Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201133
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014201133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr.JanyMartinčekovejaMgr.NoryTomkovej,vprávnejvecinavrhovateľov:1/P.P.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom D. J./XX, XXX XX K. - V., 2/ AQUATREND, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO:
36 406 741, 3/ ALEX-SANDRIA, s.r.o., so sídlom Okrová 1156/10, 010 03 Žilina - Budatín, IČO: 36 429
449, 4/ AQUA-FINANCE, s.r.o., so sídlom Okrová 1156/10, 010 03 Žilina - Budatín, IČO: 46 307 133,
5/ AQUA-výroba, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 46 307 184, 6/ BR-A1, s.r.o., so
sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina, IČO: 44 348 924, 7/ AQUATIP, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010
01 Žilina, IČO: 36 416 096, 8/ AQUA - výskum a vývoj, s.r.o., so sídlom Hričovská 221, 010 01 Žilina,

IČO: 46 306 757, navrhovatelia 1/ - 8/ v zastúpení Burian & partners, s. r. o., advokátska kancelária so
sídlom Štúrova 1, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, so sídlom Predmestská 71, 011 79 Žilina, o
ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľov v rade 2/ - 8/ z a m i e t a.

Konanie o návrhu navrhovateľa v rade 1/ z a s t a v u j e.

Navrhovateľom v rade 1/-8/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným osobne na Krajský súd v Žiline dňa 06.10.2014 sa navrhovatelia 1/ - 8/ (ďalej len
„navrhovatelia“) domáhali proti odporcovi, aby súd určil, že kontrola vykonávaná voči navrhovateľovi v 2./

radezačatádňa19.08.2014,sp.zn.B-68/2014,vočinavrhovateľoviv3./radezačatádňa05.09.2014,sp.
zn. B-68/2014/3912, voči navrhovateľovi v 4./ rade začatá dňa 05.09.2014, sp. zn. B-68/2014/3911, voči
navrhovateľovi v 5./ rade začatá dňa 08.09.2014, sp. zn. B-68/2014/3908, voči navrhovateľovi v 6./ rade
začatá dňa 08.09.2014, sp. zn. B-68/2014/3906, voči navrhovateľovi v 7./ rade začatá dňa 08.09.2014,
sp. zn. B-68/2014/3909, voči navrhovateľovi v 8./ rade začatá dňa 08.09.2014, sp. zn. B-68/2014/3910
je nezákonná a aby súd zakázal odporcovi pokračovať v kontrole vykonávanej u navrhovateľa v 2./
rade, sp. zn. B-68/2014 začatej dňa 19.08.2014, v kontrolách vykonávaných u navrhovateľa v 3./ rade ,

sp. zn. B-68/2014/3912 v 4./ rade, sp. zn. B-68/2014/3911 začatých dňa 05.09.2014 a v kontrolách
vykonávaných u navrhovateľa v 5./ rade, sp. zn. B-68/2014/3908, 6./ rade, sp. zn. B-68/2014/3906, 7./
rade sp. zn. B-68/2014/3909 a 8./ rade, sp. zn. 68/2014/3910 začatých dňa 08.09.2014. Zároveň si
uplatnili trovy konania.V odôvodnení návrhu uviedli, že dňa 19.08.2014 bola navrhovateľovi v rade 2/ pri kontrole vykonávanej
odporcom za účelom preverovania dodržiavania zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej
len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.) a zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
102/2014 Z.z.“), resp. zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom
predaji v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 108/2000 Z.z.) osobne doručená „Výzva na

predloženie informácií a originálov dokladov“ zo dňa 19.08.2014, číslo konania: B-38/2014 za obdobie
od 15.11.2013 do 30.06.2014 (ďalej len „Výzva č. 1“), v zmysle ktorej odporca žiadal navrhovateľa
v rade 2/, aby mu poskytol všetky uzavreté zmluvy, vydané doklady o platbách v hotovosti a všetky
uzatvorené úverové zmluvy za obdobie od 15.11.2013 do 30.06.2014, a to počet uzatvorených kúpnych
zmlúv s uvedením čísla zmluvy celkovo, z toho počet kúpnych zmlúv uzatvorených v prevádzkarni,
počet kúpnych zmlúv uzatvorených na prezentačných a predajných akciách, počet vydaných dokladov

o platbách v hotovosti, počet kúpnych zmlúv financovaných na základe spotrebiteľského úveru, počet
odstúpení od kúpnych zmlúv v zákonnej lehote, z toho počet akceptovaných odstúpení od zmluvy v
zákonnej lehote, počet zmlúv, pri ktorých bola vrátená kúpna cena po odstúpení v zákonnej lehote, počet
a dôvod neakceptovaných odstúpení od zmluvy v zákonnej lehote, evidencia o reklamáciách za r. 2013
a r. 2014.

Navrhovateľ v rade 2/ odporcu listom z 19.08.2014 požiadal o predĺženie lehoty na poskytnutie
uvedených dokladov a informácií, ktorá bola zo strany odporcu aj predĺžená. Listom z 02.09.2014
navrhovateľ v rade 2/ na základe Výzvy č. 1 odporcovi poskytol súčinnosť. Tvrdil, že dňa 05.09.2014
bola navrhovateľovi v rade 3/ zo strany odporcu doručená „Výzva na predloženie dokladov a poskytnutie
informácií“ zo dňa 19.08.2014, č. konania B-68/2014/3912 (ďalej len „Výzva č. 2“) a navrhovateľovi

v rade 4/ „Výzva na predloženie dokladov a poskytnutie informácií“ zo dňa 19.08.2014, č. konania
B-68/2014/3911 (ďalej len „Výzva č. 3“), ktorými boli navrhovatelia v rade 3/ a 4/ vyzvaní, aby si splnili
svoju povinnosť v zmysle Zákona o štátnej kontrole vo veciach ochrany spotrebiteľa a poskytli odporcovi
súčinnosť. Dňa 08.09.2014 bola zo strany odporcu doručená navrhovateľovi v rade 5./ „Výzva na
predloženie dokladov a poskytnutie informácií“ zo dňa 19.08.2014, č. konania B-68/2014/3908 (ďalej

len „Výzva č. 4“), navrhovateľovi v rade 6/ „Výzva na predloženie dokladov a poskytnutie informácií“ zo
dňa 19.08.2014, č. konania B-68/2014/3906 (ďalej len „Výzva č. 5“), navrhovateľovi v rade 7/ „Výzva na
predloženie dokladov a poskytnutie informácií“ zo dňa 19.08.2014 č. B-68/2014/3909 (ďalej len „Výzva
č. 6“) a navrhovateľovi v rade 8/ „Výzva na predloženie dokladov a poskytnutie informácií“ zo dňa
19.08.2014, č.k. B-68/2014/3910 (ďalej len „Výzva č. 7“), aby si navrhovatelia splnili svoju povinnosť v

zmysle Zákona o štátnej kontrole v zmysle uvedených Výziev č. 4-7. Poukázal, že výzvy adresované
navrhovateľovi v rade 3/ - 8/, teda Výzvy č. 2-7 sú formálne a obsahovo zhodné s Výzvou č. 1, ktorá
bola adresovaná a doručovaná navrhovateľovi v rade 2/.

