Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813210421
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813210421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
N. XXXX/XX, S. D. H. , právne zast. JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Mlynská 26, Košice
proti žalovanému: Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, IČO:
30807484, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128, Vranov nad Topľou o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 3Cpr/2/2013-158 zo dňa 09.07.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ako
aj náhrady mzdy od 01.09.2013 s úrokom z omeškania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenie § 61 ods. 1,2, § 63 ods. 1 písm.
e) a § 74 Zákonníka práce zistil, že žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy zo dňa 25.11.1996 a následne
na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2012, pracovala v Sociálnej poisťovni,
pobočka Vranov n.T. vo funkcii vedúcej oddelenia nemocenského poistenia. Listom zo dňa 13.06.2013

žalovaná ukončila pracovný pomer so žalobkyňou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z
toho dôvodu, že ako vedúca zamestnankyňa pri riešení porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dňa
22.03.2013 dopustil jej podriadený zamestnanec Mgr. V. G. zverejnením osobných údajov klienta bez
jehosúhlasu,ďalejmanipuláciouklientov,antidatovanímdodatočnejžiadosti,uvádzanímnepravdivýcha
zavádzajúcichúdajovvosvojichpísomnýchstanoviskách,konalavrozporesetickýmkódexomSociálnej
poisťovne zo dňa 16.04.2012, ako aj s Pracovným poriadkom Sociálnej poisťovne, pričom porušila
pracovnú disciplínu opakovane, pretože už predtým v období 6 mesiacov, bola upozornená na možnosť

skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Listom zo dňa 26.03.2013 bola žalobkyňa upozornená na porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti
s prešetrením opodstatnenej sťažnosti pre pozastavenie výplaty opakovanej nemocenskej dávky
práceneschopnému.

Žalovaná prerokovala so žalobkyňou a so zástupcami zamestnancov výpoveď z pracovného pomeru,

čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 13.06.2013 podpísanej žalobkyňou.

Súd prvého stupňa skonštatoval, že bolo preukázané, že žalobkyňa v danom prípade ako vedúca
oddelenia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou hrubým spôsobom porušila pracovnúdisciplínu v tom smere, že vybavovala sťažnosť O. G. dňa 20.05.2013 spôsobom, ktorým hrubo porušila
pracovnú disciplínu z toho dôvodu, že jednak po zistení porušenia zákona zo strany jej podriadeného
Mgr. V. G., postupovala sama v rozpore so zákonom v tom smere, keď osobne so svojim zamestnancom

navštívili S. G., ktorému bolo neoprávnene vydané potvrdenie o výške nemocenských dávok, kde mu
uviedla, akým spôsobom má požiadať o poskytnutie informácie s tým, že túto žiadosť doručila sestra
S. G. Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou dňa 28.05.2013 a ako potvrdil svedok Mgr. V.
G., žalobkyňa dátum prijatia tejto žiadosti antidatovala na deň 22.03.2013. Pritom, ako to vyplýva z
listu žalobkyne zo dňa 31.05.2013, tieto skutočnosti, že osobne spolu so zamestnancom Mgr. V. G.

navštívili S. G., že tohto zinštruovala, ako má vypísať žiadosť o informácie a následne, že doručila
uvedenú žiadosť sestra S. G. Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou, tak toto vo svojom liste
zo dňa 31.05.2013, žalobkyňa neuviedla, opak uviedla, že zamestnanec V. G. si plní svoje povinnosti
zodpovedne s tým, že má za to, že v konkrétnom prípade, aj keď porušil zákon, situácia naňho
zapôsobila a tak pristupoval ku klientovi ľudsky. Porušenia pracovnej disciplíny sa dopustila žalobkyňa
opakovane, keďže už predtým bola upozornená na nezákonnosť postupu v súvislosti s nevyplatením

dávok nemocenského poistenia sťažovateľa a voči tomuto upozorneniu žalobkyňa nevzniesla nejaké
závažné pripomienky a námietky.

Súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalobkyne na vypočutie ďalších svedkov, ktorí by mali potvrdiť,
že žalobkyňa v predchádzajúcich zamestnaniach si plnila svedomite svoje pracovné povinnosti s

odôvodnením, že v danom prípade sa nerieši otázka plnenia pracovných povinností žalobkyne v
predchádzajúcich zamestnaniach, ale konkrétne porušenie pracovnej disciplíny, o čom svedkovia
vedomosť majú. Taktiež boli zamietnuté návrhy žalovanej na vypočutie ďalších svedkov, nakoľko
vykonané dokazovanie je postačujúce.

V ďalšom bolo súdom prvého stupňa skonštatované, že žalovaná dala žalobkyni výpoveď z pracovného
pomeru dôvodne, pretože došlo zo strany žalobkyne, k takému závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny, že zamestnávateľ mohol skončiť pracovný pomer aj okamžite. Bolo tiež preukázané, že
žalobkyňa bola v posledných 6tich mesiacov upozornená, v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny,
na možnosť výpovede. To, že si žalovaná ako zamestnávateľ žalobkyne vybral dôvod skončenia

pracovného pomeru ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce preto, že pracovnú disciplínu porušila
opakovane, je na zamestnávateľovi, aký dôvod použije. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo
dňa 13.06.2013 je zo strany žalovanej riadne špecifikované, odôvodnené a podľa názoru súdu, má aj
oporu vo vykonanom dokazovaní. Bolo preukázané, že podriadený zamestnanec žalobkyne - Mgr. V.
G. zverejnením osobných údajov klienta, bez jeho súhlasu, o čom sa dozvedela žalovaná až z listu O.

G., doručenom dňa 24.05.2013, spolu aj so svojim zamestnancom Mgr. V. G., manipulovali s klientami /
kontaktovali ich telefonicky, osobne ich navštívili, dodatočne požadovali podanie písomnej žiadosti/,
antidatovali dodatočnú žiadosť S. G., uvádzaním nepravdivých a zavádzajúcich údajov, aby jeho žiadosť
vyhovovala poskytnutým informáciám. Bolo takisto preukázané, že podacia pečiatka žiadosti, ktorú
doniesla sestra S. G. do Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, bola antidatovaná a že tento

nesprávny dátum vyznačila žalobkyňa. Takýto postup zo strany žalobkyne bol v danom prípade hrubým
porušením pracovnej disciplíny. Preto výpoveď žalovanej z pracovného pomeru, ktorú dala žalobkyni,
je dôvodná.

S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa vyslovil, že o trovách konania

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa sama a aj
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní uviedla, že ďalej zotrváva na neplatnosti
určenia skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Poukázala na to, že ako vedúca zamestnankyňa

si zodpovedne, dôsledne a načas plnila všetky povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Neporušila
Etický kódex, ani Pracovný poriadok Sociálnej poisťovne, nemanipulovala s klientom a nič
neantidatovala. Od 01.07.2012 začala pracovať v Sociálnej poisťovni, pobočke Vranov nad Topľou, kde
bola nominovaná ako najvhodnejšia kandidátka na uvoľnené miesto vedúcej oddelenia nemocenského
poistenia. Od jej nástupu 15. októbra 2012 bol bývalý riaditeľ pobočky s jej prácou spokojný. Mailom

zaslala všetkým zamestnancom oddelenia vysvetlenie, ako je treba postupovať v prípadoch, ak o
potvrdenie nepožiada oprávnená osoba. V prílohe tlačiva zaslala aj „Žiadosť o vydanie potvrdenia a
splnomocenstvo“. Zdôraznila dodržiavanie Zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení
neskorších predpisov. Uvedený zákon mal ovládať aj Mgr. V. G., ktorý pracoval v Sociálnej poisťovni 10rokov. Poprela, aby opečiatkovala žiadosť S. G. prezentačnou pečiatkou so spätným dátumom. Práve
ona upozornila Mgr. V. G., ktorý žiadosť prijal a opečiatkoval pečiatkou so spätným dátumom, že ju
nesmie nahrať do automatizovaného systému správy registratúry. Táto žiadosť sa v automatizovanom

