Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/202/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712201766
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3712201766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy

Markovej a JUDr. Aleny Záhumenskej,v právnej veci žalobcu A. P. a.s., H. XX, G., IČO: 35 838
825, právne zastúpený E. & K. s.r.o., I. XX, G., IČO: 35 885 459, proti žalovanému Ing. S. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX/XX, K. G., št. občan SR, právne zastúpený JUDr. V. P., advokát, U. XX/XX,
K. G., o zaplatenie 13.908,56 eur s prísl. na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 28. júna 2012, č. k. 6C/70/2012-124, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. júna 2012, č. k. 6C/70/2012-124, bolo

rozhodnuté tak, že súd žalobu zamieta a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
a právneho zastúpenia vo výške 1.120,93 eur, do rúk právneho zástupcu žalovaného JUDr. V. P., do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 13.908,56 eur, spolu s úrokom z úveru 9,10 % ročne z istiny 12.924,23
eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 12.924,23 eur od 22.12.2010
do zaplatenia. V žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., uzavrel s
S. G. dňa 19.04.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0362722473, na základe ktorej poskytol právny

predchodca žalobcu S. G.ver vo výške 300.000,- Sk/9.958,18 eur, s úrokovou sadzbou 9,10 % ročne.
Právny predchodca žalobcu uzavrel 19.04.2005 so žalovaným dohodu o ručení, v ktorej sa žalovaný
zaviazal splniť záväzok dlžníka, ak tak neurobí dlžník. Dlžník poskytnutý úver riadne a včas nesplácal,
dostal sa do omeškania, pričom dňa 18.05.2009 zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre
nemajetnosť, preto nemožno dlh vymáhať od jeho dedičov. Predčasná splatnosť úveru bola zo strany
veriteľa vyhlásená listom zo dňa 17.02.2011. Uvedenú pohľadávku žalobca nadobudol od Slovenskej
sporiteľne a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010. Po postúpení pohľadávky,

žalovaný neuhradil žiadnu časť dlhu. Peňažný dlh žalovaného titulom úveru vyčíslil žalobca ku dňu
postúpenia pohľadávky, t.j. k 21.12.2010 na sumu 13.908,56 eur, ktorá pozostáva z istiny 12.924,23 eur,
vyčíslených úrokov z omeškania 984,33 eur a vzniklo mu právo domáhať sa zaplatenia úroku z úveru
9,10 % ročne z istiny 12.924,23 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy
12.924,23 eur od 22.12.2010 do zaplatenia. Písomnými podaniami zo dňa 04.04.2012 a 01.06.2012
žalobca vysvetlil, že dlžník titulom úveru celkovo uhradil sumu 3.733,84 eur, ktorú právny predchodca
žalobcu započítal na istinu úveru, poplatky a úroky z úveru tak, že neuhradený dlh predstavuje spolu13.908,56 eur a skladá sa z úrokov z omeškania 984,33 eur a istiny 12.924,23 eur, v ktorej je zahrnutá
čistá istina úveru 6.751,53 eur, úroky 6.002,77 eur, poplatky 169,93 eur. V nadväznosti na uvedené
žalobca upravil návrh tak, že úrok z úveru 9,10 % ročne žiadal len z čistej istiny úveru 6.751,53 eur, od

22.12.2010 do zaplatenia. Žalovaný nepopieral, že mu na základe dohody o ručení vznikol ručiteľský
záväzok titulom predmetného úveru, poskytnutého S. G.. Rovnako aj S. G. ručil žalovanému za splnenie
úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému, pričom žalovaný na rozdiel od S. G. svoj dlh riadne splnil.
Žalovaný namietol premlčanie uplatnenej pohľadávky. Pretože S. G. dlh nesplnil riadne a včas, právny
predchodca žalobcu vyzýval žalovaného prvou upomienkou zo dňa 07.07.2006 na zaplatenie dlžnej

sumy 1.842,70 Sk, ďalšou upomienkou z 14.07.2006 na zaplatenie dlžnej sumy 6.003,40 Sk. Právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 21.08.2007 oznámil žalovanému, že správu pohľadávky v sume
327.122,50 Sk bude vykonávať spoločnosť D. H. N. s.r.o., a to na základe mandátnej zmluvy zo dňa
15.08.2007. D. H. N. s.r.o. vyzvala listom zo dňa 30.08.2007 žalovaného, aby na základe podpísanej
dohody o ručení splnil za S. G. celý dlh v sume 327.122,50 Sk. Na základe uvedeného mal žalovaný
za to, že pohľadávka z úveru bola minimálne ku dňu 15.08.2007 v celom rozsahu splatná a vzhľadom

na dátum podania žaloby je v celku premlčaná.

