Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoD/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511209158
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7511209158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobkyne: P. Q., Y.. Š., K.. XX.X.XXXX, O. B.
G. H. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Tarabčákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá č. 18,
proti žalovanej: Ľ. I., Y.. B., K.. XX.XX.XXXX, O. B. Q., W.. Q. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou
Némethovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Mladých budovateľov 2, v konaní o určenie
neplatnosti závetu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 24.3.2014
č.k. 17C/83/2011-200 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom určil, že dôvody vydedenia,

uvedené v závete poručiteľa X. Š. zo dňa 16.10.2010 nie sú dané a vydedenie je neplatné. V
prevyšujúcom rozsahu konanie zastavil. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 496a Občianskeho
zákonníkaustálil,ževdanomprípadenebolnaplnenýanijedenzdôvodovvydedenia,ktorýbyvzmysle§
469aObčianskehozákonníkaprichádzaldoúvahy,pretopokiaľsažalobkyňadomáhalažalobouurčenia,
že dôvody vydedenia, uvedené v závete poručiteľa X. Š. zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané a vydedenie
je neplatné, žalobe vyhovel. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že bývalá manželka

poručiteľa spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť koncom roka XXXX, čo prehlásil aj sám poručiteľ
v návrhu na rozvod manželstva. Žalobkyňa sa narodila XX.X.XXXX, teda koncom roka XXXX mala X U.
V. roka. Dokazovaním mal za nesporne preukázané, že poručiteľ od tejto doby svoje deti navštívil iba
raz a to dňa XX.X.XXXX R. XX.XX Z.. P. XX.XX Z.., aj to bol podnapitý a deti, najmä syn k nemu nechcel
ísť. Tieto závery vyplynuli z výpovede ešte vtedy žijúcej bývalej manželky dňa XX.XX.XXXX. Súd prvého
stupňa tiež uzavrel, že vzťah medzi rodičmi a deťmi sa tvorí a formuje počas celého ich spoločného
života a jeho kvalita a obsah sa formuje v závislosti od toho, akú pozornosť, koľko lásky a snahy o ich

pozitívny vývoj rodič dieťaťu odovzdá. Pri absencii tejto súvzťažnosti, hoci len jedného z rodičov sa,
najmä pri dlhodobom trvaní, automaticky dostavuje citová prázdnota, resp. nevyvinutie sa citovej väzby
k tomu z rodičov, s ktorým nemá dieťa žiadnu interakciu. Najmä v prípade ako je prejednávaná vec,
dieťa nebolo dlhodobo v kontakte so svojím otcom, nemožno preto od neho po 30 rokoch očakávať, že
si k nemu zo dňa na deň vyvinie taký vzťah, aký by sa možno vyvinul, ak by otec dieťaťu venoval svoju
pozornosť a lásku v priebehu tohto obdobia. Poručiteľ nevidel svoju dcéru - žalobkyňu od doby, keď mala
X,X Y., t.j. od doby, kedy sa osobnosť dieťa iba začína formovať. Nemožno preto žalobkyni vyčítať, že o

osobu otca, ktorého vlastne ani nepoznala a bol pre ňu (subjektívne) cudzí človek, nejavila taký záujem,
aký si jej otec predstavoval v čase, keď ochorel a keď si existenciu svojej dcéry uvedomil. Pozornosť o jejpriazeň začal vyvíjať pod vplyvom toho, že je majetný t.j., že má vlastný dom, do ktorého ju v podstate
nútil, aby sa nasťahovala. Aj keď, ako žalobkyňa pred súdom potvrdila, svojmu otcovi odpustila, otec jej
pozornosť začal venovať v období, keď si založila rodinu, následne rizikovo otehotnela a počas celého

tehotenstva bola až do pôrodu na PN. Okolnosti, ktoré takto u žalobkyni nastali jej objektívne ale ani
subjektívne neumožňovali venovať mu toľko pozornosti, ako si poručiteľ predstavoval. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že to bol práve poručiteľ, ktorý o neexistenciu
citových väzieb so žalobkyňou sa postaral, ktorý s matkou oboch detí bojoval o nižšie výživné, ktoré mu
navyše muselo byť zrážané exekučne z platu, že po celý svoj život svojím deťom ničím neprispel a to ani

