Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cb/225/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112221623
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Ostrihoňová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112221623.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: Web Shopping

Center, s.r.o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, právne zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba,
advokát so sídlom Kvačalova 1227/55, 010 04 Žilina, proti žalovanému: Atlas Copco s. r. o., so sídlom
Elektrárenská 4, 831 04 Bratislava, IČO: 36 289 833, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie
857,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 857,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z tejto sumy od 07.04.2012 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 640,45 eur, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 589,45 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 21.08.2012 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 857,28 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 07.04.2012 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uverejnil na svojej webovej stránke na
základe objednávky žalovaného inzerát v prospech žalovaného a žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi

dohodnutú odmenu vo výške 857,28 eur. Na základe dodaných služieb mu žalobca vystavil faktúru
č. 1120053 dňa 23.03.2012 na sumu 857,28 eur so splatnosťou 06.04.2012. Do dňa podania žaloby
žalovaný neuhradil ani len časť dlžnej sumy. Žalovaný je v omeškaní s platením peňažného záväzku
voči žalobcovi, preto je povinný zároveň uhradiť aj úroky z omeškania a to v zákonnej výške.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 28.08.2012 platobný rozkaz č. k. 36Rob/499/2012-7. Voči
platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dňa 20.09.2012, ktorý odôvodnil tým, že žalobou uplatnenú

pohľadávku namieta čo do dôvodu a výšky a túto neeviduje v účtovníctve. Žalovaný si u žalobcu
predmetnú službu neobjednal. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalovaný sa k veci
vyjadril písomným podaním zo dňa 12.12.2013, v ktorom uviedol, že dňa 10.02.2010 bola medzi
žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o uverejnení inzercie. Zmluva bola uzatvorená s odkazom
na Všeobecné zmluvné a obchodné podmienky inzercie na portáloch WebShoppingCenter, s.r.o.
Predmetná zmluva bola inominátnou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto
sa bude spravovať ustanoveniami o záväzkoch obsiahnutých v Obchodnom zákonníku. Všeobecné

zmluvné a obchodné podmienky inzercie na portáloch WebShoppingCenter, s.r.o., ktoré tvoria súčasť
predmetnej zmluvy v článku 1 bod 4 stanovujú, že všetky dodatky alebo zmeny týkajúce tejto zmluvy
musia byť dohodnuté písomne, dohodou s podpisom oboch zmluvných strán. Zmluva zo dňa 10.02.2010
medzi účastníkmi uzatvorená bola na dobu určitú, ako to vyplýva z ustanovenia článku 2 bod 1Všeobecných obchodných podmienok, a to na 12 mesiacov. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie
sumy na základe faktúry vystavenej dňa 23.03.2012 za nesledujúce obdobie, pričom nie je zrejmé, za
aké obdobie žalovanú sumu uplatňuje, súčasne žalobca nepreukázal existenciu zmluvy medzi žalobcom

a žalovaným, na základe ktorej si svoj nárok uplatňuje. O uvedenej skutočnosti informoval žalovaný
žalobcu svojím listom zo dňa 21.05.2012. Rovnako nepreukázané sú aj ďalšie žalobcom predložené
listinné dôkazy - výkazy, ktoré preukazujú používanosť stránok. Tieto dôkazy nepreukazujú žalobcov
nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti
žalovaného, ktorému bol termín pojednávania riadne doručený, ktorý nepožiadal o odročenie
pojednávania a pojednávania sa nezúčastnil.

Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov Martina Daniša a Eriky
Gašparovej a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej
uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 10.02.2010 uzatvorená zmluva, pričom platnosť tejto zmluvy
bola uzatvorená na obdobie 1 roka. Následne zo strany žalovaného prostredníctvom jeho zamestnanca
pána Daniša došlo osobne v roku 2011 a následne telefonicky v roku 2012 k predĺženiu tejto zmluvy.