Navrhovateľov v rade 3/ a 8/, resp. ich štatutárny orgán - konateľ, ktorým je u všetkých navrhovateľov v
rade 2/ - 8/ P. P. (navrhovateľ v rade 1/) doručenie predmetných výziev zaskočilo a prekvapilo z dôvodu,

že navrhovateľ v rade 3/, 5/ a 8/ v rozhodnom období vôbec nevykonával činnosť, dôsledkom ktorej
by malo byť uzatvorenie akýchkoľvek kúpnych zmlúv (či už v prevádzkarni, resp. na prezentačných
a predajných akciách), navrhovateľ v rade 4/ prevádzkuje internetový obchod, v ktorom si kupujúci
objednáva tovar elektronicky na základe objednávky (logicky preto neuzatvára nijaké kúpne zmluvy ani v
prevádzkarni, ani na prezentačných a predajných akciách), navrhovateľ v rade 6/ a 7/ vykonáva činnosť,

dôsledkom ktorej je uzatvorenie kúpnej zmluvy len sporadicky a navrhovatelia v rade 3/ a 8/ neboli pred
doručením predmetných Výziev č. 2-7 vystavení kontrolnej činnosti odporcu, na rozdiel od navrhovateľa
v rade 2/.

Navrhovateľ v rade 2/ tvrdil, že v období minimálne posledného roka je jeho obchodná a podnikateľská
činnosť vystavená neustálej kontrolnej činnosti zo strany odporcu ako orgánu dozoru v danej oblasti.

Táto kontrolná činnosť sa prejavuje predovšetkým jeho neustálymi kontrolami (často aj neohlásenými)
v sídle navrhovateľa, ktoré obvykle prebiehajú tak, že odporca sa prostredníctvom svojich inšpektorov
dostaví do sídla navrhovateľa, stanoví zameranie kontroly, vyžiada si potrebné dokumenty a podklady,
spíše inšpekčný záznam z vykonanej kontroly a vydáva záväzné pokyny, resp. opatrenia na odstráneniezistených nedostatkov. Navrhovateľ v rade 2/ v rámci svojej procesnej obrany následne formuluje
námietky proti opatreniam, pokiaľ mu boli odporcom uložené. V prípade, že odporca námietkam
nevyhovie, doručí navrhovateľovi v rade 2/ „Oznámenie o začatí správneho konania“, ku ktorému

sa navrhovateľ v rade 1/ ako štatutárny orgán, vyjadrí. Správne konanie je v niektorých prípadoch
zavŕšené aj uložením pokuty. Navrhovateľ v rade 2/ si je vedomý, že každá jednotlivá kontrola odporcu
je vykonávaná v súlade so Zákonom o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
ako aj zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, resp. inými právnymi predpismi. Poukázal, že
pokiaľ sa tento, i keď v každom jednom prípade zákonný postup odporcu ako orgánu verejnej správy,

opakuje neprimerane často, resp. je cielene namierený proti konkrétnemu subjektu v snahe neustále ho
kontrolovať, sankcionovať ho a tým mu „znechutiť“, resp. znemožniť podnikateľskú činnosť, tak takýto
postup sa jednoznačne javí ako „šikanózny“, ktorý nepožíva právnu ochranu a predstavuje nezákonný
zásah do práv a právom chránených záujmov dotknutého subjektu. Navrhovateľ v rade 1/ ako štatutárny
orgán navrhovateľov v rade 2/-8/ poukázal na čl. 35 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo
na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť. Vyslovil názor, že odporca svoj dozor vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 3/-8/ bude s najväčšou
pravdepodobnosťou vykonávať obdobným spôsobom ako u navrhovateľa v rade 2/ a preto navrhovateľ
v rade 1/ ako štatutárny orgán bude povinný si zabezpečiť náležitú procesnú obranu, čo pri takomto
množstve obchodných spoločností nie je možné ani efektívne, v dôsledku čoho sa nebude môcť v
dostatočnej miere venovať svojej podnikateľskej činnosti, lebo mu jednoducho povedané nezostane čas.

Navrhovateľ v rade 1/ má za to, že práve znemožnenie podnikateľskej činnosti navrhovateľovi v rade 1/
prostredníctvom akejkoľvek obchodnej spoločnosti je cieľom odporcu, ktorý sa snaží dosiahnuť svojou
kontrolnou činnosťou. Dňa 29.05.2014 odporca vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/ vydal predbežné
opatrenie, ktorým mu nariadil zastaviť vykonávanie, podľa názoru odporcu, nekalej obchodnej praktiky,
čím mu de facto zakázal vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú navrhovateľ v rade 2/ preventívne

nevykonáva vôbec z dôvodu, že nevie a nerozumie, čo všetko by mohol odporca ešte posúdiť ako nekalú
obchodnú praktiku a za čo by ho mohol ešte sankcionovať. Tvrdil, že všetci navrhovatelia v rade 2/ - 8/
sú šetrení v jednom konaní napriek tomu, že ide o samostatné podnikateľské jednotky, ktoré nespája
nič iné, iba osoba konateľa - navrhovateľa v rade 1/. Zdôraznil, že práve to bolo zámerom odporcu -
vyhľadať všetky obchodné spoločnosti, ktorých je navrhovateľ v rade 1/ štatutárnym orgánom a následne

navrhovateľavrade1/prostredníctvomtýchtoobchodnýchspoločností-navrhovateľovvrade2/-8/šetriť
v konaní „šikanóznym“ spôsobom. Dňa 03.10.2014 bolo navrhovateľovi v rade 2/ doručené „Oznámenie
o začatí správneho konania“ zo dňa 30.09.2014 ako reakcia odporcu na odpoveď navrhovateľa na
Výzvu č. 1 a vzhľadom k tomu začína správne konanie o uložení pokuty podľa § 9 ods. 2 zákona č.
128/2002 Z.z., ktoré odporca odôvodnil tým, že navrhovateľ v rade 2/ nepredložil originály kúpnych

zmlúv ani vydaných dokladov o platbách v hotovosti a ani uzatvorených úverových zmlúv za obdobie od
15.11.2013 do 30.06.2014, teda v stanovenej lehote nepredložil odporcom žiadané doklady, čím došlo
k nerešpektovaniu oprávnenia odporcu a jeho inšpektorov požadovať od kontrolovaných osôb potrebné
doklady a toto konanie je možné podľa odporcu kvalifikovať ako „marenie výkonu kontroly.“ Navrhovateľ
uviedol, že toto oznámenie o začatí správneho konania je jedným z prejavov odporcovho šikanózneho

výkonu právomocí, keďže je nielen nedostatočne odôvodnené, ale aj nepravdivé, nakoľko navrhovateľ
v rade 2/ v lehote určenej odporcom vyžiadané informácie o počte kúpnych zmlúv a počte odstúpení
od kúpnych zmlúv odporcovi riadne poskytol v odpovedi na Výzvu č. 1 z 02.09.2014 v rozsahu, v akom
mal o jednotlivých počtoch vedomosť. Po tom ako odporca vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/ vykonal
reštriktívne opatrenia (predbežné opatrenie zo dňa 29.05.2014 a oznámenie o začatí správneho konania

zo dňa 30.09.2014), je viac ako zrejmé, že konanie odporcu v tomto duchu je namierené voči všetkým
ostatným navrhovateľom v rade 3/-8/. Poukázal, že lehota na podanie žalobného návrhu v zmysle § 250v
ods. 3 O.s.p. bola dodržaná, keď najneskôr 05.09.2014 doručením Výzvy č. 2 navrhovateľovi v rade 3/,
Výzvy č. 3 navrhovateľovi v rade 4/, resp. dňom 08.09.2014 doručením Výzvy č. 4/-7/ navrhovateľom v
rade 5/-8/ sa navrhovateľ v rade 1/ ako aj navrhovatelia v rade 2/-8/ dozvedeli o nezákonnom zásahu