Okresný súd poukázal na to, že vec bola rozhodnutá podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu, ktorí s tým v podaní z 26.05.2012 súhlasili.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č.
0362722473 zo dňa 19.04.2005 /ďalej len „zmluva o úvere“/, poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. S. G.

úver 300.000,- Sk/9.958,18 eur na údržbu nehnuteľnosti. Úroková sadzba bola určená na 9,10% ročne.
S. G. sa zaviazal splácať úver s úrokom a poplatkami v mesačných splátkach po 3.872,- Sk/128,53 eur,
splatných vždy do 1. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná 01.05.2005 a posledná splátka
bolasplatná01.04.2015.Úrokybolisplatnékoncommesiaca.Vzmluvebolstanovenýmesačnýpoplatok
za správu úveru 50,- Sk. V čl. V bode 3 zmluvy o úvere je uvedené, že všetky právne vzťahy, ktoré

nie sú výslovne upravené v zmluve o úvere, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, ďalej Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí. Podľa čl. V. bod 4 zmluvy o úvere, sa vzájomné právne
vzťahy budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Podľa čl. 7 bodu 7.6. všeobecných obchodných podmienok v prípade, že je klient v omeškaní

so splatením jednej splátky istiny, alebo úrokov o viac ako 10 dní, je veriteľ oprávnený vyhlásiť
mimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplateniepohľadávkyzozmluvyoúverevnímurčenejlehote.

Okresný súd ďalej zistil, že žalovaný uzavrel dňa 19.04.2005 so Slovenskou sporiteľňou a.s. dohodu o
ručení, v ktorej žalovaný podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka vyhlásil, že uspokojí pohľadávku
aj s príslušenstvom, ktorú má Slovenská sporiteľňa a.s. voči dlžníkovi S. G. na základe zmluvy o

splátkovom úvere č. 0362722473 zo dňa 19.04.2005, pokiaľ S. G. neuhradí pohľadávku veriteľovi riadne
a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. V čl. II bod 3 dohody o ručení je upravený
záväzok ručiteľa na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu vyhlásenie o tom, že dlžník neuhradil
pohľadávku riadne a včas, uhradiť túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve, inak
do 10 pracovných dní od doručenia výzvy, aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. S. G., ako aj

žalovaný, sú v zmluvách označení svojím menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom,
adresou trvalého pobytu, číslom občianskeho preukazu. Poskytovanie úverov je predmetom podnikania
právneho predchodcu žalobcu.

Z prehľadu transakcií úveru okresný súd zistil zistené, že S. G. uhradil Slovenskej sporiteľni a.s. titulom
úveru 20 splátok v celkovej sume 3.733,84 eur, pričom posledná splátka v sume 1.870,11 eur bola

uhradená 11.10.2007. Podľa evidencie Slovenskej sporiteľne a.s. neuhradený zostatok úver predstavuje
spolu 13.908,56 eur, z čoho na istinu pripadá 12.924,23 eur a na úroky z omeškania 984,33 eur. V
predloženej Prvej upomienke z 07.07.2006 vyzvala Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaného na uhradenie
omeškaných splátok v sume 1.842,70 Sk a to na základe zmluvy o úvere č. 0362722270. Slovenská
sporiteľňa a.s. v liste zo dňa 14.07.2006 upozornila žalovaného, že bezvýsledne vyzvala žalovaného na

zaplatenie omeškaných splátok v sume 6.003,40 Sk titulom úveru, ktorý bol S. G. poskytnutý na základe
zmluvy o úvere 0362722473. V liste Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaného, aby do 10 dní uhradildlžnú sumu, pričom upozornila žalovaného, že v opačnom prípade, je banka oprávnená požadovať
splatenie celého úveru pred dohodnutou dobou splatnosti. Slovenská sporiteľňa a.s. listom zo dňa
21.08.2007 oznámila žalovanému, že správu a vymáhanie pohľadávky z úveru č. 0362722473 v sume

327.122,50 Sk bez úrokov z omeškania, zverila spoločnosti D. H. N. s.r.o., a to na základe mandátnej
zmluvy zo dňa 15.08.2007. Pretože pohľadávka nebola uhradená, D. H. N. s.r.o. vyzvala žalovaného
podaním zo dňa 15.09.2007 označeným ako Dôrazné upozornenie, aby na základe podpísanej dohody
o ručení splnil najneskôr do 22.09.2007 dlh z úveru S. G. v sume 327.122,50 Sk.