Počas trvania zmluvného vzťahu neboli medzi účastníkmi žiadne nezhody, zo strany žalovaného neboli
žalobcovi doručené žiadne reklamácie na poskytované služby. Rovnako žalovanému boli faktúry za
poskytované služby riadne doručené, žalovaný ich prijal a tieto nikdy nereklamoval. Podľa článku 2
všeobecných obchodných podmienok mohol byť dodatok v zmluve uzatvorený aj ústnou formou, tak
tomu bolo aj pri uzatvorení dodatku na rok 2012. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, právny zástupca

poukázalnačlánok4odsek9, zktoréhovyplýva,žepoodstúpeníodzmluvypredukončenímzmluvného
obdobia žalovaný nemá nárok na vrátenie ceny služieb. Predmetný dodatok na rok 2012 uzatváral
zamestnanec žalovaného pán Daniš. Uzatváral ho ústnou formou, čo bolo v súlade so všeobecným
obchodnými podmienkami a dobrými obchodnými vzťahmi medzi žalobcom a žalovaným. Uvedený
systém a služby, ktoré poskytuje žalobca spočívajú v tom, že na internetovej stránke žalobcu sú uvedené

produkty klientov žalobcu, tak to bolo aj v prípade žalovaného. Pričom po kliknutí na konkrétny produkt
je zasielaná notifikácia žalovanému, ktorý následne môže osobu, ktorá prejavila záujem o jeho produkt
osloviť. Pri uzatvorení dodatku k zmluve na rok 2012 nebolo nič menené na podmienkach, právach a
povinnostiach zmluvných strán. K jeho uzatvoreniu došlo v tom rozsahu, aby sa pokračovalo v dovtedy
trvajúcom právnom vzťahu. Žiadne výhrady neboli ani z jednej strany osobitne dojednané. V rámci

záverečnej reči poukázal na to, že akékoľvek obmedzenie konať v rámci internej politiky spoločnosti
žalovaného je s poukazom na § 15 ods. 1, § 16 Obchodného zákonníka, irelevantné. Žalobca nevedel,
či je pán Daniš oprávnený vystupovať v mene spoločnosti, vystupoval spoločne s pánom Hoškom a
spoločne s ním uzatváral aj zmluvy.

Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že so žalovaným prvý zmluvný vzťah uzatvorili
ešte v roku 2009 písomnou formou, v roku 2010 bola opätovne uzatvorená písomná zmluva, žalovaný
bol spokojný s poskytovanými službami svedčí o tom aj to, že v roku 2010 ihneď pri podpise zmluvy
vyplatil vystavenú faktúru. V roku 2011 navštívil žalovaného, vzťahy medzi žalobcom a žalovaným
boli nadštandardné, stretli sa, podali si ruky a dohodli si spoluprácu. Začiatkom roku 2012, v januári

2012 sa stretli so žalovaným, odovzdali si vzájomne darčekové predmety a rozprávali sa aj o tom, že
vo februári končí zmluva s tým, že žalovaný len uviedol, aby ho kontaktoval, že následne sa bude v
zmluvnom vzťahu pokračovať. So žalovaným sa spojil vo februári telefonicky. Tento súhlasil, mal mu len
poslať faktúru. Po dvoch mesiacoch ho niekto kontaktoval, začali namietať inzerciu, bolo mu povedané
telefonicky, že ju nechcú. Na to kontaktoval pána Daniša, na čo on povedal, že je všetko v poriadku, že

zmluvný vzťah medzi účastníkmi ďalej pokračuje. O dva týždne opäť telefonoval žalovanému, pričom mu
bolo povedané, že pán Daniš tam už nepracuje. Žalovaný reagoval na dopyty na základe inzercie. Keď
telefonicky kontaktoval pána Daniša vo februári 2012, pán Daniš mu uviedol, že je zaneprázdnený, ale
že v spolupráci bude ďalej pokračovať, že mu mám poslať faktúru. Pán Daniš pri telefonickom kontakte
uviedol, že je zaneprázdnený, ale zároveň uviedol, že nič to nemení na tom, že spolupráca medzi

