Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/6/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232042
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232042.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lýdie Gálisovej vo veci starostlivosti o maloletého C. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom W. práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, Štefánikova 88, Nitra, dieťa rodičov: matky P.. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - X. XXX,
zastúpenej JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom so sídlom Levická 579, Vráble, a otca P.. C. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, K. R., t. č. B. 4, C., za účasti prokurátora, o zmenu styku otca s
maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 13P/309/2012-604 zo
dňa 19. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
7Co/131/2009-189 zo dňa 03.12.2009 v časti úpravy styku otca s maloletým C. Q. tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s ním:

- počas bežného kalendárneho roka každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.;

- v období letných školských prázdnin: každý párny kalendárny rok každý tretí plný a štvrtý júlový týždeň
od pondelka tretieho týždňa od 9.00 hod. do nedele štvrtého týždňa do 18.00 hod. nepretržite a každý
nepárny kalendárny rok každý druhý plný a tretí augustový týždeň od pondelka druhého týždňa od 9.00
hod. do nedele tretieho týždňa do 18.00 hod. nepretržite;

- v období od 24.12. do 02.01. nasledujúceho roka: každý párny kalendárny rok od 25.12 od 15.00 hod
do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod.;

- v období jarných školských prázdnin maloletého každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod
do bezprostredne nasledujúcej nedele po skončení prázdnin do 18.00 hod.;

- v období jesenných školských prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod do
posledného dňa prázdnin do 18.00 hod.;

s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po realizácii styku maloleté dieťa
matke riadne a včas odovzdá v mieste bydliska dieťaťa.

Súd zároveň matke uložil povinnosť dieťa na stretnutia s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi odovzdať.
Návrh matky na zúženie styku zamietol. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie § 146
ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že otec podal návrh na rozšírenie úpravy styku so synom dňa
25.09.2012. Podľa uvedeného rozsudku krajského súdu bol otec doposiaľ oprávnený sa so synom
stretávať každý párny týždeň v roku v dobe od 9.00 hod. sobotu do 18.00 v nedeľu, každoročne 26.12.
od 9.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., každý rok v čase letných prázdnin v mesiaci júl tretí a štvrtý
týždeň od 18.00 hod. predchádzajúceho piatku do 19.00 hod. nedele posledného týždňa. Otec v novom
návrhu žiadal o úpravu styku každý párny týždeň kalendárneho roka od piatka 18.00 hod. do nedele
18.30 hod., každý párny rok v čase letných prázdnin v tretí až štvrtý týždeň mesiaca júl od 18.00 hod.
predchádzajúceho piatku do 19.00 hod. nedele posledného týždňa styku, každý nepárny rok v čase
letných prázdnin v tretí až štvrtý týždeň mesiaca august od 18.00 hod. predchádzajúceho piatku do
19.00 hod. nedele posledného týždňa styku, každý párny rok v čase vianočných prázdnin počnúc od
18.00 hod. posledného dňa školského vyučovania do 12.00 hod. dňa 26.12., každý nepárny rok v čase
vianočných prázdnin počnúc od 09.00 hod. dňa 26.12. do 18.30 hod. 2. januára nasledujúceho roka,
každý nepárny kalendárny rok v čase veľkonočných prázdnin počnúc od 18.00 hod. posledného dňa
školského vyučovania pred začiatkom veľkonočných prázdnin do 18.30 posledného dňa veľkonočných
prázdnin, každý párny rok v čase jarných školských prázdnin v čase od 18.00 hod. posledného dňa
školského vyučovania pred začiatkom prázdnin do 18.30 hod. posledného dňa prázdnin, každý párny
rok v čase jesenných školských prázdnin v čase od 18.00 hod. posledného dňa školského vyučovania
pred začiatkom prázdnin odo 18.30 hod. posledného dňa prázdnin. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že
styk sa realizuje od januára 2010 pravidelne, výnimku tvoria choroby maloletého. Čas trávia aktívne
a vzhľadom na to, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastie aj potreba hlbšieho citového a sociálneho
rozvoja dieťaťa, je v záujme dieťaťa, aby malo vybudovaný k obom rodičom rovnocenný vzťah, čomu má
zodpovedať množstvo tráveného času. Od poslednej súdnej úpravy styku, kedy mal syn tri roky, sa styk
realizuje v zmysle súdneho rozhodnutia s výnimkou času, keď bol chorý, a to bez náhradného termínu.
Matka neakceptovala požiadavky ohľadom zmeny termínu styku v prípade pracovnej zaneprázdnenosti,
pričom on jej požiadavkám vyhovel. Aktuálne je Bratislava miestom realizácie styku s dieťaťom a len
veľmi sporadicky je s dieťaťom u svojich rodičov v K. R.. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou
a ich maloletým synom Z.. Vo vzťahu maloletého Bruna a jeho priateľky nie je žiaden problém. S
matkou maloletého komunikujú len prostredníctvom e-mailov. Komunikácia sa obmedzuje na oznámenie
zo strany matky, že dieťa je choré a styk sa nemôže zrealizovať. Predtým ako podal tento návrh, so
synom o tom hovoril a ten sa vyjadril, že chce s ním tráviť viac času, po podaní návrhu na súd sa
však jeho stanovisko zmenilo. Niekedy sa stane aj počas bežného roka, že pri preberaní dieťaťa syn
nechce ísť s ním, ale situácia sa zmení, keď nastúpi do auta, je pokojný a takto aj trávi celý čas s ním.
Všimol si zmenu v jeho správaní hlavne v období, keď majú s matkou súdne konania, vtedy dieťa takto
reaguje. S matkou je dieťa počas styku v kontakte telefonicky, večer si spolu telefonujú. Majú
dohodu, ktorú dodržiava, telefón má položený na parapetnej doske vo svojej izbe, hocikedy teda môže
matku telefonicky kontaktovať. Maloletý prišiel s tým, že musí k nemu chodiť, lebo inak pôjde mama do
basy. Počas styku ho maloletý oslovuje otec, ocino. On vníma situáciu inak ako uvádza matka.

