Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoP/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209684
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114209684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. Z.,
narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: N. Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, E., toho času Y. XX,
I. G. O. a E. Z., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. XX, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloletú, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8P/29/2014-86 zo dňa
25. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že s účinnosťou od 04.04.2014 z

v y š u j e výživné otca k maloletej V. zo sumy 82,99 eura mesačne na sumu 180,- eur mesačne, ktoré
výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 04.04.2014 do 17.02.2015 v sume 1.006,38 eura
odvolací súd otcovi p o v o ľ u j e splácať prvým dňom mesiaca nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným do zaplatenia pod stratou výhody týchto
splátok.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 29P/23/2007-28 zo dňa 5. októbra 2007 v časti
vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej

V. sumu 150,- eur mesačne vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou
od 04.04.2014. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.04.2014 do 25.09.2014 vo výške
360,73 eura povolil otcovi splácať v splátkach po 11,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátky, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 29P/23/2007 zo
dňa 05.10.2007. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že matka sa domáhala svojim návrhom zvýšenia výživného na maloletú od 01.04.2014 na 230,-

eur, resp. na pojednávaní na 170,- eur mesačne, s čím otec nesúhlasil. Z rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 29P/23/2007-28 zo dňa 05.10.2007 vyplýva, že otec bol s účinnosťou
od 17.05.2007 povinný platiť na výživu maloletej sumu 2.500,- Sk (82,99 eura) mesačne. Naposledy
bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté v októbri 2007, kedy maloletá V. bolažiačkou 1. ročníka základnej školy. Matka bola zamestnaná a mala príjem 552,50 eura mesačne.
Otec nebol zamestnaný. Od poslednej úpravy výživného uplynulo dlhšie časové obdobie, v ktorom
došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá je potrebná pre zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia v

zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia na strane maloletej, keď maloletá od 01.09.2014
navštevuje 9. ročník základnej školy. Výrazná zmena pomerov nastala na strane matky, ktorej pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému G., narodenému XX.XX.XXXX. Matka žije v domácnosti s
maloletou, partnerom, maloletým G. a starou matkou jej partnera, ktorá je dôchodkyňa. Matka nevlastní
žiaden majetok väčšej hodnoty. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka zamestnaná

zo priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 552,50 eura. V súčasnosti matka poberá rodičovský
príspevok, má pravidelné mesačné výdavky na bývanie a domácnosť a to plyn 32,- eur, voda 29,08
eura za dva mesiace, internet 10-, eur a stará matka partnera platí elektriku, keď na náklady bývanie
sú povinné prispievať všetky dospelé osoby, ktoré žijú s matkou v spoločnej domácnosti. Otec žije v
domácnosti so svojím otcom, ktorý je dôchodca. Nevlastní nehnuteľnosť, vlastní osobné vozidla zn.
Ford Mondeo, rok výroby 2000. V konaní otec nespochybňoval skutočnosť, že návrh na zvýšenie

výživného je dôvodný a prejavil ochotu platiť výživné 120,- eur mesačne. Otec v konaní preukazoval
pravidelné mesačné výdavky na bývanie v domácnosti 180,- eur a svoj príspevok na bývanie a stravu
116,- eur mesačne. Ďalej ako výdavok označil splátku úveru 250,- eur a telefón 15,- eur. Otec nemá
okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa mal v konaní preukázaný priemerný čistý
mesačný príjem otca za rozhodné obdobie 6/2013-7/2014 vo výške 1.358,01 eura (382,- eur + 976,01

eura cestovné náhrady). Z uvedeného súd zistil, že priemerné mesačné cestovné náhrady 2,5 krát
prekračujúpriemernýčistýmesačnýpríjemotcaatedaovplyvňujúvýškupríjmuotcaamajúvplyvnajeho
schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Uvedené potvrdil aj samotný otec,
ktorý uviedol, že svoje výdavky pokrýva aj z ušetrených diét. Súd prvého stupňa však nezohľadnil celú
výšku vyplatených cestovných náhrad do príjmu otca, ale zohľadnil identickú sumu, aká bola vyčíslená

ako jeho priemerný čistý mesačný príjem a teda vychádzal z príjmu otca 764,- eur (382,- eur x 2).
Súd považoval splátku úveru vo výške 250,- eur ako nedôvodný výdavok, keď výživné na maloletú má
prednosť pred ostatnými výdavkami otca. S poukazom na preukázané schopnosti a možnosti otca a
právo maloletej na rovnakú životnú úroveň ako má rodič - jej otec. Pritom od poslednej úpravy uplynulo
7 rokov a podstatné zmena nastala na strana maloletej, ako aj matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia

povinnosť a ktorá je na rodičovskej dovolenke a zároveň na strane otca, u ktorého došlo k zvýšeniu
jeho príjmu. Súd prvého stupňa mal za to, že určené výživné otcovi spolu s výživným, ktoré maloletej
poskytuje matka, zabezpečí maloletej všetky potreby a náklady na jej výživu. Súd prvého stupňa určil
zročné výživné od 04.04.2014 do 25.09.2014 vo výške 360,73 eura (884,46 -523,73 - 5 mesiacov x
á 150/ + /27 dní za apríl á 4,98 eura/ po odrátaní zaplateného výživného 604,84 eura (3 mesiace á

82,92 eura + 2 mesiace 100/ + /27 dní za január á 2,77 eura/. Súd prvého stupňa povolil otcovi splácať
nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
v mesačných splátkach po 11 eur mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil aj výšku určeného
mesačného výživného.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletej. Matka nesúhlasila s

výškou vyživovacej povinnosti stanovenej súdom prvého stupňa. Poukázala na to, že v čase posledného
rozhodovania v roku 2007 bola zamestnaná s príjmom 552,- eur a otec dieťaťa bol nezamestnaný a
aj vtedy mu bola určená vyživovacia povinnosť v sume 82,98 eura. V súčasnej dobe otec maloletej je
zamestnaný, jeho priemerný príjem je 1.358,- eur, pričom ona poberá rodičovský príspevok v sume 203,-
eur a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Už z uvedeného je zrejmý veľký nepomer príjmov na

strane rodičov dieťaťa a aj výšky samotného výživného. Súd po siedmich rokoch otcovi zvýšil výživné
len o 67,02 eura. Otec okrem výživného nijak na dieťa neprispieva, všetky náklady musí znášať sama.
Maloletá má 15 rokov, jej náklady v súvislosti so školou, cestovným, hygienickými potrebami, ošatením
vzrástli. Len minulý rok na rôznych potrebách do školy a výletoch uhradila viac ako 100,- eur, na letný
tábor 149,- eur, pričom otec nejavil záujem podieľať sa na takýchto výdavkoch, preto žiadala o zvýšenie

výživného po 230,- eur mesačne. Podľa jej názoru súd pochybil, keď vzal do úvahy priemerný mesačný
príjem otca len do výšky 674,- eur. Ona má príjem 203,- eur a nevie, prečo nie je potrebné brať v úvahu
skutočný priemerný mesačný príjem otca. Súd mal vychádzať zo zárobkových možností a schopností
oboch rodičov, keďže dieťa sa má podieľať na rovnakej životnej úrovni rodičov. Z rozhodnutia má pocit,
že je úplne jedno či jej pribudla alebo nie ďalšia vyživovacia povinnosť. Náklady na ročného syna nie sú

práve nízke, i keď na týchto sa samozrejme podieľa i jeho otec, jej terajší partner. Stanovenie splátok
zročného výživného po 11,- eur mesačne je neprimerane nízke, keďže nedoplatok súd vyčíslil na 360,73eura, takže otec by tento splácal 32 mesiacov. Poukázala na to, že podľa zaužívanej praxe súdov
výška výživného môže dosiahnuť 25 až 30% z príjmu rodiča maloletého dieťaťa. Preto žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 200,-

eur mesačne, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a to od 04.04.2014 a zročné výživné
aby otec uhrádzal po 50,- eur mesačne.

Otec odvolanie odôvodnil tým, že suma zvýšeného výživného 150,- eur je podľa neho neprimerane
vysoká. V čase vydania tohto rozhodnutia bol zamestnaný ako vodič s čistým mesačným príjmom 382,-
eur, pričom poberal aj cestovné náhrady na stravu a okresný súd ich zohľadnil do príjmu, preto vychádzal

zo sumy jeho zárobku 764,- eur. Na jeho strane však došlo k zmene pomerov, pretože ku dňu 17.10.2014
bol nútený pracovný pomer z vážnych zdravotných dôvodov ukončiť, keďže zamestnávateľ nebol
ochotný tolerovať jeho práceneschopnosť, ktorá si vyžaduje dlhšie časové obdobie rehabilitácie. Jeho
majetkové pomery sú v súčasnosti mínusové a aj keď sa bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho
zamestnania ani zárobku ani iného majetkového prospechu a určite nebolo v jeho záujme, aby sa
jeho zdravotný stav zhoršil. V súčasnosti si hľadá nové uplatnenie v pracovnom pomere. Maloletej

pravidelne prispieva výživným, pravidelne sa stretávajú a ak mu to finančná situácia dovoľuje, prispieva
jej aj nad rámec určeného výživného. Súd nesprávne vyhodnotil relevantné hľadiská jeho ako otca z
pohľadu jeho zhoršeného zdravotného stavu. Pohľad okresného súdu považuje za skreslený, neúplný
a nepreskúmateľný, preto žiadal, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

