledkom dlhodobej manipulácie a pôsobenia žalovaného
2/ na matku a ničím nepodložené favorizovanie žalovaného ako jedno z detí pred žalobkyňou. Bol to
žalovaný 2/, ktorý sa aj za života otca snažil znepríjemňovať život žalobkyne a jej deťom a naviedol
rodičov na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, aby títo vyhnali svoju vnučku a pravnúčatá

z rodinného domu, ktorý považovali za svoj domov. Dlhoročným snahám žalovaného získať všetok
majetok rodičov na úkor svojej sestry bránil už zosnulý otec, ktorý tiež s pribúdajúcim vekom a
zdravotnými obmedzeniami postupne strácal schopnosť odolávať synovmu tlaku. Za daných okolností
žalobkyňa nepovažuje za korektné správanie žalovanej v prvom rade, svojej matky, ktorá preferuje syna
a svoj spoluvlastnícky podiel k rodičovskému domu darovala výlučne jemu, hoci rodič by mal na svoje

deti pamätať rovnako a spravodlivo, teda rodičovský dom mali mať deti po polovici. Uvedený právny
úkon, ktorý napáda touto žalobou považuje za obchádzanie ustanovení § 473 ods. 1, § 479 a § 469a
Občianskeho zákonníka, a preto sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ žalovaná pri dispozícii so svojim majetkom zvolila formu darovania všetkého svojho majetku
len jednému z detí, týmito právnymi úkonmi došlo k obchádzaniu ustanovení Občianskeho zákonníka
vzťahujúcich sa na neopomenuteľných dedičov, potrebu zriadenia listiny o vydedení. Vyššie uvedené
ohrozené dedičské práva osvedčujú aj naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.

Žalobkyňa sa pojednávania dňa 08.01.2015 nezúčastnila, pojednávanie žiadala prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne, ktorá ju v tom čase ešte v predmetnom konaní zastupovala odročiť z dôvodu
jej pracovnej neschopnosti, pričom ani napriek výzve v zmysle § 119 ods. 3 O. s. p. o doplnenie
svojej žiadosti o odročenie pojednávania vyjadrením ošetrujúceho lekára, že nie je schopná bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania do termínu

pojednávania ani následne toto doplnenie žiadosti od ošetrujúcej lekárky nedoručila. Na ďalšie
pojednávanie vytýčené na 10.03.2015 sa žalobkyňa nedostavila, hoci doručenie mala riadne a včas
vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila, súd preto vec prejednal a rozhodol bez jej prítomnosti s
poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Žalovaní 1/, 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Žalobu žalobkyne považujú za jednoznačne účelovú a v celom
rozsahu neopodstatnenú. Jediným účelom a cieľom podania tejto žaloby je len predlžovať a odkladať
meritórne rozhodnutie súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/89/2013, v ktorom sažalovaný 2/ ako žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam.

Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, tieto považujú za účelové, zavádzajúce a
v celom rozsahu nepravdivé. Pokiaľ už žalobkyňa chce poukazovať na dobré mravy, mala by mať na
zreteliajto,žekdobrýmmravomnepochybnepatríajpovinnosťdetíposkytovaťsvojimrodičompotrebnú
pomoc v starobe a chorobe a prejavovať o nich opravdivý záujem, čo žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej
1/ už dlhoročne absolútne nerobí a v skutočnosti jediným, kto žalovanej 1/ pomáha a túto zaopatruje je

práve žalovaný 2/. Je zároveň zaujímavé, že žalobkyňa, ktorá ako zákonná dedička po svojom otcovi T.
S. st. v dedičskom konaní odmietla dedičstvo, sa teraz de facto domáha neplatnosti darovacej zmluvy k
nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníčkou by sa v prípade neodmietnutia dedičstva stala.