Matka k návrhu otca uviedla, že styk sa realizuje v zmysle súdneho rozhodnutia. S otcom komunikujú
len prostredníctvom SMS správ a mailov. V čase, keď je dieťa s otcom, otec nedvíha telefón a ona nevie,
kde sa s dieťaťom nachádza, či už počas víkendu alebo počas letných prázdnin. Dieťa je po návrte od
otca plačlivé, extrémne je na ňu naviazané, potrebuje sa ubezpečovať o jej prítomnosti, má problémy
zaspať, vôbec nechce komunikovať. Aj keď dieťa motivuje k tomu, aby jej o tom porozprávalo, plne sa
do seba uzavrie. Inak je chlapec komunikatívny, otvorený. Taktiež zle zvládol aj návrat po prázdninách
u otca, začal byť agresívny k jej manželovi, dokonca ho bil. Tieto stavy riešila za pomoci psychologičky.
Podľa vyjadrenia dieťaťa, otec s ním netrávi aktívne voľný čas, dieťa je zvyknuté na pozornosť, či už z jej
alebo z manželovej strany, často sa spolu hrajú, modelujú, majú rôzne výtvarné aktivity, večer si čítajú.
Poukázala na to, že dieťa má problematický zdravotný stav, má problémy s uzlinami. Podľa vyjadrenia
ošetrujúcej lekárky je to spôsobené jeho zlým psychickým stavom a táto choroba vzniká v dôsledku jeho
psychického stavu. Dieťa po návrate od otca reaguje neprimerane, napr. aj v tom, že otec povedal, že
ju dá zavrieť do basy. Snaží sa dieťa motivovať vo vzťahu k otcovi; chce, aby sa s otcom stretávalo, ale
rešpektuje pri tom názor syna, ktorý sám považuje čas strávený s otcom za dostatočný. Nikdy s dieťaťom

nehovorila o tom, že je vedené súdne konanie o rozšírenie styku. Keď prišiel mail od otca, kde žiadal
rozšíriť styk, vtedy sa s C. porozprávala, či by nechcel prespať u otca dve noci, odpovedal negatívne.

Súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že maloletý C. Q. pochádza z manželstva rodičov Z. L., rod.
R., a C. Q., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 15C/299/2010-120 zo dňa
17.04.2009, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/131/2009-189 zo dňa
03.12.2009, kedy maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať
na jeho výživu 300 eur mesačne a zároveň bol upravený styk tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým dieťaťom každý párny týždeň v roku v dobe od 9,00 hod v sobotu do 18,00 hod. v nedeľu,
každý rok v dobe od 9,00 hod. dňa 26. decembra do 18,00 hod. dňa 27. decembra, každý rok v čase
letných prázdnin v tretí a štvrtý kalendárny týždeň mesiaca júl v dobe od 18,00 hod. predchádzajúcej
nedele do 18,00 hod. nedele posledného týždňa styku. Tento styk sa pravidelne realizoval a otec sa
pokúšal mimosúdne dohodnúť s matkou na rozšírenej úprave styku v r. 2012 a vo februári 2013, ale
keďže racionálne spolu nekomunikujú, ku žiadnej písomnej dohode nedošlo. V súčasnosti sa styk otca
s maloletým dieťaťom realizuje problematicky, syn otca odmieta, nechce s ním ísť, vyjadruje sa o ňom
výlučne negatívne, o čom svedčí aj prebiehajúce konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia ohľadom
jeho styku s mal. C., ktoré je vedené pod sp. zn. 11Em/6/2013, kde otec pravidelne podáva oznámenia a
nové návrhy o tom, ako aktuálne prebieha styk, resp. že styk sa nepodarilo realizovať. Podľa znaleckého
posudku maloletý prejavuje najväčšiu intenzitu citových postojov otcovi, ktoré sú však takmer výlučne
negatívne, čo sa javí ako nerealistické vzhľadom na to, že otec bojuje o priazeň maloletého. Do otca
akoby subjektívne premietal všetky svoje agresívne tendencie a pocity frustrácie, ktoré pravdepodobne
zažíva aj od iných členov rodiny, kde si ich však nedovolí ani v minimálnej miere pripustiť, a tak sa
otec javí ako jedinou bezpečnou postavou, ktorá jeho negatívne prejavy "unesie" bez ohrozenia vzťahu.
Ovplyvňovanie matkou sa javí ako podvedomé, keď nevyriešené konflikty rodičov ovplyvňujú správanie
dieťaťa a bránia mu v spontánnosti. Dieťa je ovplyvňované oboma rodičmi v podobe zainteresovania
ho do vzájomných konfliktov a súperenia, o čom má dieťa dlhodobo informácie. Znalkyňa nezistila
u žiadneho z rodičov prítomnú osobnostnú patológiu, ktorá by znemožňovala fungovanie v bežnom
živote alebo by bránila vychovávať maloletého, okrem vzájomných konfliktov, ktoré na dieťa vplývajú
negatívne. Napriek tomu, že obaja rodičia deklarujú uznanie role a dôležitosti druhého rodiča v živote
maloletého, nie sú v záujme ich dieťaťa schopní spolupracovať. Stretávanie rodičov pri odovzdávaní a
prevzatí maloletého je priamou konfrontáciou dieťaťa s neschopnosťou rodičov primerane komunikovať,
čo v dieťati pravdepodobne zvyšuje napätie, a tak sa tejto situácie obáva. Deficitne sa u neho javí
výchovný prístup mužskej otcovskej autority, čo sa prejavuje v ťažkostiach pri sebapresadzovaní sa
medzi rovesníkmi, neprimeraným zaobchádzaním s agresivitou alebo v liberálnejšom vyjadrovaní.
Napriek tomu, že otec si určité nedostatky vo výchove syna uvedomuje, tieto nedostatky nekoriguje, aby
zabránil vzájomným konfliktom a nepríjemným pocitom maloletého z pobytu u neho. Návštevy u otca
mu neposkytujú dostatočný priestor na vývinový profit z kontaktu s otcom. Naopak pri pretrvávajúcom
konflikte rodičov, kde dieťa bude nútené byť v koalícii s jedným rodičom, môže byť striedanie domácností
otca a matky na dieťa neprimerane zaťažujúce a viesť až k regresu dosiahnutého vývinu. Maloletý sa k
otcovi správa bez strachu a tenzie, dovolí si byť voči nemu negativistický a pritom je uvoľnený, usmieva
sa. Nesúlad toho, čo prežíva, a postoja dospelých autorít, ktoré sú pre neho významné a od ktorých je
závislý, môže smerovať k tomu, že o svojich pocitoch pochybuje.