odporcu. Preto je podľa názoru navrhovateľa v rade 2/ potrebné posudzovať zachovanie tridsaťdňovej
lehoty na podanie návrhu vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/, v súvislosti s doručením všetkých
ostatných obdobných výzviev (Výzva č. 2-7) ostatným navrhovateľom v rade 3/-8/, pretože až týmto
momentom dňom 05.09.2014, resp. 08.09.2014 si navrhovateľ v rade 2/ prostredníctvom navrhovateľa
v rade 1/ mohol uvedomiť, že tento zdanlivo zákonný postup odporcu, ktorý do tejto doby odporca

praktizoval iba vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/, nabral šikanózny rozmer a až týmto momentom si
navrhovateľ v rade 1/ uvedomil, že odporca zneužíva svoje právomoci zverené mu zákonom.Podaním zo dňa 24.10.2014, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Žiline dňa 30.10.2014 navrhovatelia
1/-8/poukazovalinavčasnosťaprípustnosťpodaniažaloby.Majúzato,žedošloknaplneniupodmienok
konania podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., a to s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.

3ÚS 317/04 z 21.10.2004, II.ÚS 513/2012 z 20.03.2012 (zrejme malo byť uvedené II.ÚS 513/2011 -
poznámka krajského súdu), IV.ÚS 98/2011 zo dňa 24.03.2011, I.ÚS 60/2011 zo dňa 23.02.2011, ako aj
na rozhodnutie vo veci Feldek v. Slovensko z 15.06.2000, ďalej Vernillo v. Francúzsko z 20.02.1991,
Johnston and Others v. Írsko z 18.12.1986, Van Droogenbroeck judgment v. Belgicko z 24.06.1982) a
konštatovali, že sťažnosť podľa zákona č. 9/2009 Z.z. o sťažnostiach a podnet na prokuratúru nie je

efektívnym prostriedkom nápravy nezákonného zásahu a nesmeruje k bezprostrednému odstráneniu
nezákonného zásahu, v zmysle citovanej judikatúry, pričom nemali okrem žalobného návrhu k dispozícii
iný prostriedok nápravy na odstránenie protiprávneho stavu, ktorý by im poskytol efektívnu a účinnú
ochranu pred nezákonným zásahom žalovaného.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 04.11.2014 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Tvrdil, že
od r. 2012 Slovenská obchodná inšpekcia prijala 25 podnetov od spotrebiteľov ako aj iných orgánov

štátnej správy, ktorí poukazovali na porušenie zákonov, ktorých dodržiavanie dozoruje Slovenská
obchodná inšpekcia (ďalej len „SOI“), týkajúcich sa navrhovateľa v rade 2/. Poukázal na list Ústredného
inšpektorátu SOI v Bratislave z 18.08.2014 adresovaný odporcovi, ktorý v súvislosti s narastajúcim
počtom otázok spotrebiteľov a médií k prezentačným a predajným akciám navrhovateľa v rade 2/ žiadal
Inšpektorát SOI v v Žiline o vykonanie kontroly dodržiavania povinností predajcov podľa zákona č.

250/2007 Z.z., č. 102/2014 Z.z. a č. 108/2000 Z.z. Následne odporca doručoval navrhovateľom výzvy
na predloženie dokladov tak, ako je to v jednotlivých výzvach uvedené. Tvrdil, že u navrhovateľa v rade
2/ bola dňa 19.08.2014 vykonaná kontrola, u ktorej bola prítomná riaditeľka navrhovateľa v rade 2/ C.
P., ktorá výzvu pre navrhovateľa v rade 2/ pod č. B-68/2014 prevzala a bol jej uložený záväzný pokyn,
aby v lehote 24 hodín informovala o tejto skutočnosti konateľa navrhovateľa v rade 2/. To znamená,

že navrhovateľ v rade 1/ a 2/ sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré mali predstavovať nezákonný
zásah dňa 19.08.2014 a lehota na podanie žalobného návrhu márne uplynula dňom 19.09.2014. Vo
vzťahu k odporcom 3/ - 8/ správny orgán konštatoval, že výzvy boli prevzaté 05.09.2014 a 08.09.2014
a odpovede na tieto výzvy odporca prevzal 11.09.2014 a 18.09.2014, pričom správny orgán nemal
pripomienky. Tvrdil, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ zmeškali lehotu na podanie návrhu na ochranu pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Informácie a doklady, ktoré správny orgán požadoval,
nevznikli z potreby správneho orgánu ohrozovať podnikanie navrhovateľov, ale z potreby prešetrovania
spotrebiteľských podnetov a dozorovania plnenia povinností predávajúcich, resp. ďalších subjektov v
okruhu právnych úprav. Navrhovatelia v rade 1/ až 8/ majú v predmete svojho podnikania predávať
výrobky alebo poskytovať služby spotrebiteľom definovaným v ustanovení v § 2 písm. a) zákona č.

250/2007 Z.z. a práve ochranu práv garantovaných zákonmi SR vo vzťahu k týmto zákonným normám
má vo svojej kompetencii Slovenská obchodná inšpekcia - Ústredný inšpektorát v Bratislave (ďalej len
„ÚISOI“)ajemupodriadenéinšpektoráty,vrátaneodporcu.Vovzťahuknavrhovateľovivrade1/odporca
uviedol, že navrhovateľ v rade 1/ nemohol byť odporcom šikanovaný, pretože správny orgán od neho
ako fyzickej osoby nič nepožadoval a k ničomu ho ani nevyzýval a svoje výzvy adresoval jednotlivým

právnickým osobám.

Krajský súd preskúmal podaný návrh a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný a preto ho pri aplikácii § 250v ods. 3 O.s.p. zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je

rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo

je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.Podľa § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze

pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( §

250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z., tento zákon upravuje

a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len
"kontrola vnútorného trhu") a štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných
predpisov, 1)

b) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole vnútorného trhu,

c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenie zákona,

d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi
združeniami.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 128/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014, kontrolou vnútorného trhu sa

zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a
kvalite,

Podľa § 2 písm. i) cit. zákona, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, dodržiavanie povinností
ustanovených osobitným zákonom.

9) Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo
svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným

Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny
rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa
na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný
inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"),
a to:

a) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj,

b) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,

c) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj,

d) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj,

e) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,f) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj,

g) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj,

h) Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená

a) vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov,

b) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady,

c)požadovať,abyvýrobkybolioznačenévhodnýmupozornenímnariziká,ktorémôžuvyplývaťzpoužitia
výrobkov, 11)

d) zakázať dodávku a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb (§ 6),

e) nariadiť účinné a okamžité stiahnutie výrobku z trhu, a ak treba, aj jeho zničenie na náklady
kontrolovanejosoby,nariadiťzverejnenieupozornenínarizikávýrobkovvprípadeohrozeniaživotaalebo
zdravia, alebo majetku spotrebiteľov,

f) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených
nedostatkov,

g) vykonávať kontrolné nákupy.