systéme správy registratúry Sociálnej poisťovni neobjavila. Ak by ju bol zamestnanec nahral, objavila by
sa s dátumom 28.05.2013 a nie 22.03.2013, nemala záujem kryť nezodpovedný prístup zamestnanca
Mgr. V. G.. Žiadosť ihneď osobne doručila riaditeľke pobočky, aby voči Mgr. G. boli vyvodené dôsledky.
Dôsledky však boli vyvodené voči nej, nie voči nemu. Poštou jej boli doručené anonymy, podľa ktorých
by mala byť prepustená. S uvedeným oboznámila generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne avšak

bez spätnej väzby. V decembri roku 2012, keď čerpala dovolenku, prišla na pracovisko vypomôcť
zamestnancom a bolo jej povedané, že ak bude v práci počas dovolenky, bude sa to považovať za
porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného vyvodila, že pri každej príležitosti jej riaditeľka dávala
najavo cielený útok proti nej, uviedla, že vedenie pobočky ju neinformovalo o pripravovanom seminári,
kde bolo potrebné urobiť prezentáciu, s cieľom zdiskreditovať ju, že nie je schopná byť vedúcou. Pri
skúškach z adaptačnej prípravy Mgr. V. G. mu neboli položené otázky, ktoré ona pripravila, ale otázky

vypracované vedením pobočky s obvinením, že ona nechce aby menovaný adaptačnú prípravu úspešne
absolvoval. Aj keď jej nebol zaslaný protokol z kontroly vykonanej v dňoch 18. - 20. februára 2013, v
marci 2013 bola požiadaná o splnenie úlohou s vyhrážkou porušenia pracovnej disciplíny.

Vychádzajúc z rozsudku, v ktorom je uvedené, že porušila pracovnú disciplínu opakovane uviedla, že

nezavinila, že pán M. M. nemal vyplatené nemocenské dávky, nedala pokyn, aby mu nebolo vyplatené,
ale dala pokyn, aby bola došetrená adresa, ktorú informačný systém vyhodnotil ako zlú. Aj keď sa bránila
proti oznámeniu o porušení pracovnej disciplíny zo dňa 26.03.2013, riaditeľkou jej bolo prisahané, že
nič sa jej nemôže stať a že ide iba o formu pre ústredie. Takéto konanie považuje za bezcharakterné.

K potvrdeniu o nemocenských dávkach vydanému S. G. uviedla, že tento predložil fotokópiu
Občianskeho preukazu vtedajšej manželky. Došlo k zisteniu spáchania podvodu jeho manželkou, lebo
z jej strany išlo o úmyselne vylákanie nemocenských dávok z dobrovoľného nemocenského poistenia v
SR,nakoľkovuvedenejdobepracovalaakoopatrovateľkavF..Ažnáslednezistila,žeuždňa13.02.2013
chcel telefonicky riešiť manžel pani O. G. uvedenú záležitosť s pánom Mgr. G.. Mal ju telefonicky

informovať o podvode spáchanom jeho manželkou. Ona ho upozornila na to, že mu nemôže poskytnúť
informácie o jeho manželke s poukazom na Zákon o ochrane osobných údajov. O doručení dodatočnej
žiadosti pánovi G. nemá vedomosť. Bola prekvapená, keď sestra pána G. doniesla žiadosť na ďalší deň,
o čom informovala riaditeľku a žiadala vyvodiť dôsledky.

Uviedla, že ako vedúca pracovníčka necíti vinu ani v prvom, ani v tomto prípade, žiadne potvrdenie
nevydala, nič neatidatovala, pri doručení žiadosti nebola ani prítomná. Nemohla preto pristúpiť na
dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej by bola preradená z vedúcej oddelenia na konzultačnú
a poradenskú činnosť. Pristúpením na uvedenú ponuku by priznala svoju vinu. Podľa nej je výpoveď
bola cielená od prvého dňa nástupu riaditeľky do funkcie. Poukázala na to, že jej bola daná výpoveď

dňa 13.06.2013 ale Mgr. G. bol riešený až 18.06.2013. Vyslovila svoj nesúhlas s tvrdením, že porušila
pracovnú disciplínu.