Na základe odborného psychologického poradenstva rodičov u PhDr. Lenky Bruchter Švecovej v Ústave
klinickej psychológie Fakultnej nemocnice Nitra po dobu troch mesiacov bola podaná správa, podľa
ktorej sa uskutočnili viaceré stretnutia rodičov a realizovalo sa aj stretnutie s mal. C. bez prítomnosti
rodičov; maloletý verbalizoval svoju neochotu byť v kontakte s otcom, argumentoval svojím strachom a
negatívnymi skúsenosťami z minulosti, keď ho podľa jeho slov zobral k sebe, sklamal ho, lebo nedodržal
veci, ktoré sľúbil, a nudil sa u neho. Obaja rodičia chodili na dohovorené termíny zodpovedne. Ich
vzájomný vzťah je dlhodobo konfliktný, hlboko narušený, často sa v rozhovore vracajú do minulosti,
obviňujú sa, robia si výčitky. Ich prezentované verzie na minulé a súčasné kontakty s dieťaťom sú
rozdielne. Vzájomnému negatívnemu naladeniu neprispieva ani nanovo podané trestné oznámenie
aktuálne v tomto období, keď prebieha snaha o zefektívnenie ich vzájomnej komunikácie a sociálnej
interakcie. Počas nariadeného výchovného opatrenia nebolo zrealizované žiadne efektívne stretnutie
otca s dieťaťom. Rodičia v komunikácii so psychológom vyjadrili svoju snahu podporiť rodičovskú rolu
druhého rodiča, ale do akej miery je ich vyjadrenie skutočne realizované v bežnom živote, je pre nich
objektívne neverifikovateľné.

