Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/363/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213209305
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213209305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého W.
C. nar. XX.X.U. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné nám. č. 9, Košice na návrh matky V. C. nar. XX.X.U. bývajúcej v K. N. N. K. Č.. X a Q. C.
nar. X.XX.U. bývajúceho v K. N. V. Č.. X zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml. advokátkou so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 4. decembra 2013 č.k. 23P 84/2013-209 v spojení s
opravným uznesením z 30. júla 2014 č.k. 23P 84/2013-243 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v spojení s opravným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 4. decembra 2013 č.k. 23P 84/2013-209 v spojení s opravným
uznesením z 30. júla 2014 č.k. 23P 84/2013-243 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 25P
10/2007 zo dňa 22.1.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP 79/2008 zo
dňa 16.6.2008 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal. W. C. nar. XX.X.U. od 1.4.2013 do budúcna
zo sumy 150 € mesačne na sumu 230 € mesačne, ktoré výživné zaviazal otca platiť vždy do 15-teho
dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Dlžné výživné zo strany otca za obdobie
od 1.4.2013 do 30.11.2013 vo výške 640 € zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s poukazom na ust. § 205 ods.
2 písm. d/, f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh matky
zamietol. Zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav a vykonané dôkazy, ako aj
nesprávne vec právne posúdil, keď prihliadol len na kvalifikovanú zmenu pomerov na strane maloletého

titulom intenzívneho rastu a nástupu na druhý stupeň základnej školy, čím dôvodil zvýšenie výživného,
naproti tomu len skonštatoval kvalifikovanú zmenu pomerov na jeho strane titulom pribudnutia dvoch
ďalšíchvyživovacíchpovinnostíbeztoho,abytotozisteniezohľadnilprisvojomrozhodovaní.Súdprvého
stupňa dôsledne zistil len jeho pomery, detailne zdokladoval svoje príjmy, výdavky a majetkové pomery,
kým vo vzťahu k matke sa spoľahol len na jej tvrdenia, ktoré nepovažoval za potrebné verifikovať
inými listinnými dôkazmi ako tými, ktoré príkladmo predložila matka. K skutkovým zisteniam súdu
prvého stupňa týkajúcich sa matky dieťaťa uviedol, že nie je pravdou, že žije sama spolu s maloletým,

lebo vedie spoločnú domácnosť so svojím priateľom, ktorý jej prispieva na náklady bývania a chod
domácnosti. Rovnako nie je pravdou, že matka uhrádza svojej sestre 250 € mesačne na nájomné,
lebo túto skutočnosť neuviedla v návrhu na začatie konania, ani u kolízneho opatrovníka, kde vyčíslila
výdavky na bývanie len titulom pravidelných zálohových platieb spoločnosti Byty servis a nákladov naenergie, vždy bez nájomného plateného prenajímateľke - svojej sestre. Matka to začala tvrdiť účelovo až
vpriebehukonaniaapredložilavýpiszúčtuzajedenmesiac,kýmjemusúdprvéhostupňauložilpredložiť
výpisy z účtu o platení nájomného za posledných 12 mesiacov. Konštatoval, že na základe tvrdenia

matky by mesačne mala platiť za bývanie 493,08 € (tvrdené nájomné 250 € a médiá 243,08 €), za čo
by si mohla prenajať kompletne novozariadený 4-izbový byt. Tiež uviedol, že matka nepredložila listinné
dôkazy preukazujúce výdavky na maloletého titulom školských a mimoškolských aktivít, ktoré úmyselne
nadhodnotila. Súd uveril tvrdeniam matky o výške jej príjmov, aj keď je zrejmé, že ich vedome skresľuje,
lebo kým na jednej strane vykazuje daňovú stratu, na strane druhej uvádza čistý mesačný príjem, čo je