Kolíznyopatrovníksakodvolaniurodičovpísomnevyjadril,doporučilodvolaniumatkyvyhovieťavýživné

na maloletú zvýšiť primerane finančným možnostiam a schopnostiam otca ako aj veku a potrebám
maloletej.

Otec maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že jemu nebolo zvýšená výživné
len o sumu 67,02 eura ako uvádza matka v odvolaní, ale až o sumu 78,10 eura, keďže musí splácať
nedoplatok na výživnom. Následkom zlého zdravotného stavu bol nútený ukončiť pracovný pomer u

zamestnávateľa ku dňu 17.10.2004 a teda došlo tu k podstatnej zmene pomerov, keďže jeho terajší
mesačný príjem je 380,- eur netto. Čo sa týka nákladov matky maloletej v jej domácnosti, navrhovateľka
naznačuje, že on by sa mal podieľať na nákladoch v súvislosti so starostlivosťou o ročného syna matky
maloletej.Doterajšiustanovenúvýškuvýživnéhopretopovažovalzaprimeranú atvrdenia,ženadrámec
výživného ničím neprispieva sú nepravdivé, finančne dieťa zabezpečuje v čase, ktorý trávia spoločne,

zakúpil jej notebook v hodnote 660,- eur, ktorý využíva pri štúdiu a kúpil jej aj viac mobilných telefónov.
V prípade potreby by tiež zabezpečil výmenu za novší model. V čase, keď je s maloletou, usporiadavajú
spoločné výlety a sporadicky jej prispieva i vreckovým. Preto navrhol svojmu odvolaniu vyhovieť tak,
aby bolo ponechané výživné v pôvodnej výške.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších

predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po
skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že

odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP),
prejednal na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP), po doplnení dokazovania o
osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je dôvodné zmeniť(§ 220 OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov

3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava je návrh matky na zvýšenie výživného
otca k maloletej V.E., narodenej XX.XX.XXXX od 01.04.2014 na sumu 230,- eur mesačne, pričom súd
prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo sumy 82,99 eura na sumu 150,- eur mesačne
a rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom.V odvolacom konaní sa matka domáha zmeny prvostupňového rozsudku a zvýšenia výživného na sumu
200,- eur mesačne a otec sa svojim odvolaním domáha zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného,
prípadne by bol schopný platiť výživné 120 eur mesačne.

V odvolacom konaní bolo preto potrebné preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
stanovenia rozsahu zvýšeného výživného zo sumy 82,99 eura na sumu 150,- eur mesačne spolu s
nedoplatkom na zročnom výživnom.

Vyživovacia povinnosť k dieťaťu zaťažuje oboch rodičov(§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine) a trvá
do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vychádza sa z individuálnych schopností,

možností a majetkových pomerov každého z nich, súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne
zastáva horšie platené miesto, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto. Bez ohľadu na
uvedené súd musí rešpektovať zákonný príkaz a v každom prípade určiť minimálne výživné. Výživné
má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy za mesiac dopredu (§ 76
ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 OSP rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie
v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné

previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i
nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne

okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je
objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky
výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 29P/23/2007-28 zo dňa 05.10.2007 vyplýva, že s účinnosťou od

17.05.2007 bola otcovi dieťaťa stanovená vyživovacia povinnosť k maloletej v sume 2.500,- Sk - 82,99
eura mesačne. V čase tohto rozhodovania maloletá V. bola žiačkou prvého ročníka základnej školy v E.,
v škole matka uhrádzala stravné v sume 600,- Sk mesačne, školský klub v sume 200,- Sk mesačne, ďalej
náklady na poplatky do ZRPŠ, na školské pomôcky a potreby cca 100,- Sk mesačne. Matka v tom čase
žila u svojich rodičov, okrem maloletej V. nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Jej priemerný zárobok u

zamestnávateľa T. L. predstavoval za obdobie 8/2006 až 6/2007 priemerne mesačne 14.642,64 Sk, t.j.486,- eur. Otec maloletej bol aktuálne bez zamestnania, nepoberal žiaden príjem. Pred súdom prvého
stupňa sa rodičia na zvýšení výživného dohodli, keďže otec bol ochotný na dieťa od 17.05.2007 platiť
zvýšené výživné v sume 2.500,- Sk mesačne.

