Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/219/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4101899966
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4101899966.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: P., bytom Z., Z., zastúpený
JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, Strojnícka 8, Bratislava, proti odporcovi: Calmit, spol. s r.o., so
sídlom Gaštanová 15, Bratislava, IČO: 36 172 162, zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom,
Krížna 52, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom
Záhradnícka 31, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
o odvolaní odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. novembra
2013 č.k. 19C/257/2001-666, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom
mimoriadneho zvýšenia bolestného sumu 14.190,40 eura, titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 35.124,97 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo
zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.
V danej veci sa navrhovateľ pôvodne podaným návrhom domáhal mimoriadneho zvýšenia bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 79.189,90 eura, v priebehu konania navrhovateľ

viackrát menil žalobný návrh vo výške uplatnenej sumy zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia a ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa predmetom konania bola suma 54.343,22 eura.
Návrhom si uplatnil nárok v dôsledku zranení utrpených pracovným úrazom dňa 01. 01. 1999.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 04. 01. 1988 pracoval u odporcu ako majster II. výroby. Dňa 01. 01. 1999 v čase o 2.15
hod. chcel ísť výťahom dole, otvoril dvere nákladného výťahu, pričom kabína výťahu sa na 4. podlaží
nenachádzala a navrhovateľ spadol zo 4. podlažia do výťahovej šachty na kabínu výťahu, ktorá sa

nachádzala 1,4 metra nad úrovňou zeme. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v
krvi zo dňa 01. 01. 1999 o 10.00 hod a 10.15 hod. bolo v krvi zistené plynovou chromatografiou 0,01
promile alkoholu. Inšpektorát bezpečnosti práce v protokole zo dňa 02. 02. 1999 o vyšetrení príčin
pracovného úrazu konštatoval, že nezistil žiadne nedostatky zo strany organizácie a konštatoval, že
iná osoba neoprávnene zasiahla do zabezpečovacieho zariadenia šachtových dverí nákladného výťahu
v objekte šachtovej pece a odblokovala šachtové dvere, keď výťah nebol v stanici. MUDr. F. dňa 01.
01. 1999 z oddelenia traumatológie Nemocnice s poliklinikou v Z. klasifikoval úraz navrhovateľa ako

ťažký pracovný úraz. Z fotokópie vyšetrovacieho spisu mal za preukázané, že vec bola uznesením
ČVS: ORP-4/NR-99 zo dňa 14. 04. 1999 odložená, nakoľko nebolo vo veci namieste vybaviť ju inak.
Navrhovateľ pri úraze utrpel viaceré zranenia, z ktorých najzávažnejším bola otvorená zlomenina
predkolenia, klasifikovaná ako zlomenina 3. stupňa (stupeň vyjadruje poškodenie kosti a otvorenúsilne znečistenú ranu s rozsiahlou deštrukciou mäkkých tkanív, často s pridruženým poškodením ciev
a nervov, patrí sme každá otvorená zlomenia s ischémiou - poškodením dodávky kyslíka a veľkým
roztrieštením úlomkov). Táto zlomenina bola spojená s asi 20 cm dlhou ranou, ktorá obnažovala

píšťalu natrhnutím svalových skupín predkolenia. Z ostatných zranení, ktoré neboli liečené operačne,
navrhovateľ utrpel zlomeniny predpriehlavkových kostí ľavej nohy a predpriehlavkovo-priehlavkové
vykĺbenie. Zranenie bolo liečené operačne, celkom 12x, v dôsledku pretrvávajúcich komplikácií bola dňa
18. 09. 2007 indikovaná amputácia ľavej dolnej končatiny v stehne. V dôsledku tejto amputácie trpel
navrhovateľ fantómovými bolesťami, ktoré pretrvávajú doteraz, v súčasnosti je v starostlivosti ortopéda

pre postihnutie kolena a bedrového kĺbu vpravo artrózou kolena 3. stupňa, bedrového kĺbu 2. až 3.
stupňa, bolesťami driekovej chrbtice, na stehne má jazvu po odbere kožných transplantátov 20x10 cm,
je samostatne mobilný s protézou končatiny. Po úraze bol navrhovateľ práceneschopný a dňa 23. 05.
2001 bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou z dôvodu priznania invalidného dôchodku, ktorý
navrhovateľ poberá doteraz. K ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo dňom 01. 02. 2008,
kedy sa mu zahojil kýpeť po amputácii končatiny. U odporcu došlo v priebehu konania najskôr k zmene

obchodného mena a následne bola schválená Zmluva o zlúčení dňa 22. 12. 2003 a bolo rozhodnuté o
zrušení spoločnosti Calmit Žirany s.r.o. bez likvidácie a o jej zlúčení so spoločnosťou Calmit, spol. s r.o.
(odporcu), na ktorú prešlo zápisom do obchodného registra celé obchodné imanie (majetok a záväzky,
vrátane práv a povinností a to i tých, ktoré sú neznáme).
Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 251 ods. 1

zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 190 ods. 1 zákona č.
65/1965 Zb. Zákonník práce v znení platnom ku dňu pracovného úrazu (ďalej len „Zákonník práce“),
§ 191 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, § 193 ods. 1 psím. b/, § 196 Zákonníka práce, § 106 ods.
1, § 444 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „Občiansky zákonník“, § 1,
§ 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a

sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Konštatoval,
že vykonaným dokazovaním nevzhliadol zavinenie na strane navrhovateľa pri vzniku pracovného
úrazu dňa 01. 01. 1999, ktorý bol hodnotený ako zodpovedný pracovník, a ktorý bol proti požívaniu
alkoholu na pracovisku. Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi zo dňa 01.
01. 1999 o 10.00 a 10.15 hod. bolo v krvi navrhovateľa zistené 0,01 promile alkoholu, ktorá hodnota

je z medicínskeho hľadiska bežnou hodnotou, tzv. zbytkovým metabolickým alkoholom, ktorý môže v
závažných a stresových situáciách vznikať ako produkt metabolických procesov v pečeni. V žiadnom
prípade nie je možné konštatovať, že navrhovateľ v čase vzniku úrazu bol pod vplyvom alkoholu.
Navrhovateľ sa na 4. podlaží nachádzal z dôvodu, že išiel skontrolovať pracovníkov v rámci plnenia
si svojich pracovných povinností a nie v súvislosti s oslavou Silvestra. Nemal za preukázané tvrdenie

odporcu, že sám navrhovateľ odblokoval mechanické bezpečnostné zariadenie šachtových dverí, kto
tento zásah vykonal, sa preukázať nepodarilo a v konečnom dôsledku nemal za preukázané tvrdenie
odporcu,žebynavrhovateľniesolzodpovednosťnavznikupracovnéhoúrazuažesiškoduspôsobilsám
svojim protiprávnym konaním. Tieto tvrdenia si osvojil aj vedľajší účastník, súd prvého stupňa ich však
vyhodnotil ako účelové poukazujúc na skutočnosť, že vedľajší účastník navrhovateľovi čiastočne plnil

spoluvsume2.218,18eura.Vdanomprípadejepredmetomkonanianároknavrhovateľanamimoriadne
zvýšenie náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo patrí do právomoci súdu. Na
určenievýškybodovéhoohodnoteniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniabolivpredmetnej
veci vykonané viaceré znalecké dokazovania znalcami, ktorí podali písomné znalecké posudky (MUDr.
Orbán, MUDr. Čáder z odboru traumatológie a MUDr. Strhana z odboru psychiatrie). Súd vychádzal

zo znaleckého posudku MUDr. Čádera, keďže MUDr. Orbán použil nesprávny právny predpis a zo
znaleckého posudku MUDr. Strhana. MUDr. Čáder základné bodové ohodnotenie bolestného určil vo
výške 608,75 bodov, čo pri hodnote 30,- Sk a pri 30-násobnom zvýšení predstavuje sumu 18.186,12
eura, z ktorej sumy odpočítal súd prvého stupňa sumu 746,86 eura predstavujúcu plnenie vedľajšieho
účastníka. 30-násobok bolestného predstavuje sumu 17.439,26 eura. Vzhľadom na akceptovanú

námietku premlčania vznesenú zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka, považoval súd za premlčanú
iba sumu nad 14.190,40 eura. V časti sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal súd prvého stupňa
z počtu bodov 975 z posudku MUDr. Čádera a z počtu bodov 250 za psychické potiaže z posudku
MUDr. Strhana, spolu 1225 bodov, čo pri hodnote bodu 30,- Sk a pri 30-násobnom zvýšení predstavuje
sumu 36.596,29 eura, od ktorej odpočítal plnenie vedľajšieho účastníka vo výške 1.471,32 eura. 30-

násobok sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 35.124,97 eura, ktorú aj navrhovateľovi
priznal a v časti sumy 0,11 eura súd návrh ako premlčaný zamietol. K odporcom a vedľajším účastníkom
vznesenej námietky premlčania, ktorí tvrdili, že nárok navrhovateľa je premlčaný nad sumu 1.049.925,-
Sk, súd prvého stupňa konštatoval, že táto je iba sčasti opodstatnená. Navrhovateľ podaním zo dňa 24.03. 2009, teda v lehote do dvoch rokov od ustálenia zdravotného stavu (zdravotný stav navrhovateľa
bol ustálený dňa 01. 02. 2008 podľa konštatovania znalcov), rozšíril návrh na sumu 54.994,53 eura,
následne podaním zo dňa 26. 09. 2011 zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 5.676,16 eura späť

a predmetom konania ostala suma 49.315,37 eura, z toho titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 35.124,97 eura a titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného sumu
14.190,140 eura. Následne podaním zo dňa 08. 10. 2013 rozšíril návrh na sumu 54.343,22 eura, ktoré
rozšírenie bolo vykonané po uplynutí lehoty dvoch rokov od ustálenia zdravotného stavu, preto súd
návrh navrhovateľa prevyšujúci sumu 49.315,37 eura ako premlčaný zamietol, a to v časti bolestného

vo výške 5.027,74 eura a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia a vo výške 0,11 eura. K námietke
odporcu a vedľajšieho účastníka, že znalec MUDr. Čáder ako traumatológ nemohol hodnotiť fantómové
bolesti navrhovateľa, konštatoval, že fantómové bolesti sú priamym následkom po amputácii končatiny,
s ktorých liečbou sa stretáva každý traumatológ, ortopéd aj chirurg, liečbu tohto stavu vedie lekár -
odborník pre liečbu chronickej bolesti, okrem iných aj traumatológ, nakoľko fantómové bolesti nesúvisia
s neurologickým ochorením, alebo s ochorením nervov, ale sú priamo vyvolané stratou končatiny,

