Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707200222
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7707200222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov

senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: G.. & S. spol. s r.o., Y.
O. XX, W., N.: XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom, Hlavná 19, Prešov
proti žalovanej: C. J., Drahňov, N.: XXX XXX zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova
20, Košice o zaplatenie 230.119,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 20.6.2014 č. k. 17Cb/23/2007-322, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 1.071,28 eur troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania 8.564,52 eur pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu žalovanej a uhradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Michalovce č. ú.
SK85 8180 0000 0070 trovy konania 48,72 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie založil na zistení, že žalovaná ako objednávateľka uzavrela s Ing.
Y. U. ako zhotoviteľom dňa 5.2.2002 tri zmluvy o dielo:

1. zmluvu o dielo č. X/XXXX pre stavbu „J. - G. miestnych komunikácií a chodníkov s termínom realizácie
diela do 31.12.2002 a dohodnutou cenou 587.400,- Sk bez DPH. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 2.1.2003
splatnou 16.1.2003 zhotoviteľ vyúčtoval žalovanej dohodnutú cenu diela 669.636,- Sk (vrátane DPH).

Na rube faktúry je dodací list zo dňa 2.1.2003 opatrený pečiatkou žalovanej a podpisom.

2. zmluvu o dielo č. X/XXXX pre stavbu J. - dažďová, splašková kanalizácia a ČOV s termínom
realizácie diela do 31.12.2002 a dohodnutou cenou 5.230.000,- Sk bez DPH. Faktúrou č. XXXXXXX zo
dňa 2.1.2003 splatnej 16.1.2003 zhotoviteľ vyúčtoval žalovanej cenu diela vo výške 5.734.000,- Sk s
DPH po odpočítaní čiastkového plnenia vykonaného žalovanou v roku 2002 v sume 200.000,- Sk. Na
rube faktúry je dodací list z 2.1.2003 opatrený pečiatkou žalovanej a podpisom.

3. zmluvu o dielo č. X/XXXX pre stavbu J. - rozšírenie verejného vodovodu s termínom realizácie
do 31.12.2002 a cenou za dielo vo výške 463.800,- Sk bez DPH. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 2.1.2003splatnej 16.1.2003 zhotoviteľ vyúčtoval cenu diela v sume 528.732,- Sk (vrátane DPH). Na rube faktúry
je dodací list z 2.1.2003 opatrený pečiatkou žalovanej a podpisom.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2006 Ing. Y. U. postúpil spoločnosti U. N. U., s.r.o., W.

pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške 6.932.568,- Sk, ktorá pozostáva z faktúry č. XXXXXXX na
sumu 669.636,- Sk zo zmluvy o dielo č. X/XXXX, z faktúry č. XXXXXXX na sumu 5 734 200,- Sk zo
zmluvy o dielo č. X/XXXX a z faktúry č. XXXXXXX na sumu 528 732,- Sk zo zmluvy o dielo č. X/XXXX.
Listom zo dňa 22.12.2006 postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Postupca uplatnil túto
postúpenú pohľadávku proti žalovanému žalobou, ktorá bola doručená súdu prvého stupňa 9.1.2007.

V priebehu konania žalobca U. N. U., s.r.o., W. navrhla zmenu účastníka konania na strane žalobcu,

pretože zmluvou o postúpení pohľadávky ako postupca pohľadávku proti žalovanej vo výške 6.932.568,-
Sk postúpila spoločnosti G. U. & S. spol. s r.o., W. a podaním zo dňa 14.11.2008 postúpenie pohľadávky
oznámila žalovanej. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 31.12.2008 č. k. 17Cb/23/2007-86 pripustil,
aby z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpil postupník.