Majú za to, že ak by mala byť právna argumentácia žalobkyne správna, vo svojich dôsledkoch by to
znamenalo, že nikto, žiadna fyzická osoba ako vlastník, by nemal právo slobodne nakladať so svojím

vlastníctvom počas života, respektíve, vlastník by mohol disponovať so svojim vlastníctvom len vtedy,
ak by osoba, ktorá pripadá do úvahy ako zákonný dedič, s takouto dispozíciou vlastníka súhlasila.
Teda majetková dispozícia vlastníka by podliehala súhlasu konkrétneho zákonného dediča (čo aj tzv.
neopomenuteľného dediča), ktorý by sa ale v skutočnosti, napr. z dôvodu vydedenia, dedičom ani nikdy
nestal. Vlastník veci by teda nemohol realizovať jedno z oprávnení patriacich do triády vlastníckeho

práva ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to právo s vecou nakladať, resp. by bol
povinný počas života s predmetom svojho vlastníctva nakladať tak, ako si to predstavuje jeden z jeho
prípadných zákonných (čo aj neopomenuteľných) dedičov. V tomto smere je v prvom rade potrebné
uviesť, že neexistuje žiadny zákonný ani legitímny dôvod, prečo by žalovaná 1/ ako vlastníčka bola
povinná nakladať s predmetom svojho vlastníctva tak, ako si to predstavuje žalobkyňa, a prečo by mali

majetkové dispozície žalovanej 1/ podliehať súhlasu či spokojnosti žalobkyni.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že pokiaľ žalovaná 1/ ako vlastníčka previedla predmet svojho vlastníctva
(v danom prípade spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach) počas života na žalovaného 2/ ako
jedného z 2 neopomenuteľných dedičov, došlo tým k obchádzaniu zákonných ustanovení § 473 ods.

1, § 479 a § 469a Občianskeho zákonníka. V tomto smere však žalobkyňa opomína, že vlastník
veci môže s predmetom svojho vlastníctva disponovať tak počas života, ako aj pre prípad smrti,
pričom tieto dispozície nie sú navzájom podmienené, a nepochybne nie sú podmienené ani súhlasom
akejkoľvek tretej osoby. Ak sa teda žalovaná 1/ rozhodla počas života darovať žalovanému 2/ darovacou
zmluvou spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, táto jej majetková dispozícia je

nespochybniteľná, lebo ňou v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka len realizovala svoje oprávnenie
vlastníka. Takáto dispozícia nie je v danom prípade žiadnym spôsobom obmedzená súhlasom či
nesúhlasom akejkoľvek tretej osoby, a nepochybne nie je podmienená ani súhlasom či nesúhlasom
samotnej žalobkyni a to bez ohľadu na to, že táto je tzv. neopomenuteľným dedičom. Pokiaľ ide o
otázku neopomenuteľných dedičov, žalobkyňa v tomto smere taktiež opomína skutočnosť, že ani tzv.

neopomenuteľný dedič nemusí vždy dediť po poručiteľovi, a to práve z dôvodu zákonom danej možnosti
rodiča vydediť svoje deti resp. aj osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa ich názoru v danom prípade na strane žalobkyne neexistuje naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, kde naliehavý právny záujem je nevyhnutnou procesnou podmienkou uplatnenia

a úspešnosti určovacej žaloby.

Je nesporné, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu tak, ako to predpokladá § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku. Z judikatúry aj doktríny nepochybne vyplýva, že existencia a
preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je nevyhnutným predpokladom

úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný len vtedy, ak
by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené a vyhovením určovacej žalobe musí dôjsť k
posilneniu resp. zlepšeniu právneho postavenia navrhovateľa, resp. musí byť dosiahnutý ten výsledok,
že vyhovením určovacej žalobe sa vyriešia vzťahy medzi účastníkmi konania do budúcnosti a zamedzí
sa ďalším sporom.