preto je toho názoru, že MUDr. Čáder bol kompetentný tieto bolesti hodnotiť. K výške 30-násobku
zvýšenia základného bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol,
že navrhovateľ v dôsledku utrpených zranení si vytrpel komplikovanú liečbu, jeho zdravotný stav sa aj v
priebehu konania vyvíjal, otvorená zlomenina kosti predkolenia sa nehojila, kosť bola infikovaná, liečba
si okrem iného vyžadovala užívanie veľkého množstva antibiotík, čo viedlo k poškodeniu iných orgánov,

napr. obličky a skončila sa amputáciou poškodenej končatiny. Navrhovateľ bol a je i teraz obmedzovaný
vo všetkých oblastiach života, či už v rodinnom živote, keď sa nemohol riadne venovať deťom tak, ako
do úrazu, nemohol s nimi podnikať žiadne aktivity, dovolenky, podujatia, zmenil sa aj povahovo, čo viedlo
k zhoršeniu jeho vzťahu s deťmi aj s manželkou. Nedokázal zabezpečiť rodinu po finančnej stránke tak,
ako pred úrazom, jeho liečba bola finančne nákladná, v dôsledku čoho trpela rodina. Navrhovateľ je

odkázaný na pomoc rodinných príslušníkov, je obmedzený v spoločenskom živote, má protézu dolnej
končatiny, nedokáže však na nej dlho chodiť, stáť, obťažujú ho i naďalej fantómové bolesti, na stehne
má jazvu. Nastala u neho trvalá zmena osobnosti po traumatickom zážitku, z dôvodu hanby, pocitu
menejcennosti a ľútosti vyvolávajúcej pohľad na pahýľ po amputovanej končatine, sociálne sa izoluje,
vyhýba sa spoločnosti a cudzím ľuďom, čím absolútne vylúčil aktivity spojené s odhaľovaním postihnutej

končatiny. Je obmedzený v navštevovaní podujatí a činností vyžadujúcich si dlhodobé chodenie, státie,
nedokáže vykonávať práce v záhrade, venovať sa murárskych prácam. Porucha osobnosti je trvalá a
farmakoterapia bude mať do budúcnosti iba preventívny význam. Pred úrazom silné rodinné vzťahy
sa zmenili po úraze na citové odcudzenie rodinných príslušníkov, v rodine absentuje jeho rola otca. O
náhrade trov konania podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení

neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním odporca vytýkajúc súdu prvého stupňa absenciu
rozhodnutí o pripustení či nepripustení zmeny petitov, majúcu za následok nesprávne posúdenie
otázky premlčania. Vytýka súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť a zmätočnosť dôvodov v časti

spoluzavinenia navrhovateľa. Namieta, že úvahy súdu nemôže nahrádzať rozsah vykonaného
dokazovania, keď súd konštatoval, že hodnota alkoholu krvi navrhovateľa 0,01 promile zodpovedá
hodnote bežného zbytkového metabolického alkoholu. Pri tomto hodnotení súd nevzal do úvahy,
že skúška bola vykonaná až o 10,15 hod., teda 10 hodín po polnoci, súd nedostatočne vyhodnotil
existujúce skutkové zistenia, keďže neskúmal skutočný rozsah požitia alkoholu v čase úrazu. Poukázal

na skutočnosti, že jedine sám navrhovateľ mohol neoprávnene odblokovať výťah, keď prišiel ako
posledný a odchádzal ako prvý a teda buď na otvorené dvere na výťahu zabudol alebo tam spadol z
vlastného zavinenia. Na základe týchto skutočností odporca nemôže niesť zodpovednosť za škodu na
zdraví, ktorú si navrhovateľ spôsobil sám svojim protiprávnym konaním. Výhrady má tiež k výsledkom
znaleckých dokazovaní a k voľnej úvahe súdu, ktorými odpovedá na odborné otázky, ktoré sú mimo

jeho kompetencie, keď sudca nie je a nemôže byť odborne disponovaný na zodpovedanie otázok
patriacich do úplne iného odboru, navyše sám znalec vo svojej výpovedi uviedol, že vec nekonzultoval
s neurológom. Namieta, že navrhovateľ sa k indikovanej diagnóze spočívajúcej v tzv. trvalej poruche
osobnosti neliečil, čím prispel k zníženiu negatívnych dôsledkov na svoju osobnosť. Vytýka súdu prvého
stupňa, že rozsudok by mal reflektovať stav ku dňu jeho vyhlásenia, pričom medzi znaleckým skúmaním

MUDr. Strhana a vyhlásením rozsudku vo veci samej prešli viac ako štyri roky. Nesúhlasí s 30-násobným
zvýšením a vytýka súdu, že nie je z rozsudku zrejmé, prečo práve 30-násobok zvýšenia priznal.
Nezodpovedaná zostala otázka príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia navrhovateľa v dôsledku
úrazu a následnými operačnými liečeniami. Odporca nemal žiadny vplyv na spôsob liečby navrhovateľa,teda nemohol ovplyvniť opakovanú konzervatívnu liečbu, s ktorou je spojený škodový následok - bolesť,
namiesto konečnej radikálnej liečby vo forme amputácie, z čoho vyplýva, že nemôže zodpovedať za
prípadné bolesti spôsobené zvolenou liečbou, z dôvodu absencie príčinnej súvislosti môže zodpovedať

iba za následok. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, prípadne aby návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním i vedľajší účastník, Sociálna poisťovňa, domáhajúc
sa, aby odvolací súd v časti priznania náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia zo

základného bodového hodnotenia zrušil prvostupňový rozsudok a v tejto časti konanie zastavil a po
právoplatnosti vec v tejto časti postúpil príslušnému orgánu - Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra a v
časti priznania mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konaniearozhodnutie,prípadneabyžalobnýnávrhvtejtočastizamietolaodporcovipriznalnáhradutrov
konania. Stotožnil sa s dôvodmi odporcu v podanom odvolaní týkajúcich sa procesných zmien žalobných

petitov zo strany navrhovateľa a rozhodovania súdu prvého stupňa o týchto návrhoch. Namieta, že
v priebehu celého konania žiadal, aby súd rozhodol najskôr o základe a určil rozsah zodpovednosti
zamestnávateľa (odporcu, a o tom, či táto zodpovednosť zamestnávateľa nie je znížená o mieru
viny poškodeného navrhovateľa), ďalej aby súd rozhodol o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu na zdraví v dôsledku uvedeného pracovného úrazu navrhovateľa, nakoľko v konaní bolo

preukázané, že zamestnávateľ sa minimálne sčasti zbavil svojej zodpovednosti, keďže navrhovateľ
priznal, že si s kolegami pripil šampanským, čo znamená, že v čase vzniku úrazu bol pod vplyvom
alkoholu. Poukázal na skutočnosť, že skúška na prítomnosť alkoholu v krvi bola vykonaná až o 10
hodín po úraze. Odôvodnenie súdu v časti neurčenia viny navrhovateľa tým, že Sociálna poisťovňa
už plnila a aj plní, považuje za zavádzajúce a účelové, pretože Sociálna poisťovňa plní zatiaľ iba

úrazovú rentu v mesačných plneniach, ktorá sa pretransformovala z náhrady za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti a ktorú začala vyplácať ešte Allianz - Slovenská poisťovňa. Nesúhlasí s
určením bodového hodnotenia znalca MUDr. Čádera a toto považuje za nesprávne. Namieta, že nárok
na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, keďže k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo
až v roku 2008, nie je nárokom na náhradu škody na zdraví upraveným Zákonníkom práce, ale ide už o

dávku úrazového poistenia, kde rozhodovaciu právomoc má Sociálna poisťovňa v súlade s § 178 ods. 1
písm.a/bod3zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoisteníavtejtočastimalsúdzastaviťkonanie.Namieta
rozhodnutie súdu prvého stupňa o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť, v ktorej súvislosti citoval
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 117/2000 zo dňa 26. 02. 2002, v ktorom
konštatoval, že existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky nezakladá aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia
za bolesť a naopak. V časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
nestotožnil s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa, nesúhlasiac s bodovým
ohodnotením znalca, namietajúc nedostatok kompetencie súdu rozhodovať aj o základnom nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, neprihliadnuc na poberanie invalidného dôchodku

navrhovateľom. Je toho názoru, že neboli preukázané dôvody na mimoriadne zvýšenie náhrady za
bolesť, ani na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a súdu prvého
stupňa vytkol neodôvodnené a neprimerané zvýšenie týchto nárokov. Pre prípad, že odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, žiada pripustiť dovolanie a zároveň sformuloval otázky zásadného
právneho významu:

1/ Či je skutkovo a právne správne posúdený základ nároku o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť
a o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, za ktoré má v plnom rozsahu
zodpovedať odporca ako vtedajší zamestnávateľ podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, keď
súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal a nesprávne právne vyhodnotil plný rozsah zodpovednosti
odporcu ako zamestnávateľa za uvedený pracovný úraz a nezistil žiadne zavinenie navrhovateľa, i keď

z jednotlivých zistení skutkového stavu je jednoznačne zrejmé aj zavinenie navrhovateľa, teda či sa
odporca ako zamestnávateľ nezbavil čiastočne alebo úplne svojej zodpovednosti v zmysle príslušných
ustanovení vtedy platného Zákonníka práce?
2/ Či je skutkovo a právne správne posúdený základ nároku o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť
a o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, za ktoré má zodpovedať

odporca ako vtedajší zamestnávateľ podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, keď súd prvého
stupňa sa nedostatočne zaoberal a nesprávne právne vyhodnotil priamu príčinnú súvislosť medzi
poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu navrhovateľa zo dňa 1. januára 1999 a následkami,
ktoré mali byť spôsobené výlučne týmto pracovným úrazom, keď počas súdneho konania vzniklapochybnosť, že viaceré následky poškodenia zdravia mohli vzniknúť navrhovateľovi aj oneskoreným
rozhodnutímsamotnéhonavrhovateľaanáslednetýmajoneskorenýmposkytnutímpotrebnejzdravotnej
starostlivosti zo strany príslušného zdravotníckeho zariadenia?

3/ Či je súd príslušný rozhodovať aj o základnom nároku na náhradu za bolesť a o základnom nároku
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu pracovného úrazu navrhovateľa (pretože
súd prvého stupňa rozhodol o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia aj
zo základného počtu bodov za tie položky, ktoré boli hodnotené až v tomto súdnom konaní príslušnými
znalcami - MUDr. Čáderom a MUDr. Strhanom - o ktorých mala rozhodovať Sociálna poisťovňa, pobočka

Nitra z vyššie uvedených objektívnych dôvodov nerozhodla), keď nárok na ne vznikol po 31. 12. 2003,
už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého podľa ustanovenia §
178 ods. 1 písm. a/ bod 3 - do pôsobnosti príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne patrí rozhodovať
v prvom stupni o úrazových dávkach, okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty (podľa §
13 ods. 3 písm. h/ citovaného zákona o sociálnom poistení - z úrazového poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky a to i náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia)?

K odvolaniu odporcu a odvolaniu vedľajšieho účastníka sa v písomnom podaní vyjadril navrhovateľ
uvádzajúc, že obaja odvolatelia vo svojich prednesoch iba opakujú to, čo uvádzali počas celej doby
dlhotrvajúceho súdneho sporu a súd prvého stupňa sa s ich námietkami v rozsudku dostatočným

spôsobom vysporiadal a svoje rozhodnutie relevantným spôsobom odôvodnil. Dodal, že procesné
zmeny návrhu boli vykonávané na základe výsledkov znaleckých dokazovaní, ktorých výsledky
odvolateliavždyaneustálespochybňovalianesúhlasilisnimi.Súdpriposudzovanínárokuniejeviazaný
ani základným počtom bodov, ktorý stanoví posudzujúci lekár a rozhodnutie je riadené voľnou úvahou
súdu.Nestotožnilsastvrdeniamiodvolateľovauviedol,žeprávnyzákladuplatňovanéhonárokuboldaný

od začiatku. Odporca, v tom čase zamestnávateľ navrhovateľa, za škodu na zdraví zodpovedá podľa §
190 vtedy platného Zákonníka práce, ide o objektívnu zodpovednosť a s poukazom na § 191 Zákonníka
práce odporca v konaní nepreukázal, že poškodený navrhovateľ porušil právne alebo ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia,
že ide o zavinené porušenie predpisov zo strany navrhovateľa, že navrhovateľ bol s týmito predpismi

riadne oboznámený, že odporca sústavne vyžadoval znalosť týchto predpisov, že odporca sústavne
kontroloval znalosť týchto predpisov, že odporca sústavne vyžadoval dodržiavanie týchto predpisov, že
odporca sústavne kontroloval ich dodržiavanie a že uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
V konečnom dôsledku odporca sám pracovný úraz uznal čo do právneho základu, nakoľko tento
oznámil vtedajšiemu správcovi a vykonávateľovi zákonného poistenia zodpovednosti za pracovné úrazy,

Slovenskej poisťovni, a.s. a táto vykonala šetrenie, kde ustálila, že sa jedná o pracovný úraz, za ktorý
jednoznačne a plne zodpovedá odporca, pričom spoluvina poškodeného - navrhovateľa zistená nebola.
Tvrdenia odvolateľov o výlučnom zavinení si zranenia navrhovateľom, prípadne jeho spoluviny, sú
ničím nepodložené a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odporca v priebehu konania viackrát
poukázal na požívanie alkoholických nápojov navrhovateľom a že pracovný úraz bol spôsobený, resp.

jednou z jeho príčin bolo práve požitie alkoholických nápojov zo strany navrhovateľa. Odporca však
žiadnym spôsobom v priebehu celého konania toto tvrdenie nepreukázal, neuniesol bremeno svojich
tvrdení, že navrhovateľ porušil v danom mieste a čase konkrétnu právnu povinnosť majúcu vzťah k
jeho zamestnaniu a toto porušenie podstatne prispelo k vzniku pracovného úrazu. V danom prípade
sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu bez predpokladu zavinenia, a preto mal práve odporca

zabezpečiť, aby nikto, ani neznáma osoba, nemohla odblokovať výťah a s výťahom manipulovať.
Vyjadrenia odvolateľov k záverom znaleckých posudkov v plnom rozsahu odmieta. K tvrdeniam
vedľajšieho účastníka o kompetencii súdu o rozhodovaní o bolestnom v jeho základnom odškodnení
považuje za scestné, nakoľko nikto vedľajšiemu účastníkovi nebránil, aby sa nárokmi zaoberal, veď je
od samotného začiatku sporu jeho účastníkom a všetky podklady mal k dispozícii. To preukazuje, že

vedľajší účastník, i keď tak urobiť mohol a mal, nič neurobil a nechcel tak urobiť. V časti základného
bodového hodnotenia bolestného žiada, aby súd zastavil konanie, čo znamená, že ak by aj k tomuto
došlo, následne by určite namietal premlčanie tohto nároku a nedal navrhovateľovi - poškodenému
to, čo mu prináleží. K pripusteniu dovolania vedľajším účastníkom uvádzal, že uvedená problematika
takéhoto prípadu a obdobných prípadov bola a je jednoznačne vyriešená a k danej problematike je

viacero desiatok súdnych rozhodnutí. Je toho názoru, že uplatnené nároky na mimoriadne zvýšenie
bolestného a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sú plne opodstatnené a to aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že súdny spor trvá už dlhých 13 rokov, spôsobené aj neopodstatnenými
obštrukciami zo strany odporcu a vedľajšieho účastníka spochybňovaním osoby znalcov, znaleckýchposudkov a tej skutočnosti, že navrhovateľ už v budúcnosti nebude mať žiadnu inú možnosť domôcť
sa iného spravodlivého odškodnenia. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a navrhovateľovi
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolania podaného odporcom a vedľajším účastníkom (§ 205 ods. 1, ods. 2
OSP), súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm.

a/ OSP) podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej
v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie odporcu a vedľajšieho
účastníka nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a z
takto zisteného stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Vecnú
správnosť napadnutého rozsudku neboli spôsobilé spochybniť ani námietky vedľajšieho účastníka a
odporcu o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke právomoci súdu, v otázke premlčania ani v
otázke primeranosti uplatneného mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa
obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplňuje, že súd správne posudzoval vec pre existenciu zodpovednosti

odporcu za škodu, a to tak podľa vtedy plateného Zákonníka práce a vyhlášky č. 32/1965 Zb., keďže
zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
nadobudol účinnosť dňom 1. augusta 2004 a pracovný úraz sa stal dňa 01. 01. 1999.

V danej veci je predmetom konania mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia za zranenia, spôsobené pracovným úrazom, ktoré navrhovateľ utrpel dňa 01. 01. 1999 na
pracovisku u odporcu, s ktorým bol v pracovnom pomere.

Odvolací súd, zaoberajúc sa námietkami vedľajšieho účastníka uvedenými v odvolaní, sa
najskôr vysporiadal s námietkou právomoci súdu rozhodovať v tejto veci o uplatnenom nároku.

Vzhľadom na predmet sporu, ktorým je nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. , patrí do právomoci súdu (§ 7 ods. 1 OSP). Vedľajší účastník síce nespochybňoval, že do jeho právomoci

patrí len rozhodovanie o základnom bodovom hodnotení a do právomoci súdu rozhodovanie o
mimoriadnom zvýšení odškodnenia, nesúhlasil však s tým, že súd môže v rámci rozhodovania o
mimoriadnom zvýšení odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia uplatňovaného z
titulu pracovného úrazu rozhodovať aj o základnom bodovom hodnotení, ktoré je od účinnosti zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení (účinný od 01. 01. 2004) dávkou úrazového poistenia, o ktorej prísluší zo zákona rozhodovať
Sociálnej poisťovni. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ sa domáha voči
odporcovi ako bývalému zamestnávateľovi náhrady škody (po pripustení zmeny žaloby) vo výške
54.343,22 eura za mimoriadne zvýšenie bolesti a za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatneniatitulomodškodneniapracovnéhoúrazu,ktorýutrpeldňa01.01.1999.Obanárokypredstavujú

30-násobné zvýšenie základného bodového hodnotenia podľa znaleckého posudku znalca MUDr.
Čádera a MUDr. Strhana. Toto základné bodové hodnotenie je vyššie, ako bol lekársky posudok,
na základe ktorého Slovenská poisťovňa dňa 05. 04. 2000 priznala navrhovateľovi náhradu z titulu
bolestného celkom 750 bodov za jeden bod, spolu 22.500,- Sk a z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia za 985 bodov v celkovej sume 29.550,- Sk, zvýšenie podľa § 6 vyhlášky o 50%, t.j.

492,5 bodov v sume 14.775,- Sk, t.j. odškodnenie spolu v sume 66.825,-Sk. V tomto oznámení
Slovenská poisťovňa konštatovala zistenie, že u navrhovateľa išlo o pracovný úraz. V priebehu konania
bolo v danej veci vypracovaných viacero znaleckých posudkov, súd prvého stupňa však správne
vychádzal z naposledy vypracovaného znalcom MUDr. Čáderom, traumatológom a MUDr. Strhanom,psychiatrom. Námietku vedľajšieho účastníka, týkajúcu sa nesprávneho bodového ohodnotenia bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia odvolací súd neakceptoval dôvodiac, že práve k otázke bodového
ohodnotenia jednotlivých utrpených bolestí a k otázke bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia navrhovateľa boli pribratí do konania znalci z odboru traumatológie a psychiatrie, ktorí
mali podať súdu odborný znalecký posudok práve k bodovému ohodnoteniu. Znalec MUDr. Čáder na
svojich záveroch zotrval, keď v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 30. 09. 2013 vysvetlil svoj
postup pri určovaní bodového hodnotenia a zodpovedal na otázky tak odporcu, ako aj vedľajšieho
účastníka. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, keď vychádzal z

bodového hodnotenia určeného znalcami, za správny. Taktiež námietku vedľajšieho účastníka, že
súd nemôže vychádzať zo základného bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia určeného znalcami, pretože rozhodovať o základnom bodovom hodnotení patrí do právomoci
Sociálnej poisťovne, a preto mal v tejto časti konanie zastaviť a vec postúpiť Sociálnej poisťovni,
nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Vzhľadom na žalované sumy, ktoré predstavujú len mimoriadne
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, nemal akú časť (v peňažnom vyjadrení)

súd postúpiť, pretože navrhovateľ nežiadal prisúdiť základné bodové hodnotenie v určitej sume a
osobitne mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia, navyše za situácie, že
Slovenská poisťovňa (v tom čase orgán príslušný na vyplatenie odškodnenia za pracovný úraz podľa
vtedy platného Zákonníka práce) konštatovala, že ide o pracovný úraz a poškodeného navrhovateľa
odškodnila titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej sume 66.825,- Sk. Pokiaľ

vedľajší účastník namieta, že o odškodnení navrhovateľa v základnom bodovom ohodnotení nemohol
rozhodnúť, pretože neboli vyriešené predbežné otázky podstatné pre toto rozhodnutie (neuvádza, kto by
ich mal vyriešiť), túto obranu súd nepovažuje za dôvodnú, pretože ak je v právomoci Sociálnej poisťovne
rozhodovať o základnom bodovom hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, je aj v
jej právomoci posúdiť „predbežné otázky“ podstatné pre takéto rozhodnutie. Súd prvého stupňa v tomto

konaní, predmetom ktorého je mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
bol oprávnený zaoberať sa otázkou, z akého základného bodového hodnotenia bude vychádzať pri
rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, za ktorým
účelom pribral do konania znalcov z odboru traumatológie a psychiatrie.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, ktorý obaja odvolatelia uviedli v odvolaniach a to, že súd nedostatočne
zistil rozsah zodpovednosti odporcu ako zamestnávateľa za pracovný úraz navrhovateľa (§ 196 ods. 1
písm. a/ a ods. 2 Zák. práce), odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa sa touto otázkou dostatočne
zaoberal a správne ustálil, že úraz, ktorý navrhovateľ dňa 01. 01. 1999 utrpel, je pracovným úrazom,
za ktorý výlučne zodpovedá odporca, ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa (odporcu), ktorej

sa odporca nezbavil ani čiastočne, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa navrhovateľ ako
zamestnanec nejakou mierou podieľal na jeho pracovnom úraze. Ani odporca, ani vedľajší účastník v
konaní nepredložili žiadny dôkaz preukazujúci ich tvrdenia, že navrhovateľ v čase vzniku pracovného
úrazubolpodvplyvomalkoholu,resp.sisámsvojimkonaním(odblokovanímdverívýťahu)úrazspôsobil.
Súd prvého stupňa pri tomto rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, keď tak

výsluchmi svedkov (z ktorých ani jeden nepotvrdil, že by v inkriminovanú noc pili alkohol), tak protokolom
o skúške na alkohol v krvi mal za preukázané, že navrhovateľ alkoholické nápoje v predmetnú noc
nepožíval. Skutočnosti, ktoré by zakladali spoluvinu poškodeného (navrhovateľa), neboli preukázané
ani výsledkami vykonaného vyšetrovania pracovného úrazu Inšpektorátom bezpečnosti práce a ani
vyšetrovaním vedeným policajnými orgánmi. Iba samotné tvrdenie odporcu a vedľajšieho účastníka v

tomto smere nemôže zakladať zbavenie sa zodpovednosti odporcu za pracovný úraz navrhovateľa, a
to ani čiastočne.

Odvolací súd, vzhľadom na dôvody odvolania týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia otázky
premlčania, dodáva, že súd prvého stupňa správne aplikoval na danú vec ustanovenie § 106 ods. 1 Obč.

zákonníka a v tejto časti svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnil a odvolací súd sa s týmito dôvodmi
stotožnil.

K námietke odporcu a vedľajšieho účastníka o neprimeranosti zvýšenia odškodnenia za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku základného bodového hodnotenia, odvolací

súd uvádza, že súd prvého stupňa hodnotil každý z týchto nárokov osobitne, podľa kritérií v zmysle
vyhlášky č. 32/ 1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení
neskorších zmien, ktorá sa na danú vec vzťahuje. V prejednávanej veci na náhradu za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu, ktorý utrpel navrhovateľ dňa 01. 01. 1999, jepotrebné aplikovať ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. a to s poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (účinný od 01. 08. 2004).

Zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach (§
11 ods. 1) upravuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide
o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy. Týmto predpisom je vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších
zmien, účinnej ku dňu vzniku pracovného úrazu.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečení alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v

prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu
liečenia.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé

dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 30,- Sk za jeden bod.

Podľa § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 120 000 Sk; z toho odškodnenie

za bolesť nesmie presiahnuť sumu 36.000,- Sk.

Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Odškodňovanie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia má osobitné miesto v komplexe
súkromnoprávnych nárokov subjektu, ktorému bola spôsobená škoda na zdraví. Občiansky zákonník
v ustanovení § 444
a Zákonník práce v ustanovení § 198 ods. 1 (v znení do 1. 1. 2004), priznáva jednorazové

odškodnenie vytrpených bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa
poskytuje odškodnenie bolesti a zvlášť podmienky pre odškodnenie SSU. Rovnako osobitne stanovuje
zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je
podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Vo výnimočných

prípadoch, hodných mimoriadneho zreteľa, môže súd odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené
najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet
bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy a to podľa vlastnej úvahy.

Súd prvého stupňa pri úvahe o výške násobku zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného

vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Čádera a MUDr. Strhana, z charakteru zranení a pretrpenej
bolesti. Znalec v znaleckom posudku podrobne uviedol a ohodnotil jednotlivé zranenia navrhovateľa,
ktoré v súvislosti s úrazom utrpel, ktoré majú jednoznačne charakter ťažkých zranení, z ktorých
najzávažnejšie zranenie - otvorená zlomenina predkolenia ľavej dolnej končatiny 3. stupňa vyústila doamputácie postihnutej končatiny. S poukazom na vytrpené silné a dlhotrvajúce a stále pretrvávajúce
bolesti, podrobne znalcami uvedené, aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval 30-
násobné zvýšenie bolestného za primerané a adekvátne utrpeným zraneniam a z toho vyplývajúcim

útrapám. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečenia
alebo odstraňovania jeho následkov. Takto zvýšená náhrada za bolesť je aj podľa názoru odvolacieho
súdu primeraná s ohľadom aj na doterajšiu súdnu prax. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením
vedľajšieho účastníka konania, že v danej veci navrhovateľovi nepatrí odškodnenie za bolesť podľa
§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. ,

pretože v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ v dôsledku zranení pretrpel mučivé a trýznivé
bolesti, a preto nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver
vedľajšieho účastníka nie je správny, a to za situácie, že v podanom odvolaní žiadne konkrétne dôvody
pre tento svoj záver neuviedol. Odvolací súd námietku odporcu vznesenú v podanom odvolaní a
týkajúcu sa zmätočnosti a nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
práve v časti určenia výšky násobku mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia neakceptoval, túto považoval iba za účelovú, keďže súd prvého stupňa v odôvodnení
dostatočným spôsobom zdôvodnil 30-násobné zvýšenie odškodnenia a to najmä s poukazom na
znalecké dokazovanie.

Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na 30-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací

súd uvádza, že aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za správne, pretože
takéto zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa je vzhľadom na nenapraviteľné,
nezvrátiteľné, trvalé a vážne dôsledky, ktoré po úraze zasiahli navrhovateľa, primerané. Súd pritom
zohľadnil závery znalcov MUDr. Čádera a MUDr. Strhana, ktorí konštatovali, že zranenia, ktoré
navrhovateľ utrpel a následná amputácia dolnej končatiny, nesporne ovplyvňujú kvalitu života

navrhovateľa a viedli k trvalej invalidite. Zranenie utrpel navrhovateľ vo veku 34 rokov, teda v
produktívnom veku, pred zranením bol zdravý a aj keď je jeho zdravotný stav teraz stabilizovaný,
nie sú predpoklady výraznejšej zmeny v zmysle zlepšenia poúrazových trvalých následkov. Podľa
znaleckého posudku MUDr. Strhana úraz zanechal u navrhovateľa psychické dôsledky - trpí poruchou
osobnosti, liečenie navrhovateľa bolo sprevádzané nielen traumatologickými, ale aj psychickými

komplikáciami, zistené psychické zmeny sú trvalého charakteru a spôsobili zmeny vo všetkých
oblastiach života navrhovateľa a to tak v rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote. Vychádzajúc
z týchto skutočností, aj odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady,
za ktorých možno zvýšiť výšku odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7
ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb..

Odvolací súd sa s odôvodnením
súdu prvého stupňa v tejto časti napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil a považuje ho za
dostačujúce a preskúmateľné.

K ostatným námietkam vznesených odvolateľmi (napr. že navrhovateľ si sám spôsobil následné útrapy

nedostatočnou a neefektívnou liečbou, že odporca nemal žiaden vplyv na spôsob liečby navrhovateľa)
odvolací sú nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať, keďže tieto námietky nie sú vo vzťahu k predmetu
konania a vo vzťahu k zisteným skutkovým a právnym záverom opodstatnené a sú iba účelové.

Vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní žiadal, aby v prípade vydania potvrdzujúceho rozsudku

pripustil odvolací súd dovolanie z dôvodu právnej otázky zásadného významu, ktorú formuloval
v odvolaní. Odvolací súd návrhu na pripustenie dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku
nevyhovel, pretože navrhované otázky nepovažoval za otázky zásadného právneho významu. Odvolací
súd len dodáva, že ak účastník konania návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací
súd ho nie je povinný akceptovať. Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania nepriznáva procesné

oprávnenie domôcť sa vyslovenia prípustnosti dovolania a rozhodovacia prax najvyššieho súdu zaujala
vo vzťahu k potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu záver, že ak odvolací súd vo výroku svojho
potvrdzujúcehorozsudkuprípustnosťdovolanianevysloví,dovolacísúdniejeoprávnenýskúmať,čiideo
vec zásadného právneho významu (porovnaj R 38/1993, NS SR sp. zn. 3Cdo/ 225/2009, 3Cdo/20/2011,
3 Cdo/146/2013).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a závery, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.Pretože odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 OSP, odvolací súd o trovách odvolacieho konania
nerozhodol, ale o nich rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.