Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8P/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214300
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614214300.4

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa F. G., Z. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odborom sociálnych vecí a rodiny dieťa rodičov X. Q., Z.
XX.XX.XXXX, K. B. K. XX, štátnej občianky SR a F. G., Z. XX.XX.XXXX, K. B. Š., Q. XXX/XXX, štátneho
občana SR o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

z v e r u j e maloletého F. G., Z. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky X. Q., Z. XX.XX.XXXX.

Otec F. G., Z. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého F. výživným v sume 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, od 01.08.2014; výživné je splatné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk
matky.

Zročné výživné za dobu od 01.08.2014 do 31.01.2015 v sume 162,78 Eur súd p o v o ľ u j e

otcovi platiť v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a prvú splátku zaplatí
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že
rodičia dieťaťa nežijú spolu.

Matka s dieťaťom prišla na návštevu svojich rodičov vo februári 2014, k otcovi sa už nevrátila. O
maloletého F. sa stará sama, otec si k nemu dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť do augusta 2014.
Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletému F.. Matka tvrdila, že otec sa s dieťaťom nestretol, v
styku mu nebráni. Maloletý je zdravý.

Otec bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom Nové Zámky dňa 21.01.2015 a tvrdil, že jeho finančná
situácia mu nedovoľuje platiť výživné, lebo poberá len invalidný dôchodok vo výške 238,40 Eur,
kompenzáciu na stravu vo výške 18,37 Eur, spláca spoločné dlhy aj za matku, žije u svojej matky, ktorej

mesačne prispieva na bývanie od 20 do 40 Eur. Reálne náklady na bývanie ktoré hradí jeho matka
sú: plyn 90 Eur mesačne, elektrická energia 60 Eur mesačne, voda 30 Eur mesačne, spláca hypotéku
v sume 110 Eur mesačne, zákonné poistné osobného motorového vozidla 100 Eur ročne, pôžičku
vyzdvihnutú počas tehotenstva matky na ktorej je aktuálne dlh 1500 Eur, je vedená proti nemu exekúcia.Zvýšené výdavky má na stravu z dôvodu špeciálnej diéty, má cukrovku, musí si kupovať lieky, lekárske
pomôcky a výdavky s tým spojené mu vznikajú v sume okolo 25 Eur mesačne. Výživné prestal platiť v
auguste 2014 z dôvodu, že matka sa odmietla so synom k nemu vrátiť.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky, otca, podal písomné správy dňa 20.10.2014,
21.10.2014 z ktorých vyplynulo, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
v sume 203,20 Eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. O maloletého Mareka
sa celodenne stará, dieťa je v zdravotnej starostlivosti MUDr. Š. v Šuranoch. Matka žije s rodičmi v
dvojpodlažnom rodinnom dome, ktorý vlastní otec matky. Matka so synom užíva jednu miestnosť (v

dome sú 4 miestnosti a kuchyňa, chodba, hygienické príslušenstvo) zariadené účelovým nábytkom a
vybavené elektrospotrebičmi. V dome je zavedená elektrina, voda, vykurovaný je ústredným kúrením na
pevné palivo. Mesačné náklady na domácnosť predstavuje úhrada za elektrinu v sume 50 Eur, matka
prispieva na chod domácnosti sumou 20 Eur mesačne.

Otec žije v rodinnom dome ktorého je spoluvlastníkom a má k dispozícii samostatnú časť domu s jednou
izbou, kuchyňou, WC a kúpeľňou. Izba je zariadená potrebným nábytkom, posteľou a dvomi matracmi,

v kuchyni sa nachádza kuchynská linka, stôl a skrinka, zariadenie domu je staršie, ale účelné. V dome
sú zavedené všetky inžinierske siete, otec tvrdil, že mesačné náklady na domácnosť sa pohybujú vo
výške asi 200 Eur (voda 30 Eur, elektrická energia 67 Eur, plyn 95 Eur). Otec sa finančne spolupodieľa
na týchto nákladoch. Mesačne platí hypotéku v sume 120 Eur a pokiaľ nemá finančné prostriedky na jej
zaplatenie, pomáha mu matka. Otec tvrdil, že s matkou a maloletým synom žili v spoločnej domácnosti

do marca 2014, kedy matka odišla so synom na návštevu k rodičom a viac sa nevrátili.

Kolíznyopatrovníknavrholzveriťmaloletédieťadoosobnejstarostlivostimatky,určiťzákonnévýživnéod
augusta 2014, lebo je to v záujme maloletého dieťaťa. Styk otca s maloletým dieťaťom nenavrhol upraviť
z dôvodu, že otec syna nevidel rok a nebolo preukázané, že matka otcovi bráni v styku s dieťaťom.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, rodného listu dieťaťa, ústrižkov poštových poukážok,

dokladov z peňažných ústavov o výdavkoch otca, výsluchom účastníkov konania, zo správ kolízneho
opatrovníka o prešetrení pomerov a po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
O.s.p.) mal súd preukázané:

Pojednávania dňa 11.02.2015 sa otec nezúčastnil, predvolanie prevzal a neúčasť neospravedlnil.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal v neprítomnosti otca.

