Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Cb/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214205898
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214205898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : E. G., O.. XX.XX.G., V. D., U. Č.. XXX/X, zast. advokátkou JUDr. Jolanou Černou, so
sídlom Jahodná , Bazová č. 337/28, , proti odporcovi : B. - F. F..E..D.., F. F. M. V. V. XXX/X, Y. F., C. :
XX XXX XXX, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje účasť navrhovateľa E. G., O.. XX.X.G. , V. D. , U. Č.. XXX/X, F. B. -F. F..E..D.., F. F. M. V.
V. Č.. XXX/X, Y. F., C. XX XXX XXX, K. X. D. E. D. F. Z. X. D. F. , X. Č. XXXXX/T, ku dňu právoplatnosti
rozsudku.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12. 3. 2014 domáhala zrušenia účasti v

spoločnosti odporcu zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Trnava v oddiely F., X. Č. XXXXX/
T,P.D.O.B.-F.,F..E..D..F.F.M.V.V. Č..XXX/X sodôvodnením,ževzhľadomnasprávaniesa druhého
spoločníka a súčasne konateľa , ktorý dlhodobo sa zdržiava na jemu neznámom mieste , s ktorým
neexistuje žiadna komunikácia, o činnosti ktorého navrhovateľ v súvislosti s podnikaním nemá žiadne
vedomosti, čo môže vyvolať neistotu a ohrozenie spoločnosti vytváraním dlhov, ktoré budú zaväzovať
spoločnosť bez ohľadu na pričinenie sa navrhovateľa.

Súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keď účastník ostal nečinný po
doručení predvolania vykázané v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p. Zásielka sa vrátila neprevzatá z poslednej

známej adresy sídla odporcu zapísané v obchodnom registri dňom 19. 1. 2015, ktorá sa považuje
za doručenú po uplynutí troch dní od dátumu vrátenia. Takto riadne predvolaný odporca neúčasť na
pojednávaní neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd pri
rozhodovaní vo veci prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
úplným znením spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti zo dňa 5.11.2008, zápisnice z
mimoriadneho zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti dňa 5.11.2008, výpisu z obchodného
registra odporcu z Okresného súdu Trnava, potvrdenie sociálnej poisťovne zo dňa 12.12.2011,

potvrdenie o podaní daňových priznaní k dani právnickej osoby za zdaňovacie obdobia 2008 až 2011 ,
uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Šamoríne zo dňa 4. 6. 2012 a spis Okresného
súdu Trnava F. XX XXX/T na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že spoločnosť bola založená z iniciatívy druhého konateľa odporcu
T. Z., ktorý bol vyučený v odbore stolár a navrhovateľ v odbore stavebníctva, na základe živnosti.
Samotný podnet na založenie spoločnosti vyplynul z pracovnej príležitosti v Bratislave, ktorý nakoniec

sa podľa vedomia navrhovateľa nezrealizoval . Následne po založení spoločnosti nedošlo k realizovaniu
žiadneho podnikateľského zámeru. Výlučne navrhovateľ po výzve daňového úradu splnil povinnosti
vyplývajúce zo zákona o priznaní dane z predmetného podnikania. Následne zistil, že voči spoločnosti
má prebiehať vyšetrovanie pre podvod, pre nezrealizovanie práca za ktoré bola preberá záloha v
mene spoločnosti odporcom bez vedomia navrhovateľa. Tvrdil, že táto spoločnosť nikdy nemala

zamestnancov. Navrhovateľ pracoval výlučne s ďalšími živnostníkmi pri realizovaní zákaziek. Vzhľadom
na existujúci stav navrhovateľ bol nútený sa zamestnať a následne došlo u neho k zmene zdravotnému
stavu, keď sa stal čiastočne invalidným dôchodcom.

Zo spisu Okresného súdu Z. Č. F. XX XXX/T vyplýva, že odporca bol zapísaný do obchodného registra
dňom 21. 10. 2008 pod názvom B.-F. F..E..D.., F. F. M. V. V. Č. XXX/X Y. F. M., C. XX XXX XXX, za
účasti dvoch spoločníkov navrhovateľa a T. Z., ktorí boli súčasne konateľmi spoločnosti a každý z nich

konal navonok za spoločnosť samostatne.