Kolízny opatrovník vykonal s dieťaťom pohovor dňa 21.11.2014 a podľa neho sa dieťa s otcom nechce
naďalej stretávať, pričom za otca označuje terajšieho manžela matky. Niekoľkokrát uviedol, že sa nechce
o "C." rozprávať, tváril sa pri tom otrávene, bol nespokojný, ťažšie udržiaval očný kontakt, avšak počas
rozprávania o svojej rodine a o škole a koníčkoch bol radostný. Vo vzťahu k svojmu otcovi prejavuje
negatívne emócie, odmieta kontakt, prechod z jednej domácnosti do druhej pôsobí naňho negatívne a
záťažovo.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, 3 a § 26 Zákona
o rodine so záverom, že návrh otca na rozšírenie úpravy styku bol podaný sčasti dôvodne, pretože
od poslednej súdnej úpravy styku v r. 2009 nastala zmena pomerov hlavne na strane maloletého,
ktorý je už starší a jeho kontakt s otcom sa realizoval riadne do konca r. 2013. Odvtedy dieťa otca
odmieta, pričom poukazuje na dôvody odmietania styku s otcom z minulosti, pred súdnou úpravou styku,
napriek tomu, že následne sa styk realizoval takmer bezproblémovo. Podľa matky dieťa pociťuje stres
a obavu z otca, pričom otec nie je schopný si ho získať. Otec naopak poukazoval na to, že matka
dieťa po psychickej stránke na styk nepripravuje, dieťa nemotivuje a nemá záujem podporovať vzťah
medzi nimi. Súd vychádzal zo znaleckého posudku, keď znalkyňa konštatovala, že obaja rodičia sú
schopní vychovávať dieťa, že nebol u nich zistený deficit morálky, okrem vzájomných konfliktov, ktoré
na dieťa vplývajú jednoznačne negatívne. Napriek tomu, že obaja rodičia deklarujú uznanie role a
dôležitosti druhého rodiča v živote maloletého, nie sú schopní pre nevyriešené partnerské konflikty z
minulosti navzájom spolupracovať v záujme maloletého dieťaťa. Dieťa je ovplyvňované oboma rodičmi
zainteresovaním do ich vzájomných konfliktov a súperenia. U dieťaťa bol zistený deficitný výchovný
prístup mužskej, otcovskej autority; návštevy u otca mu neposkytujú dostatočný priestor na vývinový
profit z kontaktu s otcom. Dôvody odmietania otca dieťaťom znalkyňa vysvetlila tak, že dieťa preberá
emocionálne nastavenie matky, avšak nezistila, že by ho matka vedome ovplyvňovala; u maloletého je
obava, že by sa vo vzťahu k otcovi otvoril, akceptoval ho, prijal ho - dostáva sa do vnútorného konfliktu,
na jednej strane akceptovať otca a na druhej strane obava z toho, ako to prijme matka ako pre neho
dominantná výchovná autorita, a preto reaguje tak, že otca odmieta. V správaní dieťaťa nebola zistená
obava z otca, ako to uvádzala matka. V tejto súvislosti súd znalkyňa poukázala na situáciu z Vianoc v
r. 2012, kedy dieťa bolo u otca a šetrením pomerov u otca a aj z pohovoru s dieťaťom, ktorý realizovali
sociálni pracovníci, bolo zistené, že dieťa je u otca spokojné, správalo sa prirodzene a vyjadrilo želanie
zostať u otca na prázdninách.

Na základe uvedených skutočností súd čiastočne vyhovel návrhu otca a upravil jeho styk s maloletým
s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania a s ohľadom na záujem dieťaťa daný predovšetkým
jeho vekom, zdravotným stavom, denným režimom, školskými či mimoškolskými aktivitami, časovou
odlúčenosťou, citovou naviazanosťou. Otec svoj návrh na rozšírenie styku odôvodňoval tým, že dieťa
je vo veku, kedy by malo viacej času tráviť s otcom, aby sa odpútal od primárnej väzby na matku
a aby mohol naňho viac výchovne pôsobiť, lebo súčasná úprava styku nezohľadňuje aktuálne jeho
potreby a taktiež nie je upravený styk počas školských prázdnin. Súd rozšíril kontakty otca so synom
tak, že určil špeciálnu úpravu na obdobie školských prázdnin a vianočných sviatkov. Otec bude mať
vytvorený dostatočný priestor realizovať svoje rodičovské práva vo zvýšenej miere a bude mať vytvorený
priestor na obnovenie narušeného vzťahu medzi ním a dieťaťom. Súd ponechal súčasnú úpravu styku
počas bežného kalendárneho roka, pretože styk počas každého druhého víkendu od soboty do nedele
považuje za dostatočný vzhľadom na vek dieťaťa, jeho školské a mimoškolské aktivity a vzdialenosť
medzi ich bydliskom. Nebol žiaden dôvod, pre ktorý by sa kontakt nemohol realizovať alebo by mal byť
dokonca zúžený podľa návrhu matky, resp. aby sa realizoval v jej prítomnosti. Z. C. nie je neurotizované
dieťa, neboli zistené žiadne znaky neurotizácie v správaní vo vzťahu k otcovi, žiadna úzkosť, strach a
obava z otca. Matka by mala akceptovať bez výhrad vzťah dieťaťa a jeho otca a akceptovať dôležitosť
roly otca v jeho živote.

Súd zamietol návrhy matky na doplnenie dokazovania výsluchom dieťaťa na pojednávaní a
vykonanie nového znaleckého dokazovania. Pohovor s dieťaťom bol opakovane realizovaný kolíznym
opatrovníkom a tieto pohovory súd považoval za dostatočné a pre dieťa menej stresujúce ako jeho
osobná účasť na pojednávaní na súde. Súd môže názor dieťaťa zisťovať, ak je s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť schopné samostatne ho vyjadriť, nielen jeho výsluchom na pojednávaní, ale

aj prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, pričom je vecou súdu, ktorý zo
spôsobov na zistenie názoru maloletého dieťaťa v konaní zvolí. Znalecké dokazovanie súd považoval
za dostatočné, lebo znalkyňa zodpovedala na všetky súdom položené otázky a dostatočne odborne
sa vyjadrila aj na pojednávaní k výhradám rodičov k záverom znaleckého posudku. Skutočnosť, že
sa matka zo subjektívnych dôvodov nestotožňuje so závermi znaleckého posudku, nie je dôvodom na
nariadenie opakovaného znaleckého dokazovania. Rodičia maloletého dieťaťa sú plne zodpovední za
úroveň ich komunikácie a vzájomných vzťahov, ktoré jednoznačne ovplyvňujú i maloleté dieťa, a sú
povinní dbať na to, aby ich vzťahy negatívne nepoznačili život, zdravie a priaznivý vývoj ich maloletého
dieťaťa. Dieťa nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali rozumieť a že sa rozišli. Je potrebné si
uvedomiť, že dieťa potrebuje prítomnosť a starostlivosť obidvoch rodičov. Nie je v záujme žiadneho z
rodičov, aby svojím postojom spôsobovali traumu vlastnému dieťaťu a uprednostňovali vlastné záujmy
pred záujmami svojho dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým C. Reľovským každý párny týždeň v sobotu
v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. za jej prítomnosti na mieste, ktoré si vopred dohodnú. Nesúhlasila
s výrokom rozhodnutia a ani s jeho dôvodmi. Uviedla, že otec priznal problémy, ktoré medzi nimi ako
rodičmi pretrvávajú. Ňou navrhované obmedzenie styku po určité časové obdobie tak, že otec bude
oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 14.00 hod. za jej
prítomnosti by do budúcnosti mohlo reálne zmeniť doteraz odmietavý postoj dieťaťa k otcovi a tým by si
otec získal jeho dôveru pre podstatne rozšírený styk, čo je v záujme dieťaťa pre jeho ďalší vývoj. Podľa
jej názoru súd mal túto skutočnosť brať do úvahy, pretože aj napriek motivácii dieťaťa z jej strany, aby
sa stretával s otcom, postoj dieťaťa k nemu je problematický.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že aktuálne odmietavý postoj syna k nemu vníma ako následok prítomného syndrómu
zavrhnutého rodiča, ktorým sa matka snaží docieliť úplné prerušenie ich vzájomných vzťahov. Matka
síce formálne prezentuje vôľu, aby sa otec so synom stretával, no jej kroky smerujú k pravému opaku.
Podľa znaleckého posudku je v možnostiach matky správne výchovne pôsobiť na syna, lebo „primárne
zostáva získať pozitívne hodnotenie od autority, čím je výchovne dobre ovplyvniteľný“, inak by dieťa voči
nemu neprejavovalo toľko negatívnych emócií. Pri preberaní dieťaťa zažil, ako mu stará matka (matka