Navrhla preto napadnutý rozsudok zamietnuť a prešetriť správnosť celej záležitosti o neplatnom
skončení pracovného pomeru.

Právny zástupca žalobkyne v odvolaní navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňanaďalšiekonanie.Uviedol,žesúdprvéhostupňavykonanýmdokazovanímdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Tvrdenia o porušení Pracovného poriadku
Sociálnej poisťovne a Etického kódexu Sociálnej poisťovne sa nezakladajú na pravde, lebo žalobkyňa

dodržiavala pracovnú disciplínu, postupovala s náležitou opatrnosťou a v súlade s predpismi Sociálnej
poisťovne. Zamestnancov riadne poučovala, o čom sú vypracované úradné záznamy.

Tvrdil, že konania v rozpore s vnútornými predpismi sa dopustil jej podriadený zamestnanec, o čom
sa ona dozvedela až z podanej sťažnosti. Na jej požiadavku, aby sa vyjadril aj klient, rozhodla sa ho

telefonicky kontaktovať a uskutočnila zisťovanie na mieste za účelom preverenia informácií a to priamo
v konfrontácii s osobou, ktorej bolo potvrdenie vydané.Uviedol ďalej, že žalovaná jej ponúkla najprv preradenie na inú prácu, až keď to odmietla, považovali
jej konanie za porušenie pracovnej disciplíny.

Od júla 2012 bola preradená na pobočku Vranov nad Topľou ako vedúca oddelenia nemocenského
poistenia lebo predchádzajúca vedúca si neplnila svoje povinnosti. Hneď po svojom nástupe poslala
všetkým zamestnancom mail, kde vysvetlila, ako treba postupovať v prípadoch, ak o potvrdenie
nepožiada oprávnená osoba, ale ich rodinný príslušník. Zamestnanec Mgr. V. G. vydal potvrdenie S.
G. za jeho manželku, čo urobil svojvoľne a porušil zákon. Jej nevyplývalo z pracovnej náplne nahrávať

došlú poštu do automatizovaného systému a nemala prístup k žiadnym pečiatkam, preto nemohla
žiadosť opečiatkovať spätným dátumom. Urobil to Mgr. G. a ona ho upozornila, že nesmie nahrať do
automatizovaného systému túto žiadosť. Teda ona zabránila zaevidovaniu žiadosti zo dňa 28.05.2013
s dátumom 22.03.2013. Túto žiadosť osobne doručila poverenej riaditeľke s tým, že Mgr. G. sa dopustil
podvodu a je treba vyvodiť dôsledky. Dôsledky však boli vyvodené voči nej. Poukázala tiež na anonym
oznamujúci jej, že nová riaditeľka pôjde po nej. Písomne upozornila na uvedené aj generálneho riaditeľa

Sociálnej poisťovne, ale bez spätnej väzby. Počas čerpania dovolenky v mesiaci marec 2012, keď prišla
na pracovisko výpomoc zamestnancom, riaditeľkou jej bolo povedané, že keď ešte raz ju uvidí v práci
počas dovolenky, bude to považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Podľa nej išlo o cielený útok
proti jej osobe. Ďalej uviedla, že nebola včas informovaná o seminári, kde mala urobiť prezentáciu a tiež
na to, že pri skúškach Mgr. G. z adaptačnej prípravy mu neboli položené otázky, ktoré ona vypracovala,

ale otázky vypracované vedením.

K otázke jej porušenia pracovnej disciplíny v súvislosti so sťažnosťou pána M. M. uviedla, že jeho
sťažnosť bola opodstatnená iba čiastočne. Menovaný bol viackrát vyzvaný k zabezpečeniu opravy
adresy na doklade dočasnej pracovnej neschopnosti, čo nezrealizoval. Ona nezavinila, že menovaný

nemal vyplatené nemocenské dávky, dala iba pokyn, aby bola došetrená adresa, ktorú informačný
systém vyhodnotil ako zlú. Nič teda neporušila. Podala námietky aj voči porušeniu pracovnej disciplíny
načodostalapísomnúodpoveďzodňa17.04.2013aústnejuriaditeľkaubezpečila,ženičsajejnestane.