Podľa § 5 ods. 6 cit. zákona, inšpektor je pri kontrole oprávnený

a) vstupovať do prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia
s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť týmto
dotknutá, 12)

b) overovať totožnosť kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene kontrolovaných
osôb konajú,

c) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,

d) odoberať vzorky výrobkov na posúdenie ich kvality, bezpečnosti a zhody, 13)

e) požadovať od kontrolovaných osôb, aby v určenej lehote odstránili zistené nedostatky, ich príčiny a

škodlivé následky,

f) uložiť pokutu v blokovom konaní, ak tak ustanovuje osobitný zákon, 14)

g) nahliadnuť do príslušnej dokumentácie výrobku označeného značkou zhody CE vykonávanej
náhodne, a ak je dôvod na obavy, že výrobok neposkytuje požadovanú úroveň ochrany oprávneného
záujmu; 14a) požadovať dokumentáciu v rozsahu podľa osobitného predpisu, 14b) a to v štátnom jazyku

môže len vtedy, ak je to nevyhnutné a primerané riziku, ktoré výrobok môže predstavovať,

h) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených
nedostatkov,

i) vykonávať kontrolné nákupy, a to i nepriamo a pod utajenou identitou.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, kontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom a prizvaným osobám

vykonať kontrolu, najmä umožniť vstup do objektov, prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov,
ktoré súvisia s predajom výrobkov a poskytovaním služieb.Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona, Slovenská obchodná inšpekcia pri svojej činnosti využíva oznámenia a
podnety občanov.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z. v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov1) a povinnosti predávajúcich2) pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb3) na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho,
podmienky organizovania predajných akcií a predaja tovaru alebo poskytovania služieb na predajných
akciách a pôsobnosť orgánov dohľadu pri kontrole dodržiavania tohto zákona.

1) § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

2) § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.

3) § 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona, dohľad nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú

a) orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva a štátna veterinárna a potravinová správa28)
nad ponukou a predajom potravín,

b) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva29)
nad ponukou a predajom kozmetických výrobkov,

c) Slovenská obchodná inšpekcia nad ponukou a predajom výrobkov a poskytovaním služieb,

1. nad ktorými podľa vecnej príslušnosti nevykonávajú dohľad orgány uvedené v písmenách a) a b),
alebo

2. počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

28) § 21 ods. 1 písm. b) a c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách
v znení neskorších predpisov.

29) § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje
práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení k 31.12.2014, dozor nad dodržiavaním povinností

ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť,
je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.

Navrhovatelia v rade 1/ - 8/ boli povinní v konaní preukázať status účastníka konania podľa piatej hlavy
piatej časti O.s.p., ktorý je vymedzený v § 250v ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ v rade 1/ ako fyzická osoba
bol povinný v konaní podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. preukázať, že bol ukrátený na svojich právach

a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (odporcom), ktorý nie
je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nemu alebo v jeho dôsledku bol proti nemu
priamo vykonaný. Iba takáto fyzická osoba sa môže pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký
zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej
ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento

zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak
taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd
uložením povinnosti odporcovi nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a prikázať, ak je to možné,
obnoviť stav pred zásahom, vytvoriť reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý
vznikolprotiprávnymkonaním,prípadneajnekonanímorgánuverejnejsprávy.Právnaúpravasprávneho

súdnictva v piatej časti O.s.p. na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu
úpravu jednotlivých úkonov. To platí rovnako pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, keďže v § 250v ods. 8 O.s.p. je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú
ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu
súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť

ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať
súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p.

Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti
ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Vdanejvecibolopotrebnéposúdiť,čidošloknaplneniujednotlivýchznakov,ktorýmijenezákonnýzásah

v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený.

V predmetnom prípade musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená
na svojich právach a právom chránených záujmoch a

- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy,

- zásah nie je rozhodnutím,

- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný,

- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,

- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,

- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr
však do 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ
domáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Krajský súd bol povinný posúdiť v
intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. návrh
navrhovateľov a v prvom rade sa zaoberal skúmaním, či je návrh prípustný.

Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že odporca vyzýval navrhovateľov

v rade 2/ - 8/ na predloženie dokladov a poskytnutie informácií, s poukazom na ustanovenia zákona
č. 250/2007 Z.z., zákona č. 102/2014 Z.z. a zákona č. 108/2000 Z.z., ktoré špecifikoval v jednotlivých
výzvach pod bodom 1-3. Súčasne poukázal na povinnosť uloženú navrhovateľom v rade 2/ - 8/ v §
4 ods. 3 písm. b), § 5 ods. 6 písm. c) zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj na následky v prípade

sťaženia výkonu dozoru, ktoré je možné aplikovať podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. Z obsahu
administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovateľ v rade 2/ - 8/ na výzvu reagovali - žiadali o
poskytnutie primeranej lehoty a následne reagovali písomnými podaniami.Krajský súd z obsahu administratívneho spisu ďalej zistil, že postupu odporcu ako prvostupňového
správneho orgánu predchádzalo vo vzťahu k navrhovateľom v rade 2/ - 8/ doručenie listu Ústredného
inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie Bratislava z 12.08.2014 pod č. 2616/55/2014, v ktorom ÚI

SOI konštatuje, že je potrebné vykonať kontrolu v spoločnosti AQUATREND, s. r. o. - navrhovateľa v
rade 2/ a preukázať skutočnosti, na ktoré v uvedených výzvach odporca navrhovateľov 2/ - 8/ vyzýva.
Súčasne v tomto podaní ÚI SOI konštatuje, že kontrolu je potrebné u navrhovateľa v rade 2/ vykonať z
dôvodupodnetovspotrebiteľovvsúvilostispredajnýmiaprezentačnýmiakciamiazároveňjetupokynÚI
SOI, aby v intenciách výziev, ktoré napokon boli navrhovateľom v rade 2/ - 8/ doručené, boli preverované

aj iné novovzniknuté obchodné spoločnosti, ktoré vykonávajú predajné a prezentačné akcie.

Krajský súd mal preukázané, že okrem Výzvy č.1 bolo navrhovateľovi v rade 2/ doručené aj oznámenie o
začatísprávnehokonaniapodč.K/0260/05/2014z30.09.2014(ďalejlen„oznámenieozačatísprávneho
konania“), v ktorom bola opísaná chronológia doručenia výzvy a reakcia navrhovateľa v rade 2/ na Výzvu
č. 1 a bolo odporcom konštatované, že došlo k porušeniu § 4 ods. 3 písm. b), § 5 ods. 6 písm. c) zákona
č. 128/2002 Z.z. a začína sa správne konanie o uložení pokuty podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z.

Navrhovatelia v rade 2/ - 8/ sa domáhajú okrem určenia, že začatá kontrola na základe Výziev č. 1 -
7 vo vzťahu k navrhovateľom v rade 2/ - 8/, je nezákonná, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v
kontrole vykonávanej voči navrhovateľom v rade 2/ - 8/, a to v konaniach na základe Výziev č. 1 - 7
špecifikovaných v petite návrhu.

Z podaného návrhu mal krajský súd za to, že navrhovateľ považuje za zásah žalobcu vykonávanie

kontroly podľa zákona č. 128/2002 Z.z., ktorú začal odporca voči navrhovateľom v rade 2/ - 8/ na základe
doručenia Výziev č. 1-7. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovateľovi v rade
5/, 6/, 7, 8/ boli výzvy doručené 08.09.2014, navrhovateľovi v rade 3/ a 4/ dňa 05.09.2014. Krajský
súd konštatuje, že keďže návrh navrhovatelia v rade 3/ - 8/ podali osobne na Krajský súd v Žiline dňa
06.10.2014, vzhľadom na dátum prevzatia výziev, ktorými začala kontrolná činnosť odporcu vo vzťahu k

navrhovateľom v rade 3/-8/ krajský súd konštatuje, že návrh podľa § 250v O.s.p. podali navrhovatelia v
rade 3/ - 8/ v zákonnej lehote (05.10.2014 - nedeľa, posledný deň 30-dňovej lehoty pripadol na pondelok
06.10.2014 - pracovný deň).