odporkyne) opakovane hovorila, že „pôjde povedať zlým tetám (mala vtedy asi na mysli senát súdu),
aby k otcovi nemusel ísť“. O programovaní dieťaťa dokumentujú aj jeho vyjadrenia, ktoré prezentuje
udalosti, na ktoré si nemôže vzhľadom na svoj vek pamätať, a je zrejmé, že ich prebralo od matky. Matka
vedome vytvára atmosféru nepriateľstva voči otcovi, ktorú dieťa nevyhnutne preberá a osvojuje si tieto
postoje, čím však u dieťaťa negatívne zasahuje do rozvoja jeho osobnosti s trvalými následkami. Závery
znalca poukazujú na nedostatočný rozsah styku a na potrebu ho posilniť. Zároveň znalec poukázal na
majoritné výchovné prostredie u matky, ktoré má pre zdravý sociálny vývoj dieťaťa značné trhliny, ktoré
ho ohrozujú. Jedine biologický otec je osoba, ktorá môže mal. C. dať presne to, čo mu najviac chýba
a nedostatok najviac ohrozuje jeho výchovu - bezpodmienečnú lásku, citové bezpečie a bezvýhradné
prijatie. Matkou navrhované zúženie styku považuje otec za neopodstatnené a potvrdzuje len jej záujem
postupne styk úplne odrezať. Súčasná úprava styku umožňuje matke zabezpečiť takú výchovu dieťaťa,
výsledkom ktorej by bola psychická príprava mal. C., ktorá by v prípade, že matka mala skutočný
záujem pomôcť dieťaťu, vyriešila tento aktuálny problém. Matka má povinnosť dieťa na styk riadne
pripraviť a v pojme „príprava“ je zahrnutá aktivita povinného rodiča, t. j. jeho cieľavedomé konanie
smerujúce k vytvoreniu predpokladov pre bezproblémovú realizáciu stykov dieťaťa s druhým rodičom.
Realizácia styku musí pre dieťa znamenať úplne bežnú, normálnu a prirodzenú vec, bez negatívnych
konzekvencií. Prostredníctvom obštrukcie konkrétnych stykov s dieťaťom tak môže povinný rodič narušiť
nielen víkendový program, ale v dlhodobom horizonte aj podobu vzťahu medzi dieťaťom a jeho druhým
rodičom. Povinný rodič je preto zodpovedný za to, že vzťah dieťaťa k druhému rodičovi bude podporovať
a prispievať k jeho pozitívnemu rozvoju. Podľa názoru otca súd vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil
potrebu rozšírenia styku v záujme mal. C.. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa
ktorého súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Uviedol, že z dokazovania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali výchovnú spôsobilosť
otca alebo ktoré by nasvedčovali tomu, že stretávanie sa otca s dieťaťom by ohrozovalo jeho zdravý
vývoj. Maloletý Bruno sa k otcovi správa bez strachu a tenzie, dovolí si byť voči nemu negativistický a
pritom je uvoľnený a usmieva sa. Návštevy dieťaťa u otca ho patologicky neovplyvňovali a taktiež nebol
zistený deficit morálky ani u jedného z rodičov. Je zrejmé, že jediným problémom, ktorý bráni styku otca
s dieťaťom, sú nevyriešené konflikty rodičov a rivalita medzi nimi, čo ovplyvňuje správanie sa dieťaťa a
bráni mu v spontánnosti. Vzájomné vzťahy rodičov predstavujú hlavnú prekážku v ďalších pokusoch o
úspešný kontakt dieťaťa a otca. Pri styku v rozsahu navrhnutom kolíznym opatrovníkom bolo prihliadané
na výsledky dokazovania a za predpokladu rodičovskej spolupráce dieťa sa môže prejaviť spontánne a
môže prežívať pocit istoty v domácnosti oboch rodičov.

