Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509212716
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2509212716.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 603 147, Bratislava, Vajanského nábrežie 3, zastúpený advokátskou
kanceláriou: LEGAL CARTEL, s.r.o., IČO: 36 677 175, Bratislava, Ľubinská 18, konajúcou advokátom
a konateľom JUDr. Radoslavom Kačurom, proti odporkyni: Ing. X. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom
G., G. X, o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 5C/278/2009-56 zo dňa 15. apríla 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporkyni nepriznal náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3d ods. 4 písm. b) zákona č. 135/1961
Zb., ďalej ustanoveniami zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách: § 40
ods. 1, 4, 5, § 124 ods. 6 písm. a). Poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka: § 724, §
728, § 730 ods. 1. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním predloženými
listinnými dôkazmi, návrhom navrhovateľa. Mal preukázané, že vozidlo odporkyne stálo dňa 01.12.2006
v zákaze zastavenia a státia v zóne D 56A - státie na chodníku v zóne s obmedzeným státím, teda
na mieste, na ktorom je podľa § 24 ods. 1 písm. h) zákona č. 315/1996 Z.z. zastavenie a státie

zakázané. Správca komunikácie bol oprávnený rozhodnúť o jeho odstránení. O odstránení motorového
vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR. Odtiahnutie však nebolo vykonané
správcom komunikácie, ani rozpočtovou organizáciou mestskej časti VEPOS Bratislava - Staré Mesto,
alespoločnosťouASTER,spol.sr.o.nazákladezmluvyzodňa05.01.2003ovýkoneodťahovacejslužby.
Súd prvého stupňa sa prejudiciálne zaoberal charakterom zmluvy o výkone odťahovacej služby. Ide o typ
príkaznej zmluvy. Správca komunikácie, ktorým je v tomto prípade navrhovateľ ako samosprávny orgán
s preneseným výkonom štátnej moci ako aj ním zriadená organizácia VEPOS Bratislava na plnenie

vymedzených úloh mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, nemôže preniesť svoje právomoci, uložené
zákonom, na iný subjekt. Navrhovateľ ani ním zriadená organizácia VEPOS Bratislava nemohla uzavrieť
zmluvu s treťou osobou na výkon právomoci miestnej štátnej správy, ako to nemôže urobiť ani žiadny
iný orgán štátnej správy a svoje právomoci zverené zákonom musí vykonávať sám, prípadne zriadi
na tento účel výkon správy svoju vlastnú organizáciu. Zmluva medzi VEPOS Bratislava - Staré Mesto
a ASTER, spol. s r.o. je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, odporuje zákonu, konkrétne
ustanoveniu § 40 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. Ustanovenie § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. spadá do

oblasti verejného (správneho) práva, v súvislosti so správou komunikácií nevznikajú súkromno-právne,
ale verejno-právne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromno-právneho charakteru, ale naopak ide overejno-právny vzťah. V danom prípade neprichádza do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom,
ale zmluvné poverenie, podľa ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejno-
právnych vzťahov. Súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 70/03

zo dňa 26.02.2004, ďalej na stanovisko Najvyššieho súdu SR. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že organizácia VEPOS Bratislava - Staré Mesto nebola oprávnená previesť na spoločnosť ASTER,
spol. s r.o. právomoci správcu komunikácie, spoločnosť ASTER, spol. s r.o. nebola oprávnená odtiahnuť
motorové vozidlo odporkyne. Navrhovateľovi v súvislosti s protizákonným odťahom motorového vozidla
odporkyne nemohla vzniknúť voči nej pohľadávka, ktorej by sa mohol úspešne domáhať. Z toho dôvodu

návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože jej zo spisu žiadne nevyplývajú, žiadne
trovy konania si neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodňoval
tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne právne vec posúdil. Výklad ustanovenia § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. je prísne formalistický

a gramatický. Tieto ustanovenia by mali byť vykladané predovšetkým logicky a teleologicky, vzhľadom
na dátum nadobudnutia účinnosti zákona aj historicky. Výkonom správy v tomto prípade rozumieme
zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zákonný príkaz na odstránenie vozidla sa
neprieči tomu, že vozidlo je naložené, odvezené, uskladnené, totožnosť prevádzkovateľa skontrolovaná
a prevádzkovateľ vyzvaný na zaplatenie nákladov vynaložených na odtiahnutie vozidla právnickou

osobou nezaloženou obcou. Súd prvého stupňa ignoruje skutočnosť, že bol porušený zákon, že bola
ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Poukazoval na uznesenia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 4706/2009 a 25 Cdo 813/2007. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 1
zákona č. 135/1961 Zb. možno dospieť k názoru, že zjazdnosť ciest môže zabezpečiť len správca
komunikácie. Toto tvrdenie nie je pravdivé, keďže navrhovateľ vykonáva zimnú údržbu prostredníctvom

