Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboslava Vanková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10P/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114208370
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114208370.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci navrhovateľky: K. W.,

rodená C., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, D., zastúpená opatrovníčkou pre konanie: Q. U.,
rodená C., narodená X.X.XXXX, bytom Z. A. XXXX/XX, T., zastúpená splnomocnencom: Pacalaj, Palla
a partneri, s.r.o., IČO 36 857 548, so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, proti odporcovi: A. W., narodený
XX.X.XXXX, bytom T., za účasti starých rodičov: S. C., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XXX, D., a T. C.,
rodená H., narodená XX.X.XXXX, bytom J. XXX, D., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej K. W., narodenej XX.X.XXXX, bytom J. XXX, D., a k maloletému T. W.,
narodenému XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, D., obe maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 12.5.2003, na Mestskom úrade v Trnave,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava, zväzok 70, ročník 2003, strana 198, por. č. 109,
rozvádza.

Maloletédetisazverujúdonáhradnejosobnejstarostlivostistarýchrodičov,ktoríbudúvykonávaťosobnú
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí a v bežných veciach budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Navrhovateľka je povinná platiť výživné na maloletú K. vo výške 30 eur mesačne a na maloletého T. vo
výške 30 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starých rodičov.

Odporca je povinný platiť výživné na maloletú K. vo výške 50 eur mesačne a na maloletého T. vo výške

50 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starých rodičov.

Styk navrhovateľky s maloletými deťmi sa neupravuje.

Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od
14.00 hod. do 17.00 hod..

Odporca si maloleté deti v určenom čase prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska
starých rodičov. Starí rodičia sú povinní maloleté deti na styk s odporcom riadne pripraviť.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je rozhodovanie o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré manželstvo
uzavreli dňa 12.5.2003 na Mestskom úrade v Trnave a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

na čas po rozvode k maloletým deťom.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený
rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd
v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode

vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto
zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené

predpoklady.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.Podľa ustanovenia § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať
maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné

poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, kt

Podľa ustanovenia § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave; účastníci konania sa odvolania vzdali, preto by podanie odvolania z ich
strany bolo právne neúčinné.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.