Súdprvéhostupňauznesenímzodňa24.10.2011č.k.17Cb/23/2007-221nariadilznaleckédokazovanie

na určenie ceny projektových prác, ako ceny obvyklej za vypracovanie projektovej dokumentácie na
dielach podľa zmlúv č. X - X/XXXX. Znalec Ing. O. P. L.. určil obvyklú cenu za vypracovanie projektovej
dokumentácie podľa zmluvy o dielo č. X/XXXX vo výške 356.688,- Sk podľa Sadzobníka D. a vo
výške 331.294,- Sk podľa Cenníka Slovenskej komory stavebných inžinierov, podľa zmluvy o dielo
č. X/XXXX vo výške 2.983.786,- Sk podľa Sadzobníka D. a vo výške 1.954.718,- Sk podľa Cenníka

Slovenskej komory stavebných inžinierov a podľa zmluvy o dielo č. X/XXXX vo výške 463.818,- Sk podľa
Sadzobníka D. a vo výške 349.309,- Sk podľa Cenníka Slovenskej komory stavebných inžinierov.

Žalovaný v konaní namietal premlčanie pohľadávky uplatnenej žalobou, namietal neurčitosť a
nezrozumiteľnosť oznámenia o postúpení pohľadávky, tvrdil, že postupovaná pohľadávka nie je presne
a určito v oznámení vymedzená a zmluvy o dielo č. X - X/XXXX považoval za absolútne neplatné právne

úkony, pretože odporujú zákonu č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý presne
vymedzuje, aké spôsoby verejného obstarávania je potrebné použiť pri obstarávaní výkonov v cene,
ktorá je predmetom uvedených zmlúv.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 1, § 261 ods. 2, § 272 ods. 1 a 2, § 536 ods. 1a 2, § 546
ods.1,§365,§369ods.1,§387ods.1,§388ods.1,§394ods.2a§397ods.1Obchodnéhozákonníka,

§ 524 a § 526 Občianskeho zákonníka, § 1 až 3, § 6, § 12, § 21, § 24, § 40, § 43, § 47, § 48, § 52
ods. 1 a § 53 ods. 3 zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, § 39, § 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že uzavretiu zmlúv o dielo
č. X až X/XXXX zo dňa 5.2.2002 medzi Ing. Y. U. ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľkou
predchádzalo verejné obstarávanie podľa v tom čase platného zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom

obstarávaní. Zdôraznil, že žalovaná bola podľa § 3 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona „obstarávateľom“
a bola povinná pri uzatváraní zmlúv o dielo použiť metódy a postupy verejného obstarávania. Súd prvého
stupňa uviedol, že nevykonanie verejného obstarávania potvrdil prakticky aj zhotoviteľ, ktorý uviedol, že
ho oslovil priamo v tom čase starosta obce T. U.. Pri výsluchu T. U. tvrdil, že bol vypísaný tender a súťaže
sa mali zúčastniť okrem zhotoviteľa aj traja či štyria dodávatelia. Súd prvého stupňa tieto svedecké

výpovede vyhodnotil ako protichodné a mal za to, že žiadne verejné obstarávanie pred uzavretím zmlúv
o dielo neprebehlo, pretože o jeho vykonaní nemala žalovaná žiadnu evidenciu. Súd prvého stupňa
uzavrel, že označené zmluvy o dielo uzavreté bez verejného obstarávania sú pre ich rozpor so zákonom
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom k absolútnej neplatnosti právnych úkonov musí
súd prihliadať z úradnej povinnosti.

V konaní nebolo sporné, že žalovaná prijala projekty vypracované Ing. Y. U. na základe neplatných
zmlúv o dielo a podľa záveru súdu prvého stupňa získala tak majetkový prospech plnením z neplatnýchprávnych úkonov. Dôsledkom takéhoto plnenia je bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, ktoré je
povinná vrátiť a ak to nie je možné vzhľadom na povahu plnenia, musí nahradiť bezdôvodné obohatenie
v peniazoch.

Súd prvého stupňa vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku neplatnosti zmlúv o postúpení
pohľadávok konštatoval, že v zmluvách o postúpení pohľadávok z 22.12.2006 a zo dňa 14.11.2008
sú dostatočne určito a zrozumiteľne označené pohľadávky, ktoré sú predmetom postúpenia uvedením
jednotlivých čísel faktúr a súm, preto mal za preukázané, že žalobca ako postupník je v spore aktívne
legitimovaný.

Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal žalovanou vznesenou námietkou premlčania. Uviedol, že

všeobecná premlčacia lehota podľa § 397 Obchodného zákonníka je štvorročná a podľa § 394 ods.
2 pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína plynúť odo dňa, keď k
plneniu došlo. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že projekty boli
odovzdané žalovanej pred dňom 7.1.2003. Ing. U. totiž uviedol, že projekty odovzdal starostovi obce T.
U.. Zo zápisnice z prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva v J. vyplýva, že sa konalo dňa 7.1.2003,

kedy sa funkcie starostu ujal nový starosta O. Y.. Aj T. U. potvrdil, že funkciu starostu obce vykonával do
6.1.2003atiežpotvrdil,žeprojektymuboliodovzdanévjehokancelárii.Ztaktovykonanéhodokazovania
súd prvého stupňa vyvodil, že štvorročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia
začala plynúť najneskôr 7.1.2003 a uplynula dňa 7.1.2007, teda pred podaním žaloby na súde, pretože
žaloba bola doručená súdu prvého stupňa až 9.1.2007. Námietku premlčania vznesenú žalovanou preto

považoval za opodstatnenú a z tohto dôvodu žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcu, ktorý nebol v
konaní úspešný, zaviazal na zaplatenie trov právneho zastúpenia žalovanej vo výške 8. 564,42 eur.

Trovy právneho zastúpenia určil súd prvého stupňa podľa vyčíslenia žalovanej a § 11 ods. 1, § 13a ods.
1, písm. a/, c/ a d/, § 16 ods. 3 a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odmenu priznal žalovanej za sedem úkonov
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu, za účasť na štyroch pojednávaniach
a za vyjadrenie k znaleckému posudku) po 884,69 eur a za dva úkony právnej služby priznal odmenu
po 221,17 eur (za účasť na dvoch pojednávaniach odročených bez prejednania veci); ďalej súd prvého
stupňa priznal žalovanej režijný paušál 2x po 178,- Sk, 2x po 190,- Sk, 1x 6,95 eur, 1x 7,21 eur, 1x

7,41 eur, 1x 7,63 eur a 1x 8,04 eur s príslušnou sadzbou dane z pridanej hodnoty; priznal žalovanej
cestovné osobným motorovým vozidlom z W. do T. a späť za 130 km a náhradu za stratu času za štyri
polhodiny po 317,- Sk spolu s 19% DPH za cestu na pojednávanie dňa 16.7.2008 v sume 92,86 eur a
za cestu na pojednávanie dňa 28.10.2008 v sume 88,81 eur, cestovné na pojednávanie dňa 25.9.2009
osobným motorovým vozidlom spolu s náhradou za stratu času za štyri polhodiny po 11,59 eur a s 19%

DPH v sume 93,51 eur, cestovné osobným motorovým vozidlom na pojednávanie 26.5.2010 spolu s
náhradou za stratu času za štyri polhodiny po 12,02 eur a s 19% DPH v sume 96,37 eur, cestovné na
pojednávanie dňa 22.6.2011 osobným motorovým vozidlom spolu s náhradou za stratu času za štyri
polhodiny po 12,35 eur a 20% DPH v sume 100,30 eur a cestovné osobným motorovým vozidlom na
pojednávanie 20.6.2014 spolu s náhradou za stratu času za štyri polhodiny po 13,40 eur a s 20% DPH

vo výške 103,90 eur.

O trovách štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a v konaní neúspešnému
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet konajúceho súdu sumu 48,72 eur vyplatenú znalcovi Ing. O.
P., L.. zo štátnych prostriedkov.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil so závermi súdu prvého
stupňa v tom, že zmluvy o dielo č. X/XXXX, č. X/XXXX a č. X/XXXX sú neplatné, lebo im nepredchádzalo
verejné obstarávanie a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepriznal pre žalovanou vznesenú