Opätovne uviedla, že pri vyžiadaní potvrdenia S. G. o nemocenských dávkach bola predložená

fotokópia občianskeho preukazu jeho manželky, v uvedenom čase nešlo o bývalú manželku. Bolo
zistené, že manželka pána G. spáchala podvod s úmyslom vylákať nemocenské dávky z dobrovoľného
nemocenského poistenia v SR, keď v tej dobe pracovala ako opatrovateľka v F..

Následne zistila, že už dňa 13.02.2013 potvrdenie telefonicky žiadal manžel pani O. G. od Mgr. G. a

už vtedy G. informoval o podvode jeho manželky. Ona ho upozornila na to, že mu nemôže poskytnúť
informácie o jeho manželke a usmernila ho aby sa obrátil na Sociálnu poisťovňu pobočku Humenné,
ako miestne príslušnú na riešenie prípadu jeho manželky.

V ďalšom uviedla, že Mgr. G. krivo vypovedal na súdnom pojednávaní, ona o doručení dodatočnej

žiadosti pána G. nemá vedomosť, bola prekvapená, že sestra pána G. doniesla akúsi žiadosť na ďalší
deň. Po tom zistení upozornila riaditeľku a žiadala vyvodiť dôsledky voči zamestnancovi.

Uviedla, že necíti vinu ani v prvom ani v tomto prípade, žiadne potvrdenie nevydala, nemala vedomosť o
vydaní potvrdenia z marca 2013, nič neantidatovala, pri doručení žiadosti nebola ani prítomná. Nemohla

preto pristúpiť na dohodu o zmene pracovnej zmluvy, lebo by priznala svoju vinu. Má podozrenie, že
jej výpoveď bola cielenou od prvého dňa nástupu riaditeľky do funkcie o čom svedčí aj to, že ona
dostala výpoveď 13.06.2013, ale hlavný vinník Mgr. G. až 18.06.2013. po jej upozornení riaditeľa odboru
ľudských zdrojov Sociálnej poisťovni ústredí Bratislava.

Podľa nej neboli dôvody na výpoveď. Z výbornej a ocenenej zamestnankyne pobočky Humenné sa
stala persona non grata pobočky Vranov nad Topľou. Neporušila Etický kódex ani Pracovný poriadok
a nekonala tak, ako to tvrdí žalovaná. Celé to považuje za zastrašovanie, psychické týranie na
pracovisku, opakované útoky na jej osobu, odstránenie nepohodlných zamestnancov, ktorí poukazovali
na významné porušovania zákonov a vyžadovali ich dodržiavanie.

K odvolaniam boli pripojené prílohy a to mailová pošta medzi žalobkyňou a zamestnancami, žalovaného,
podania žalovanej, a to zaslanie stanoviska k žiadosti, vyjadrenie k námietkam, upozornenia na
porušenie pracovnej disciplíny, rukou písané poznámky.K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná tak, že navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť s tým, že jednoznačne
preukázala porušenie pracovnej disciplíny zo strane žalobkyne. Uviedla, že v odvolaní sa žalobkyňa

nevenuje konkrétnemu porušeniu pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila, ale skutočnostiam
nesúvisiacim s uvedeným. Podľa nej konaním žalobkyne došlo k porušeniu vnútorných predpisov
Sociálnej poisťovne a to v svojvoľnom rozhodnutí o vykonaní konfrontácie medzi podriadeným
zamestnancom a klientom SP na adrese trvalého pobytu klienta v obci S. dňa 27.05.2013 bez
písomného záznamu o jej priebehu a výsledku a bez vedomia jej priameho nadriadeného, t.j.