pri príležitosti ich osobných sviatkov. Jednorazový pokus poručiteľa doniesť deťom darčeky v počiatku
ich odlúčenia, o ktorom bola v konaní zmienka, nie je dôkazom o úprimnej túžbe poručiteľa po svojich
deťoch. V spojení s jeho tendenciou požívať alkohol, ktorý bol v konečnom dôsledku príčinou odchodu
manželkyajsdeťmizospoločnejdomácnostianáslednéhorozvodu, sajavíbyťvysokopravdepodobné,
že o rodinu až taký záujem nemal. Je nepravdepodobné, aby vzhľadom na 30 rokov trvajúce odlúčenie
mal poručiteľ vedomosť o tom, kde a ako jeho dcéra žije a po niekoľkých návštevách dcéry u neho doma

si mohol urobiť obraz o tom, aký život vedie, a že „stále mení chlapov“. Na preukázanie tejto skutočnosti
navyše neboli produkované zo strany žalovanej žiadne dôkazy. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že babička
žalobkyne jej napísala v liste na adresu, ktorú zistila na úrade. Ani babička a ani poručiteľ teda nevedeli,
kde žalobkyňa reálne býva. Z toho vyplýva, že poručiteľ nebol po obdobie 30 rokov so žalobkyňou v
kontakte ani písomne. Dokonca, pri prvej návšteve v lete roku 2010 poručiteľ svoju dcéru ani nespoznal

a predstavila mu ju jeho matka, keď žalobkyňa prijala jej pozvanie. Z tohto súd vyvodil, že to bola
žalobkyňa,ktoránapriek30ročnémuodlúčeniupozvanieksvojmuotcovineodmietlaapriprvejnávšteve
sa tam zdržala 6 hodín, pričom následné návštevy opakovala aj napriek tomu, že kvôli rizikovej gravidite
svojhoprvéhodieťaťabolaod8.11.2010práceneschopná.Práceneschopnábolaajvčase,keďporučiteľ
dňa XX.XX.XXXX zriadil závet a žalobkyňu vydedil, pričom tento stav trval aj v čase smrti poručiteľa dňa

X.X.XXXX, keďže syn žalobkyne Q. sa narodil dňa XX.X.XXXX. Zo všetkých týchto dôvodov žalobe,
pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné,
vyhovel.

V prevyšujúcom rozsahu, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet poručiteľa je neplatný, súd
prvého stupňa s poukazom na § 96 ods. 1, 2 O.s.p. konanie zastavil, keďže žalobkyňa v tejto časti žalobu

zobrala späť a žalovaná so späťvzatím konania v tejto časti súhlasila.

O trovách konania súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku, a to voči výroku, ktorým súd určil, že dôvody vydedenia uvedené v závete
poručiteľa X. Š. zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané a vydedenie je neplatné, v zákonnej lehote podala
odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla,

aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch
odvolania vytkla súdu prvého stupňa, že sa zameral na dokazovanie a hodnotenie skutočností, ktoré
nesúvisia s konaním vo veci určenia neplatnosti vydedenia. Podľa názoru odvolateľky v tomto konaní
sa má skúmať, či existujú konkrétne dôvody vydedenia uvedené v § 469a Občianskeho zákonníka
na strane žalobkyne. Súd prvého stupňa nedokazoval a nehodnotil skutočnosti, či existujú konkrétne

dôvody vydedenia žalobkyne, ale dokazoval, aký život viedol poručiteľ. Dôkazy a právne posúdenie
o neexistencii dôvodov vydedenia v rozsudku absentujú. Rozhodnutie je nepresvedčivé aj v ďalších
skutočnostiach. Najmä neobstojí, že v čase spísania závetu a vydeďovacej listiny dňa XX.XX.XXXX bola
žalobkyňa v druhom mesiaci tehotenstva a tento stav trval aj v čase smrti poručiteľa dňa X.X.XXXX
a mal spôsobiť, že žalobkyňa sa nemohla postarať o poručiteľa. Tehotenstvo nie je dôvodom, aby sa

