Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103899075
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8103899075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Daniely

Babinovej a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Z.. J. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v R., R.
F. XX, zastúpený JUDr. Jánom Klimekom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanému: W.
E., nar. X.X.XXXX, bývajúci v R., T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu a
vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/98/2003 - 327 zo dňa 7.10.2009,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bol žalovaný

zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.120,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie zastavil v časti nad zaplatenie sumy 167,92 eur
titulom liečebných nákladov, nad sumu 1.327,76 eur titulom vecnej škody, nad sumu 1.120,83 eur titulom
náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti, nad sumu 8.117,11 eur titulom kapitalizovanej
čiastky úrazovej renty a náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti do dňa 1.7.2009,
nad sumu 164,94 eur mesačne titulom úrazovej renty do budúcna od 1.7.2009. Žalobu zamietol v časti
o zaplatenie sumy 167,92 eur titulom liečebných nákladov a v časti o zaplatenie vecnej škody nad
sumu 330,- eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 330,- eur titulom vecnej škody do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.120,83 eur titulom náhrady za stratu
na zárobku počas práceneschopnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi kapitalizovanú čiastku náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti
a úrazovej renty k 1.7.2009 vo výške 8.117,11 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ho
počnúc od 1.7.2009 platiť žalobcovi titulom úrazovej renty sumu 164,94 eur mesačne, vždy do 15.
dňa toho-ktorého mesiaca s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že dňa 29.4.2001 došlo v Prešove na križovatke ulíc

Budovateľská a Škultétyho k zrážke žalobcu, jazdiaceho na bicykli, s osobným motorovým vozidlom
Fiat Bravo, ktoré riadil žalovaný. K nehode došlo tak, že žalobca riadil bicykel po ul. T. v smere na ul.
XX. Q., pričom vošiel do križovatky na červené kruhové svetlo. Žalovaný so svojím motorovým vozidlom
jazdil po ceste kolmej na cestu, po ktorej šiel žalobca. V čase, keď žalovaný prichádzal na križovatku,
stálo už na hranici križovatky motorové vozidlo G. X.. Z cesty, po ktorej premával žalovaný, je výhľad
vpravo (na cestu, po ktorej prichádzal žalobca) zakrytý živým plotom, prehľad o situácii má len auto,
ktoré stojí na hranici križovatky, resp. je už v križovatke. Pred žalovaným do križovatky na zelené kruhové

svetlo vošla vodička G. X. na motorovom vozidle Mitsubishi. Táto po vojdení do križovatky spozorovala
prichádzajúceho žalobcu a zastavila svoje auto. Žalovaný do križovatky prichádzal rýchlosťou cca 60
km/h a v križovatke obišiel motorové vozidlo G. X. zľava, pričom následne došlo k zrážke medzi ním
a žalobcom. Žalobca utrpel ťažké zranenie hlavy s poranením mozgu, trieštivú zlomeninu tela stavca,ako aj ďalšie poranenia, pre ktoré bol práceneschopný od 29.4.2001 do 11.10.2001 a od 12.10.2001
mu bol priznaný invalidný dôchodok. V ďalších dôvodoch tohto rozsudku súd prvého stupňa odôvodnil
rozhodnutie ohľadom jednotlivých nárokov s tým, že zohľadnil 50 % spoluzavinenie žalobcu.

V dôsledku podaného odvolania žalobcom i vedľajším účastníkom odvolací súd rozhodol rozsudkom č.
k. 11Co/39/2010 - 403 zo dňa 17.5.2011 tak, že odvolacie konanie zastavil čo do výroku napadnutého
rozsudku ohľadom zastavenia konania nad sumu 167,92 eur titulom liečebných nákladov. Zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 1.120,83

eur titulom náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti tak, že návrh zamietol. Ďalej
pripustil späťvzatie žaloby ohľadom sumy 167,92 eur žiadanej z titulu náhrady liečebných nákladov,
v tej časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v tomto rozsahu konanie zastavil. Vrátil vec súdu
prvého stupňa na rozhodnutie o návrhu žalobcu na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku. V dôvodoch
tohto rozhodnutia uviedol, že po tom, čo žalobca zobral svoje odvolanie späť, pokiaľ ním napadol
výrok o zastavení konania nad sumu 167,92 eur titulom liečebných nákladov a tiež pokiaľ odvolaním

napadol nepriznanie náhrady liečebných nákladov ohľadom sumy 167,92 eur, keď v tejto časti zobral
žalobu späť, predmetom odvolacieho konania zostalo odvolanie vedľajšieho účastníka vo vzťahu k
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 1.120,83 eur titulom náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti. V tomto smere odvolací súd doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa
vyžiadaním správy od Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 7.4.2010

uviedla, že Z.. J. T. bol samostatne zárobkovo činnou osobou v období od 14.3.2001 do 3.7.2001. V
informačnom systéme Sociálnej poisťovne sa práceneschopnosť od 29.4.2001 do 11.10.2001 vôbec
nenachádza. Sociálna poisťovňa potvrdila, že Z.. J. T. nebol prihlásený do poistenia ako samostatne
zárobkovo činná osoba, keďže živnosť trvala len od 14.3.2001 do 3.7.2001. Z tohto dôvodu nemal
povinnosť platiť povinné poistenie. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že v čase, keď došlo