úplne v rozpore s deklarovaným stavom z pohľadu podaného daňového priznania. Matka má podstatne
vyšší príjem ako 580 - 600 €, čo je zrejmé aj podľa vyčíslenia jej výdavkov, ktoré podstatne prevyšujú jej
tvrdené príjmy. K skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa týkajúcich sa jeho možností, schopností a
majetkových pomerov uviedol, že každá okolnosť na jeho strane bola vyhodnotená v jeho neprospech
a súd prvého stupňa ho vykreslil ako otca, ktorý nezodpovedne nakladá s finančnými prostriedkami a
nevie si usmerniť tok výdavkov, čo nie je pravdou. Vo viere v spravodlivé rozhodnutie súdu detailne

preukázal jednotlivé prevody nehnuteľností a svoje príjmy, ku ktorým bol aj vypočutý a dokladoval svoje
majetkové pomery, ale súd prvého stupňa vyhodnocoval len to, koľko mal údajný majetkový prospech z
predaja jednotlivých nehnuteľností, ale zakaždým opomínal, že každá kúpa nehnuteľnosti bola platená z
finančných prostriedkov získaných aj čerpaním úverov od bánk, kde okrem istiny musel zaplatiť aj úroky.
Zdôraznil, že finálny majetkový prospech z uvedených prevodov nemal žiadny. Vytkol nesprávne zistenie

súdu, že jeho manželka predala byt na B. Č.. XX M. K. svojej matke, pretože ho predala sestre, ktorá v
ňom dlhodobo žila. Vyjadril názor, že sú nesprávne zistenia súdu prvého stupňa o výške jeho príjmu, keď
mechanicky spočítal príjmy spoločnosti ako právnickej osoby s jeho príjmami ako osoby fyzickej, čo je
nesprávne a ich zamieňanie, či stotožňovanie je v rozpore so zákonom. Jeho príjem ako fyzickej osoby
pozostáva zo mzdy a z príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. So ziskom spoločnosti nakladá spoločnosť

v zmysle spoločenskej zmluvy tak, že ich vynakladá k udržaniu a rozvíjaniu podnikateľskej činnosti
spoločnosti. V prípade, že by spoločnosť nevynakladala dosiahnutý zisk na rozvoj svojej podnikateľskej
činnosti, čo je v prípade pizzerie (napríklad aj výstavba ihriska pre deti a výstavba altánku, aby zákazníci
radi chodili do príjemného kultivovaného prostredia s celou rodinou) nemala by spoločnosť finančné
prostriedky ani na to, aby uhradila výdavky na udržanie podnikania, ako sú prevádzková réžia, mzdy

zamestnancov, odvody a pod. Tiež uviedol, že roky pracoval v zahraničí a videl, ako sa dá úspešne
podnikať, preto nemá záujem podnikať „po slovensky“, t.j. so snahou o zbohatnutie z noci do rána,
ale vie, že najprv sa musí dariť spoločnosti, aby sa mohlo neskôr po rokoch dariť jej spoločníkovi. V
závere odvolania poukázal aj na návrh kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol zvýšenie výživného na 180
€ mesačne, ktoré považoval za primerané s prihliadnutím na skutkový stav.

Matka dieťaťa vo vyjadrení konštatovala, že odvolanie otca je evidentne prešpekulované a preukázala,
že má nejasné predstavy o jej živote, hlavne čo sa týka zabezpečovania ekonomickej stránky jej rodiny.
Dodala, že otec napriek podanému odvolaniu zaplatil 12.12.2013 súdom určené výživné 230.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol stanoviť výživné primerane veku a odôvodneným potrebám mal.
W. s ohľadom na možnosti, schopnosti, majetkové a príjmové pomery na strane povinného rodiča.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §

156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho
sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného pre mal. W.

na 230 € mesačne od 1.4.2013 do budúcna. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa, posúdil
pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho
rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre mal. W. od 1.4.2013 a výživné230 € mesačne je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku
a z nich vyplývajúce zásady, primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho
majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby mal. W. preukázané v rozhodnom období a

tiež zmenu pomerov na strane otca, ktorému okrem mal. C.S.Z. C. nar. XX.XX.U., ku ktorému mal
vyživovaciu povinnosť už v čase predchádzajúcej úpravy výživného, pribudla vyživovacia povinnosť aj
k mal. C. C. nar. XX.XX.U.. Od posledného rozhodnutia o výživnom 22.1.2008 (Okresný súd Košice
II sp.zn. 25P 10/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 16.6.2008 sp.zn. 7CoP
79/2008) ubehla ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. ku dňu určenia zvýšenej vyživovacej

povinnosti otca (1.4.2013) doba takmer 6 rokov, počas ktorej sa rozsah odôvodnených potrieb mal. W.
postupne zvyšoval a rozhodne možno považovať štúdium maloletého na druhom stupni základnej školy
(8. ročník ZŠ) za výraznú zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňujúcu zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, aj po zohľadnení, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť
voči mal. C.. Odvolací súd zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o
rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky

(vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša,
z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 79
ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd spôsob určenia výživného so zreteľom
na odôvodnené potreby mal. W., vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia

o výživnom, ako aj v súvislosti s jeho vekom, rastom a postupom na druhý stupeň základnej školy,
ktoré sa nepochybne zvýšili, považuje za akceptovateľný a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o
výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, teda
buď zmena u oprávneného alebo povinného. Odvolací súd poznamenáva, že výživné 230 € mesačne
pre mal. W., ktoré predstavuje výživné 7,6 € na 1 deň zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných

potrieb maloletého a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a
nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj tým, že sa o maloletého syna osobne stará a dobrovoľne si
plní voči nemu vyživovaciu povinnosť, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré otec
poukazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona
o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť,

ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období dostatok
finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu vyššieho životného štandardu,
preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol svojmu maloletému synovi
W. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať

takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že matka nepreukázala
v konaní rozsah odôvodnených potrieb maloletého, odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí
v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v

určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej
kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa
nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu
skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné

tiež zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa,
ktoré sú zohľadnené pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú
závislé, ako už bolo uvedené, od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania
týchto potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a schopnosťami rodičov a ich životným štandardom.

Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to, že odôvodnenými potrebami detí sú
výlučne ich bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, ak sú
však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dieťaťu prospešné pre jeho zdravý všestranný rozvoj. Na
stranepovinnýchosôb,tedarodičovdieťaťajepotrebnévychádzaťzichpríjmovamajetkovýchpomerov,

prihliadať na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania starostlivosti o
maloleté dieťa tým ktorým z rodičov, nakoľko osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa sa čiastočne
kompenzuje vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý túto starostlivosť zabezpečuje. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že príjmy nových partnerov rodičov, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, nie sú prerozhodnutie o výživnom bezprostredne relevantné, majú len informatívny charakter pre posúdenie
pomerov rodičov z pohľadu ich podielu na úhrade nákladov domácnosti, pretože eventuálnym partnerom
rodičov vyživovacia povinnosť k ich dieťaťu pochádzajúceho z iného vzťahu nevzniká. Odvolací súd

tiež konštatuje, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané
schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd
prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd
nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného pre mal. W.. Pomery otca, na ktoré sa

odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku určením výživného 230 € mesačne a je nepochybné,
že matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu nevyhnutnú a prospešnú pre jeho fyzický a duševný
vývoj v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu. Vo vzťahu k ostatným námietkam otca odvolací súd dodáva,
že súd prvého stupňa zistil všetky dôležité okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej,
vykonal dostatočné dokazovanie majetkových a príjmových pomerov otca a v odôvodnení rozhodnutia
dôsledneuviedol,ktoréskutočnostipovažovalzapreukázanéaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazov

riadil, predovšetkým akými úvahami sa riadil pri hodnotení príjmu otca za rozhodné obdobie. Postupom
konajúceho súdu nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože z preskúmavaného
spisu vyplýva, že súd prvého stupňa poskytol otcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho

procesných práv v občianskom súdnom konaní. Tvrdenie otca v odvolaní, že za účelom dosiahnutia
spravodlivého rozhodnutia detailne preukázal jednotlivé prevody nehnuteľností a svoje príjmy, odvolací
súd hodnotí pozitívne vo vzťahu k povinnosti účastníka konania pravdivo opísať všetky rozhodujúce
skutočnosti súvisiace s prejednávanou vecou, ale rozhodne nemôžu mať za následok priaznivejší
výsledok v konaní pre otca, pretože maloleté dieťa má zo zákona právo podieľať sa na všetkých

výhodách povinného rodiča, t.j. z príjmu otca z podnikateľskej činnosti ako fyzickej osoby, ale rovnako
aj zo zisku produkovaného právnickou osobou, nota bene vyživovacia povinnosť otca voči mal. W.
má prednosť aj vo vzťahu k zisku spoločnosti vynaloženej k udržaniu a rozvíjaniu podnikateľskej
činnostispoločnosti.Odvolacísúdďalejkonštatuje,žerozsudoksúduprvéhostupňaobsahujenáležitosti
rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu

dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nepreskúmateľným a
nezákonným. Pretože súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom a spôsobe jeho
zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.