Od tohto rozhodnutia uplynula dlhá doba a je obsahom spisu i zadováženými listinnými dokladmi
jednoznačne preukázané, že nastala výrazná zmena pomerov na strane všetkých účastníkov tohto
konania.

Výrazná zmena pomerov nastala predovšetkým u maloletej V., narodenej XX.XX.XXXX, aktuálne dieťa
voveku15rokov.VčasepôvodnéhorozhodovaniamalamaloletáV.8rokov,bolažiačkouprvéhoročníka
základnej školy, t.č. navštevuje deviaty ročník základnej školy, s čím sú spojené primerané náklady

s tým súvisiace a to najmä poplatky do školy, zadováženie potrebných školských pomôcok a potrieb,
zabezpečenie stravy, hygienických a iných potrieb pre dieťa. Maloletá je podstatne staršia, ako v čase
posledného rozhodnutia, čím sa jej odôvodnené potreby podstatne zvýšili.

Otec sa s maloletou občasne stretáva, najmä na pri príležitosti rôznych sviatkov a poskytuje jej drobné
darčeky, či usporiada s ňou výlety.

Výrazná zmena pomerov nastala i na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému
G., narodenému XX.XX.XXXX. Matka je s týmto dieťaťom na materskej dovolenke, poberá príspevok v
sume 203,20 eura a žije s partnerom M. I., ktorý má svoj vlastný príjem eura 950 eur, platí výživné na
dcéru po 175,- eur mesačne. Náklady na prevádzku domácnosti, ktorú matka s partnerom vedú u jeho
starej matky, pozostávajú predovšetkým z nákladov na plyn (32,- eur), vodu (cca 15,- eur), elektriku,

telefón pre matku(30,- eur) telefón pre maloletú (10,- eur), internet (10,- eur). V danom prípade možno
konštatovať, že na strane matky došlo k poklesu jej príjmu v súvislosti so starostlivosťou o jej ďalšie
maloleté dieťa a súčasne jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi.

Výrazná zmena pomerov nastala i na strane otca, ktorý bol v čase posledného rozhodnutie o výživnom
nezamestnaný. Otec od 27.05.2013 do 10.10.2014 pracoval u zamestnávateľa Q. M. A., s.r.o., K.. Od

22.10.2014 pracoval u V., s.r.o., E., kde došlo k poklesu jeho príjmu v tej súvislosti, že otec nepoberá
cestovné náhrady, ale jeho základný príjem predstavuje jeho mesačná mzda, v novembri 2014 - 444,64
eura,zčohoplatípoistné41,77eura.Zmenuzamestnaniaatýmajpoklespríjmuvšakotechodnoverným
spôsobom nepreukázal.

U zamestnávateľa Q. M. A., s.r.o., K. otec pracoval so zárobkom 382,- eur a poberal priemerné cestovné

náhrady v sume 976,01 eura, spolu v sume 1.358,01 eura. Súd prvého stupňa za rozhodné obdobie
(6/2013 - 7/2014) započítal cestovné náhrady v sume bežného zárobku, t.j. 382,- eur, t.j. vychádzal
z príjmu otca 764,- eur mesačne. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko i predmetné
cestovné náhrady predstavujú príjem otca, ktorý bol v rozhodnom období preukázaný a ktorý nebol
dôvod nezohľadniť. I keď je potrebné prisvedčiť argumentácii, že tieto finančné prostriedky sú určené na

vopred predpokladaný účel, predovšetkým na náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s cestou mimo miesta
bydliska, kedy otec musí na regeneráciu svojej pracovnej sily vynakladať podstatne vyššie náklady
ako ten, kto si ju zabezpečuje vo svojom domove, nebolo možné nezohľadniť tento príjem, keďže bol
preukázaný, otec ho v rozhodnom období dosiahol a bol mu reálne vyplatený. Preto odvolací súd pri
zisťovaní zárobkových pomerov zohľadnil, že predmetné náhrady sú určené na vopred dohodnutý účel

a že zabezpečenie bývania, stravovania, regenerácie pracovnej sily mimo miesta bydliska, najmä v
zahraničí si vyžaduje zvýšené náklady s porovnaní s tým, kto pracuje v mieste bydliska. Nemožno ale
tento príjem pominúť, bol síce určený na náklady v súvislosti s pracovnou cestou otca (nejde o mzdu),
ale i tento príjem zvýšil životnú úroveň otca a aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov sa tento príjem
podieľal na životnej úrovni otca, na ktorej má právo podieľať sa aj maloletá.