účastníkmi bude pokračovať, pričom bude pokračovať v rovnakom rozsahu ako v roku 2011, zároveň
uviedol, že keďže sa videli v januári 2012 nie je nutné, aby sa stretli osobne, len aby poslal faktúru. Zo
spoločnosti žalovaného poznal dve osoby a to pána Daniša a pána Hoška. Pán Daniš mal na starosti
sekciu predaja, pán Hošku sekciu prenájmu. Vždy rokoval s obidvoma, akurát v roku 2012 bol pán Hoškopráceneschopný.Vedel,žepánDanišjezamestnancomžalovaného,stretolsasnímvsídležalovaného.
Pamätám si, že pán Daniš a pán Hoško mali oproti sebe stoly. Predchádzajúce zmluvy uzatváral za
prítomnosti pána B. a pána G.. Písomne podpisoval pán G.. Všeobecné obchodné podmienky žalobcu

boli súčasťou predchádzajúcich zmlúv, žalovanému boli známe. K ich zmenám nedošlo. Do roku 2011
boli pri rokovaní o uvedenej zmluve prítomní obaja, ako pán B., tak pán G.. V januári 2012 bol osobne
v sídle žalovaného, kde bol prítomný iba pán B. s tým, že keď sa pýtal na pána G. bolo mu povedané,
že je práceneschopný. Rovnako pri telefonickom kontakte vo februári 2012 pán Daniš mu povedal,
že pán Hoško je práceneschopný, ale nič to nemení na situácii, že v zmluvnom vzťahu budú ďalej

pokračovať. Žalobca nevyžadoval dokument podpísaný konateľmi žalovaného, nakoľko vždy konal so
zamestnancami žalovaného, v uvedenom prípade nemal dôvod pochybovať o oboch zamestnancoch.
V roku 2010 mu išli obaja zamestnanci za ekonómkou pre hotovosť, ktorú mu doniesli. Po telefonickom
rozhovore, v rámci ktorého bolo dohodnuté fungovanie zmluvného vzťahu pre rok 2012 neboli žiadne
zmeny v právach a povinnostiach zmluvných strán dohodnuté.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, žiada ju
zamietnuť. Žalobu považuje za neopodstatnenú, nedôvodnú. Poukázal na to, že neboli nijak aktívne
využívané služby poskytované zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný nemá výhrady, že k uzatvoreniu
zmluvy v roku 2010 medzi žalobcom a žalovaným došlo, avšak má výhrady k jej predlžovaniu.
Uzatvorenie dodatku na rok 2012 namietal aj pred začatím tohto súdneho sporu. Medzi žalobcom

a žalovaným nevznikol zmluvný vzťah, ktorý by žalovaného zaväzoval žalobcovi uhradiť žalovanú
sumu. Žalobca uzatvoril so žalovaným písomne iba jednu zmluvu a to na dobu určitú 12 mesiacov
od 10.02.2010. Zmluvu podpísal pán Hoško, ktorý bol na túto činnosť výslovne oprávnený a poverený
štatutárom žalovaného. Vzhľadom k tomu, že k predĺženiu zmluvy v súlade s článkom 1 ods. 4, čl.
3 ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok nedošlo, zanikla vôľa zmluvných strán na predĺženie

spolupráce, t. j. zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená. Ďalšia zmluva bola uzatvorená
dňa 10.02.2011, kedy za žalovaného konal pán B.. Aj napriek tomu, že z tejto dohody - ústnej
zmluvy neboli zrejmé podstatné náležitosti zmluvy, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté,
tento právny úkon bol v záujme predchádzajúcej korektnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným
dodatočne odsúhlasený a faktúra bola z uvedeného dôvodu uhradená. Žalovaný tak spravil napriek

tomu, že pán B. nebol štatutárnym zástupcom žalovaného, tieto záväzky nebol v mene žalovaného
oprávnený uzatvárať. Pán B. údajne so žalobcom uzatvoril ďalšiu zmluvu. Vzhľadom k tomu, že pán
B. nebol oprávnený v mene žalovaného konať ani ho iným spôsobom zaväzovať k majetkovému
plneniu voči tretím osobám, po doručení faktúry ju žalovaný vrátiť ako nedôvodnú. Ak pán B. uzatvoril
so žalobcom akúkoľvek zmluvu, uzatvoril ju vo svojom vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.

Vzhľadom k uvedenému, konanie pána B. nie je možné posudzovať podľa § 15 Obchodného zákonníka,
ako zákonné zastúpenie. Žalobcovi bolo známe, že pán B. nie je štatutárom žalovaného, a v prípade,
že by toto aj popieral, mohol si to vyčítať z Obchodného registra spoločnosti žalovaného, ktorý je voľne
dostupný. Na základe uvedeného, treba konanie pána Daniša považovať za konanie v zmysle § 1 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného, žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto

konaní.

Svedok A. B. na pojednávaní uviedol, že o prejednávanej veci vie, že sa týka služby, ktorú si objednali,
v roku 2010, 2011. Následne táto služba fungovala, potom ju dva roky predlžovali, obnovovali. Žalobca
bol vo firme, tam sa dohodli. Problém bol zrejme v tom, že keď odišiel z firmy, faktúru žalobcovi

nemal kto schváliť. Myslí si, že pri tom stretnutí bol aj kolega, spolu to riešili. Na bližšie okolnosti
uzatvorenia predmetnej zmluvy si nespomína. Čo sa týka roku 2011 nepamätám si presne, buď to bolo
telefonicky alebo sa stretli osobne a dohodli sa na rozšírení služby aj na územie ČR. Dohodol to a aj
to prediskutoval so svojím šéfom, pričom výsledkom bolo, že sa bude v prijímaní služby pokračovať. V
roku 2012 žalobca prišiel do firmy s tým, že diskutovali o tom, pričom sa dohodli, že v uvedenej zmluve

budú pokračovať. Bolo to koncom roku, presný dátum si už nespomína. U žalovaného v čase jeho
pôsobenia bola otvorená kancelária, tzn. všetci sedeli v jednej miestnosti. Či ho kontaktoval žalobca v
roku 2012 si nespomína. Záväzky zo strany žalovaného boli žalobcovi za roky 2010 a 2011 uhrádzané.
Nedošlo k reklamácii služieb, pán G. odpovedal na dopyty, ktoré boli doručované žalovanému z portálu
žalobcu. Kto podpisoval zmluvu za rok 2010 si nepamätá, určite musel uviesť, že s ňou súhlasí, bol

zodpovedný za túto divíziu, musel schváliť buď zmluvu, alebo keď prišla faktúru, túto faktúru. V roku
2010 si všetky zmluvy odkomunikovali v rámci firmy, následne keď prišla faktúra účtovníčka čo bola
zároveň aj štatutárka prišla za ním či je to v poriadku a on jej uviedol, či s tým súhlasí. Preto boli aj
predchádzajúce faktúry uhradené, nebol s tým žiaden problém. Následne došlo k zmenám. Začal sazavádzať elektronický systém. V rámci tohto, keď došla buď zmluva alebo faktúra dala sa do systému,
následne prišla e-mailom tomu, kto ju mal schváliť, tento ju schválil a potom sa vracala k účtovníčke.
V rámci tohto elektronického systému bolo tlačítko, ktorého zatlačením došlo k schváleniu. Problém

nastal asi vtedy, že tá faktúra došla s odstupom času od ich stretnutia, nepamätá si kedy prišla, pričom
posledný mesiac pred odchodom to už bola veľmi hektická doba, keby bola prišla včas, bol by ju chválil.
Predlžoval zmluvu aj v roku 2011. Spomína si, že vtedy riešili a chceli dohodnúť lepšiu cenu, nakoniec
dohodli rozšírenie poskytovanej služby aj na územie ČR s čím súhlasil aj pán Z.. V roku 2011 došlo k
zlúčeniu Atlas Copco Slovensko, Maďarsko, Česko, pričom pán Z. bol regionálny countrymanager pre

danú divíziu. Bol jeho priamym nadriadeným, pani M. zostala konateľkou pre SR. S pani M. zmluvu
nekonzultoval, nebolo to v rámci zabehnutého postupu bežné. Predmetná zmluva ak už bola schválená
v rámci štruktúry firmy nebolo potrebné ju opätovne prediskutovať s pani M.. Takýto postup bol postupom
u žalovaného bežným, ak už niečo bolo schválené, nemuselo sa to s pani M. prerokovávať, bola to len
opakovaná zmluva, ktorá už raz schválená bola. Následne po doručení faktúry na faktúru by uviedol,
že ju schvaľuje. Taký bol bežný postup, postupovalo sa tak štandardne vo všetkých veciach. Bola to

firemná politika. Keby tam bol on, bol by to schválil. V čase, keď sedel so žalobcom ohľadom predmetnej
zmluvy na rok 2012 nevedel, že od žalovaného bude odchádzať.
Svedok Erika Gašparová na pojednávaní uviedla, že spoločnosť žalovaného sa zaoberá predajom
kompresorov na území SR. Pri tomto využíva rôzne typy reklamy. So žalobcom v roku 2010 uzavreli
dohodu o poskytovaní internetovej reklamy. Problém nastal v roku 2012, keď od žalobcu došla faktúra a

zodpovedná osoba vo firme ju odmietla dať preplatiť. Následne sa robilo overovanie účinnosti reklamy
a vedenie sa vyjadrilo tak, že nemá záujem tieto služby využívať. Pán G. v spoločnosti mal na starosti
prenájom strojov, pracoval sám. Z. G. určite mal povolenie od svojho šéfa podpisovať zmluvy, bez toho
by si to nebol dovolil. Pán B. bol zhruba na rovnakej úrovni ako Pán G.. V rozhodnom období pán G.
bol už dlhodobo práceneschopný a pán B. zastrešoval aj jeho činnosti. Z. B. nebol oprávnený konať v

mene spoločnosti. Nemyslí si, že je úplne pravda, že by nebolo potrebné odsúhlasovať pokračovanie
v zmluvách. Mal to podľa nej konzultovať so svojím nadriadeným, či s tým tento súhlasí. V uvedenom
prípade ide o konflikt nákladov, tzn. že tá zmluva, tak ako bola uzavretá a náklady s ňou spojené
smerovalidoinejskupinynákladov,zaktorúbolazodpovednáináosoba,akotoboloreálneuskutočnené.
Je to štandard, ak skončí zmluva a dohaduje predĺženie prejedná to s nariadeným. Neviem či to mal pán

Daniš odsúhlasené, alebo nie. Podľa jej mienky to mal konzultovať. Keby išlo o ňu, chcela by to mal na
papieri. Spoločnosť žalovaného využívala služby žalobcu asi do mája. Pán B. mal určite nejaký limit na
schválenie nákladov, v spoločnosti je interná politika taká, že keď do spoločnosti príde faktúra, musí
byť podľa jej výšky pridelená zodpovednej osobe a to znovu podľa jej výšky buď jednej, dvom, alebo
trom. V spoločnosti žalovaného niektoré osoby majú udelenú plnú moc na zastupovanie spoločnosti,

pán B. takúto plnú moc nemal okrem tejto plnej moci spoločnosti existuje ešte prokúra, ide o jednak
papierovú formu a jednak o elektronický systém v rámci ktorého dochádza k prerozdeľovaniu prijatých
faktúr do spoločnosti kompetentným osobám, ktoré ich následne schvália a následne sa to vracia späť k
účtovníčke a zaradí sa to do účtovníctva. Celý problém je v tom, nevie aké bolo nastavenie u pána B. v
rámci prokúry. Nevie či mal možnosť podpisovať zmluvy, myslí si, že predajcovia ako takí bez schválenia

od svojho šéfa nemali možnosť zmluvu podpísať. Tieto interné predpisy, kto môže čo podpisovať, kto
môže čo schváliť, neboli prístupné pre tretie osoby. Aj ona, keď bola konateľka musela mať súhlas
nadriadeného s uskutočnením úkonov za žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov

a to: faktúra č. 1110068, podací hárok s podacím číslom 78435729, zmluva o uverejnení inzercie,
všeobecné zmluvné a obchodné podmienky inzercie na portáloch Web Shopping Center s.r.o., výpis z
e-mailov z 25.03.2013, výpis z internetového vyhľadávača, výpis z internetového prehliadača kľúčové
slovo generátor, výpis z internetu kľúčové slovo kompresor, výpis z internetu kľúčové slovo požičovne-
kompresory, zobrazenie analýzy zobrazovania stránok, výpis z obchodného registra na žalobcu z

14.04.2014, výpis z obchodného registra na spoločnosť Atlas Copco Compresors Slovakia s.r.o.,
výpis z Obchodného registra na žalovaného z 14.04.2014, výpis z obchodného registra na žalobcu z
24.06.2014, výpis z obchodného registra na žalovaného z 24.06.2014, výpis z obchodného registra na
žalobcu z 18.08.2014, výpis z obchodného registra na žalovaného z 18.08.2014, výpis z obchodného
registra na žalobcu z 08.09.2014, výpis obchodného registra na žalobcu z 30.09.2014, výpis z

obchodného registra na žalovaného z 30.09.2014, predložený výpis zo zaslaného e-mailu od Jindry
Landovej, výpis zo zoznamu e-mailov za roky 2012-2013, výpis z obchodného registra na žalobcu z
18.11.2014, výpis z obchodného registra na žalovaného z 18.11.2014, faktúra č. 1120053, č.l. 124 e-
mail z adresy [email protected], č.l. 125 e-mail z portálu www.stroje-naradie.sk, č.l. 126 e-mail zadresy [email protected], č.l. 127 email z karty portálu www.stroje-naradie.sk, č.l. 130 email z adresy
[email protected], email z portálu www.stroje-naradie.sk, výpis z obchodného registra na
žalobcu z 03.02.2015 a výpis z obchodného registra na žalovaného z 03.02.2015.

Povykonanídokazovanialistinnýmidôkazmisúdzistiltentoprerozhodnutieožalobepodstatnýskutkový
stav:

Dňa 10.02.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená písomná zmluva o uverejnení inzercie.

Predmetom zmluvy bolo zverejnenie inzercie na web stránke www.stroje-naradie.sk , súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré obsahujú
ustanovenia o postupe pri uzatváraní zmlúv, predmet zmluvy a účel produktov a služieb, vzájomné
práva a povinnosti účastníkov, ako aj platnosť samotnej zmluvy. Žalovaný za poskytnuté služby na
základe zmluvy faktúru vystavenú žalobcom riadne uhradil. Dňa 10.02.2011 bola medzi účastníkmi
uzatvorená ústna zmluva o uverejnení inzercie. Predmetom zmluvy bolo zverejnenie inzercie na

web stránke www.stroje-naradie.sk . Žalovaný za poskytnuté služby na
základe zmluvy faktúru vystavenú žalobcom riadne uhradil. K úhrade faktúry došlo okamžite po
uzatvorení zmluvy. Zmluva bola uzatvorená za stranu žalovaného jeho zamestnancom Martinom
Danišom. Dňa 10.02.2012 bola medzi účastníkmi uzatvorená ústna zmluva o uverejnení inzercie.
Predmetom zmluvy bolo zverejnenie inzercie na web stránke www.stroje-naradie.sk . Žalovaný za poskytnuté služby na základe zmluvy faktúru vystavenú žalobcom riadne
neuhradil. Zmluva bola uzatvorená za stranu žalovaného jeho zamestnancom Martinom Danišom.
Zamestnanec žalovaného pracoval u žalovaného v pozícii predajcu.

Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je

upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa§15ods.1Obchodnéhozákonníkaktobolpriprevádzkovanípodnikupoverenýurčitoučinnosťou,
je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia
podľa odseku 1 , toto
konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Podľa § 488 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,

a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR čl. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:
Žalobca a žalovaný opakovane uzatvorili medzi sebou zmluvu o poskytnutí inzercie. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie inzercie zo strany žalobcu na webovej stránke prevádzkovanej žalobcom,
pričom žalovaný sa zaviazal za poskytnutú inzerciu uhradiť žalobcovi cenu inzercie na základe
vystavenej faktúry. Predmetná zmluva obsahovala dostatočne určito vymedzenie zmluvných strán ako

aj predmetu plnenia, preto bola v uvedenom prípade platne uzatvorená, a to ako nepomenovaná
zmluva v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Účastníci medzi sebou opakovane uzatvorili
predmetnú zmluvu. Prvá zmluva bola uzatvorená dňa 10.02.2010, druhá 10.02.2011, pričom z týchto
zmlúv boli vzájomné práva a povinnosti účastníkmi riadne realizované a plnené, ako zo strany žalobcu,
tak zo strany žalovaného. Druhá zmluva bola uzatvorená iba v ústnej forme, čo uvedený zmluvný

typ na základe zmluvnej voľnosti umožňuje, a bola uzatvorená zamestnancom žalovaného Martinom
Danišom, pričom žalovaný na základe uzatvorenej zmluvy riadne plnil svoje zmluvné povinnosti.
Následne došlo v roku 2012 k uzatvoreniu ďalšej zmluvy a to konaním zamestnanca žalovaného
Martina Daniša, pričom žalovaný už v tomto prípade rozporoval oprávnenie svojho zamestnanca
uzatvoriť v mene žalovaného predmetnú zmluvu, nakoľko nemal na takýto typ právneho úkonu osobitné

plnomocenstvo, pričom poukazoval na to, že tento zamestnanec nie je konateľom žalovaného, čo
ho neoprávňovalo uzatvárať záväzkové zmluvné vzťahy za žalovaného. K vyjadrenia žalovaného
súdu uvádza, že v rámci predchádzajúceho obdobia, predchádzajúce dve zmluvy boli uzatvorené za
súčinnosti uvedeného zamestnanca, preto súd obranu žalovaného, ktorý už tretiu zmluvu považuje za
uzatvorenú neoprávnenou osobou, považuje za účelovú a nedôvodnú. Súd v tejto súvislosti poukazuje

na to, že za právnickú osoba nekonajú iba štatutárny zástupcovia právnickej osoby. Za právnickú
osobu, t. zn. aj za žalovaného môžu konať aj ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené za právnickú osobu
konať a to pri vykonávaní činností spojených s prevádzkovaním podniku v zmysle § 15 Obchodného
zákonníka. Pod tento režim spadá široký okruh osôb, čo je dané rozmanitosťou činností spojených s
prevádzkovaním podniku. Ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka nadväzuje na ustanovenie § 13

Obchodného zákonníka a doplňuje okruh osôb uvedených v § 13 Obchodného zákonníka. Takouto
osobou môže byť ako manažér spoločnosti, ktorý nie je konateľom, ekonóm, resp. akýkoľvek iný
pracovník, zamestnanec právnickej osoby, ktorý vstupuje do právnych vzťahov s inými subjektmi v mene
právnickej osoby pri výkone svojej činnosti v rámci svojho pracovného zaradenia. Ide o oprávnenie
konať za právnickú osobu, ktoré je dané zákonom, na ktoré netreba aby konateľ vystavoval osobitné

plnomocenstvo resp. aby na každý takýto právny úkon dával osobitný pokyn, resp. aby bol zo strany
zamestnanca o každom jeho kroku pri výkone svojej pracovnej činnosti v rámci svojej pracovnej náplne
osobitne informovaný. Súd poukazuje na to, že v zmysle § 15 Obchodného zákonníka osoba poverená
určitou činnosťou je splnomocnená na všetky činnosti, ku ktorých pri tejto činnosti obvykle dochádza,
pričom súd má za to, že pozícia predajcu ako taká sama o seba už z povahy svojej funkcie obsahuje aj

splnomocnenie na uzatváranie zmluvných vzťahov s tretími osobami t. zn. v uvedenom prípade došlo
k naplneniu § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rovnako súd má za to, že aj keby Martin Daniš ako
predajca nebol oprávnený uzatvárať v mene žalovaného žiadne zmluvné vzťahy, t. zn. došlo by z jeho
strany k prekročeniu rozsahu poverenia (§ 15 ods. 2 Obchodného zákonníka), aj tak by bol žalovaný
v uvedenom prípade z takéhoto konania zaviazaný, vzhľadom k tomu, že žalobca ani pri najlepšej

vôli vzhľadom k predchádzajúcim rokom fungujúcemu právnemu vzťahu (v roku 2011 došlo rovnako k
uzatvoreniu zmluvy uvedeným zamestnancom) nemohol vedieť o prekročení jeho právomocí. Preto aj
v prípade, že by to náplňou práce uvedeného zamestnanca nebolo, žalovaného by toto konanie jeho
zamestnanca aj tak zaväzovalo.