námietku premlčania. Žalobca zdôraznil, že neplatnosť zmlúv o dielo spôsobila žalovaná a táto okolnosť
nebola zhotoviteľovi Ing. Y. U. známa. Mal za to, že ak žalovaná spôsobila neplatnosť zmlúv o dielo,
zodpovedá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka za náhradu škody osobe, ktorej bol
právny úkon určený. Škodou, ktorú žalovaná spôsobila je podľa žalobcu ušlý zisk Ing. Y. U.. Žalobca
vytýkal súdu prvého stupňa, že sa týmito okolnosťami nezaoberal. K záveru súdu prvého stupňa, že

lehota na uplatnenie nároku uplynula 7.1.2007 a žaloba bola podaná až 9.1.2007, žalobca uviedol, že
deň 7.1.2007 pripadol na nedeľu, deň pracovného pokoja, preto posledným dňom na uplatnenie nároku
bol najbližší pracovný deň, t. j. pondelok 8.1.2007, kedy podal žalobu na pošte. Žalobca považoval
žalovanou vznesenú námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi, v dôsledku čoho nemôže
požívať súdnu ochranu, pretože práve žalovaná spôsobila neplatnosť právneho úkonu a námietku
premlčania vzniesla v úmysle poškodiť Ing. Y. U. a úmyselne mu nezaplatiť dlžnú sumu. Žalobca vyjadril

pochybnosť, či doručenie projektovej dokumentácie je tým dňom, od ktorého začína plynúť premlčacia
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo je lehotu potrebné počítať od doby, kedy obec
využila projektovú dokumentáciu. Ďalej žalobca uviedol, že ak sú zmluvy neplatné, prichádza do úvahy
náhrada škody pozostávajúca z ušlého zisku podnikateľa, ktorý úkony pre obec urobil. Výška škody
podľa žalobcu korešponduje s fakturovanou sumou a uplatneným žalobným návrhom. Zdôraznil, že pri

práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol
dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný škodu nahradiť a končí sa najneskôr 10 rokov odo dňa, keď
došlo k porušeniu povinnosti. Žalobca poukázal na to, že Ing. Y. U. doručil faktúry obci v januári 2003, z
čoho sa dá usudzovať, že o vzniku škody, o neplatnosti zmlúv o dielo, nemohol vedieť, pretože si uplatnil
odmenu podľa uzavretých zmlúv o dielo. Až v priebehu konania sa zistilo, že verejné obstarávanie

nebolo uskutočnené podľa zákona, preto podľa žalobcu subjektívna lehota na uplatnenie náhrady škody
v rámci objektívnej lehoty bola zachovaná, lebo peňažný nárok bol uplatnený včas. Žalobca uzavrel, že
súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými žalobcom namietanými okolnosťami, a to či skutočne
došlo k oneskorenému podaniu žaloby; či námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi,
príp. zásadami poctivého obchodného styku; či začiatok premlčacej lehoty pri uplatnení bezdôvodného

obohatenia plynie od odovzdania projektovej dokumentácie alebo jej využitia objednávateľom a či
uplatňovaná suma môže predstavovať prípadnú náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku podnikateľa.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznila, že žalobca v odvolaní nenapáda záver súdu prvého
stupňa,žezmluvyodieločísloXažX/XXXXuzatvorenémedzizhotoviteľomIng.Y.U.aobjednávateľkou

Obcou J. sú neplatné. K tvrdeniu žalobcu, že neplatnosť zmlúv spôsobila žalovaná,
uviedla, že Ing. U. bolo známe, že uzatvoril zmluvy so subjektom verejného práva - obcou v súvislosti s
plnením jej úloh spojených so zabezpečovaním verejného a spoločensky prospešného záujmu a vedel,
že tieto zmluvy neuzatvára ako účastník verejného obstarávania. Žalovaná mala za to, že nevedomosť
zhotoviteľa diela - Ing. U. o všeobecne známej skutočnosti, že subjekty verejného práva pri vstupovaní

do obchodných vzťahov v súvislosti so zabezpečovaním verejného a spoločensky prospešného záujmu
nemajú úplnú zmluvnú voľnosť, lebo sú povinné používať niektorú z metód a postupov verejného
obstarávania podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní svedčí o tom, že Ing. U. ako
podnikateľ pri uzatváraní obchodnoprávneho vzťahu nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou, preto
je jeho podiel na neplatnosti uvedených zmlúv minimálne taký istý, ako podiel žalovanej. Z tohto

