Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/619/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212992
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812212992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s. r. o. so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO 36 613 843 proti odporcovi Q. V., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, bytom K. XXX/XX, S. za účasti vedľajšieho účastníka popri odporcovi Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, IČO 421 76 778, zastúpeného JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 4.836,48 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. apríla 2014 č. k.
5C/62/2013- 131, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi popri odporcovi trovy
odvolacieho konania vo výške 214,81 Eur zaplatením advokátovi vedľajšieho účastníka, do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 28. apríla 2014 č. k. 5C/62/2013-- 131 zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým uplatnil nárok na zaplatenie 4.836,48 eur s príslušenstvom. Odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Navrhovateľovi uložil zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi popri odporcovi náhradu trov vo výške
677,80 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd sa zaoberal predovšetkým námietkou premlčania. V predmetnej veci vzniesol vedľajší
účastník námietku premlčania uplatneného nároku. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa

Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá
pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť dlžnej sumy nastala 8.4.2009, navrhovateľovi uplynula
trojročná premlčacia doba najneskôr 8.4.2012. Návrh vo veci samej podal dňa 23.7.2012, t.j. po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty, preto súd považoval jeho návrh za premlčaný. Pokiaľ navrhovateľ predložil
do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporcom, podľa

názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na
dobu 10 rokov. Uvedenú dohodu súd považuje za absolútne neplatný právny úkon predovšetkým pre
rozporsdobrýmimravmi podľa§39Občianskehozákonníka.Dohodajeakoformulárvopredpripravená
navrhovateľom, obsahuje vopred pripravené vyhlásenie odporcu ako dlžníka o uznaní záväzku, ktoré
uznaniejejednostrannýmprávnymúkonomamávždyiniciatívne vychádzaťzvôledlžníkaanieveriteľa.
Rovnako je zrejmé, že bola uzavretá a podpísaná len a len z iniciatívy navrhovateľa /prostredníctvom
zástupcu p. Demka/, ktorý takýmto spôsobom oslovuje viacerých spotrebiteľov /súd má túto skutočnosť

preukázanú z veľkého množstva iných súdnych konaní v obdobných veciach/ pod zámienkou uzavretiadohody o splátkach, pričom odporca ako spotrebiteľ nebol zrejme vôbec informovaný o tom, že
podpisuje aj jednostranné vyhlásenie o uznaní záväzku a rovnako vyhlásenie o vedomosti, že dlh je
premlčaný. Vierohodnosti tvrdenia vedľajšieho účastníka nasvedčuje i samotný obsah dohody, keď

je v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny, príslušenstvo k istine vôbec nie je uvedené,
teda ani uznané. Súdu je z jeho činnosti známe, že dohoda o uznaní záväzku bola v obdobných
prípadoch uzatváraná len ako dohoda o splátkach, dlžník nikdy nebol upovedomený o tom, že ide aj
o uznanie záväzku a o následkoch takéhoto úkonu. Len ťažko potom možno uvažovať o uznaní dlhu
čo do právneho dôvodu a výšky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pokiaľ bolo účelom návštevy

dojednanie splátok, pričom v časti 3. dohody je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti
o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takto vopred pripravenú formuláciu používa navrhovateľ rovnako
vo všetkých prípadoch, teda i premlčaných a i nepremlčaných dlhoch. V danom prípade k podpisu
dohody došlo v čase, keď dlh odporcu premlčaný ešte nebol, napriek tomu sa v dohode uvádza, že
dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu. Táto skutočnosť tiež nasvedčuje tomu, že odporca nebol riadne
oboznámený s obsahom dohody, nerozumel jej významu, pretože v opačnom prípade nemal dôvod

podpisovať vyhlásenie, že má vedomosť o premlčaní dlhu, keďže v tom čase dlh premlčaný nebol.
Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor
nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v
zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné. Na základe
všetkých uvedených skutočností preto súd vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Vec
právne posúdil podľa § § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1, § 101 a § 39
Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného
súdu zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod,
čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným
zákonníkom. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy
ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v

obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj na otázku
premlčania bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to 4- ročnú premlčaciu dobu a
žaloba bola teda podaná v premlčacej dobe. poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6MCdo/4/2012 ZSP 4/2013). Podľa jeho názoru Dohoda o uzavretí splátkového
kalendáraje auznanízáväzkujeplatnáadošloňoukplatnémuuznaniudlhu.poukazovalnarozhodnutie

Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/8/2013.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník popri odporcovi. Navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,29 eur. Uviedol,
že okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne a náležite argumentoval, prečo predmetnej
dohode nepriznal právne účinky a posúdil ju ako nekalú obchodnú praktiku. Ďalej mal za to, že na

predmetnú zmluvu sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného
zákonníka.PoužitieObchodnéhozákonníkaakopodpornejprávnejúpravyprispotrebiteľskýchvzťahoch
je jednoznačne pre spotrebiteľa znevýhodňujúcejšie. Zastal názor, že každá zmluva o spotrebiteľskom
úvere bez ohľadu na formu a typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a podporne Občianskym zákonníkom. Tvrdil, že navrhovateľ je pri uzatváraní

„Dohody“ v postavení dodávateľa, a preto súd musí podrobiť súdnej kontrole každú spotrebiteľskú
zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvára, kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľom predložená
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý dodávateľ vopred pripravil
pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Predĺženie premlčacej doby formou
uznania dlhu je neprijateľnou podmienkou. Poukázal na rozhodnutia iných súdov podporujúcich jeho

tvrdenia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože pojednávanie nebolo

potrebné nariaďovať.

Predmetom posudzovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci vzhľadom na obsah odvolania
navrhovateľa bolo to, či je správne na námietku premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka vzhľadom na rôzne upravenú dĺžku premlčania.

Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. §
101 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu,

na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. S Obchodným zákonníkom je totiž
spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa
rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové plnenie, ktoré je predmetom
premlčania), v porovnaní s kratšou trojročnou premlčacou dobou v Občianskom zákonníku (porov.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo 20/2009.).Toto
pravidlo je v praxi súdov ustálené. Správnosť postupu súdnej praxe potvrdil Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom skonštatoval, že
prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny
obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Zmena Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. (doplnením § 52 ods. 2 o ďalšiu
vetu) expressis verbis zakotvila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové
povinnosti v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s

nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že
na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa
bude vždy preferovať priorita Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý
režimprávnehovzťahu,ajkebysanaprávnyrežimmohlapoužiťprávnaúpravaObchodnéhozákonníka.

Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až
na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie zachytáva výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne
zakotviť aj doposiaľ platnú a aplikovanú zásadu prednostného použitia Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské záväzky. Preto okresný súd správne na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom

na vznesenú námietku premlčania aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a nie § 387 a
nasl. Obchodného zákonníka, ako žiadal navrhovateľ.

Rovnako okresný súd správne posúdil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako
neplatnú. Predmetná dohoda vzhľadom na okolnosti jej vyhotovenia formou formulára, ktorý poverená
osoba v mene navrhovateľa predložila odporcovi na podpis, pričom účelom návštevy tejto osoby bolo

dojednať splátky a docieliť podpis, je výsledkom nekalej obchodnej praktiky. Dohoda uzatváraná za
účelom zabezpečenia záväzku bola opakovane rozhodnutiami súdov označená za nekalú obchodnú
praktiku z dôvodu, že spotrebiteľ nebol poučený o všetkých súvislostiach týkajúcich sa uznania pri
podpise dohody. Nekalá obchodná praktika podlieha ex offo súdnej kontrole, pričom nemožno poskytnúť
súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými

mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že
Dohoda je neplatná, a preto z nej nemôžu nastať účinky podľa § 110 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.Okresný súd rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná uplatnená náhrada trov odvolacieho konania za jeden úkon

právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 3 písm. b/ AT) 170,97 eur, k tomu náhrada hotových
výdavkov 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 AT) zvýšené o 20% DPH vo výške 35,80 Eur, spolu 214,81 Eur. Ich
náhradu je navrhovateľ podľa § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka
popri odporcovi. Lehota plnenia bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.- tri dni od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.