Dôvodnosť podanej žaloby súd mal preukázanú okrem výsluchu žalobcu, aj z výsluchu svedka Martina
Daniša, bývalého zamestnanca žalovaného, z ktorého výsluchu vyplýva, že konal za žalovaného,
rokoval so žalobcom a v mene žalovaného aj uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu. Svedkyňa Erika
Gašparová pri svojom výsluchu uviedla, že zamestnanec žalovaného pán Hoško mal poverenie napodpisovanie zmlúv, pričom potom ako bol tento zamestnanec dlhodobo práceneschopný zastrešoval
jeho činnosti práve Martin Daniš. Svedkyňa opakovane zdôrazňovala potrebu predchádzajúcich
súhlasov nadriadených pracovníkov, poukázala aj na to, že ani ona ako konateľka spoločnosti nemohla

uskutočňovať právne úkony bez súhlasu nadriadených, avšak súd má za to, že táto interná politika
žalovaného nemôže byť záväzná pre tretie osôb, obzvlášť vzhľadom k tomu ak s obchodným partnerom,
t. j. aj so žalobcom bola v predchádzajúcom období zavedená určitá obchodná prax a osobitosti internej
politiky žalovaného ako žalobca tak ani iné tretie osoby nemajú možnosť poznať. Obranu žalovaného,
že pán Martin Daniš konal vo vlastnom mene, súd považuje za účelovú, ničím nepreukázanú. Vzhľadom

k uvedenému, súd mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol aj v roku 2012 zmluvný vzťah,
ktorého obsahom boli vzájomné práva a povinnosti a boli vymedzené aj všeobecnými obchodnými
podmienkami žalobcu, ktoré žalovanému vzhľadom k predchádzajúcim dvom rokom boli dobre známe.

Žalobca na základe zmluvného vzťahu bol povinný poskytnúť žalovanému dohodnutú službu v podobe
inzercie, túto realizoval, o čom svedčia pripojené dopyty potencionálnych zákazníkov žalovaného (aj po

ukončení ročného trvania zmluvy), pričom žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi cenu za poskytnutú
službu v dohodnutej výške. Samotnú cenu služby žalovaný nerozporoval. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že cena služby bola rovnaká ako za predchádzajúce zmluvné obdobie, bola riadne
žalovanému vyfakturovaná vo výške 857,28 eur, pričom doručenie faktúry potvrdil aj sám žalovaný.
Vzhľadom k tomu, že súd má za to, že medzi účastníkmi existoval zmluvný vzťah, z tohto zmluvného

vzťahu boli splnené povinnosti zo strany žalobcu v prospech žalovaného, služba poskytovaná žalobcom
nebola nijak reklamovaná a žalovaný si z nej svoje zmluvné povinnosti nesplnil, bola žaloba podaná v
celej výške dôvodne.

Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi

aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve, preto súd pri stanovení jej
výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k
omeškaniu, a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, z úrokov z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote splatnosti dňa 06.04.2012
sa od nasledujúceho dňa 07.04.2012 dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania

vo výške 9,00 % z dlžnej sumy (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola od
14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1,00 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov) a to až do zaplatenia.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. žalovaný je povinný splniť povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,- eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 589,45 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za päť úkonov
právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej

- žaloba zo dňa 21.08.2012, účasť na konaní pred súdom dňa 30.09.2014, 18.11.2014 a 03.02.2015.
Za každý z týchto úkonov priznal súd právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
(ďalejlen„vyhláška“),základnúodmenuvovýške51,45eur.Kukaždémuztýchtoúkonovpatríprávnemu

zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol
úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na
účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2013 sumu 7,81
eur. Výpočtový základ v roku 2014 je vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá

bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Výpočtový základ v roku
2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi
priznaná predstavuje za rok 2015 sumu 8,39 eur. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť,
patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj

začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku v roku 2014 je 13,40 eur a v roku
2015 je 13,98 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu, ktorého sídlo je v Žiline, náhradu
za stratu času vo výške ním uplatnenej a to 163,12 eur (4 x 13,40 eur + 4 x 13,40 + 4 x 13,98). Podľa
§ 15 písmeno a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného, pretomu súd priznal náhradu za cestovné vo výške 128,99 eur (43,86 + 43,43 + 41,70) t. zn. za cestu Žilina
- Trenčín, v celkovej dĺžke 161,20 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom so spotrebou 6,7
l/100 km, pri cene paliva 1,33 eur/l, 1,29 eur/l, 1,13 eur/l a pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183

eur. Súd poukazuje na to, že žalobca má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, preto súd
priznal žalobcovi náhradu cestovných nákladov na základe vzdialenosti medzi advokátskou kanceláriou
právneho zástupcu žalobcu a súdom, ktorá je celkovo 161,20 km ( 80,60 x 2).

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet

právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.