Z potvrdenia F. P. P. Y. F. vyplynulo, že voči spoločnosti odporcu nevykazuje žiadne nedoplatky poistného
na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie .

Z predložených daňových potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby
za roky 2008 až 20011 vyplynulo, že uvedená spoločnosť má vykázanú nulovú daň za uvedené roky ,

daňové priznania podané v každom jednom prípade navrhovateľom.

Z uznesenia obvodného oddelenia Policajného zboru v Šamoríne zo dňa 4. 6. 2012 číslo Č.- D. XX/XSA -
Y.-XXXXvyplynulo,žezačatétrestnékonaniebolozastavenézdôvodu,žeskutokniejetrestnýmčinom,
ktorým ohlásil navrhovateľ druhého spoločníka pre dojednania zmlúv so spoločnosťami D. R..F.. Z.-U.
F. R..F.. bez jeho vedomia , keď navrhovateľ mal obdržať výzvu na zaplatenie dlhu ohľadom využívania

týchto služieb, keď v každom jednom prípade na zmluvách sa nachádzali podpisy druhého konateľa.

V zmysle článku VI, bodu 2 spoločenskej zmluvy odporcu vyplývajú povinnosti pre spoločníka medzi
inými zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho alebo sťažujúceho efektívnu hospodársku
činnosť spoločnosti alebo konania spôsobilého poškodiť alebo ohroziť dobré meno spoločnosti.

Podľa § 148 Obchod.zákona ,Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd

zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

Ak jeden z viacerých spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným prestane mať záujem na zotrvaní
v spoločnosti a nedohodne sa na zániku jeho účasti s ostatnými spoločníkmi, najmä prevodom jeho
obchodného podielu na iného spoločníka, prípadne tretiu osobu, jeho účasť v spoločnosti nemôže

zaniknúť jednostranným prejavom jeho vôle, ale o zrušení jeho účasti môže na jeho návrh rozhodnúť
iba súd. Úspešnosť jeho návrhu je podmienená uvedením, a následne preukázaním takých dôvodov,
ktoré súdu s prihliadnutím na všetky konkrétne skutkové okolnosti v danej veci umožnia prijať záver,
že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Naplnenie tejto skutkovej
podstaty v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorú zákon bližšie nešpecifikuje, je ponechané

na úvahu súdu. Podľa doterajšej judikatúry pôjde najmä o prípady, keď spoločnosť, resp. ostatní
spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému
spoločníkovi. V komentovanom rozhodnutí dospeli oba súdy k zhodnému záveru, že naplnenie tejto
zákonnej skutkovej podstaty nebolo v konaní preukázané, preto návrhu spoločníka na zrušenie jeho
účasti v spoločnosti nevyhoveli. (2 Obo 179/2000 NS SR/.Ak sa spoločníkovi, ktorý stratil záujem zotrvať v spoločnosti, nepodarí uzavrieť dohodu o zrušení jeho
účastisostatnýmispoločníkmi,nezostávamuinámožnosť,nežobrátiťsasosvojoužiadosťouozrušenie
účasti v spoločnosti na súd. Príslušným na toto konanie je okresný súd, v obvode ktorého má spoločnosť

svoje sídlo (§ 9 ods. 1 OSP).

Vzhľadom na znenie odseku 1 dôkazné bremeno preukázať súdu, že účasť v spoločnosti od neho
nemožno spravodlivo požadovať, spočíva na spoločníkovi. Preto je žiaduce priamo v návrhu na zrušenie
účasti uviesť konkrétne dôvody. Ak takéto dôvody neexistujú, vzhľadom na odsek 1 tohto ustanovenia
súd nemôže účasť spoločníka v spoločnosti zrušiť.

Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie jeho účasti, súd vždy posúdi vzhľadom na konkrétne

okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci
porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy
uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka
v spoločnosti a pod.

Dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. vážne zdravotné problémy,

dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania práv priznaných alebo povinností
uložených spoločníkovi spoločenskou zmluvou a pod.).