riaditeľa pobočky, bez cestovného príkazu na pracovnú cestu počas pracovnej doby, alebo po nej
podpísaného riaditeľom pobočky, keďže malo ísť o plnenie pracovných úloh mimo priestorov pobočky,
prekročením jej kompetencie podľa pracovnej náplne, schválení postupov podriadeného zamestnanca
pri neoprávnenom sprístupnení osobných údajov v liste určenom dotknutej osobe, t.j. poskytovanie
neodborných a nekvalifikovaných informácií klientom Sociálnej poisťovne. Aj vypracovaním listu -
odpovede zo dňa 28.05.2013 pre p. G. závažne porušila zákon č. 428/2002 Z.z., konala v rozpore s

uvedeným zákonom a vnútorným predpisom, lebo musela a mala vedieť, že na poskytnutie osobných
údajov je potrebný predchádzajúci súhlas dotknutej osoby, keď p. G. bolo vytýkané, že chybu urobila
ona, keď nedala pobočke SP vo Vranove nad Topľou zákaz na sprístupnenie svojich osobných údajov.
Teda ani žalobkyňa, ktorá pracovala v Sociálnej poisťovni už 17 rokov, ani jej podriadený problematiku
ochrany a poskytovania osobných údajov neovládali.

V ďalšom uviedla, že sťažnosť p. M. bola vyhodnotená ako opodstatnená, zodpovední zamestnanci boli
upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, teda nie tak, ako to tvrdí žalobkyňa, že sťažnosť bola iba
čiastočne opodstatnená. V tejto súvislosti uviedla, že došetrenie adresy v tzv. rajonizácia - rajón 999 nie
je potrebné striktne došetrovať adresy zaradené do tohto rajónu.

Žiadosť p. G. zo dňa 20.05.2013 nikdy nebola evidovaná a vybavovaná v SP, pobočke Vranov nad
Topľou ako sťažnosť, ale išlo o žiadosť (dopyt) podaný podľa Zákona o ochrane osobných údajov.

Poukázala ďalej na to, že o antidatovaní sa prvý krát zmieňuje až p. W. a to v jej oznámení

zo dňa 18.6.2013 - vtedy sa o ňom riaditeľka dozvedela, lebo toto oznámenie bolo odovzdané
priamo do podateľne pobočky, nie do informačno-poradenského strediska NP a bola antidatovaná
žiadosť o vystavenie potvrdenia. Žalobkyňa o antidatovaní pred riaditeľkou pobočky zámerne mlčala a
nepredpokladala, že p. W. doručí pobočke list, v ktorom to oznamuje. Žalobkyňa sa nezmienila ani o
vykonanej svojvoľnej konfrontácií u klienta doma uskutočnenej predchádzajúceho dňa pred 18.06.2013.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len
O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a

bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuly súdu dňa 09.02.2015 zistil, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná

a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť (§ 61 ods. 1,2 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zmien a doplnkov).

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré
by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny môže dať zamestnancovi
výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne
upozornený na možnosť výpovede (§ 63 ods. 1 písm. e) citovaného Zákonníka práce).

Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ
povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo stranyzamestnávateľa do 7 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a
okamžité skončenie pracovného pomeru do 2 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu platí, že k prerokovaniu došlo (§

74 Zákonníka práce).

Skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný
druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť
tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Tak výpoveď ako aj okamžité

skončenie pracovného pomeru musia byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokovaný s príslušným
odborovým orgánom. Dôvod skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom úkone uvedený tak,
aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k
tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý

zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť.

K porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou uvedenom v prejednávanom skončení pracovného pomeru
výpoveďou odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu

patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm.
d) Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä § 81, § 82
Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynmi nadriadeného vedúceho
zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovnej povinnosti zo strany

zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity
(závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z
pracovného pomeru. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej

disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
závisi od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu
pracovnýchpovinností,spôsobaintenzitaporušeniakonkrétnychpracovnýchpovinností,akoajsituácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo
zamestnávateľovi škodu a pod. Súd prvého stupňa v predmetnom spore správne postupoval a to v

zmysle vyššie uvedeného, preto vo veci aj správne rozhodol. Aj podľa názoru odvolacieho súdu boli tu
splnené zákonné podmienky na to, aby žalovaná dala výpoveď žalobkyni z pracovné pomeru podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa manipulovala s klientom,
kontaktovala ich telefonicky i osobnou návštevou, dodatočne požadovala podanie písomnej žiadosti,
uvádzala nepravdivé údaje, kryla nezákonný postup svojho podriadeného, čím konala v rozpore aj s