Za nepochybné považujú, že ak by aj súd žalobe žalobkyni vyhovel, žiadnym spôsobom sa
tým nevyriešia vzťahy medzi účastníkmi konania ani skutkové okolnosti ktoré žalobkyňa v žalobe
označuje (najmä užívanie predmetného rodinného domu, uhrádzanie nákladov na údržbu domu a jeho"renováciu", kde tieto otázky majú byť riešené v inom konaní). Je pritom zároveň zrejmé, že ak by v tomto
konaní aj súd žalobe žalobkyni vyhovel, jej právne postavenie by sa tým nijako nezmenilo. Vyhovením
žalobe by došlo len k tomu, že by vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v súčasnosti svedčiace

žalovanému 2/ prešlo naspäť na žalovanú 1/, avšak bez akéhokoľvek dopadu na samotnú žalobkyňu.
Žalobkyňa by sa ani nestala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu, ani by tým automaticky po smrti
žalovanej 1/ nenadobudla ako dedička (čo aj ako neopomenuteľná dedička, a to napr. aj s poukazom na
ustanoveniazákonaomožnostivydedenia)nezdedilaspoluvlastníckypodielnanehnuteľnostiach,ateda
právne postavenie žalobkyni by sa ani v prípade, ak by súd jej žalobe vyhovel, nijako pozitívne nezlepšilo

a nemalo by žiadny priaznivý dopad na jej postavenie. Okrem toho, po prípadnom určení neplatnosti
darovacej zmluvy by žalovanej 1/ nič nebránilo opätovne previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu či už na žalovaného 2/ alebo na akúkoľvek tretiu osobu podľa svojho uváženia, a teda vyhovenie
žaloby by ani nezamedzilo vzniku prípadných sporov do budúcnosti. Ani samotná žalobkyňa existenciu
naliehavého právneho záujmu, napriek tomu že ho v žalobe deklaruje, nijako neosvedčila, a to z dôvodu,
že u nej naliehavý právny záujem na požadovanom určení ani neexistuje. Keďže naliehavý právny

záujem v danom prípade žalobkyne nevyplýva ani priamo zo zákona, samotná skutočnosť o neexistencii
naliehavého právneho záujmu znamená, že súd by mal žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Okrem toho,
nedostatok naliehavého právneho záujmu znamená, že žaloba musí byť zamietnutá bez toho, aby bola
posudzovaná jej vecná opodstatnenosť.

V tomto smere poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004, sp. zn. 1 M Cdo
7/2004.

Žalovaná 1/ dodala, že žalobkyňa, ktorá je jej dcéra sa o ňu vôbec nestará, tak nevie ako by chcela
niečo žiadať. Ona býva vo S. sama a chodí za ňou len žalovaný 2/, ktorý je jej synom, a ktorý sa o ňu

stará a opatruje ju. Žalobkyňu naposledy videla na pohrebe, keď zomrel jej manžel, čo bolo v roku 2011.
Žalovaný 2/ na ňu nerobil žiaden nátlak pri uzatváraní darovacej zmluvy. Ona ani jej zosnulý manžel v
minulosti nikdy nedávali súhlas, aby žalobkyňa prestavovala nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu.

Žalovaný 2/ dodal, že o svoju matku - žalovanú 1/ sa stará už niekoľko rokov a so žalobkyňou nie je v

kontakte, pričom ona sa od nich dištancuje. Mame nezavolá ani na meniny, ani na narodeniny.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1/, 2/, prečítaním výpisu z Listu vlastníctva číslo
XXX katastrálne územie G., Notárskej zápisnice číslo N 389/2012, NZ 48455/2012 zo dňa 30.11.2012,
uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania 9C/89/2013-230, podstatného obsahu pripojeného

spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9C/122/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z uznesenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec spisová značka 5D/649/2011, D not 275/2011 súd
zistil, že otec žalobkyne a manžel žalovanej 1/ a otec žalovaného 2/ zomrel dňa 20.09.2011. Predmetom
dedičského konania bola aj nehnuteľnosť zapísaná na LV číslo XXX katastrálne územie G., a to v ?.