svojho zmluvného partnera - obchodnej spoločnosti VEPOS Bratislava, s.r.o. Prostredníctvom sekcie
dopravy Magistrátu hlavného mesta a dodávateľských firiem zabezpečuje navrhovateľ ako správca
miestnych komunikácií pravidelne rutinnú a štandardnú údržbu. Navrhovateľ je názoru, že zmluva o
výkone odťahovacej služby zo dňa 05.01.2003 zákonu ani inému všeobecne záväznému právnemu
predpisu Slovenskej republiky neodporuje. Nejde o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore

aktívne vecne legitimovaný. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa, navrhovateľovi priznal sumu 89,62 eur so 7% ročným úrokom z omeškania od 09.12.2006 do
zaplatenia a trovy súdneho konania na súde prvého stupňa, ako aj odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou -

účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
vec podľa ustan. § 212 ods. 1 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu
rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak,
žerozsudokverejnevyhlásil,keďževecbolaústneprejednanápredsúdomprvéhostupňaavodvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa síce rozhodol podľa §
115a bez nariadenia pojednávania, ale nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o
konanievoveciachporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzania,anariadeniepojednávanianevyžaduje

ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej
stránke a návrh dôvodne zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie
správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., k čomu na
podporu správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva.

Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom
rozsahuzodpovednosťzajejvýkonanemôžejuzmluvnepreviesťnainého,atoanipostránketechnickej
(čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v

rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou
pre tento účel založená alebo zriadená.

Vozidlo odporkyne v preskúmavanom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie ani subjektom,
ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporkyne oprávnený podľa § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996
Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 4 písm. b/ zákona č. 135/1961 Zb.

o pozemných komunikáciách. Zmluvu „o výkone odťahovej služby“ zo dňa 24.6.1997 je preto potrebné
považovať za právny úkon neplatný (§ 39 Obč. zák.), lebo správca komunikácie ňou v rozpore so
zákonom previedol na súkromnú spoločnosť ASTER s.r.o. ako podnikateľský subjekt časť právomoci
verejnej správy.

Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym

výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že
odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k
záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré
by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento
účel založenej alebo zriadenej. Spoločnosť ASTER s.r.o. za žiadnych okolností nemožno považovať

za právnickú osobu založenú alebo zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú
súkromné osoby a súkromnými osobami bola podľa § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. založená za
účelom podnikania, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 OBZ rozumie sústavná činnosť - vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Navrhovateľ nemohol preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5

písm. c) cestného zákona, na spoločnosť ASTER s.r.o. na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby
tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, ani žiadne
iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií
na súkromný podnikateľský subjekt navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,
ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon.Protiústavnosťkonanianavrhovateľanemôžezhojiťanitvrdenie,ževprípadeodstráneniavozidla
spoločnosťou ASTER s.r.o. išlo len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie.
Podľa navrhovateľom predloženej zmluvy o výkone odťahovacej služby, bolo jej účelom poverenie
príkazníkovi ako podnikateľskému subjektu vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových
vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Odstraňovanie však nepochybne nezahŕňalo

len čisto „technickú časť odťahu“, nasledujúcu po rozhodnutí oprávnenej osoby o odstránení vozidla,
ale spočívalo v naložení tohto vozidla, odtiahnutí na miesto v správe príkazníka, jeho skladovanie,
ale aj overovanie údajov osoby oprávnenej na prevzatie motorového vozidla, požadovaním dokladu
jeho totožnosti, kľúčov od vozidla, technického preukazu, odovzdania motorového vozidla z úschovy
oprávnenej osobe a inkasovanie sumy, predstavujúcej cenu núteného odťahu, resp. cenu nákladov

stanovenú jednostranne príkazníkom.

K výške uplatnenej v konaní treba uviesť, že výška týchto nákladov je individuálna v každom
jednotlivom prípade odtiahnutia motorového vozidla (závisí od vzdialenosti miesta, z ktorého sa
odtiahnutie uskutočňuje, technológií a prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie a pod.), nemožno vžiadnom prípade rozsah týchto nákladov určovať jednotne pre všetky prípady, ale je potrebné zisťovať
individuálne náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a v konkrétnom prípade priamo vynaložené na
odstránenie vozidla (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/01).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná odporkyňa, v dôsledku čoho jej podľa ustanovenia
§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto odvolacím súdom priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.