Navrhovateľovi v rade 2/ bola výzva doručená dňa 19.08.2014. Tieto skutočnosti dotvrdzuje aj obsah
inšpekčného záznamu odporcu zo dňa 19.08.2014, z ktorého bolo preukázané, že dňa 19.08.2014

inšpektori odporcu doručili výzvu na predloženie dokladov a poskytnutie požadovaných informácií
riaditeľke odporcu v rade 2/ C. P., ktorá k zastupovaniu odporcu v rade 2/ predložila splnomocnenie zo
dňa 01.01.2011.

Navrhovateľ v rade 2/ sa domáhal ukončenia nezákonného zásahu, ktorý špecifikoval ako konanie
B-68/2014, a to na základe kontroly začatej 19.08.2014, krajský súd má za to, že navrhovateľ v rade

2/ podal návrh podľa § 250v O.s.p. oneskorene, keď dňom 06.10.2014, kedy návrh bol podaný, už
uplynula 30-dňová lehota na podanie návrhu. Krajský súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v rade 2/ zásah
odvodzuje (ako aj navrhovatelia v rade 3/-8/) od začatia kontroly, ktorá začala doručením výziev vo
vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/ - Výzva č. 1 a ostatným navrhovateľom Výzvy č. 2-8 za skutočnosti,
že sťažnosti proti postupu odporcu navrhovatelia v rade 2/-8/ nepodali.

Navrhovateľ v rade 2/ je samostatný podnikateľský subjekt (voči ktorému aj odporca postupoval, keď mu
Výzvu č. 1 doručil tak, ako aj samostatne vyzýval odporca Výzvami č. 2-7 navrhovateľov v rade 3/-8/.
Preto nie je možné akceptovať názor, že právne účinky doručenia Výzvy č. 1 navrhovateľovi v rade 2/
je možné akceptovať len v súvislosti s postupom odporcu voči navrhovateľom v rade 3/-8/ a doručením
Výziev č. 2-7 navrhovateľom v rade 3/-8/.

Návrh, ktorý podal navrhovateľ v rade 2/ bol podaný oneskorene.Krajský súd bol ďalej povinný vyhodnotiť, či okrem včasnosti podaného návrhu a dodržania lehoty
upravenej v § 250v ods. 3 druhá veta O.s.p., je návrh prípustný aj z hľadiska toho, či navrhovatelia
vyčerpali všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia v rade 2/ - 8/ proti postupu odporcu (výkonu kontroly) nepodali
sťažnosť na nadriadený orgán odporcu podľa zákona č. 9/2010 Z.z. a neoznamovali protiprávnosť
konania odporcu príslušnému dozorujúcemu orgánu - prokuratúre. Navrhovatelia prostredníctvom
právneho zástupcu poukazovali na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý poukazuje, že
sťažnosť ako aj prostriedky, ktoré môže voči orgánom verejnej správy použiť prokurátor, nie sú

efektívnymi prostriedkami ochrany a ich aplikácia v konaní podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. je
neefektívna a v dôsledku toho ich využitie pre prípustnosť konania nie je potrebné.

Krajskému súdu sú tieto právne názory Ústavného súdu SR, na ktoré navrhovatelia v podaní doručenom
krajskému súdu 30.10.2014 odkazovali, známe.

Krajský súd poukazuje, že musí však ku každému konaniu podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p.
pristupovať individuálne a jednotlivo posudzovať efektívnosť použitia, resp. možného použitia

prostriedkov nápravy.

Odporca je orgán kontroly vnútorného trhu, ktorého pôsobnosť je upravená v Zákone o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v zákone č. 128/2002 Z.z. Odporca je prvostupňovým
správnym orgánom, vo vzťahu ku ktorému nadriadeným a druhostupňovým správnym orgánom je
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcii v Bratislave.

V zákone č. 128/2002 Z.z. zákonodarca upravil kompetencie odporcu - jednotlivých inšpektorov SOI vo
vzťahu k vykonávaniu kontroly, a to v § 5 ods. 6 a dal im možnosť vykonávať aj opatrenia na mieste
upravené v § 6, ako aj upravil práva a povinnosti kontrolovaných subjektov (§ 7). V § 8 definoval inštitút
ochranného opatrenia, ktoré odporca rozhodnutím vydaným v správnom konaní, môže uložiť fyzickej
alebo právnickej osobe.

Keďže Výzvy č. 1-8 sú podpísané vedúcou SOI - Inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj,
v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti, ktorá by bola
podaná proti postupu riaditeľky Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, by bol príslušný
najbližší nadriadený orgán, ktorým je ÚI SOI, ktorý aj podnecoval vykonanie kontroly vo vzťahu nielen
k navrhovateľovi v rade 2/, ale obchodným spoločnostiam, ktoré vykonávajú predajné a prezentačné

akcie a predmetom ich podnikania je predaj a kúpa výrobkov konečným spotrebiteľom.

Pokiaľnavrhovateliavrade2/-8/tvrdili,žepostupodporcujezásahomdoichprávatedajenezákonným
postupom, boli kompetentní sa obrátiť sťažnosťou podľa zákona č. 9/2010 Z.z. na príslušný nadriadený
orgán odporcu, aby preveril, či má odporca na takýto postup kompetenciu a či jeho postup, je súladný
so zákonom. Tento prostriedok nápravy v prejednávanej veci navrhovatelia nevyužili.

Podľa názoru krajského súdu, nemožno všeobecne úplne vylúčiť, že by aj orgány verejnej správy
konali nad rámec svojich kompetencií, resp. ich postup by bol v rozpore so zákonom. Nadriadené
orgány prvostupňových správnych orgánov sú kompetentné nielen v správnom konaní rozhodovať o
opravných prostriedkoch voči prvostupňovým rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale „preskúmavať“
aj zákonnosť postupu týchto podriadených orgánov. Nadriadený orgán odporcu bol kompetentný

preskúmať, či odporca realizuje a vykonáva kontrolu v súlade so zásadami kontroly, ktorými sa odporca
riadi. Taktiež bol kompetentný preskúmať, či postup odporcu vo vzťahu k navrhovateľom v rade 2/ -
8/, ktorí sú obchodnými spoločnosťami s odlišným obchodným menom, sídlom a nie úplne totožným
predmetom podnikania, prepojené personálne - osobou štatutárneho zástupcu - konateľa, či postup
odporcu voči navrhovateľom v rade 2/ - 8/ je „namierený“ len voči tým spoločnostiam, ktorých konateľom

je výlučne navrhovateľ v rade 1/.Krajský súd dospel k záveru, že v tomto konkrétnom individuálnom prípade by podanie sťažnosti
navrhovateľov voči postupu odporcu nemohlo byť, bez ďalšieho, vyhodnotené ako neefektívny
prostriedok nápravy, práve v mnohých prípadoch sťažnosti na postup orgánov verejnej správy, ktoré

sú kompetentné riešiť príslušné nadriadené orgány dotknutých orgánov verejnej správy, umožňujú
odstraňovať nezákonnosť postupu orgánov verejnej správy.