Poručiteľ T. S. zomrel bez zanechania závetu. Zákonnými dedičmi v prvej zákonnej dedičskej skupine
boli jeho manželka L. S. - žalovaná 1/, T. S., syn - žalovaný 2/, dcéra poručiteľa B. B. - žalobkyňa, ktorá
na pojednávaní dňa 18.10.2011 odmietla dedičstvo a na jej miesto nastúpili jej deti L. T., L. P., B. P., ktorí
dedičstvo neodmietli. Súd vyporiadal nehnuteľný majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
tak, že polovica uvedeného majetku patrí do dedičstva, kým polovica zostáva vo vlastníctve pozostalej

manželky - žalovanej 1/.

Dňa 30.11.2012 na Notárskom úrade Mgr. Dariny Beranovej vo Zvolene, Námestie SNP 19 žalovaná
1/ ako darujúca uzatvorila darovaciu zmluvu v prospech žalovaného 2/ ako obdarovaného, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. zapísané na LV číslo XXX bod B1 v

12/18 k celku, a to rodinný dom súpisné číslo XXX ako stavba na KN parcela číslo XXX/X, hospodárska
budova súpisné číslo XXX ako stavba na KN parcela číslo XXX/X, parcela registra CKN parcelné číslo
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, parcela číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo
XXX záhrady o výmere XXX m2.

Z uznesenia Okresného súdu Lučenec číslo konania 9C/89/2013-230 zo dňa 22.10.2014 má súd
preukázané, že na tunajšom súde prebieha aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielovéhospoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, pričom konanie bolo prerušené do
právoplatného skončenia predmetnej veci, t. j. o určenie neplatnosti darovacej zmluvy (č. l. 13a).

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti má súd
preukázané, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.

V prvom rade keďže ide o určovaciu žalobu, súd skúmal, či žalobkyňa v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.
má naliehavý právny záujem na podanie predmetnej žaloby.

Existencia a preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je nevyhnutným
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný
len vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené a vyhovením určovacej žalobe musí
dôjsť k posilneniu resp. zlepšeniu právneho postavenia navrhovateľa, resp. musí byť dosiahnutý ten

výsledok, že vyhovením určovacej žalobe sa vyriešia vzťahy medzi účastníkmi konania do budúcnosti
a zamedzí sa ďalším sporom.

Ak by aj súd žalobe žalobkyni vyhovel, žiadnym spôsobom sa tým nevyriešia vzťahy medzi účastníkmi
konania ani skutkové okolnosti ktoré žalobkyňa v žalobe označuje a jej právne postavenie by sa tým

nijako nezmenilo. Vyhovením žalobe by došlo len k tomu, že by vlastnícke právo k spoluvlastníckemu
podielu v súčasnosti svedčiace žalovanému 2/ prešlo naspäť na žalovanú 1/, avšak bez akéhokoľvek
dopadu na samotnú žalobkyňu. Žalobkyňa by sa ani nestala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu, ani
by tým automaticky po smrti žalovanej 1/ nenadobudla ako dedička (čo aj ako neopomenuteľná dedička,
a to napr. aj s poukazom na ustanovenia zákona o možnosti vydedenia) nezdedila spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnostiach, a teda právne postavenie žalobkyni by sa ani v prípade, ak by súd jej žalobe
vyhovel, nijako pozitívne nezlepšilo a nemalo by žiadny priaznivý dopad na jej postavenie.

Ani samotná žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu, napriek tomu že ho v žalobe deklaruje,
nijako neosvedčila, a to z dôvodu, že u nej naliehavý právny záujem na požadovanom určení ani

neexistuje.

Okrem toho, nedostatok naliehavého právneho záujmu znamená, že žaloba musí byť zamietnutá bez
toho, aby bola posudzovaná jej vecná opodstatnenosť.

I napriek skutočnosti, že súd v prvom rade žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu, súd v danom prípade posúdil aj vecnú opodstatnenosť žaloby.