Otec však u tohto zamestnávateľa prestal pracovať, keď pracovný pomer bol ukončil dohodou bez
uvedenia dôvodu, pričom ako v odvolaní, tak i na odvolacom pojednávaní poukazoval na svojezdravotné dôvody, ktoré ho k takémuto rozhodnutiu priviedli. Uviedol, že v čase, keď uzavrel túto dohodu
bol cca 20 dní práceneschopný, bolo potrebné, aby sa podroboval ďalšej liečbe (najmä rehabilitácii).
Pritom sám uviedol, že so zamestnávateľom Q. M. A. s.r.o. sa dohodli, dôvod skončenia pracovného

pomeru - jeho zdravotné dôvody neboli podkladom na uzavretie tejto dohody, nie sú v nej uvedené a ako
on bol spokojný so skončením pracovného pomeru, tak spokojný bol aj zamestnávateľ. Hľadal si preto
ďalšie zamestnanie, keď 20.10.2014 u tohto zamestnávateľa skončil a 22.10.2014 nastúpil u nového
zamestnávateľa V., s.r.o. E., kde pracoval do 11.02.2014. U tohto zamestnávateľa dosiahol príjem cca
450,- eur mesačne.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu: rovnako prihliadne aj neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade,

ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,
rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.

Odvolací súd v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nezohľadnil zníženie príjmu na strane otca
maloletej potom, ako skončil pracovný pomer u zamestnávateľa Q. M. A., pretože otec takto uskutočnil
bez vážneho dôvodu. Otec uvádzal ako dôvod svojho rozhodnutia zlý zdravotný stav, ktorú okolnosť

sa mu nepodarilo relevantným spôsobom preukázať, keďže pracovný pomer skončil dohodou bez toho,
aby boli tieto skutočnosti v nej uvedené, alebo aby na jeho strane existoval legitímny zákonný dôvod.
Preto treba mať za to, že otec je i naďalej spôsobilý dosiahnuť príjem najmenej 1.358 eur mesačne,
keď otec mal výrazne zvýšené náklady na regeneráciu svojej pracovnej sily ako ten, kto si regeneráciu
zabezpečuje vo svojom domove, a z tohto príjmu bolo potrebné vychádzať pri určení tohto výživného.

Ďalšie zmeny - zníženie zárobku v neprospech otca potom nemohli mať právny význam na toto
rozhodovanie o výške výživného.

Z rozvedeného možno uzavrieť, že na strane maloletej V. došlo k výraznej zmene pomerov, keďže
táto od posledného rozhodnutia je staršia o viac ako sedem rokov, je dieťaťom vo veku cca 15 rokov,
je v období prudkého duševného a telesného rastu, v období dospievania, je v poslednom ročníku

základnej školy a nástupom na ďalšie štúdium sa bude pripravovať na svoje budúce povolanie. Náklady
na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa tohto veku a týchto záujmov sú nepochybne
vysoké, t.j. niekoľkonásobne vyššie ako v čase posledného rozhodnutia a tak niet žiadnej dôvodnej
pochybnostiotom,žeodôvodnenépotrebymaloletejV.výraznevzrástliapretonemôžezostaťvplatnosti
pôvodnérozhodnutie,ktoréuvažovalosostanovenímvyživovacejpovinnostivrozsahu2.500,-Sk(82,99

eura) mesačne a bolo určené pre dieťa vo veku osem rokov.

Výrazná zmena pomerov nastala i na strane matky, ktorá v čase posledného rozhodnutia bola v
pracovnom pomere s čistým mesačným príjmom 552,50 eura mesačne. V súčasnosti je na materskej
dovolenke, od marca 2014 poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eura mesačne, pribudla jej
vyživovacia povinnosť k maloletému G., pričom na toto dieťa i maloletú V. poberá rodinné prídavky

mesačne v sume 47,04 eura. Jej partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, M. I., narodený
XX.XX.XXXX, je zamestnaný v X. G. Z. E. U. A., I. G. O. za rok 2014 s priemerným mesačným zárobkom
950 eur netto, tento má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktorú si plní v sume 175,- eur mesačne.

Výrazná zmena pomerov však nastala i na strane otca, ktorý bol v čase posledného rozhodnutia
nezamestnaný. Aktuálne v priebehu tohto konania bol riadne zamestnaný a u zamestnávateľa Q. M.

A. dosiahol príjem, z ktorého odvolací súd vychádzal pri stanovení výživného v sume najmenej 1.358
eur mesačne netto, otec však mal okrem bežných potrieb výrazne zvýšené náklady na regeneráciu
svojej pracovnej sily. Tohto príjmu sa otec bez vážneho dôvodu svojvoľne vzdal, keďže s týmto
zamestnávateľom uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru bez toho, aby k tomu mal legitímnedôvody. Argumentácia otca, že bol práceneschopný a musel sa ďalej liečiť je nevieryhodná, nebola
zavedená do dohody o skončení pracovného pomeru a ak mal otec akékoľvek zdravotné problémy, mal
ich primeraným spôsobom riešiť. Nadväzne na skončenie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa

bezprostredne otec nastúpil k novému zamestnávateľovi, u tohto však pracoval s podstatne nižším
zárobkom, resp. bez cestovných náhrad, preto jeho príjem bol podstatne nižší. I tento pracovný
pomer však otec ukončil a v súčasnosti je bez pracovného pomeru, ako sám uviedol, je dobrovoľne
nezamestnaný a hľadá si iné vhodné zamestnanie. Nechce pracovať ako vodič kamiónu, ale ako kuchár
- čašník, v ktorom odbore sa vyučil.

SpoukazomodôvodnenépotrebymaloletejV.a napomerymatkyjenepochybné,žeťažiskovyživovacej
povinnosti v súdenom prípade zaťažuje otca, ktorý má maloletú V. ako svoje jediné dieťa, maloletá
je v období dospievania, v období prudkého duševného a telesného rastu, je na výživu svojich
rodičov odkázaná a preto otec, t.j. ten, ktorý nemá dieťa v svojej bezprostrednej starostlivosti, ktorý
nezabezpečuje jej denno-denné potreby, je povinný prispievať na maloletú výživným zohľadňujúcim
relevantné zákonné kritériá pre stanovenie jeho výšky. Ťažisko vyživovacej povinnosti je teda na otcovi,

ktorého zárobkové, majetkové, ako i osobné pomery umožňujú, aby prispieval na dieťa výživným v sume
180,- eur mesačne (6 eur denne), keď odvolací súd zohľadnil relevantnú časť cestovných náhrad, ktoré
otec u tohto zamestnávateľa dosiahol, pretože síce nešlo o mzdu, ale o príjem, ktorý sa významne
podieľal na životnej úrovni rodiča. Otec v odvolacom konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by
boli dôvodom pre zmenu jeho zamestnávateľa a zníženie jeho zárobkových možností a schopností.

I samotná skutočnosť, že v súčasnosti je otec bez zamestnania, bez príjmu, je ale dobrovoľne
nezamestnaný, svedčí o tom, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si prostriedky na
živobytie a teda v zodpovedajúcom rozsahu i na živobytie maloletej V., keďže maloletá je na jeho
výživu odkázaná. Tieto závery odvolací súd viedli k tomu, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
s účinnosťou od podania návrhu 04.04.2014 zvýšil na sumu 180,- eur mesačne, čím došlo k zmene

posledného rozhodnutia o výživnom.

S prihliadnutím k tejto skutočnosti potom bolo potrebné rozhodnúť i o nedoplatku na zročnom výživnom
za čas od 04.04.2014 doposiaľ, keď za sledované obdobie otec platil výživné v pôvodnej výške, iba dva
letné mesiace zaplatil výživné v sume 100,- eur, t.j. za sporné obdobie otec zaplatil na výživu maloletej
855,62 eura (74,69 v mesiaci apríl 2014, 2x po 100,- eur plus 7x 82,99 eura), pričom však pri sume

180,- eur mesačne mal zaplatiť 1.862,- eur (alikvotná časť za mesiac apríl 2014 a za 8 mesiacov 2014
a dva mesiace roku 2015) a po odpočítaní sumy zaplateného výživného tak k úhrade zostáva 1.006,38,
ktoré otec zaplatí v splátkach.

Povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom je odôvodnená jeho zvýšením s účinnosťou od
podania návrhu 04.04.2014 a vyplýva z ustanovenia § 65 a nasl. Zákona o rodine a § 160 OSP.

O trovách tohto konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a), §
224 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.