Okresný súd ďalej zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila predmetnú pohľadávku s príslušenstvom

a všetkými s ňou spojenými právami žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010,
v prílohe ktorej bola uvedená pohľadávka proti dlžníkovi S. G. a proti žalovanému, ktorý je ručiteľom.
Postupcavyhotovildňa28.12.2010oznámenieopostúpenípohľadávkyadresovanéS.G.ažalovanému.
Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 11.02.2011 a S. G. si ho v odbernej lehote na pošte
neprevzal. Plnomocenstvom zo dňa 01.01.2011 žalobca splnomocnil spoločnosť Platiť sa oplatí
s.r.o., aby žalobcu zastupoval vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním

pohľadávok podľa mandátnej zmluvy zo dňa 01.01.2011. Spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. listom zo
dňa 17.02.2011 vyzvala žalovaného, aby zaplatil na označený účet titulom predmetného úveru záväzok,
ktorý ku dňu 17.02.2011 vyčíslil na 14.723,46 eur, pričom menovaná spoločnosť v liste zároveň uviedla,
že záväzok sa stal splatným v celom rozsahu odstúpením veriteľa od zmluvy o úvere.

Okresný súd poukázal na znenie § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, § 52 ods. 2, 3, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, §
103, § 546 a § 548 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd
nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľnou a.s. a S. G.
vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 19.04.2005 podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu splnil svoj záväzok a poskytol dlžníkovi úver v

sume 300.000,- Sk/9.958,18 eur, a dlžník sa ho zaviazal splácať spolu s určeným úrokom z úveru, v
dohodnutýchmesačnýchsplátkachod01.05.2005do01.04.2015.Zároveňbolopreukázané,žezáväzok
S. G. splácať poskytnutý úver bol zabezpečený dohodou o ručení, ktorú podpísal právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovaným dňa 19.04.2005. V dohode o ručení žalovaný ako ručiteľ
vyhlásil, že berie na seba voči veriteľovi /Slovenskej sporiteľni a.s./ povinnosť uspokojiť pohľadávku

titulom úveru poskytnutého dlžníkovi /S. G./, ak pohľadávku neuspokojí dlžník. Dlžník splnil dlh len
čiastočne v sume 3.733,84 eur a neuhradený zostatok úver aj s príslušenstvom predstavuje žalovanú
sumu13.908,56eur.Žalobcajevsporeaktívnelegitimovaný,pretožepohľadávkuzúverupreukázateľne
nadobudol od Slovenskej sporiteľne a.s. na základe zmluvy o postúpení.

Okresný súd dospel k záveru, že na zmluvu o úvere, ako aj na dohodu o ručení, sa vzťahujú

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Prihliadol na charakter
účastníkov pri uzavieraní zmluvy. Právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa,
ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Dlžník a žalovaný boli v zmluve
označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia, pričom dlžník si úver vzal a aj ho použil na osobnú
spotrebu, údržbu nehnuteľnosti, teda nie na výkon svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti,

čiže je zrejmé, že vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Jedná sa o tzv. formulárový typ zmluvy, keďže
žalovaný a ručiteľ obsah zmlúv pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť. Súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmlúv používa vo viacerých
prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom a pri ich zabezpečení ručením. Predmetné zmluvy
teda spĺňajú kritéria spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa, a je bez významu skutočnosť, že boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Na právny
vzťah založený zmluvou o úvere, ako aj na dohodu o ručení je nutné aplikovať ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré poskytujú zvýšenú ochranu spotrebiteľovi. Ustanovenie § 54 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a
povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia

Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy
aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ aj
zmluvné podmienky stanovujú, že na právne vzťahy zo zmluvy sa bude prednostne aplikovať Obchodný
zákonník, táto klauzula obchádza ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je preto zo zákona
neplatná. Postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu nemení spotrebiteľský charakter

posudzovaného záväzkového vzťahu.Okresný súd poukázal na to, že žalovaný namietal premlčanie pohľadávky z úveru, ktorú proti
nemu uplatnil žalobca. Preto preskúmal dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania. Vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a nutnosť preferovania pre spotrebiteľa výhodnejšej právnej