Pokiaľ žalobkyňa napáda žalobou obchádzanie ustanovení, ktoré sa týkajú dedenia a
neopomenuteľných dedičov, resp. potreby zriadenia listiny o vydedení, takáto právna argumentácia

žalobkyne by znamenala, že žiadna fyzická osoba ako vlastník, by nemala právo slobodne nakladať so
svojím vlastníctvom počas života, respektíve, vlastník by mohol disponovať so svojim vlastníctvom len
vtedy, ak by osoba, ktorá pripadá do úvahy ako zákonný dedič, s takouto dispozíciou vlastníka súhlasila.
Teda majetková dispozícia vlastníka by podliehala súhlasu konkrétneho zákonného dediča (čo aj tzv.
neopomenuteľného dediča), ktorý by sa ale v skutočnosti, napr. z dôvodu vydedenia, dedičom ani nikdy

nestal. Vlastník veci by teda nemohol realizovať jedno z oprávnení patriacich do triády vlastníckeho
práva ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to právo s vecou nakladať, resp. by bol
povinný počas života s predmetom svojho vlastníctva nakladať tak, ako si to predstavuje jeden z jeho
prípadných zákonných (čo aj neopomenuteľných) dedičov.

Žalobkyňa opomína, že vlastník veci môže s predmetom svojho vlastníctva disponovať tak počas života,
ako aj pre prípad smrti, pričom tieto dispozície nie sú navzájom podmienené, a nepochybne nie sú
podmienené ani súhlasom akejkoľvek tretej osoby. Ak sa teda žalovaná 1/ rozhodla počas života darovať
žalovanému 2/ darovacou zmluvou spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, táto jejmajetková dispozícia je nespochybniteľná, lebo ňou v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka len
realizovala svoje oprávnenie vlastníka. Takáto dispozícia nie je v danom prípade žiadnym spôsobom
obmedzená súhlasom či nesúhlasom akejkoľvek tretej osoby, a nepochybne nie je podmienená ani

súhlasom či nesúhlasom samotnej žalobkyni a to bez ohľadu na to, že táto je tzv. neopomenuteľným
dedičom. Pokiaľ ide o otázku neopomenuteľných dedičov, žalobkyňa v tomto smere taktiež opomína
skutočnosť, že ani tzv. neopomenuteľný dedič nemusí vždy dediť po poručiteľovi, a to práve z dôvodu
zákonom danej možnosti rodiča vydediť svoje deti resp. aj osoby uvedené v § 473 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd ešte podotýka, že predmetom darovacej zmluvy, ktorú spísala žalovaná 1/ v prospech žalovaného
2/ boli všetky nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie G. pod B1 v
12/18 k celku, a to rodinný dom súpisné číslo XXX ako stavba na KN parcela číslo XXX/X, hospodárska

budova súpisné číslo XXX ako stavba na KN parcela číslo XXX/X, parcela registra CKN parcelné číslo
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, parcela číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo
XXX záhrady o výmere XXX m2, pričom žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti
darovacej zmluvy, kde však neoznačila parcelu číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2 a hospodársku budovu súpisné číslo XXX postavenú na parcele XXX/X, napriek skutočnosti,
že aj tieto boli predmetnom darovacej zmluvy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 569,15
Eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Hodnota jedného úkonu právnej služby pri zastupovaní v danej právnej veci za úkony vykonané v roku
2014 predstavuje 1/13 zo sumy 804,-- Eur (výpočtový základ pre rok 2014) = 61,87 Eur. Táto suma
sa s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky znižuje o 50 %, t. j. jeden úkon právnej služby za rok 2014
predstavuje sumu vo výške 30,935 Eur. Keďže v danej právnej veci zastupoval právny zástupca 2
účastníkov (žalovaných), potom 1 úkon právnej služby za úkony poskytnuté v roku 2014 predstavuje

sumu vo výške 61,87 Eur (30,935 x 2) + režijný paušál v sume 8,04 Eur = 69,91 Eur/úkon.