Podľa § 154 odsek 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súdaj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú splatné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav.

Dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, po narodení maloletého F. žili
spolu v domácnosti otca až do februára 2014, kedy matka s maloletým dieťaťom odišla na návštevu
k svojím rodičom a viac sa do spoločnej domácnosti nevrátila. Matka má vyživovaciu povinnosť len k
maloletému F., otec má okrem maloletého F. vyživovaciu povinnosť k maloletej A. G., Z.. XX.XX.XXXX,
ktorá pochádza z jeho prvého manželstva a výživné na ňu je určené v minimálnej výške stanovenej

zákonom.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách
medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré
priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New

Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa
článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného
Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa

článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby
sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným
zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Dohovoru a zákonov. Práva a povinnosti
rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť

rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami,
ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp.
dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť
najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča
vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ

dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného
smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou
rodičov je bezvýznamné.

Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady
práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného

rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje
jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje
formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a

pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla
vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.

Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma
predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné
potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je okrem zistenia príjmu rodiča (príjem otca tvorí invalidný

dôchodok vo výške 238,40 Eur (kompenzáciu na stravu vo výške 18,37 Eur súd do príjmu nezahrnul z
dôvodu, že slúži osobnej potrebe otca ktorý je chorý na cukrovku, musí držať špeciálnu diétu s čím mu
vznikajú zvýšené výdavky), matky (poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur a prídavok na dieťa
v sume 23,52 Eur mesačne)), dôležité zistenie potencionálnej životnej úrovne otca limitovanej okrem
majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb, pretože

platí zákonná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča (§ 62 ods.
2 druhá veta citovaného zákona). Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečenýrodič.Pokiaľježivotnáúroveňrodičovnižšiaanemajúmožnosťjuzvyšovať,jenevyhnutné
obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. V danom prípade majetkové pomery
otca (spoluvlastník rodinného domu, vlastník osobného motorového vozidla) vrátane jeho invalidného

dôchodku avizujú nie nízku životnú úroveň. V rodinnom dome žije s matkou, súd musel prihliadnuť na to,
že musí prispievať na náklady súvisiace s bývaním v dome, zabezpečuje si stravu (pri jeho zdravotnom
stave je to finančne náročné) a svoje odôvodnené potreby, pričom na všetky tieto výdavky mu slúži len
invalidný dôchodok ktorý poberá.

Animatkanemánízkuživotnúúroveň,hocijenemajetná,bývaurodičov,ktorýmdodomácnostiprispieva

len sumou 20 Eur mesačne.

Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (najmä tými ktoré uvádzal
v konaní otec, splátky hypotéky, pôžičky, atď.) s poukazom na ust. § 62 ods. 5 prvá veta citovaného
zákona, ktoré zákonné ustanovenie sleduje plynule zvyšovanie miery rodičovskej zodpovednosti tým,
že potreby rodiča môžu byť uspokojené až potom, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a

prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má nezastupiteľnú povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby
rodiča alebo iné potreby.

Súd, v súlade s dôvodmi citovanými vyššie, keďže rodičia maloletého dieťaťa v súčasnosti nežijú spolu

(§ 36 ods. 1 Zákona o rodine), upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa stará od doby ako opustila spoločnú
domácnosť. Súd mal dokazovaním preukázané, že po ukončení spolužitia otec dobrovoľne prispieval
na výživu maloletého F. výživným v minimálnom rozsahu podľa osobitného zákona až do augusta 2014,
odkedy prestal výživné platiť.

Obaja rodičia majú k maloletému F. vyživovaciu povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), preto neobstojí
tvrdenie otca, že nemá z čoho výživné na maloletého platiť. Matka si plní vyživovaciu povinnosť osobnou
starostlivosťou o dieťa a otec si ju bude plniť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minimananezaopatrenéneplnoletédieťaalebonanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákonavsume
27,13 Eur mesačne. Výživným v tejto sume spolu s výživným od matky a prídavkom na dieťa, ktorý

matka poberá, budú v súčasnosti odôvodnené potreby maloletého dieťaťa uspokojené.

Súd pri rozhodovaní nebol viazaný návrhmi rodičov s poukazom na ustanovenie § 81 ods. 1 O.s.p. aj
bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhyúčastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu
(§ 153 odsek 2 O.s.p.).

Súd nerozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že si to nevyžadoval záujem

maloletého dieťaťa. Dokazovaním bolo preukázané, že otec dieťa nevidel takmer rok, matka otcovi
nebráni v styku s maloletým dieťaťom.

O splatnosti výživného súd rozhodol podľa § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa
platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Zročné výživné za dobu od 01.08.2014 do 31.01.2015 v sume 162,78 Eur (27,13 Eur x 6 mesiacov)
súd povolil otcovi platiť v mesačných splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným a za podmienok
uvedených vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto

prípade (R V/1968).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného

poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny

výkon rozhodnutia.