úpravy v Občianskom zákonníku dospel okresný súd k záveru, že v danej veci treba aplikovať trojročnú
premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka a ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce inštitút premlčania, ktoré sú pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie oproti úprave
premlčania v Obchodnom zákonníka, pretože Obchodný zákonník v § 397 stanovuje dlhšiu štvorročnú
premlčaciu dobu. Z čl. II bod 3 dohody o ručení vyplýva záväzok ručiteľa na prvú písomnú výzvu

veriteľa obsahujúcu vyhlásenie o tom, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradiť túto
pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve, inak do 10 pracovných dní od doručenia
výzvy. Z predloženej upomienky z 07.07.2006 je zrejmé, že táto sa týka iného úveru, ktorý bol poskytnutý
priamo žalovanému, a preto na ňu okresný súd neprihliadal. Výzvou z 14.07.2006 právny predchodca
žalobcu upozornil žalovaného, že dlžník S. G. neuhradil omeškané splátky v sume 6.003,40 Sk titulom
predmetného úveru a vyzval žalovaného, aby tieto zaplatil do 10 dní od doručenia výzvy. Následne

právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.08.2007 oznámil žalovanému, že na základe mandátnej
zmluvy z 15.08.2007 správou a vymáhaním pohľadávky z úveru poveril spoločnosť D. H. N. s.r.o.,
pričom v tomto oznámení je uvedené, že vymáhaná pohľadávka z úveru predstavuje sumu 327.122,50
Sk bez úrokov z omeškania. D. H. N. s.r.o. v liste z 15.09.2007 vyzvala žalovaného, aby titulom jeho
ručiteľského záväzku uhradil v stanovenej lehote sumu 327.122,50 Sk, pretože dlžník neuhradil úver,

pričom vzhľadom na výšku tejto sumy a vykonané čiastočné úhrady dlžníka je zrejmé, že najneskôr ku
dňu podpisu mandátnej zmluvy, bola bankou vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru podľa čl. 7 bodu
7.6. všeobecných obchodných podmienok. S poukazom na tieto skutočnosti bol už úver v celom rozsahu
splatný, keď dňa 17.02.2011 vyhotovila spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. výzvu pre žalovaného a táto
výzva teda nemohla mať žalobcom tvrdené právne následky predčasného zosplatnenia úveru. Podľa

§ 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, vrátane
námietky premlčania, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Preto okresný súd dospel k záveru, že právny
predchodca žalobcu mohol prvý krát uplatniť právo na splnenie celého záväzku zo zmluvy o úvere už
dňa 15.08.2007, kedy mandátnou zmluvou poveril D. H. N. s.r.o. vymáhaním predčasne zosplatneného
úveru. Od tohto dátumu podľa § 101, § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia

doba, ktorá uplynula dňa 15.08.2010. Žalobca však žalobu o zaplatenie úveru a jeho príslušenstva podal
na súd dňa 09.02.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Uplatnený nárok je
premlčaný aj v prípade, ak by sa trojročná premlčacia doba vo vzťahu k ručiteľovi počítala od výzvy D.
H. N. s.r.o. zo dňa 15.09.2007, na úhradu sumy 327.122,50 Sk adresovanej žalovanému. S poukazom
na vyššie uvedené skutočnosti, keď premlčacia doba na uplatnenie práva uplynula ešte pred podaním

žaloby na súd, mal okresný súd za to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania dôvodne a podľa § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovanému nemožno uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi premlčaný dlh.
Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania okresný súd rozhodol na základe skutočnosti, že žalovaný bol v konaní úspešný.
Preto má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. proti žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovanému vznikli

trovyprávnehozastúpenia.Jehoprávnyzástupcauplatniltrovyvovýške1.120,93eurza3úkonyprávnej
služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia 12.06.2012, vyjadrenie k žalobe z 22.06.2012, účasť na
pojednávaní dňa 28.06.2012, za ktoré pri hodnote sporu 13.908,56 eur podľa § 10 ods. 1, § 16 ods.
3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., patrí základná sadzba tarifnej odmeny 303,74 eur x 3 úkony, režijný
paušál vo výške 7,63 eur x 3 úkony. Pretože je právny zástupca žalovaného platiteľom DPH, podľa §