Etickým kódexom SP a Pracovným poriadkom SP. Bolo preukázané, že žalobkyňa opakovane porušila
pracovnú disciplínu, o čom bola písomné upozornená v posledných 6tich mesiacoch (dňa 26.03.2013),
kde bola upozornená aj na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou aj pri menej závažnom
porušení pracovnej disciplíny.

Povinnosťou vedúcich zamestnancov je okrem iného aj povinnosť zabezpečovať, aby nedochádzalo k
porušovaniu pracovnej disciplíny u podriadených. Konanie žalobkyne je možno jednoznačne hodnotiť
ako konanie, ktorým kryla chybu svojho podriadeného Mgr. G. a za tým účelom iniciovala kontakt s S. G.,
ktorému bolo neoprávnene vydané potvrdenie o osobných údajoch jeho vtedajšej manželky. Žalobkyňa
okrem iného v liste zo dňa 28.04.2013 oznámila O. G., že potvrdenie pre jej manžela bolo vydané aj na

základe predloženej žiadosti, pri tom bolo preukázané, že žiadna písomná žiadosť predložená nebola.
Na zlegalizovanie uvedeného žalobkyňa a jej podriadený Mgr. G. osobne navštívili p. G. s požiadavkou
dodatočne predložiť písomnú žiadosť o vydanie potvrdenia, ktorá následne bola antidatovaná. Podľa
tvrdenia svedka dátumovú pečiatku pretočila žalobkyňa na dátum tak, aby to korešpondovalo s ústnou
požiadavkou G. o vydanie potvrdenia. Aj keď túto skutočnosť namietala žalobkyňa v odvolaní, je

nepochybné, že takouto dátumovou pečiatkou bola žiadosť označená. Či to zrealizoval svedok G. alebo
samotná žalobkyňa bolo síce spochybňované zo strany žalobkyne, ale nepochybné bolo to, že sama
žalobkyňa iniciovala napísanie a doručenie takejto žiadosti u p. G.. Už aj toto jej konanie je potrebnépovažovaťzaporušeniepracovnejdisciplínyvedúcehopracovníkamajúcezanásledokdôvodskončenie
pracovného pomeru zo strany žalovanej.

Odvolací súd ešte uvádza, že ak žalobkyňa poukazuje na svoje poznámky zrealizované 14.02.2013,
kedyužsamaladozvedieťoinformácií,žep.G.zneužilasystémSociálnepoisťovne,jejpovinnosťouako
vedúcej pracovníčky bolo uvedenú informáciu oznámiť žalovanej so záverom na prešetrenie uvedenej
záležitosti.

K ďalším odvolací námietkam odvolací súd uvádza, že žiadne iné okolnosti, ktoré uvádza žalobkyňa
ohľadom jej preradenia na pobočku vo Vranove nad Topľou, jej pracovné aktivity, anonymy, prípadne
to, že pri absolvovaní skúšky neboli použité ňou vypracované otázky, nemôžu ovplyvniť správny záver
súdu pravého stupňa, že skončenie pracovného pomeru žalovanou so žalobkyňou bolo zákonné. Bolo
preukázané, že žalobkyňa bola upozornená na možné skončenie pracovného pomeru v súvislosti so
sťažnosťou p. M.. Ani skutočnosť, že u Mgr. G. došlo k skončeniu pracovného pomeru až o 5 dní neskôr

ako u nej, nie je právne významné, pre toto konanie. Žiadna z týchto okolností nemôže zmeniť nič na
to, že skončenie pracovného pomeru bolo zákonné.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou

aplikácie práva na zistený stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny ( náležitý ) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V prejednávanej veci nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu tak, ako to odvolateľka namietala.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, lebo o všetkých trovách rozhodne súd prvého

stupňa v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.