Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211462
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714211462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu, JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa:
P. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, XXX XX F., občan SR, zastúpený JUDr.
Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Bystrický rad 453/77, 960
01 Zvolen, proti odporcovi: Q. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, XXX XX Q., občan
SR, zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska
695, 031 01 Liptovský Mikuláš, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 10. 10 2014 č. k. 11C/122/2014 - 95, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určení zvýšenej vyživovacej povinnosti,
zameškanom výživnom a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa
zvýšeným výživným zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc dňom 07. 08.
2014,vždydo15.dňavmesiacivopredkrukámnavrhovateľa,zameškanévýživnézaobdobieod07.08.
2014 do 30. 09. 2014 vo výške 36,13 Eur uložil odporcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení prvostupňový súd poukázal na to, že výška výživného
bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/239/2009 - 53 zo dňa 15. 12.
2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/84/2010 - 76 zo dňa 18.
05. 2010, kedy mal navrhovateľ XX rokov a bol žiakom H. ročníka Základnej školy vo N.. V súčasnosti
je študentom Q. ročníka E. Y. v H.. Zároveň aktívne športuje, hrá C. za P. H.. Od poslednej úpravy
výživného došlo na strane navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov z týchto dôvodov (zvýšenie

nákladov za ubytovanie, cestovanie, nákladov súvisiacich so športovou činnosťou). Ďalej súd vychádzal
z priemerného mesačného čistého príjmu odporcu 1.000,26 Eur za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 08.
2014. Na základe právoplatného rozsudku platí otec výživné na 3 deti - P., P. a P. v celkovej výške 300,-
Eur mesačne. Matka navrhovateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 377,47 Eur. V prípade
otca došlo od posledného určenia výšky výživného k zvýšeniu príjmu o viac ako 200,- Eur mesačne, v
prípade matky o necelých 100,- Eur mesačne. Vzhľadom na zistené skutočnosti dospel súd k záveru,
že požadovaná výška 170,- Eur mesačne nie je dôvodná, podľa názoru súdu bolo primerané zvýšenie

výživného na 120,- Eur mesačne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca zastúpený splnomocnenou
advokátkou. Ako odvolacie dôvody uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ O. s. p.Tvrdí, že v súčasnej dobe dosahuje priemerný mesačný príjem 994,68 Eur, k tomuto mesačne dostáva
príspevok na udržiavanie odevov vo výške 5,58 Eur, ktorý podľa jeho názoru nemal byť započítaný do
priemerného mesačného príjmu. Príjem odporcu je teda nižší, ako bol v čase rozhodovania Krajského

súdu v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 13Co/87/2010 - 76 zo dňa 18. 05. 2014. Nesprávne je preto
tvrdenie prvostupňového súdu v odôvodnení, že pri určovaní pôvodnej vyživovacej povinnosti súd
vychádzal z čistého mesačného príjmu odporcu (otca) vo výške 792,97 Eur. Táto skutočnosť je teda
nesprávna a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Z tejto sumy vychádzal Okresný
súd Zvolen, keď mu určil vyživovaciu povinnosť na P. v sume 100,- Eur, P. 90,- a P. 70,- Eur. Odvolací

súd po zohľadnení vtedajšieho príjmu 792,97 Eur a príspevku na bývanie vo výške 228,- Eur zmenil
rozsudokprvostupňovéhosúdutak,žeurčilotcovipovinnosťplatiťvýživnévovýške120,-EurnaP.,100,-
Eur na P. a 80,- Eur na P.. S poukazom na uvedené skutočnosti je teda zrejmé, že na strane odporcu
došlo k zníženiu príjmu, teda došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane. K zníženiu príjmu došlo
z dôvodu, že príspevok na bývanie sa stal súčasťou príjmu a tento je aj predmetom zdanenia (išlo o
zákonnú zmenu od septembra 2011). Odporca teda považuje za preukázanú skutočnosť, že na jeho