Pokiaľ by sa prijal všeobecný úzus, že akákoľvek sťažnosť podaná podľa zákona č. 9/2010 Z.z. je
neefektívnym prostriedkom ochrany proti nezákonnému postupu orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, tak pri takomto všeobecnom ponímaní a nie individuálnom prístupe ku každému
jednotlivému prípadu, by zákon č. 9/2010 Z.z. vo vzťahu k orgánom verejnej správy bol neefektívny a pri

takomto výklade, by aj ustanovenie § 250v ods. 3 O.s.p., ktoré explicitne vyžaduje prípustnosť konania
podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. len v prípade, že navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, bolo obsolentným ustanovením.

Navrhovatelia v rade 2/-8/ a naviac aj navrhovateľ v rade 1/ nepreukázali, že podali sťažnosť na
konkrétny postup odporcu a teda, že vyčerpali všetky prostriedky ochrany, ktoré im umožňoval osobitný

predpis - Zákon o sťažnostiach č. 9/2010 Z.z.

Krajský súd z uvedeného dôvodu vyhodnotil návrh navrhovateľov v rade 2/-8/ za neprípustný.

Krajský súd s poukazom na ust. § 250v ods. 3 prvá veta O.s.p. konštatuje, že v I. výroku je návrh
neprípustný, navrhovatelia 2/-8/ nemôžu sa domáhať vyslovenia nezákonnosti zásahu tak, ako ho
formulovali v prvej časti petitu návrhu.

Napriek tomuto záveru krajský súd udáva nasledovné:

Krajský súd vychádzal aj z uznesenia Ústavného súdu SR IV.ÚS 89/03, ktorý konštatoval, že:
„Rozhodovanie správneho súdnictva v konaní podľa § 250v O.s.p. je súčasne rozhodovaním o ochrane
základných práv. Správny súd musí na základe žaloby preskúmať zásah okresného úradu a rozhodnúť o
tom, či bol alebo nebol v súlade s platným právnym poriadkom, vrátane jeho časti, v ktorej je upravené a

konkretizované základné právo na informácie, ktorého porušenie sťažovateľ namietal. Takáto rozšírená
právomoc správneho súdnictva vylučuje právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity II.ÚS 147/02).“

Podanýmnávrhomsanavrhovateliadomáhajúpreskúmaniapostupuodporcuvkonaníoštátnejkontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vykonávanej odporcom podľa zákona č. 128/2002 Z.z.,
teda predmetom prieskumu nie je rozhodnutie ani skutočnosti, ktoré by vyplývali z protokolu o výkone

kontroly (uložené opatrenia správneho orgánu vyplývajúce z kontrolných zistení).

Krajský súd poukazuje, že judikatúra považuje za nezákonný zásah, resp. v širšom zmysle, protiprávny
útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby
spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne
nečinnosti. V danom prípade musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, napr. porušenie

práva na výkon podnikania, tak ako tvrdia v podanom návrhu navrhovatelia.

Takýtozásahorgánuverejnejsprávysprávnysúdnemôžezrušiť,môževšaksprávnemuorgánuzakázať,
aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval, ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil
stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu
správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Krajský súd konštatuje, že postup odporcu, ktorý v podanom návrhu namietali navrhovatelia, je potrebné
subsumovať pod zásah orgánu verejnej správy - výkon kontroly orgánom verejnej správy.Úlohou krajského súdu bolo posúdiť, či postup odporcu - výkon kontroly, vo vzťahu k navrhovateľom
v rade 2/-8/, resp. vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 1/ je nezákonný a predstavuje nezákonný zásah
do ich práv.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca doručenie výziev navrhovateľom v rade 2/ -8/
realizoval ako orgán výkonu štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Jeho
kompetencia vyplýva z § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 128/2002 Z.z. v spojení s § 2 písm. a) a i)
cit. normy vo väzbe na § 3 ods. 2 písm. e). Kompetenciu na výkon štátnej kontroly vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa odporca mal a bol kompetentný pri výkone kontroly požadovať od

kontrolovaných subjektov potrebné informácie a doklady. Toto oprávnenie vyplývalo z pôsobnosti SOI,
ktorá je upravená v § 4 ods. 3 písm. b) cit. normy vo väzbe na § 5 ods. 6 písm. c), kde priamo inšpektor
je pri kontrole oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje, písomné alebo
ústne vysvetlenia.

Bolo povinnosťou kontrolovaných subjektov - navrhovateľov v rade 2/-8/ s poukazom na § 7
ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. umožniť vykonanie kontroly, ktorá v sebe zahŕňa aj povinnosť

kontrolovaného subjektu predkladať doklady, poskytovať požadované informácie, pričom výpočet
povinností kontrolovaného subjektu v § 7 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. je iba demonštratívny.
Kompetencia odporcu na takýto postup vyplývala aj z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z., § 20 ods.
1 a § 1 zákona č. 250/2007 Z.z.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v rade 2/ ako aj navrhovatelia v rade 3/-8/ majú v predmete

podnikania uvedenú kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, maloobchodná
činnosť v rozsahu voľných živností, zásielkový predaj, resp. aj iné činnosti, ktoré sa týkajú predaja tovaru
alebo poskytovania služieb spotrebiteľovi. Bola kompetencia odporcu vzhľadom na predmet podnikania
navrhovateľov v rade 2/-8/ uvedený v obchodnom registri a podnety občanov, požadovať informácie a
vykonávať kontrolu vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Krajský súd konštatuje, že pokiaľ

odporca ako orgán štátnej kontroly vnútorného trhu pre ochranu spotrebiteľa vyzýval navrhovateľov v
rade 2/-8/ na predloženie a poskytnutie informácií a začal kontrolu podľa zákona č. 128/2002 Z.z., tak na
tento postup mal kompetenciu a bol spôsobilý a kompetentný navrhovateľov v rade 2/-8/ ako obchodné
spoločnosti, ktoré v predmete podnikania majú predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, kontrolovať.

Navrhovatelia v rade 2/-8/, vrátane navrhovateľa v rade 1/ tvrdili, že ich právo na podnikanie zaručené

Ústavou SR bolo porušené postupom odporcu, ktorý je podľa ich tvrdenia šikanózny, v snahe zahltiť
navrhovateľov činnosťou, ktorá bezprostredne súvisí s výkonom kontroly, a to súčinnosť s kontrolnými
orgánmi, zabezpečovanie a predkladanie dokladov, poskytovanie informácií, ktoré podľa tvrdenia
navrhovateľov predstavujú určitý časový rozsah splnenia a tým fakticky znemožniť navrhovateľom právo
podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v takej miere, akú by mohli vykonávať v prípade

nevykonávania kontrol.