Okresný prokurátor v Nitre v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a s jednotlivými
dôkazmi sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku. Po tom, čo sa prokurátor oboznámil s obsahom
odôvodnenia rozsudku a s argumentáciou súdu, konštatoval, že rozsudok je zákonný, napriek jeho
ťažkej praktickej realizácii vzhľadom na protichodné a diametrálne odlišné postoje rodičov. Dieťa
potrebuje oboch rodičov a nevykonateľnosť úpravy styku otca s dieťaťom nemôže byť dôvodom na
zamietnutie návrhu otca. Poukázal zároveň na závery znaleckého dokazovania, kde bolo konštatované,
že otec potrebuje dostatočný priestor na realizáciu svojich rodičovských práv.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP s verejným vyhlásením rozsudku pri dodržaní postupu upraveného v § 156 ods. 3 OSP a po
prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Preto rozsudok
v tejto časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň postupoval podľa ustanovenia § 219 ods. 2
OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa obsahu spisu súd prvého stupňa konal na základe návrhu otca o zmenu úpravy jeho styku s
maloletým C., pochádzajúcim z rozvedeného manželstva rodičov, pričom dieťa je zverené do osobnej
starostlivosti matky. Obaja rodičia majú založené nové rodiny a žijú vzdialene od seba. Otec má
trvalý záujem o dieťa a súdom stanovený styk v určených dňoch pravidelne realizoval. Matka naopak,
hoci prezentovala vôľu umožniť stretávanie sa otca so synom, vo viacerých prípadoch nerešpektovala
rozsudok súdu a bola trestne stíhaná a právoplatne odsúdená pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia tak, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku. Z výsledkov
vykonaného dokazovania bolo možné prijať jednoznačný záver o tom, že dieťa je ovplyvniteľné najmä
výchovným prostredím matky a jej rodiny, pričom v tomto priestore podľa všetkého nie je dostatočné
uvedomenie si, že stretávanie sa dieťaťa so svojím otcom je vo vlastnom záujme dieťaťa, že samotné
dieťa má právo na svojho otca a že negatívne, hoci aj podvedomé ovplyvňovanie dieťaťa mu z
psychického hľadiska škodí a ubližuje. Pokiaľ na dieťa vplývalo samotné napätie pri odovzdávaní a
preberaní dieťaťa medzi rodičmi, ktorí v najpodstatnejšom záujme ich dieťaťa nenastolia priateľskú
atmosféru, môže to v konečnom dôsledku viesť k záveru o ich výchovnej nespôsobilosti. Dôvody
namietané matkou v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozsudku odvolací súd hodnotil zhodne s
názorom kolízneho opatrovníka a okresného prokurátora v tom smere, že matkou načrtnuté problémy sú
pri takom rozsahu styku, o akom rozhodol súd prvého stupňa, riešiteľné. Otec má vytvorené podmienky
na zabezpečenie dieťaťa počas doby stanoveného styku po všetkých stránkach, a preto niet dôvodu na
zúženie styku a ani na prítomnosť matky pri realizácii styku. Je dôležité, aby pretrvávala kontinuita vývoja
vzťahu medzi otcom a dieťaťom od útleho veku a aby sa aj on podieľal na jeho výchove. Námietky matky
dieťaťa popísané v podanom odvolaní odvolací súd nepovažoval za právne významné. Základným
predpokladom rozhodnutia o úprave styku rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je to, že
takáto úprava je v záujme dieťaťa. Splnenie tohto zákonného predpokladu je v tomto prípade dané. Z
doterajších výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by sa styk
otca so synom nemal realizovať alebo realizovať v zúženom rozsahu alebo za prítomnosti matky, a to
ani za súčasnej situácie, kedy sa syn voči otcovi správa odmietavo. Skúsenosti z obdobia do konca
roka 2013, v ktorom sa styk realizoval bez problémov, smerujú k záveru, že pri dobrej vôli z oboch strán

by bolo možné v dieťati znovu vzbudiť snahu a záujem stráviť určený čas s jeho biologickým otcom.
Je v záujme riadnej výchovy dieťaťa, ktorá by mala byť nielen pre otca, ale aj pre matku a jej rodinu
prioritná, aby sa obnovili a ešte viac rozvinuli vzájomné vzťahy otca a syna a aby rozsah styku nebol
obmedzovaný.

Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2
OSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Odvolací súd sa
preto obmedzuje na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil aj kolízny
opatrovník maloletého dieťaťa a prokurátor.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s §
224 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré
sa mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.