k poškodeniu zdravia žalobcu, t.j. k 29.4.2001, sa na žalobcu vzťahovala vyhláška č. 123/1990
Zb., kde v druhej časti o sociálnom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb sa uvádza v
ustanovení § 62 ods. 1, 2, že samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci zúčastnené
na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné. Zabezpečenie
vzniká dňom, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uviedla na prihláške ako deň začatia činnosti,

najskôr však dňom, od ktorého je oprávnená vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorý uviedla na
odhláške, najneskôr však dňom zániku oprávnenia. Podľa § 63 tejto vyhlášky, samostatne zárobkovo
činná osoba je povinná podať do 8 dní od začatia tejto činnosti prihlášku na zabezpečenie a do 8 dní
po skončení tejto činnosti podať odhlášku. Z uvedených ustanovení odvolací súd mal za to, že
žalobca sa mal do 8 dní od začatia činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby prihlásiť na nemocenské

a dôchodkové zabezpečenie, čo však neurobil, a z tohto dôvodu mu nebolo vyplatené v období jeho
práceneschopnosti, t.j. za obdobie od 29.4.2001 do 11.10.2001, nemocenské. Podľa potvrdenia žalobcu
dňa 3.7.2001 požiadal o zrušenie živnosti. Ak teda žalobca nebol v čase práceneschopnosti účastný na
nemocenskom poistení, nemohlo dôjsť k hmotnoprávnemu naplneniu ustanovenia § 446 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002, a teda nevznikol tu rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom

pred poškodením a nemocenským. Z tohto hľadiska mu preto nepatrí strata na zárobku počas pracovnej
neschopnosti. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zistenia podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 1.120,83 eur titulom
náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti tak, že návrh žalobcu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, v ktorom uviedol, že o jednotlivých nárokoch uvedených
v žalobe bolo rozhodované viackrát, medzi inými aj o základe nároku, s tým, že bola ustálená
zodpovednosť žalovaného v pomere 50 %. Následne sa prejednávali ďalšie nároky, pričom rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 7.10.2009 sp. zn. 13C/98/2003 súd rozhodol aj o nároku na náhradu
straty na zárobku počas práceneschopnosti v sume 1.120,83 eur, keď zaviazal žalovaného túto škodu

mu zaplatiť. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním a odvolací súd rozsudkom zo dňa 17.5.2011
sp. zn. 11Co/39/2010 ohľadom tohto nároku rozhodol tak, že v rozsudku tento výrok zmenil a žalobu
zamietol. Z týchto dôvodov je teda prípustné dovolanie podľa § 238 ods. 1 O.s.p. s tým, že ohľadom
ostatných výrokov rozsudku Krajského súdu v Prešove dovolanie žalobca nepodal. V ďalšom odôvodnil
podané dovolanie a žiadal, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.5.2011 sp.

zn. 11Co/39/2010 v napadnutom výroku zmenil tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 1.120,83 eur titulom náhrady za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti, potvrdí, eventuálne uznesením rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zruší
a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie.Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. mája 2011
sp. zn. 11Co/39/2010 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 7. októbra

2009 č.k. 13C/98/2003 - 327 v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.120,83 Eur titulom
náhradyzastratunazárobkupočaspráceneschopnostitak,žežalobuzamietol,avecvrozsahuzrušenia
vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto uznesenia Najvyšší súd SR
uviedol, že žalobca v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a nesúhlasil
s právnym názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého mu nepatrí náhrada za stratu na zárobku

počas pracovnej neschopnosti z dôvodu, že v tomto období nebol účastný na nemocenskom poistení.
Ďalej Najvyšší súd SR citoval ustanovenia § 445 a § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.7.2004stým,žestratanazárobkupredstavujepodľaprávnejteórieajustálenejsúdnejpraxeosobitnú
kategóriu škody, odlišnú od skutočnej škody a ušlého zisku, spočívajúcu v majetkovej ujme, ktorá vznikla
poškodenému tým, že v dôsledku poškodenia svojho zdravia dočasne alebo trvale nie je schopný
dosahovať zárobok, ktorý dosahoval alebo by mohol dosahovať, keby k tomuto poškodeniu nedošlo.

Nejedná sa pritom len o ušlú mzdu zamestnanca, ale aj o stratu na iných príjmoch, napríklad príjmoch
z podnikania. V prípade, že poškodený bol v dôsledku škody na zdraví uznaný práceneschopným, mal
v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka právo na náhradu za stratu na zárobku počas doby svojej
pracovnej neschopnosti. Pre vznik tohto práva sa vyžaduje, aby v príčinnej súvislosti s poškodením
zdraviabolpoškodenýpourčitúdobupracovneneschopnýazatútodobusamuznížiljehopríjem.Pokiaľ

odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobcovi náhrada za stratu na zárobku nepatrí z
dôvodu, že počas pracovnej neschopnosti nebol nemocensky poistený a nevznikol mu tak rozdiel medzi
priemerným zárobkom a nemocenským, dovolací súd sa s týmto názorom nestotožnil. Z ustanovenia §
446 Občianskeho zákonníka, ako aj v nadväznosti na predchádzajúce ustanovenie § 445, je treba totiž
vyvodiť, že okolnosť, či poškodený poberal alebo nepoberal nemocenské, má význam iba pre určenie

výšky náhrady straty na zárobku, ktorú je škodca povinný poskytnúť poškodenému (náhrada predstavuje
rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským). Zmyslom uvedenej
úpravy nie je stanoviť podmienku pre vznik nároku na túto náhradu, spočívajúcu v nemocenskom
poistení poškodeného, ale len zabrániť tomu, aby poškodený získal plnenie, ktorým sa v zásade sleduje
tenistýcieľdvakrát,takztituludávoknemocenskéhopoistenia,akoajnáhradyškody.Vžiadnomprípade

to neznamená, žeby škodca nebol povinný odškodniteľnú majetkovú ujmu, ktorú spôsobil, nahradiť.
Sociálna poisťovňa má voči tretím osobám právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského
poistenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Treba uvedenému rozumieť tak, že
majetkováškodavoformestratynazárobku,ktorúješkodcapovinnýposkytnúťpoškodenému,nezahŕňa
len tú časť straty na zárobku, ktorú poškodenému kryjú dávky nemocenského poistenia. V posudzovanej

veci žalobca však žiadne nemocenské dávky nepoberal, keďže nespĺňal podmienky pre účasť na
nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb, vyplývajúce z § 145a ods. 3 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 30.6.2001. Za okolnosti, keď Sociálna
poisťovňa nevyplatila žalobcovi za obdobie jeho pracovnej neschopnosti žiadne nemocenské dávky,
je nutné poznamenať, že žalobca v súvislosti s nemocenským poistením nijakú zákonom stanovenú

povinnosť neporušil, je žalovaný ako škodca povinný nahradiť žalobcovi stratu na zárobku vzniknutú
mu počas jeho pracovnej neschopnosti v plnej výške (nejestvujúce nemocenské nemožno odrátať).
Iba takýto výklad citovaného § 446 Občianskeho zákonníka možno podľa názoru dovolacieho súdu
považovať za súladný so zásadou spravodlivého usporiadania záväzkových vzťahov zo spôsobenej
škody, vyžadujúcej úplné odstránenie ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.

Najvyšší súd SR sa z týchto dôvodov stotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie odvolacieho súdu v
napadnutejčasti,týkajúcejsanáhradystratynazárobkupočaspracovnejneschopnostižalobcu,spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto uznesením zrušil rozsudok odvolacieho súdu v jeho
zmeňujúcom výroku a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol,

že ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o
veci, pričom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR opätovne prejednal
odvolanie vedľajšieho účastníka v uvedenom rozsahu a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je

dôvodné (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd so zreteľom na právny názor vyslovený vo vyššie uvedenom uznesení Najvyššieho súdu
SR dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolžalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.120,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z titulu
náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti za obdobie od 29.4.2001 do 11.10.2001,
je vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o výšku tejto náhrady, súd sa stotožnil so závermi, ktoré boli prijaté v znaleckom posudku
(viď č.l. 255) znalkyne Z. Y. U., ktorá pri výpočte výšky tohto nároku zdôraznila, že priemerný zárobok
sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, pričom tento sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Rozhodujúcim

obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Pod
mzdou sa rozumie mzda pred zrazením preddavku na daň a povinných odvodov. Celkový počet
odpracovaných hodín je celkový počet zamestnancom skutočne odpracovaných hodín vrátane práce
nadčas. V prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorým sa mesačná mzda z
dôvodu plateného sviatku nekráti, sa do počtu odpracovaných hodín zarátavajú aj hodiny sviatku,
ktoré sa považujú za odpracované hodiny. Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z priemerného

hodinového zárobku vynásobením priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na
jeden kalendárny mesiac, vyplývajúcich z týždenného pracovného času zamestnanca. Uplatnenie tohto
postupu zabezpečí, že priemerný mesačný zárobok bude vo všetkých mesiacoch kalendárneho roka
rovnaký bez ohľadu na skutočný mesačný fond pracovného času, nakoľko sa nemení používaný
priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ ide o výpočet, znalkyňa pri výpočte náhrady za stratu na zárobku

postupovala tak, že použila priemerný zárobok vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve
v roku 2001, t.j. 12.365,- Sk. Výpočet priemerného hodinového zárobku bol nasledovný: hrubá mzda
žalobcu za prvý štvrťrok je 12.365,- Sk x 3 = 37.095,- Sk, fond pracovného času v prvom štvrťroku 2001
bol 8 hodín denne, čo je 520 hodín, a priemerný hodinový zárobok za prvý štvrťrok bol 37.095,- / 520,
čo je 71,336 Sk na hodinu. Žalovanému patrí za obdobie od 29.4.2001 do 11.10.2001 náhrada za stratu

na zárobku za 5 mesiacov a 10 dní, a to vo výške 67.532,- Sk, čo zodpovedá sume 2.241,65 eur. Pri
50 % spoluzavinení to zodpovedá sume 1.120,83 eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.