strane došlo k zníženiu príjmu, okrem iného ďalšími rozsudkami súdov, ktoré rozhodovali o vyživovacej
povinnosti odporcu (okrem už uvedeného rozhodnutia - rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 25.
02. 2014 č. k. 12P/4/2011 - 408, kde bolo konštatované, že na strane otca došlo k podstatnej zmene
pomerov, keď došlo k zníženiu jeho príjmu oproti času vyhlásenia posledného rozhodnutia o vyživovacej
povinnosti, rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 6C/142/2011 - 41, keď súd

návrh P. C. na zvýšenie výživného zamietol dôvodiac, že u odporcu reálne došlo k zníženiu mesačného
zárobku v porovnaní s obdobím, ktoré súd bral do úvahy v predchádzajúcom konaní - rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. 05. 2012 č. k. 13Co/70/2012 - 70).
V zmysle uvedeného je teda jednoznačne preukázané, že na strane odporcu došlo k zníženiu príjmu
a nie k zvýšeniu, ako to uvádza prvostupňový súd. Nestotožňuje sa preto s tvrdením súdu, že boli

splnené podmienky pre zvýšenie výživného na navrhovateľa. V súvislosti so zmenou pomerov na strane
navrhovateľa uvádza, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom boli prednášané aj jeho matkou v konaní
vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12P/4/2011, kde bol návrh matky na zvýšenie výživného
na navrhovateľa zamietnutý. Od tohto rozhodnutia nedošlo na strane navrhovateľa k žiadnej podstatnej
zmene pomerov, ktorá by mala za následok zmenu rozhodnutia a s touto skutočnosťou sa prvostupňový

súd vôbec nevysporiadal. Preukázané pritom bolo, že došlo k zvýšeniu príjmu matky navrhovateľa.

Odporca poukazuje na to, že nie je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch platiť
zvýšenévýživnénanavrhovateľatak,akohourčilsúd.Nebolpretodôvodanirozhodovaťozameškanom
výživnom. Nesprávne súd rozhodol aj o trovách konania, pričom svoje rozhodnutie prvostupňový súd

ani dostatočne neodôvodnil. Odporca mal vo veci väčší úspech, a preto mu mali byť trovy konania
priznané. Domáha sa zmeny rozhodnutia tak, že návrh navrhovateľa bude v celom rozsahu zamietnutý
a odporcovi bude priznaná náhrada trov prvostupňového aj odvolacieho konania vyčíslených spolu vo
výške 770,22 Eur.

Navrhovateľvpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrhujepotvrdiťrozsudokokresnéhosúduaj
spoukazomnato,žekzvýšeniuvýživnéhonedošloužtakmer 5rokov.Kodvolacímnámietkamodporcu
uviedol, že aj v prípade, že došlo k poklesu príjmu odporcu, tento je nepatrný a nedošlo k podstatnej
zmene pomerov na jeho strane. Pokiaľ aj došlo k poklesu príjmu odporcu, od posledného rozhodnutia
súdu o jeho vyživovacej povinnosti mu odpadli niektoré výdavky, konkrétne cestovné z D. P. do P., keď

odporca v súčasnosti býva v blízkosti jeho pracoviska vo Q.. Tiež mu odpadli výdavky na cestovanie z
Q. do F. vzhľadom na rozhodnutie súdu, ktorým bol odporcovi zakázaný styk s navrhovateľom a jeho
mladšímbratom.Nastranenavrhovateľapritomdošlokpodstatnejzmenepomerov,čobolonepochybne
preukázané. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade trov konania, navrhovateľ uviedol, že v konaní o
určeníalebozvýšenívyživovacejpovinnostirodičakdieťaťuideonesporovékonanie,vktoromnemožno

hodnotiť pomer úspechu či neúspechu niektorého z účastníkov konania, teda nemožno pri rozhodovaní
vychádzať z tzv. zásady zodpovednosti za výsledok. Za správny považuje výrok súdu, ktorý rozhodol,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, mal však byť odôvodnený ustanovením §
150 ods. 1 O. s. p., pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné náhradu trov
konania priznať aj s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ je stále nezaopatreným dieťaťom, ktorý sa

sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je zárobkovo činný.Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku
2 až 7 § 213 O. s. p.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového
súdu, ktorým zvýšil výživné v prospech navrhovateľa zo sumy 100,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne,
je správne, keď správne konštatoval, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa.