Hodnota jedného úkonu právnej služby pri zastupovaní v danej právnej veci za úkony vykonané v
roku 2015 predstavuje 1/13 zo sumy 839,-- Eur (výpočtový základ pre rok 2015) = 64,54 Eur. Táto
suma sa s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky znižuje o 50 %, t. j. jeden úkon právnej služby za rok

2015 predstavuje sumu vo výške 32,27 Eur. Keďže v danej právnej veci zastupoval právny zástupca
2 účastníkov (žalovaných), potom 1 úkon právnej služby za úkony poskytnuté v roku 2015 predstavuje
sumu vo výške 64,54 Eur (32,27 x 2) + režijný paušál v sume 8,39 Eur = 72,93 Eur/úkon.

Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony

právnejpomoci:prevzatieaprípravazastúpeniavrátaneprvejporadyvovýške61,87Eur+režijnýpaušál
vo výške 8,04 Eur = 69,91 Eur, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (vyjadrenie k žalobe)
vo výške 61,87 Eur + režijný paušál vo výške 8,04 Eur = 69,91 Eur, nazretie a štúdium súdneho spisu
pred pojednávaním vo výške 32,27 Eur + režijný paušál vo výške 8,39 Eur = 40,66 Eur, ďalšia porada
s klientmi pred pojednávaním, kratšia ako jedna hodina vo výške 32,27 Eur + režijný paušál vo výške

8,39 Eur = 40,66 Eur, účasť na pojednávaní dňa 10.03.2015 vo výške 64,54 Eur + režijný paušál vo
výške 8,39 Eur = 72,93 Eur. Úkony právnej služby v zmysle § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. celkom
vo výške 318,60 Eur.

Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ si uplatnil a vyčíslil aj náhradu za stratu času v zmysle § 17 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. a náhradu cestovného v zmysle § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Dĺžka cesty zo
Zvolena do Lučenca 59 minút. Cesta 2 x 59 km, čas cesty 2 x 1 hodina, a to Zvolen - Lučenec - Zvolen
dňa 05.01.2015, dňa 08.01.2015, dňa 10.03.2015 vo výške (4 polhodiny tam a späť) spolu 167,76 Eur
(4 x 13,98 Eur = 55,92 Eur x 3). Náhrada za stratu času spolu vo výške 167,76 Eur.Náhrada cestovného osobným motorovým vozidlom PEUGEOT 207 SW, evidenčné číslo: L.-XXXCY,
1,6 Hdi vo vzdialenosti zo Zvolena do Lučenca = 59 km, t. j. 118 km tam a spať. Dňa 05.01.2015 vo

výške 27,70 Eur, dňa 08.01.2015 vo výške 27,70 Eur, a to pri vzdialenosti 118 km, pri priemernej cene
PHM 1,205 Eur/l a náhrade za 1km 0,183 Eur, pri spotrebe 4,3 l/100km (výpočet: 0,183 Eur x 118 km =
21,59 Eur/1,205 Eur x 118 km x 0,043 = 6,11 Eur/21,59 Eur + 6,11 Eur = 27,70 Eur x 2). Dňa 10.03.2015
vo výške 27,39 Eur, a to pri vzdialenosti 118 km, pri priemernej cene PHM 1,144 Eur/l a náhrade za 1km
0,183 Eur, pri spotrebe 4,3 l/100km (výpočet: 0,183 Eur x 118 km = 21,59 Eur/1,144 Eur x 118 km x

0,043 = 5,80 Eur/21,59 Eur + 5,80 Eur = 27,39 Eur). Spolu náhrada cestovného vo výške 82,79 Eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia: úkony právnej služby 318,60 Eur + náhrada za stratu času 167,76 Eur
+ náhrada cestovného 82,79 EUR = 569,15 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 zak. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ak advokát zastupoval účastníka,

ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Po preskúmaní uplatnených a vyčíslených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalovaných
súd zistil, že sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., a preto ich žalovaným v plnej miere priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.