18 ods. 3 cit. vyhl. okresný súd priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 934,11 eur, spolu s
20% DPH /186,82 eur/. Z uvedených dôvodov okresný súd zaviazal žalobcu, aby žalovanému zaplatil
trovy konania v uplatnenej sume 1.120,93 eur, a to k rukám právneho zástupcu žalovaného podľa §
149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu z

dôvodu, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom okresného
súdubolažalobcoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom.Vodvolanípoukázalnato,žeúčelposkytnutého
úveru bol na údržbu nehnuteľnosti. Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka
a vzniknutý vzťah má charakter absolútneho obchodno - záväzkového vzťahu. V zmysle § 52 ods. 1Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy nešlo preto o spotrebiteľskú zmluvu. Až
ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.1.2008 bolo zakotvené, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V

nadväznosti na uvedené je podľa názoru žalobcu právne relevantnou skutočnosťou je okamih uzavretia
zmluvy, t. j. 19.4.2005. Preto v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka by išlo o
neprípustnú retroaktivitu, ktorá mení sám vznik právneho vzťahu alebo jeho následky. Nakoľko
ustanovenia Občianskeho zákonníka Zmluvu o úvere neupravujú a za druh spotrebiteľskej zmluvy
by bolo možné ju považovať až od 1.1.2008, je nepochybné, že v tomto konkrétnom prípade sa

jedná o zmluvu obchodno - právneho charakteru. Keďže Obchodný zákonník upravuje komplexne
inštitút premlčania, s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33Odo
1351/2004, zo dňa 29.11.2005 sa má právna úprava spotrebiteľských zmlúv aplikovať na právny
vzťah podľa účinnosti právnej úpravy v dobe uskutočnenia právneho úkonu. Preto na vznesenú
námietku bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko aj podľa
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/176/2011, zo dňa 24.5.2012 ani prípadný

spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere nestráca svoju obchodnoprávnu povahu. Žalobca ďalej
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.5.2012, sp. zn. 3Cob/176/2011, podľa
ktorého pokiaľ ide o ručiteľský vzťah, ktorý nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy, niet dôvodu ho
posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu okresný súd v prejednávanej veci
postupoval v rozpore so závermi v uvedených rozhodnutiach iných súdov, teda v rozpore s princípmi

právnej istoty. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že vzhľadom na účel poskytnutého úveru - údržba
nehnuteľností, na úverovú zmluvu nie je možné podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z. z. aplikovať ustanovenia tohto zákona. Nakoľko predčasná splatnosť úveru bola zrealizovaná
až navrhovateľom, navrhovateľ má za to, že splátky za obdobie od 09.02.2008 nemôžu byť podľa
ustanovení Obchodného zákonníka premlčané. Ku skutkovým záverom okresného súdu o zosplatnení

úveru žalobca poukázal na to, že listinami, na ktoré sa žalovaný odvoláva, bol žalobca iba upozornený
na možnosť mimoriadneho zosplatnenia. Predmetom mandátnej zmluvy zo dňa 21.08.2007 bola mimo
iného aj správa úveru, t. j. bez toho, aby úver musel byť predčasne splatený v celom rozsahu. Nakoľko
úver nebol pravidelne splácaný, predmetom tejto mandátnej zmluvy bolo dohliadať na pravidelnosť
splátok a upozorňovať povinné osoby na omeškanie. V prípade, ak by nedošlo k úhrade omeškaných

splátok, mal mandatár možnosť v súčinnosti s mandantom predmetný úver aj zosplatniť osobitným
listom, doručeným povinným účastníkom zmluvy. Omeškané splátky boli priebežne splácané, posledná
mimoriadna úhrada bola zrealizovaná dňa 11.10.2007 vo výške 1.870,11 eur. Žalobca tiež vytýkal
okresnému súdu, že nepovažoval za potrebné vyzvať žalobcu na zaujatie stanoviska k žalovaným
predloženým listom, ktoré okresný súd vyhodnotil ako mimoriadne zosplatnenie. V dôsledku toho

žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k sporným dokladom, predloženým žalovaným, z ktorého dôvodu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Na túto vadu konania je odvolací súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo

vyjadrení poukázal na to, že spotrebiteľské vzťahy rieši v prvom rade Smernica Rady EHS zo dňa
5.4.2003 93/13/EHS a na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. V zmysle uvedeného je potrebné považovať zmluvy uzavreté v prejednávanom prípade
za spotrebiteľské. Keďže Slovenská republiky nedokázala splniť záväzok implementovať uvedenú
smernicu do právneho poriadku včas v predpísanom rozsahu, smernica nadobudla priamy účinok.