V konaní je nesporná skutočnosť, že navrhovateľ napriek tomu, že je plnoletý, sa v súčasnosti štúdiom
pripravuje na svoje budúce povolanie a v zmysle Zákona o rodine a konštantnej judikatúry nie je schopný

sámsaživiť(§62ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodine).Rodičiasúpovinníprispievaťnavýživusvojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má zároveň právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Rovnako je nesporná skutočnosť, že výživné na navrhovateľa bolo určené súdom v rozhodnutí, ktorým

súd rozviedol rodičov navrhovateľa, v tom čase maloleté deti P., P. a P. zveril do osobnej starostlivosti
matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť, v prípade P. išlo o sumu 100,- Eur mesačne.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Pokiaľ ide o zmenu pomerov, táto môže nastať buď na strane oprávneného na výživné, alebo na strane
povinného plniť vyživovaciu povinnosť, prípadne môže dôjsť k zmene pomerov súčasne na oboch
stranách. Ako vyplýva z obsahu spisu, v tomto prípade možno konštatovať zmenu pomerov na strane
navrhovateľa, a to vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného. V čase pôvodnej

úpravy bol navrhovateľ žiakom základnej školy, v súčasnosti ide o študenta strednej školy v P. ročníku.
Vzhľadom na uplynulú dobu (takmer 5 rokov) je nepochybné, že v prípade navrhovateľa sa zmenili jeho
potreby, keďže má preukázateľne vyššie náklady.

Odvolací súd musí súhlasiť s tým, že prvostupňový súd nesprávne uviedol v napadnutom rozsudku, že

došlo k zmene pomerov na strane odporcu tak, že sa mu zvýšil príjem. Pravdou je, že od poslednej
úpravy došlo na strane odporcu k zníženiu príjmu zo sumy 1.020,97 Eur na sumu 1.000,26 Eur, čo ale
pri takomto príjme nemožno považovať za podstatnú zmenu pomerov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V zmysle relevantnej právnej úpravy, keď z vykonaného dokazovania je nesporné, že v prípade
navrhovateľa došlo k výraznej zmene od posledného určenia výživného, v prípade povinného odporcu
síce došlo k zmene miernym znížením príjmu, je nepochybné, že za takéhoto stavu bol dôvod na

záver, ku ktorému dospel prvostupňový súd, že návrh na zvýšenie výživného vzhľadom na závažnú
zmenu pomerov na strane navrhovateľa existuje. Pokiaľ prvostupňový súd zvýšil výživné o 20,- Eur,
ktorú čiastku považoval za primeranú oproti navrhovanej sume 70,- Eur z dôvodov uvedených v
prvostupňovom rozsudku, odvolací súd považuje takto zvýšené výživné za primerané a zodpovedajúce
existujúcemu skutkovému stavu (aj napriek nesprávne a nedôvodne konštatovanému zvýšeniu príjmu

odporcu). Odvolací súd má za to, že uvedená chyba nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože bez akýchkoľvek pochybností
je zistiteľné a overiteľné, aký mal odporca príjem v čase ostatného určenia výživného a aký príjem
má v súčasnosti. Súd mal tiež dostatočný podklad pre posúdenie odôvodnených potrieb navrhovateľa
a možností, schopností a majetkových pomerov odporcu. Odvolací súd preto považuje rozhodnutie,

ktorým prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu o sumu 20,- Eur mesačne, za správne
a preto ho s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.Rovnako odvolací súd považuje za správny výrok prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o náhrade
trov konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., rozhodnutie prvostupňového súdu plne
zodpovedá ustanoveniu § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, čo zodpovedá aj danej veci. Len
na okraj odvolací súd dodáva, že v prípade výživného na plnoleté dieťa ide o sporové konanie, pretože
ide o konanie návrhové. Nie je preto správny názor navrhovateľa, podľa ktorého v prípade výživného
medzi plnoletým dieťaťom a rodičom ide o konanie nesporové.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, pretože náhradu trov nepožadoval.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.