Pokiaľ navrhovatelia namietali porušenie práva na podnikanie upravené v čl. 35 Ústavy SR, krajský
súd uvádza, že právo podnikať majú fyzické osoby (živnostníci, fyzické osoby na základe osobitných
predpisov, napr. advokáti, exekútori a pod.) a právnické osoby, medzi ktoré patria aj obchodné
spoločnosti typu s. r. o., ktorými navrhovateľ v rade 2/-8/ jednoznačne je. Navrhovateľ v rade 1/

status podnikateľa v konaní neosvedčil. Samotná existencia konateľstva ako štatutárneho zástupcu
obchodných spoločností typu s. r. o. (navrhovateľ v rade 2/-8/) nenapĺňa zákonné kritériá statusu
podnikateľa. Navrhovatelia v rade 2/ - 8/ majú status podnikateľov a vykonávajú predmet podnikania v
súvistlosti s činnosťou a kontaktom s konečnými spotrebiteľmi, ktorých práva a povinnosti sú upravené
v spotrebiteľských normách. Pokiaľ tieto subjekty (navrhovatelia v rade 2/ - 8/) podnikajú, tak musia

legitímne očakávať preverovanie svojej podnikateľskej činnosti aj príslušnými orgánmi štátnej kontroly
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, keď naviac je všeobecne známou skutočnosťou aj
súdu (§ 121 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), že na vnútornom trhu pôsobia mnohé
podnikateľské subjekty, ktoré častokrát „zneužívajú“ postavenie spotrebiteľa, v snahe dosiahnutia,
čo najväčšieho zisku za každú cenu a teda aj za cenu porušovania spotrebiteľských práv, keďže

sám spotrebiteľ nemá častokrát finančné prostriedky na zabezpečenie dostatočnej právnej pomoci,dostatočné právne vedomie a preto bezplatnou možnosťou postupu spotrebiteľa je podávanie podnetov
na príslušné orgány štátnej kontroly, a to Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Práve podnety občanov (§ 10 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z.) sú legitímnym podnetom pre postup

Slovenskej obchodnej inšpekcie a jej inšpektorátov. Aj v posudzovanej veci práve podnety občanov
spôsobili, že nadriadený orgán inicioval prostredníctvom odporcu kontrolu u navrhovateľa v rade 2/ - 8/.

Preto nemožno, bez ďalšieho, konštatovať, že by postupom odporcu došlo k obmedzeniu alebo
zásahu do práva navrhovateľa v rade 2/ -8/ na podnikanie, keď postup odporcu bol legitímny
(kompetencia odporcu bola daná, postupoval v súlade so zákonom, nezákonný postup nevyplýva z
obsahu administratívneho spisu, ani navrhovateľ takýto nezákonný postup nepreukázal), naviac keď

vo vzťahu k navrhovateľom v rade 3/ -8/ bola vykonaná jediná kontrola, a to posudzovaná kontrola.
Navrhovatelia neosvedčili a nepreukázali, že by v krátkom časovom období boli vykonávané intenzívne
vo vzťahu k navrhovateľom v rade 2/ - 8/ viaceré kontroly na kontrolu tých istých činností toho istého
obdobia alebo obdobných činností a že tieto kontroly z hľadiska časovej náročnosti boli spôsobilé
paralyzovať, na určitý čas, výkon podnikateľskej činnosti navrhovateľov v rade 2/ - 8/. Takéto skutkové

závery z obsahu administratívneho spisu, ani z obsahu návrhu, nevyplývajú. Tiež nebolo preukázané
tvrdenie navrhovateľov o šikanóznom prístupe odporcu pri výkone kontroly vo vzťahu k navrhovateľom
v rade 2/ - 8/. Toto tvrdenie nie je ani navrhovateľmi bližšie v podanom návrhu špecifikované. Naviac,
keď výkon kontroly kompetentným orgánom, ktorý je realizovaný štandardným spôsobom, nie je možné,
bez ďalšieho, považovať za šikanózny.

Navrhovateľvrade2/vpetitenávrhuakoajvdôvodochkontroluoznačilč.B-68/2014začatá19.08.2014.
Napriek tomu, že podal návrh po uplynutí zákonnej lehoty na podanie návrhu podľa piatej časti piatej
hlavy O.s.p., krajský súd konštatuje rovnako ako v prípade navrhovateľov rade 3/ - 8/, že nebolo
preukázané, že by vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/ boli v krátkom časovom horizonte intenzívne
vykonávané viaceré kontroly, ktoré by skutočne mali znaky šikanóznosti, ktoré by paralyzovali na určitý

čas navrhovateľa v rade 2/ v jeho podnikateľskej činnosti práve z dôvodu, že časové a personálne
kapacity museli byť venované predovšetkým súčinnosti navrhovateľa v rade 2/ s kontrolnými orgánmi
- odporcom. Taktiež tvrdenia navrhovateľov v rade 2/-8/ o neustálych kontrolách sú všeobecné, keď
navrhovateľ v rade 2/ tvrdí, že v období minimálne posledného roka je obchodná a podnikateľská
činnosť navrhovateľa v rade 2/ vystavená neustálej kontrolnej činnosti a dozoru odporcu. I keď tieto

skutočnosti navrhovateľ v rade 2/ v návrhu bližšie uviedol, ich nekonkretizoval, preto sú tieto tvrdenia
nepreskúmateľné, nakoľko nie je uvedené, aké konkrétne, v akom období a s akým záverom boli
kontroly vo vzťahu k navrhovateľovi zrealizované tak, aby bolo možné vyhodnotiť väzbu týchto postupov
odporcu vo vzťahu ku kontrole, ktorej zakázania pokračovania v podanom návrhu (kontroly B-68/2014)
sa navrhovateľ v rade 2/ domáhal.

Krajský súd dospel k záveru, že nebol preukázaný zásah do práv navrhovateľov v rade 2/-8/ na
podnikanie tak, ako to tvrdili v podanom návrhu.

Krajský súd ďalej poukazuje, že navrhovatelia v rade 2/-8/ nepreukázali splnenie ďalšej zákonnej
podmienky, že uvedený zásah pokračuje, resp. hrozí jeho opakovanie. Boli povinní skutkovým
vymedzením a dôkazmi tieto skutočnosti uviesť a preukázať. K týmto tvrdeniam v podanom návrhu

neuviedli, okrem všeobecného konštatovania, žiadne skutkové tvrdenia ani neoznačili a nepredložili
žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia o možnej hrozbe opakovania kontrol, preukázali, resp. by preukázali,
že uvedená kontrola naďalej nejakým spôsobom vo vzťahu k navrhovateľom v rade 2/-8/ pokračuje.
Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovateľom v rade 2/-8/ bola doručená výzva, na
ktorú reagovali najprv žiadosťou o predĺženie lehoty, následne oznámili skutočnosti a poskytli informácie,

ktoré boli od nich požadované. Následne odporca vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/ začal správne
konanie, ktoré však nie je predmetom konania podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. v tomto konaní.
Naviac navrhovatelia v rade 2/-8/ nepreukázali, akým spôsobom odporca po doručení výziev v kontrole
pokračuje. Pokiaľ prešiel vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ odporca k začatiu správneho konania, nemožno
hovoriť o zásahu, je to samostatné správne konanie, ktoré ako vyplýva z obsahu Oznámenia o začatí

správneho konania voči navrhovateľovi v rade 2/, bude ukončené vydaním správneho rozhodnutia,ktoré nie je objektom prieskumu podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. a nemôže byť podľa tejto hlavy
preskúmavané v konaní 20S/116/2014.

Čo sa týka argumentácie, že odporca vykonáva zámerne kontroly v spoločnostiach, ktorých konateľom

jejednaatáistáosoba-navrhovateľvrade1/,krajskýsúdpoukazuje,žepreposúdeniekonaniaodporcu
ako orgánu štátnej kontroly vnútorného ochranu pre ochranu spotrebiteľa je relevantná skutočnosť nie,
ktojekonateľomtýchtoobchodnýchspoločností,aleakýjepredmetpodnikania obchodnýchspoločností
a teda či predmet podnikania sa dotýka, alebo môže dotýkať ochrany spotrebiteľských práv. Tieto
skutočnosti mal krajský súd, vzhľadom na predmety podnikania navrhovateľov v rade 2/-8/ uvedené v

obchodnom registri, preukázané, preto ani argument o takomto tendenčnom prístupe odporcu nemohol
v konaní obstáť a nebol z obsahu návrhu, ani z administratívneho spisu, inak súdu zjavný.