dôvodu odvolacia námietka týkajúca sa náhrady škody je podľa žalovanej bezvýznamná, a to aj z
dôvodu, že prípadná náhrada škody z dôvodu neplatnosti zmlúv nebola predmetom tohto konania.
Citujúc ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení žalovaná tvrdila zhodne so
svojim prejavom v konaní pred súdom prvého stupňa, že žalobca, ani jeho právny predchodca, nie
je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože zo zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 (ktorej platnosť žalovaná v konaní spochybnila vzhľadom na
jej neurčitosť) nevyplýva, že právny predchodca žalobcu sa stal univerzálnym sukcesorom. Zo zmluvy
o postúpení pohľadávky vyplýva, že prevzal pohľadávky na základe nezaplatených faktúr za zmluvy o
dielo č. 5 až 7/2002, o ktorých v priebehu konania vyplynulo, že sú neplatné. S
poukazom na ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka žalovaná tvrdila, že aktívne legitimovaným je

iba Ing. Y. U.. Žalovaná tiež tvrdila, že v skutočnosti nedošlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu,lebo predmet plnenia - projektovú dokumentáciu nepoužila v stave, v akom jej bola odovzdaná, keďže
do nej boli zahrnuté aj práce a časti, ktoré boli v tom čase už vykonané a zaplatené z iných zdrojov
a na základe povoleného opakovaného výberového konania došlo k vypracovaniu novej projektovej

dokumentácie. Odvolaciu námietku žalobcu, že žaloba bola podaná včas, žalovaná poukázala na
vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že k odovzdaniu projektovej dokumentácie zhotoviteľom
bývalému starostovi obce pánovi T. U. došlo v období pred 7.1.2003 štvorročná premlčacia doba na
uplatnenie práva sa skončila 7.1.2007. Teda najneskôr v tento deň mal žalobca uplatniť svoje právo na
súde, podľa vyjadrenia samotného žalobcu dňa 8.1.2007 (7.1.2007 bola nedeľa) podal žalobu len na

poštovú prepravu. Žalovaná zdôraznila, že inštitút premlčania slúži na to, aby subjekty uplatňovali svoje
práva včas a tým sa maximálne skrátilo obdobie právnej neistoty na strane veriteľa, či na strane dlžníka.
Z tohto dôvodu podľa žalovanej nemôže byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi, ale tým,
že ju zákonodarca zahrnul do právneho poriadku Slovenskej republiky, požíva aj ochranu z jej strany.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého
by podľa § 214 ods. 1 O. s. p. bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 2 O.s.p., na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu

žalobcu odvolací súd udáva nasledovné:

Podanou žalobou žiadal žalobca zaviazať žalovanú na zaplatenie 230.119,10 eur s prísl. z
dôvodu neuhradenej ceny diel podľa zmlúv č. 5 , 6 a X/XXXX uzavretých medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou. Súd prvého stupňa posúdil zmluvy o dielo podľa zákona č. 263/1999 Z. z. o
verejnom obstarávaní ako neplatné. Správne vychádzal z ustanovení zákona, ktorý

ustanovil postup obstarávateľov pri získavaní výrobkov, zariadení a iných vecí ponúkaných na trhu a
určených na predaj, stavebných prác a s nimi súvisiacich dodávateľských prác potrebných na zhotovenie
stavby, finančných služieb, právnych služieb, remeselných služieb a ďalších služieb a výkonov a metódy
a postupy verejného obstarávania, ktoré sa používajú pri uzatváraní zmlúv (§ 1 ods. 1 písm. a/ a
písm. b/). Súčasne obstarávateľom uložil povinnosť pri uzatváraní zmlúv používať metódy a postupy

verejného obstarávania podľa tohto zákona (§ 2 ods. ods. 1). Vzhľadom na to, že podľa § 3 ods. 1 písm.
b/ zákona o verejnom obstarávaní sa žalovaná považuje za obstarávateľa, pri uzatváraní zmluvy na
uskutočnenie prác - zmluva o dielo, ako aj každá iná zmluva, z ktorej vyplýva dodanie stavebných prác
preobstarávateľa,akoajďalšíchprácspojenýchsozhotovenímstavby,zmenoustavbyaodstraňovaním
stavby žalovanej podľa § 6 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona vyplynula povinnosť používať metódy a

postupy verejného obstarávania.

V predmetnej veci zmluvy o dielo uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neboli
výsledkom verejného obstarávania podľa Zákona o verejnom obstarávaní, zmluvy boli teda uzatvorené
v rozpore so zákonným príkazom, ktorý zo zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, preto ich súd prvého
stupňa podľa § 39 Občianskeho zákonníka správne posúdil ako absolútne neplatné právne úkony. K

absolútnej neplatnosti právnych úkonov súd musel prihliadať z úradnej povinnosti, teda aj bez toho, aby
to namietal niektorý z účastníkov.

V konaní však nebolo sporné, že žalovanou objednané diela právny predchodca žalobcu Ing. Y. U.
vyhotovil a žalovanej odovzdal. Žalovaná tak získala plnenie bez právneho dôvodu, preto súd prvého
stupňa správne posudzoval nárok žalobcu podľa zásad bezdôvodného obohatenia zakotvených v § 451

a nasl. Občianskeho zákonníka.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, ako je to v prejednávanej veci, je vznik
bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu je od

začiatku (ex tunc) neplatný. Vzhľadom na nemožnosť vrátenia vzájomného plnenia by mal žalobca
právo proti žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklej ceny diela v peniazoch.

Žalovaná však vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného práva, súd prvého stupňa preto
nemohol žalobcovi priznať toto právo, pretože žalobca svoj nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby
(§ 388 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Žalobca v odvolaní vyslovil pochybnosť o tom, či rozhodujúce pre začatie plynutia premlčacej doby
na vydanie bezdôvodného obohatenia je doručenie projektovej dokumentácie žalovanej alebo doba,
kedy žalovaná využila projektovú dokumentáciu. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 394 ods.
2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej
zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. V posudzovanej veci to znamená

čas, kedy zhotoviteľ odovzdal projektovú dokumentáciu objednávateľovi. Z vykonaného dokazovania
súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že sa tak stalo najneskôr 6.1.2003, lebo podľa zhodných
vyjadrení zhotoviteľa a bývalého starostu obce T. U. zhotoviteľ odovzdal projektovú dokumentáciu
tomuto starostovi v jeho kancelárii. Dňom 7.1.2003 sa funkcie starostu v obci ujal už novozvolený
starosta O. Y.. Súd prvého stupňa správne uviedol, že premlčacia doba začala plynúť od 7.1.2003 a

uplynula 6.1.2007, pretože koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,
ktorýsapomenovanímalebočíslomzhodujesdňom,naktorýpripadáudalosť,odktorejsalehotazačína
(§ 122 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).

Keďže posledný deň lehoty na podanie žaloby pripadol na sobotu 6.1.2007, posledným dňom lehoty na
uplatnenie práva bol podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka najbližší nasledujúci pracovný deň -

pondelok 8.1.2007. V tento deň musela byť žaloba už doručená súdu, a to osobne, alebo ju musela v
tento deň doručiť súdu pošta, pretože ide o lehotu ustanovenú hmotným právom. Pokiaľ žalobca
tvrdil, že dňa 8.1.2007 dal zásielku obsahujúcu žalobu na poštovú prepravu, pre posúdenie včasnosti
uplatnenia nároku je táto skutočnosť bez právneho významu, lebo je rozhodujúce, kedy bola poštová
zásielka doručená súdu.

Žalobca v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal tým, či uplatňovaná suma môže
predstavovať prípadnú náhradu škody spočívajúcu v ušlom zisku podnikateľa. V predmetnej
veci uplatnil žalobca nárok na zaplatenie dohodnutého zmluvného plnenia. Žalobca bol povinný žalobou
uplatnený nárok len skutkovo vymedziť, pretože právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich
podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu. Preto ak súd prvého stupňa na základe zistených

skutkových okolnosti dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou nemožno podriadiť pod
ustanovenia upravujúce zmluvu o dielo, pretože zmluvy o dielo sú absolútne neplatné, musel
vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy, t. j. podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.Povinnosťou súdu v takom prípade však nie je posudzovať nárok žalobcu aj z iných právnych dôvodov
(ako náhradu škody, uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady a pod.), ak žalobca skutkovo nevymedzil
aj takýto svoj nárok. Žalobca však aj na poslednom pojednávaní vo svojom vyjadrení zotrval na nároku

na zaplatenie ceny podľa zmlúv o dielo. Pokiaľ v odvolaní poukazuje na to, že neplatnosť zmlúv
spôsobila žalovaná a v dôsledku toho prichádza do úvahy náhrada škody z ušlého zisku podnikateľa,
podľa žalobcu by išlo o ušlý zisk Ing. Y. U., ktorý však nie je účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva,
že ak žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa neuplatnil nárok na náhradu škody, o tomto nároku
nemohol súd prvého stupňa a následne ani odvolací súd konať.

Žalovaný v odvolaní tvrdil, že námietka premlčania vznesená žalovanou je v rozpore s

dobrými mravmi, a preto nemôže požívať súdnu ochranu. Uviedol, že to bola práve žalovaná, ktorá
spôsobila neplatnosť právneho úkonu, využila vypracovanú projektovú dokumentáciu pre svoje potreby
a námietku premlčania vzniesla v úmysle poškodiť Ing. Y. U. a úmyselne mu nezaplatiť dlžnú sumu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Citované ustanovenie podľa judikatúry je právnou normou s relatívne neurčitou, abstraktnou hypotézou,
pretože jej hypotéza - podmienky, predpoklady, okolnosti, za ktorých je subjekt povinný správať sa
spôsobom predpísaným v dispozícii, nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale je vecou súdu,
aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo

širokého, vopred neurčeného okruhu okolností. Pre posúdenie, či konanie účastníka občianskoprávneho
(i obchodnoprávneho vzťahu) je v rozpore s dobrými mravmi, zákon teda výslovne nestanovuje, z
akých hľadísk má súd vychádzať, preto vymedzenie hypotézy právnej normy (výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov), závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu.

Podľa názoru odvolacieho súdu námietka premlčania by mohla byť v rozpore s

dobrými mravmi v celkom výnimočných prípadoch odôvodnených zvláštnymi okolnosťami, ktoré však
v tomto prípade žalobca neuviedol. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa je zrejmé, že
žalovaná odmietla uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu sporné faktúry z dôvodu, že výsledok
jeho činnosti nemohla použiť. Zhotoviteľovi, ani jeho právnemu nástupcovi, ak považovali svoj nárok
za dôvodný, však nič nebránilo včas uplatniť nárok proti žalovanej na súde v priebehu štvorročnej

premlčacej doby. V konaní pritom neuviedli také závažné dôvody, ktoré im bránili v skoršom uplatnení
práva. Je nepochybné, že bolo predovšetkým povinnosťou žalovanej ako obstarávateľa postupovať
v súvislosti s objednaním projektovej dokumentácie podľa ustanovení Zákona o
verejnom obstarávaní. To však nezbavuje zhotoviteľa postupovať pri uzatváraní obchodnoprávnych
vzťahov s dostatočnou obozretnosťou a vyvoláva súčasne pochybnosti o tvrdení zhotoviteľa, že o

povinnosti žalovanej vykonať verejné obstarávanie v tomto prípade nevedel (a to aj vzhľadom na rozsah
objednaných prác), hoci zrejme v tejto oblasti podniká dlhodobo.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých
súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a

žalovanej, ktorá mala v tomto konaní plný úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa §
10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov zaposkytovanie právnych služieb v sume 1 071,28 eur. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z odmeny za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 884,69
eur - z tarifnej hodnoty veci 230 119,10 eur, režijného paušálu 8,04 eur a 20% DPH v sume 178,55

eur. Trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne žalovanej (§ 149
ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.