Keďže podľa§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka účinného k 19.04.2005 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, je
nutné konštatovať, že v prejednávanom prípade uplynula trojročná premlčacia lehota. Z uvedeného
žalovaný dôvodu navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zaviazal
žalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní nevyčíslil.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:Na základe preskúmania správnosti rozsudku okresného súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania, ktorými
je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd
vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým

záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého
rozsudku a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

K námietkam navrhovateľa v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd dospel
k správnemu záveru o charaktere zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna
úprava ochrany spotrebiteľa aj v čase uzatvorenia úverovej zmluvy vychádzala z ochrany spotrebiteľa,
deklarovanej v hlave XV prvej časti Zmluvy o fungovaní európskej únie. Aj keď je potrebné dať za
pravdu navrhovateľovi, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere nevyplýval z ustanovenia § 1 ods. 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 19.04.2005, spotrebiteľský charakter tejto zmluvy
však vyplýval z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

k 19.04.2005. Nebyť uvedeného ustanovenia, spotrebiteľský charakter predmetnej úverovej zmluvy by
bol daný na základe ustanovení komunitárneho práva analogickou aplikáciou ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka na úverové zmluvy podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o otázku, či na premlčanie záväzku z úverovej zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka alebo ustanovenia Občianskeho zákonníka, senát

odvolacieho súdu aj pri existencii rozdielnej aplikačnej praxi všeobecných súdov sa dlhodobo prikláňa
k záveru o potrebe aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka v súlade s názorom vysloveným v
rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. k. 6 Co 81/2012-279 zo 14. februára 2013, ktoré rozhodnutie
prešlo aj testom ústavnosti (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 402/2013). V
uvedenom rozhodnutí Krajský súd v Prešove tiež uviedol: „Dualistický systém záväzkového práva

na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod).
Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet
rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej
občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak

Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov
výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných
medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením
a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že
na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník.“ Senát tunajšieho súdu sa v celom rozsahu

stotožňuje s vyššie citovaným.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi okresného súdu, ktoré majú oporu vo vykonaných
dôkazoch, aj pokiaľ ide o jeho záver o predčasnom zosplatnení poskytnutého úveru, ktorý záver
vychádzal najmä z oznámenia žalovanému, že na základe mandátnej zmluvy z 15.08.2007 právny
predchodca žalobcu poveril správou a vymáhaním pohľadávky z úveru spoločnosť D. H. N. s.r.o., pričom

v tomto oznámení je uvedené, že vymáhaná pohľadávka z úveru predstavuje sumu 327.122,50 Sk. D.
H. N. s.r.o. v liste z 15.09.2007 vyzvala žalovaného, aby titulom jeho ručiteľského záväzku uhradil do
22.09.2007 sumu 327.122,50 Sk, ktorá suma je bez úrokov z omeškania, pretože dlžník neuhradil úver.
Okresný súd preto správne vyvodil, že vzhľadom na výšku tejto sumy ku dňu 15.9.2007 a vykonané
čiastočné úhrady dlžníka, najneskôr ku dňu podpisu mandátnej zmluvy, bola už bankou vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru podľa čl. 7 bodu 7.6. všeobecných obchodných podmienok. Správnosti
tohto záveru zodpovedá aj záznam operácie banky v zostave prehľadu operácií (č. l. 88 - 31.08.2006
kód operácie 95820 Preklasifikovanie pohľadávky), predloženej žalobcom. V tejto súvislosti je potrebné
tiež zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu prostredníctvom mandatára ku dňu 15.09.2007 požadoval
od žalovaného zaplatenie jeho dlhu vo výške 327.122,50 Sk (10.858,48 eur) bez úrokov z omeškania

do 22.09.2007, čo by nemalo opodstatnenie bez predchádzajúcej predčasnej splatnosti úveru, keďže
dohodnuté splatné mesačné anuitné splátky po 3.872,- Sk od splatnosti prvej splátky dňa 01.05.2005
do 15.09.2007 by v prípade predčasného nezosplatnenia úveru mohli predstavovať len splatnú sumu
bez úrokov z omeškania vo výške 108.416 Sk (3.872,- Sk x 28 mesiacov), teda nie požadovanú splatnúsumu 327.122,50 Sk. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval záver okresného súdu o
momente predčasnej splatnosti úveru za plne súladný s výsledkami vykonaného dokazovania.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu v odvolaní, že okresný súd nevyzval žalobcu k zaujatiu stanoviska k