Krajskýsúddospelkzáveru,ženebolasplnenáďalšiazákonnápodmienkapreúspešnosťnavrhovateľov
v rade 2/-8/ v konaní podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., keď navrhovatelia v rade 2/-8/ nepreukázali,
že zásah pokračuje, resp. hrozí jeho opakovanie, preto boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu
navrhovateľov v rade 2/-8/.

Krajský súd ďalej poukazuje, že návrh podal navrhovateľ v rade 1/ - fyzická osoba, ktorá nie je
živnostníkom - podnikateľom, status účastníka konania odvodzuje od konateľstva u navrhovateľov v
rade 2/-8/. Tvrdil, že postup odporcu je namierený aj voči jeho osobe ako konateľovi obchodných
spoločností - navrhovateľov v rade 2/-8/. Okrem tohto všeobecného tvrdenia navrhovateľ tieto
skutočnosti nepreukázal a z administratívneho spisu nebolo preukázané, že by odporca vo vzťahu ku

konkrétnej fyzickej osobe - navrhovateľovi v rade 1/, vykonával konkrétne úkony kontroly. Všetky výzvy
boli doručované prostredníctvom pošty, okrem výzvy pre navrhovateľa v rade 2/, ktorá bola doručená
poverenej osobe na základe splnomocnenia navrhovateľa v rade 2/, ostatné výzvy boli doručované
poštou na sídla podnikateľských subjektov uvedené v obchodnom registri. V konaní nebolo preukázané
žiadne konanie ani postup pri výkone kontroly odporcu, ktorý by bol adresovaný výlučne navrhovateľovi

v rade 1/ ako konateľovi a z ktorého by bolo naviac možné usúdiť, že je voči jeho osobe síce fyzickej,
ale titulom konateľstva v obchodných spoločnostiach navrhovateľov v rade 2/-8/, priamo namierený.
Navrhovateľ v rade 1/ neosvedčil existenciu postupu odporcu, ktorý by mohol byť považovaný za zásah
(nezákonný) a ktorý by bol kompetentný súd v podanom návrhu preskúmať.

Navrhovateľ v rade 1/ aktívnu legitimáciu v dôvodoch návrhu osvedčoval iba tou skutočnosťou, že je

štatutárnym zástupcom navrhovateľov v rade 2/-8/ a cíti sa byť ukrátený na svojich právach a právom
chránených záujmoch, ktoré mu garantuje Ústava SR, najmä v čl. 35 - právo podnikať. Krajský súd
zdôrazňuje, že právo podnikať nemá navrhovateľ v rade 1/ ako konateľ, ale podnikateľské subjekty
navrhovatelia v rade 2/-8/, čo znamená, že iba vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 2/-8/ môže dôjsť k
obmedzeniu práva podnikať, k čomu sa už krajský súd v tomto rozhodnutí vyjadroval vyššie. Pokiaľ

navrhovateľ v rade 1/ tvrdí, že jeho ústavné právo na podnikanie a uskutočňovanie zárobkovej činnosti
bolo výkonom namietanej kontroly odporcu obmedzené, tak takýto záver nie je možné akceptovať,
nakoľko navrhovateľ v rade 1/ nie je podnikateľským subjektom, nepodniká ako fyzická osoba -
živnostník, preto ani jeho právo na podnikanie nemôže byť obmedzené odporcom, lebo ani takéto
právo nemá a nerealizuje. Navrhovateľ v rade 1/ je len štatutárnym orgánom - konateľom obchodných

spoločností, ktorými sú navrhovatelia v rade 2/-8/ a stutus konateľa obchodných spoločností nenapĺňa
a nie je synonymom pojmu podnikateľská činnosť.

Krajský súd poukazuje na definíciu podnikania upravenú v § 2 ods. 1 a definíciu podnikateľa, ktorá je
upravená v § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Z obsahu administratívneho spisu, ani obsahu návrhu
nebolo preukázané, že by status podnikateľa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. navrhovateľ v

rade 1/ mal.

Navrhovateľ v rade 1/ tak ako tvrdil, je konateľom obchodných spoločností - navrhovateľov v rade 2/-8/.
Inštitút konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je upravený v § 133 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb., v ktorom je jednoznačne definované, že štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzenýmje jeden alebo viac konateľov. V § 133 ods. 2 cit. normy je upravené, že konateľom spoločnosti môže
byť len fyzická osoba. Zákonodarca definoval vo vzťahu k spoločnosti s ručením obmedzeným inštitút
konateľstva, ktorý vykonáva navrhovateľ v rade 1/ vo vzťahu k ostatným navrhovateľom, avšak tento

inštitút konateľstva nie je totožný s inštitútom podnikateľa, ktorý je upravený v § 2 ods. 2 cit. normy a
konateľstvo v sebe neobsahuje právo vykonávať podnikanie, lebo v danom prípade podniká spoločnosť
s ručením obmedzeným ako právnická osoba a nie konateľ tejto obchodnej spoločnosti. Ten len túto
obchodnú spoločnosť ako štatutárny zástupca zastupuje. Preto nie je možné konštatovať, že by vôbec
došlo k ohrozeniu alebo znemožneniu práva navrhovateľa v rade 1/ podnikať, keď navrhovateľ v rade

1/ nositeľom takéhoto práva nie je.

V konaní nebolo preukázané, ktoré konkrétne úkony postupu odporcu pri výkone kontroly považuje
navrhovateľ v rade 1/ za zásah, keď nepreukázal ani doručenie konkrétnej výzvy priamo navrhovateľovi
vrade1/,ktorábybolaadresovanánavrhovateľovivrade1/,naviackeďanivpetitenávrhusanedomáha
voči navrhovateľovi v rade 1/ zakázať v pokračovaní výkonu kontroly a nie je možné postup odporcu voči
navrhovateľovi v rade 1/ odvodzovať len v súvislosti s výkonom kontroly voči navrhovateľom v rade 2/-8/,

a to bez vymedzenia a preukázania ďalších skutočností považovať postup odporcu voči navrhovateľovi
v rade 1/ za zásah.

Podľa názoru krajského súdu, navrhovateľ v rade 1/ nepreukázal, že vo výkone kontroly odporcu došlo
k zásahu voči jeho osobe vôbec, nehovoriac o nezákonnom zásahu. Krajský súd dospel k záveru, že
navrhovateľ v rade 1/ nie je oprávnenou osobou na podanie návrhu podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p.

Ustanovenie § 250v ods. 1 O.s.p. špecificky pre konanie podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. vymedzuje
osobu, či už fyzickú alebo právnickú, ktorá má aktívnu legitimáciu na podanie návrhu podľa tejto časti a
hlavy O.s.p. Navrhovateľ v rade 1/ nepreukázal, že je fyzickou osobou, ktorá bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, ani nepreukázal konkrétny zásah odporcu, ktorý by ho na konkrétnych právach a právom

chránených záujmoch mal tendenciu ukrátiť. Pri aplikácii § 250v ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250v ods. 8
O.s.p. súd konanie vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 1/ podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

Navrhovatelia v rade 2/-8/ nemali v konaní úspech, konanie o návrhu navrhovateľa v rade 1/ bolo
zastavené. Právo na náhradu trov konania podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. vzniká navrhovateľom
1/-8/ iba v prípade úspechu (§ 250v ods. 5 O.s.p.), preto krajský súd pri aplikácii § 250v ods. 5 a contrario

navrhovateľom v rade 1/-8/ náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie (§ 250v ods. 7 O.s.p.).