žalobkyňa v ťažkej chorobe o poručiteľa nestarala a neprejavila oňho záujem. Súd prvého stupňa sa
nevyporiadal s argumentmi žalovanej, ktoré uviedla v písomnom vyjadrení zo dňa 19.3.2014 v III. časti a
ktorémalskúmať.Tietoargumentypreukazujú,ženastraneporučiteľaexistovalikonkrétnevydeďovacie
dôvody. Žalobkyňa nevie, ktorou rukou poručiteľ nemohol písať a na akú chorobu zomrel. Vôbec sa
počas života oňho nezaujímala, pričom ide o rozhodujúce skutočnosti, ktoré možno subsumovať pod

konkrétne vydeďovacie dôvody. V tej súvislosti poukázala na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva Vetrenko v. Moldavsko a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 296/09.Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
a uplatnila trovy odvolacieho konania. Uviedla, že žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.3.2014 nenavrhla
vykonať žiadne dôkazy, ktorými by preukázala obsah tohto vyjadrenia. Ani v odvolaní neuviedla, aké

dôkazy navrhla vykonať. Správne súd prvého stupňa sa zameral pri dokazovaní na zisťovanie zavinenia
nezáujmu zo strany žalobkyne a vykonal v tomto smere rozsiahle dokazovanie. Správne zisťoval, či
žalobkyňa mala reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať
mala, t.j., či poručiteľ sám mal záujem sa s potomkom stýkať a udržovať s ním bežné príbuzenské
vzťahy. Žalobkyňa nezavinila vzťahové vákuum a nezáujem v rodine, navyše v čase spísania závetu

bola gravidná a sťahovala sa do Košíc, čo preukázala v konaní listinnými dôkazmi. V trestnom konaní
v rámci trestného stíhania pre trestný čin podvodu bolo výpoveďami svedkov preukázané, že poručiteľ
pomoc žalobkyne nepotreboval, nakoľko sa oňho starala matka. Neusporiadaný život žalobkyne nebol
v konaní preukázaný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v
zmysleust.§214ods.2O.s.p.vrozsahuvyplývajúcomzust.§212ods.1,3O.s.p,zhľadískuplatnených

odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací
súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 04.02.2015 o 9.00 hod., č.dv. 227,
II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 28.01.2015 na

úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z

hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy

účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len
o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý

mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p., alebo žeby na danú vec aplikoval
nesprávny právny predpis.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné a náležité zistenie
skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania
vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil

správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

Súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou, keďže táto do
vyhlásenia dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 24.3.2014 vykonanie ďalších dôkazov ani
nenavrhla.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa

odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Námietky žalovanej
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa ustálenej judikatúry súdov je treba otázku, či potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam
prípadu a rovnako aj k otázke dobrých mravov, ktoré sa v spoločnosti ustálili. Jedným z hľadísk, na ktoré
jetrebaprihliadaťjeto,čipotomokporučiteľamalreálnumožnosťoporučiteľaprejaviťopravdivýzáujem,
ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať

s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky
príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citové dotýka, kde mu tento stav vadí, a
nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy mu je tento stav ľahostajný, prípadne kedy k nemu sám i podstatne
prispel. Pokiaľ potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že sám poručiteľ neprejavoval
záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo

byťdôvodomkjehovydedeniu(rozsudokNSČRz26.09.1997sp.zn.2Cdon86/97,ktorýboluverejnený
pod č. 21 v časopise Súdní judikatúra, ročník 1998 a iné).

Správne súd prvého stupňa zameral dokazovanie na skúmanie tej rozhodujúcej skutočnosti, či sám
poručiteľ prejavoval opravdivý záujem o žalobkyňu ako svoju dcéru, pretože len v takom prípade by
mohol byť naplnený dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. zákonníka.

V danom prípade bolo jednoznačne v konaní preukázané, že poručiteľ nejavil o svoju dcéru - žalobkyňu
záujem od obdobia jej 2,5 roka, žiadnym spôsobom sa s ňou nestýkal a neudržiaval s ňou bežnépríbuzenské vzťahy. Pokiaľ za týchto okolností ani žalobkyňa neprejavovala ako dcéra záujem o
poručiteľa a nenadviazala s ním kontakt, nemožno z týchto zistení vyvodiť, že by neprejavenie takého
záujmu mohlo byť dôvodom k jej vydedeniu. Za tejto situácie samotná okolnosť, či žalobkyňa bola v

čase spísania závetu tehotná alebo nie nemá vplyv na výsledok konania.

Zvyššieuvedenýchdôvodovjeodvolacianámietkažalobkyne,žesúdprvéhostupňaviedoldokazovanie
nesprávnym smerom, pokiaľ skúmal správanie poručiteľa vo vzťahu k žalobkyni, neopodstatnená.

V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie je daný ani dôvod vydedenia v
zmysle § 469a ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka, podľa ktorého poručiteľ môže vydediť potomka, ak trvalo
vedie neusporiadaný život. Žalobkyňa totiž tvrdenia v tomto smere žiadnym spôsobom nepreukázala.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom
výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.