listom, predloženým žalovaným, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd
musí konštatovať, že v prejednávanom prípade skutočne okresný súd nezaslal žalobcovi vyjadrenie
žalovaného s prílohami, čo je možné považovať za procesnú vadu v konaní. Odvolací súd však túto
procesnú vadu vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval v materiálnom zmysle za takú, v dôsledku
ktorej by bola žalovanému reálne odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nie každé procesné

pochybenie súdu v konaní automaticky znamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že konanie pred súdom prvého stupňa a druhého je potrebné
chápať ako celok. V prejednávanom prípade okresný súd nariadil pojednávanie vo veci, na ktoré
predvolal riadne a včas aj žalobcu. Na pojednávaní, na ktoré sa žalobca nedostavil z vlastnej vôle,
bolo vykonané dokazovanie, na ktorom sa žalobca mohol oboznámiť s obsahom vykonaných dôkazov,
vrátane listín, predložených žalovaným a vyjadriť sa k nim. Žalobca pri náležitej opatrnosti vzhľadom

na okolnosti prípadu tiež mohol predpokladať, že žalovaný môže na pojednávaní vzniesť námietku
premlčania, dôvodnosť ktorej námietky premlčania sám žalobca akceptuje v dôvodoch odvolania vo
vzťahu k splatným splátkam pred zosplatnením úveru. Odvolací súd majúc na zreteli všeobecne
uznávanú zásadu, podľa ktorej právo patrí bdelým, považuje za potrebné zdôrazniť, že podstatná časť
konania pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva vo vykonávaní dôkazov práve

na pojednávaní pred súdom, ktorého sa žalobca v prejednávanom prípade z vlastnej vôle nezúčastnil.
Odvolací súd ďalej považuje za podstatné poukázať na to, že okresný súd vo svojom rozhodnutí vo
veci podrobne uviedol aj argumentáciu žalovaného k veci a obsah ním predložených dôkazov. Preto
žalobca po tom, čo sa nezúčastnil pojednávania, mal možnosť z doručeného rozsudku sa v celom
rozsahu oboznámiť aj s obsahom písomností, ktoré mu neboli doručené a následne mal možnosť

kvalifikovaným spôsobom na ne reagovať v odvolaní. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania naviac
s vyjadrením žalovaného k odvolaniu doručil žalobcovi aj vyjadrenie žalovaného k návrhu na začatie
konania s prílohami, teda vykonal to, čo mal vykonať okresný súd vo vzťahu k žalobcovi. Preto podľa
názoru odvolacieho súdu v rámci celého tohto konania súdy konali tak, aby bola aj žalobcovi poskytnutá
reálna možnosť na uplatnenie svojich práv v konaní, čo je účelom poskytnutia možnosti účastníkovi

konať pred súdom.

Keďže žalobca nad rámec vyššie uvedených dôvodov svojho odvolania pri nepochybnej znalosti obsahu
písomností žalovaného, neoboznámenie ktorých namietal zo strany okresného súdu, neuviedol žiadne
ďalšieskutočnosti,neposkytolďalšiedôkazyanenavrholdoplniťdokazovanieanipodoručenívyjadrenia
žalovaného s prílohami v rámci odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že v tomto štádiu

konania nie sú dané reálne dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu súdom zavineného
odňatia možnosti žalobcovi konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny.
Preto potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1, 2 O.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,
a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trovkonania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný si v konaní uplatnil všeobecne právo náhradu trov a toto právo mu bolo po vyčíslení trov

konania pred okresným súdom aj priznané v rozsudku okresného súdu. Pokiaľ ide o odvolacie konanie,
žalovaný do dňa verejného vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil trovy odvolacieho konania a neurobil
tak ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku. Keďže zo spisového materiálu
okrem možných nevyčíslených trov právneho zastúpenia žalobcu v súvislosti s odvolacím konaním
nevyplývajúžiadneinétrovykonania,odvolacísúdvpísomnomvyhotovenírozsudkunepriznalžalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
písomného vyhotovenia tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .