Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/828/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114201180
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114201180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa : COFIDIS,
a.s., so sídlom 811 03 Bratislava, Suché mýto 1, IČO : 36 816 337, zastúpený splnomocnenou
Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom 931 01 Bratislava, Vlárska 32, IČO : 36 866 881,
proti odporcom : v 1. rade : S. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. - X., K. Q. F. XXX, v
2. rade : D. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. - X., K. Q. F. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcov : Združenie spotrebiteľov Slovenska, občianske združenie, so sídlom
974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166, zastúpené splnomocneným advokátom Mgr.

Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária 874 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o
zaplatenie 240,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 29.04.2014 proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 13C/26/2014-37 zo dňa 11.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho
konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdnávrhzamietolvcelomrozsahuakonedôvodný.Súdvodôvodnení
rozsudku konštatoval, že Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2007 právne

posúdil v zmysle zákonných kritérií obsiahnutých v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu 31.12.2007 a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmetná
zmluva neobsahuje ustanovenie ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva odkazuje len na
určenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle článku 5.4 Všeobecných obchodných podmienok,
pričom z tohto článku je zrejmé, že ani tu nie je vyjadrená RPMN jednoznačným spôsobom a
upravuje len spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom na absenciu obligatórnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danej veci súd poskytnutý úver považoval za bezúročný

a bez poplatkov. Následne potom súd konštatoval, že pokiaľ odporcovia v 1. a 2. rade podľa tvrdenia
samotného navrhovateľa zaplatili na uvedený úver sumu 930,61 eur, pričom navrhovateľ im vyplatil
úver vo výške 663,88 eur, odporcovia plnili na tento úver vo väčšom rozsahu, ako im bol poskytnutý. Z
uvedeného dôvodu potom súd nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a rozhodol o náhrade trov
prvostupňového konania, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretože navrhovateľ v konaní úspešný nebol, preto právo na náhradu trov konania nemal a odporcovia
v 1. a 2. rade ako úspešní účastníci si náhradu trov konania neuplatnili.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie a namietal

nesprávne právne posúdenie veci. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená v súlade sustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy
a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj
zo Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa (ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej

zmluvy o úvere), čl. 1.3.1., podľa ktorého zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že sa
v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver, podľa názoru navrhovateľa na daný zmluvný vzťah možno
aplikovať len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa výslovne týkajú úpravy spotrebiteľských

zmlúv, inak sa však zmluva o úvere posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Navrhovateľ poukázal na
ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a predovšetkým na ustanovenie § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na
iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené.
Toto ustanovenie je kogentné a nie je ho možné zmeniť dohodou zmluvných strán. Navrhovateľ potom

argumentoval, že všeobecné obchodné podmienky poskytnutého úveru sú vytlačené na druhej strane
zmluvy o revolvingovom úvere a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čo je zakotvené aj v samotnom znení zmluvy). Pokiaľ
potom dikcia zákona priamo v texte ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje časť
obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, je tak zrejmé, že tieto všeobecné

obchodné podmienky sa stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy o úvere. Odporcovia
sa podpisom zmluvy o úvere oboznámili s jej znením, súhlasili s ňou a uzatvorili ju v súlade so slobodnou
a vážnou vôľou. Taktiež odporcovia svojim podpisom zobrali na vedomie, že všeobecné obchodné
podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a považujú ich za dostatočne zrozumiteľné a
určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaný. Navrhovateľ má teda za to, že odporcovia boli oboznámení

s obsahom zmluvy o úvere, ako aj s jej neoddeliteľnou súčasťou a preto zmluva o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXX spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom
úvere v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške
240,03 eur preto navrhovateľ naďalej považuje za dôvodný a preukázaný. Výklad ustanovenia § 4
ods. 2 a ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom úvere súdom považuje navrhovateľ za

príliš formalisticky, čím súd fakticky navrhovateľovi odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru
spolu s úrokom a poplatkami spojenými s jeho poskytnutím. Na základe uvedených argumentov potom
navrhovateľnavrhuje,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutieokresnéhosúduzrušilavecvrátilsúdu1.
stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil a vyčíslil súčasne aj trovy odvolacieho
konania.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

V štádiu pred podaním odvolania, avšak po vyhlásení meritórneho rozsudku okresného súdu, oznámil
svoj vstup do konania vedľajší účastník na strane odporcov v 1. a 2. rade a to Združenie spotrebiteľov
Slovenska, občianske združenie, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO : 42309166,
zastúpené splnomocneným advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Advokátska kancelária

874 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7. Súd má z predložených stanov toho občianskeho združenia
preukázané, že ide o právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom jeho vstup do konania umožňuje ustanovenie § 93 ods.
2 O.s.p.

Vedľajší účastník na strane odporcov sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa a uviedol, že navrhovateľ vo

svojom odvolaní nijako nepreukázal a neobjasnil, že zmluva spĺňa všetky náležitosti, ktoré predpokladá
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Svojimi argumentmi poukazuje len na skutočnosť,
že súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, ktoré však neobsahujú výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov. Vzhľadom na to sa vedľajší účastník na strane odporcov stotožňuje s
výrokom prvostupňového súdu, ktorý návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu právnej

istoty však v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vedľajší účastník na strane
odporcov vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pretože navrhovateľom uplatnený nárok
voči odporcom považuje za premlčaný. Navrhuje preto rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a súčasne
si uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 20.01.2014 domáhal voči odporcom
zaplatenia sumy 240,03 eur spolu s príslušenstvom. Nárok mal navrhovateľovi, ako veriteľovi, vzniknúť
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2007, ktorou poskytol veriteľ
odporcomúverovýlimit vsume20000,-Sk(664eur),ktorýsaodporcoviazaviazalisplácaťvmesačných
anuitných splátkach za dohodnutých podmienok.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci najmä oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi

- Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2007, Všeobecnými obchodnými
podmienkami, odstúpením od zmluvy zo dňa 01.10.2010 a prehľadom o úverovom účte odporcov a
po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu za súhlasu
účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a O.s.p. a § 200ea ods.
1 O.s.p. a zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne rozhodol.

Odvolací súd po oboznámení sa s písomnými podaniami obsiahnutými v spise, ako aj na základe
predložených listinných dôkazov, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
po preskúmaní rozsudku prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych
úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o revolvingovom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Žiaden z účastníkov konania nespochybnil, že základný právny rámec, od ktorého sa uplatnený nárok

odvíja - uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere, je nutné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah a tým nebolo
v konaní spochybnené ani podriadenie sa tohto zmluvného vzťahu pod režim upravený ustanoveniami
§ 52 a násl. Občianskeho zákonníka a ustanoveniami aj osobitnej právnej normy zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Z obsahu
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2007 je zrejmé, že bola uzavretá podľa

ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa Obchodného zákonníka. V
právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, (ako
absolútny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 6 písm. d/ ObZ), ktorý možno aplikovať bez ohľadu
na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľskom
úvere č. 258/2001 Z.z. upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo

jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Vzťah medzi zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu všeobecného právneho predpisu (lex generalis)
a osobitného právneho predpisu (lex specialis). Okrem tejto osobitnej právnej normy spotrebiteľských
úverov významnú ochranu práv spotrebiteľa obsahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že Zmluva o úvere č.

XXXXXXXX zo dňa 17.12.2007 aj napriek tomu, že sa spravuje režimom Obchodného zákonníka,
má nesporne povahu spotrebiteľských zmlúv a je nutné na ňu aplikovať ustanovenia občianskoprávnej
úpravy smerujúce k ochrane práv spotrebiteľa. Z predloženej zmluvy o spotrebnom úvere súd mal
možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky
spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 § 2 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy o spotrebnom úvere. Význam
inštitútu spotrebiteľskej zmluvy a legislatívne osobitne upravených práv a povinností vo vzťahoch, v
ktorýchakozmluvnástranavystupujespotrebiteľ,spočívavozvýšenejmierezabezpečeniaochranypráv
spotrebiteľa, ako spravidla slabšej zmluvnej strany. Súd prvého stupňa tak správne zameral pozornosť
na skúmanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadísk a kritérií požiadaviek aj osobitnejprávnej normy, ktorou je zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcami v 1. a 2. rade podriadený
a skúmal existenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere požadovaných zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej

zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej Zákon o spotrebiteľských úveroch).

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva
z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 4 Zákona

o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitostí takejto
zmluvy aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej RPMN). Ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) by na jednej strane mala obsahovať všetky splátky úveru a poplatky spojené s poskytnutím
úveru voči hodnote poskytnutých finančných prostriedkov prepočítaných na obdobie jedného roka.
Účelom nutnosti uvedenia RPMN bolo umožňovať jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský
úver. RPMN tak patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi už

pri ponuke spotrebiteľského úveru, pretože ročná percentuálna miera nákladov je vyjadrením skutočnej
ceny spotrebiteľského úveru, ktorá zohľadňuje nielen úroky a poplatky s poskytnutím úveru spojené,
ale aj časové obdobie ich splácania. Je však nevyhnutné vychádzať z doslovného znenia ustanovenia
§ 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá požaduje obsiahnutie tohto údaju priamo v texte
konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z obsahu konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2007 je zrejmé, že
táto požiadavka osobitnej právnej normy splnená nebola. Odvolací súd dôkladným oboznámením sa
s obsahom predložených listinných dôkazov konštatuje, že v spodnej časti predmetnej revolvingovej
zmluvy je drobulinkým ťažko čitateľným písmom síce obsiahnuté, že : „RPMN sa určuje podľa článku
5.4 VOP“, avšak vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 5.4, na ktorý obsah zmluvy

odkazuje, je opätovne drobulinkým, husto popísaným a ťažko čitateľným písmom obsiahnutý len
mechanizmus výpočtu RPMN, avšak v žiadnom prípade nemožno konštatovať, že či už samotná zmluva
o revolvingovom úvere, alebo aj s pripustením na jej odkaz na určitý bod VOP, obsahuje konkrétny a
určitýúdajoročnejpercentuálnejmierenákladovpretentokonkrétnyspotrebiteľskýúver.Upovedomenie
len o všeobecnom spôsobe výpočtu RPMN bez uvedenia konkrétnej percentuálne miery ročných

nákladov konkrétneho spotrebiteľského úveru je nepostačujúce.

Absenciu niektorej z náležitostí uvedenej v § 4 ods.2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon
nesankcionuje neplatnosťou. Výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo bol na jej základe
dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). Súčasne však zákon pri absencii niektorých

náležitostí taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods.2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu.
Ak nie je ročná percentuálne miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd preto správne právne posúdil vec, keď v odôvodnení rozsudku
konštatoval, že obsah zmluvy o revolvingovom úvere je v rozpore s citovanými ustanoveniami Zákona o
spotrebiteľských úveroch a v dôsledku absencie povinného údaju o RPMN sa poskytnutý úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Správny bol potom aj záver z uvedeného konštatovania, keď okresný
súd zamietol návrh v celom rozsahu, nakoľko podľa tvrdenia samotného navrhovateľa až doposiaľ
odporcovia v 1. a 2. rade navrhovateľovi plnili viac, ako predstavovala suma poskytnutej istiny úveru -
bez poplatkov a bez úrokov.

Odvolací súd potom na základe uvedeného rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1

a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a odporcom v 1. a 2 rade a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcov nepriznal náhradu trov druhostupňového konania, aj napriek tomu, že im nárok
na náhradu trov druhostupňového konania v zmysle zásady úspešnosti v konaní vznikol. Odporcovia

v 1. a 2. rade si však trovy odvolacieho konania neuplatnili a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane
odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že si trovy odvolacieho konania riadne
uplatnil. Odvolací súd striktne vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania a povinnosti súdu skúmaťúčelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia trov v konaní, nepovažoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka na
strane odporcov k odvolaniu navrhovateľa za nevyhnutné a z hľadiska rozhodovania súdu za zásadné.
Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania až po tom, čo okresný súd

už vo veci samej meritórne rozhodol a aj bez aktivity odporcov ich spotrebiteľské práva dôsledne
hájil a nezákonný nárok navrhovateľa uplatnený voči nim v rozpore so spotrebiteľským právom ako
nedôvodný zamietol. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa preto nebolo potrebné a trovy spojené s týmto
vyjadrením odvolací súd neuznal ako účelne vynaložené. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov
preto odvolací súd trovy odvolacieho konania napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešným

účastníkom a vznikol mu na náhradu trov odvolacieho konania nárok, nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.