Vzhľadom na skutočnosť, že preukazovanie dôvodov, pre ktoré od spoločníka nemožno spravodlivo
požadovať, aby v spoločnosti zotrval, nie je jednoduché. Je vždy vhodné, aby spoločníci už pri založení
spoločnosti pamätali aj na situáciu, keď o zrušení účasti niektorého z nich bude rozhodovať súd a

spoločenskú zmluvu pripravili tak, aby rozhodovanie o tejto otázke uľahčili nielen súdu, ale vzhľadom
na dôkazné bremeno, ktoré ich zaťažuje, proces dokazovania pred súdom uľahčili predovšetkým sami
sebe. Tento cieľ môžu dosiahnuť precíznejšou úpravou dôvodov, ktoré oni sami považujú za vážne
dôvody, pre ktoré by v budúcnosti nebolo možné od nich požadovať, aby v spoločnosti zotrvali.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že došlo k založeniu spoločnosti dvomi

spoločníkmi za účelom podnikania , kde každý spoločník konal v mene spoločnosti vlastným menom mal
podpisové právo k uzatváraniu právnych úkonov. Od založenia spoločnosti táto nevykazovala žiadnu
činnosťočomsvedčilipotvrdeniaopodanídaňovéhopriznania,kdevkaždomjednomprípadebolzáklad
dane nulový. V priebehu existencie spoločnosti bolo preukázané, že druhý spoločník pre navrhovateľa
nebol dosažiteľný, pričom robil úkony v mene spoločnosti, uzatváral zmluvy so spoločnosťami D. F.

R. Z.-U. F. a zadlžil spoločnosť, ktoré dlhy boli požadované za platiť len od navrhovateľa v mene
odporcu. Skutočnosť, že pobyt druhého konateľa odporcu nebolo možné zistiť, vyplýva aj z pokusu
o doručenie predvolania , ktorá zásielka sa vrátila neprevzatá z poslednej známej adresy bydliska
konateľa. Tým, že každý zo spoločníkov mohol konať samostatne v mene spoločnosti s rovnakým
pomeromhlasov,boloznemožnenéabybezprítomnosti spoločníkasamohlorozhodnúťozrušeníúčasti

navrhovateľ v spoločnosti. Tým neostala iná možnosť na dosiahnutie tohto cieľa len podaním žaloby na
súd s poukazom na § 148 ods. 1 Obchodného zákona. V tomto smere súd pri zohľadnení povinnosti
spoločníkov vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy článku VI bod 2. mal za to, že druhý spoločník v
mene spoločnosti túto spoločnosť poškodzoval, keď uzatváral zmluvy, ktoré následne neplnil a súčasne
aj ohrozil dobré meno spoločnosti pri preberaní preddavkov za práce, ktoré následne nezrealizoval.

Ďalšouokolnosťou,ktoráodôvodňujezrušeniečlenstvanavrhovateľavspoločnostijeajskutočnosť,žeu
navrhovateľadošlokzmenezdravotnéhostavuvdôsledkučohojepoberateľomčiastočnéhoinvalidného
dôchodku a môže vykonávať prácu len na čiastočný úväzok. Vychádzajúc z uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákona , keď od
navrhovateľa v ďalšom nemožno spravodlivo požadovať aby za uvedeného stavu naďalej v spoločnosti

zotrval za stavu, ktorý tu existuje od založenia spoločnosti, kde druhy spoločník žiadnym spôsobom
neinformuje navrhovateľa o svojich podnikateľských aktivitách, a zadlžuje ju.

V prípade, keď súd návrhu spoločníka vyhovie, spoločníkovi zaniká účasť v spoločnosti dňom uvedeným
v rozhodnutí súdu a v prípade, keď takýto deň v rozhodnutí určený nie je, dňom nadobudnutiaprávoplatnosti súdneho rozhodnutia. Týmto dňom dochádza ex lege k zmene spoločenskej zmluvy, v
dôsledku čoho sú konatelia v súlade s § 141 ods. 3 povinní vypracovať úplné znenie spoločenskej
zmluvy. Obchodný podiel sa stáva voľným, zo zákona prechádza na spoločnosť a spoločníkovi, ktorého

účasť zanikla, vzniká voči spoločnosti nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

Podľa§142ods.1O.s.p.,Účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).