Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11P/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214557
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413214557.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, v právnej veci navrhovateľky: Y. Q.,

nar. XX.XX.XXXX, bydlisko A. Y., C. X, štátny občan L. republiky, proti odporcovi: M. Q., nar. XX.X.XXXX,
bydlisko M. W. U. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode:L.Q.,nar.XX.X.XXXX,vkonanízastúpenékolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo Y. Q., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a M. Q., nar. XX.X.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX
v M. nad U., zapísané v V. manželstiev Y. úradu A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloleté dieťa L. Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke od

právoplatnosti rozsudku a odporca je p o v i n n ý prispievať na jej výživu vo výške 35,- eur mesačne
od vykonateľnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 19.6.2013 domáhala rozvodu manželstva s odporcom.
Zároveň žiadala zveriť maloleté dieťa na čas po rozvode do jej výchovy a opatery a odporcu zaviazať
na platenie výživného na maloletú L. vo výške 100,- eur mesačne. Stretávanie navrhla upraviť tak,
že odporca je oprávnený sa stretávať s maloletou L. kedykoľvek po dohode s matkou. Svoj návrh
odôvodnilatým,žemanželstvouzatvorilipodvojročnejznámostizláskyavčaseuzatváraniamanželstva

už bola navrhovateľka tehotná. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické. Odporca pracoval ako vodič
kamiónu, bol na cestách a chodil domov iba na dva týždne. Keď bol doma pár dní bol normálny, ale
potom začal piť a počas celého obdobia čo bol doma, bol pod vplyvom alkoholu. Odporca potom zmenil
prácu a doma býval každý víkend. Takáto situácia bola neznesiteľná, pretože bol agresívny a vyvolával
hádky. Zo spoločnej domácnosti s odporcom navrhovateľka odišla pre neustále konflikty a nezhody.

Na pojednávaniach navrhovateľka uviedla, že jej manžel začal jazdiť pod vplyvom alkoholu a z toho
dôvodumuvČecháchzobralivodičskýpreukaz.Vspoločnejdomácnostižilidoapríla2011.Odtohočasu

neobnovili spolužitie, nehospodária spolu a intímne spolu nežijú od roku 2011. Navrhovateľka uviedla, že
manžel zvykne dcére niekedy zavolať, ale nestretáva sa s ňou. Naposledy sa s ňou stretol na Vianoce,
keď bola maloletá u starých rodičov v Žiline. Navrhovateľka uviedla, že súhlasí s výškou výživného
35,- eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom s ktorým má maloleté dieťa Y. Q., nar.XX.XX.XXXX. Jej partner je živnostník a pracuje ako zvárač. Bývajú v rodinnom dome v podnájme,
náklady na bývanie sú 250,- eur mesačne. Navrhovateľka je od októbra 2014 na materskej dovolenke a
poberá materské dávky vo výške 214,- eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti

vo výške 47,04 eura mesačne.

Súd pojednával v neprítomnosti odporcu podľa § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý mal
doručenie predvolania riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal
pojednávanie odročiť. Odporca bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu Žilina.
Vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. K rozvodu nechcel nič uviesť.

S manželkou nežije tri, štyri roky, odkedy odišla do Talianska. Od tej doby spolu nehospodária ani sa
intímne nestýkajú. Odporca uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky.
Vzhľadom k tomu, že je momentálne bez domova a nemá žiadne finančné prostriedky navrhovaná
suma výživného je pre neho vysoká, preto navrhuje výživné 35,- eur mesačne. Stretávanie nemusí
byť upravené, matka mu v stretávaní s dcérou nebráni. Odporca uviedol, že nie je zamestnaný, nie je
vedený ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom dávok ani príspevkov v hmotnej núdzi ani iných

dávok. V roku 2013 pracoval na stavbách, kde si privyrábal sumou 500,- eur až 600,- eur mesačne. Má
síce živnosť, ale vzhľadom k tomu, že mu z nej neplynú nijaké príjmy, ide ju zrušiť. Odporca nevlastní
žiadny majetok, za ubytovanie platí 150,- eur a okrem toho má bežné výdavky na stravu a ošatenie.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá. S maloletou sa stretáva vždy keď je v Žiline. Doteraz výživné nebolo
určené, ale keď má peniaze vždy jej dá alebo pošle.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že pre prípad rozvodu navrhuje zveriť maloletú L. do
osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporcu zaviazať na platenie výživného vo výške 35,- eur
mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania, rodným
listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjme navrhovateľky, výpisom zo živnostenského registra

odporcu, daňovým priznaním odporcu za rok 2012, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v M. nad U.. Z ich manželstva pochádza
maloleté dieťa: L. Q., nar. XX.X.XXXX. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Obaja účastníci
sú slovenskej národnosti. Manželia mali posledné spoločné bydlisko v Šuranoch.

Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti niekoľko
rokov. Navrhovateľka v súčasnej dobe býva s novým partnerom, s ktorým má maloleté dieťa Y. Q., nar.
XX.XX.XXXX.

Z výpovede odporcu mal súd preukázané, že odporca súhlasí s rozvodom manželstva.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 27 odsek 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a formálne a
návrh navrhovateľky je dôvodný. Toto manželstvo je iba formálnym zväzkom už niekoľko rokov. Vzťahy
medzi manželmi sú hlboko, vážne a trvale narušené a nie je predpoklad obnovenia manželského
spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené v Zákone o rodine, pretože manželia spolu

nehospodária, intímne sa nestýkajú a spoločne nezabezpečujú výchovu a starostlivosť maloletému
dieťaťu. Pokiaľ ide o rozvrat v manželstve účastníkov, súd dospel k záveru, že tento je vážny a trvalý,
v dôsledku citového odcudzenia navrhovateľky a odporcu.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z predložených dokladov o príjme navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka od 5.10.2014
poberá materské dávky podľa Rozhodnutia zo Sociálnej poisťovni zo dňa 11.11.2014 vo výške 7,151 eur
za deň. Podľa uvedenia navrhovateľky mesačne poberá materské dávky vo výške 214,- eur mesačne.
Okrem toho navrhovateľka poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eura mesačne. Podľa
výpisu zo živnostenského registra je odporca živnostník a jeho predmet podnikania je poskytovanie

služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Za rok 2012 odporca podal daňové priznanie, v ktorom
vykázal základ dane 1.247,84 eura. Podľa oznámenia Daňového úradu Žilina odporca za rok 2013
daňové priznanie nepodal.

O úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu súd prihliadol na schopnosti a možnosti
oboch rodičov a potreby maloletého dieťaťa. O maloleté dieťa sa stará matka a v konaní nebolo
preukázané, že by matka zanedbávala svoje výchovné povinnosti, preto súd zveril maloleté dieťa do

jej osobnej starostlivosti.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež zo
schopností a možností oboch rodičov. Vzhľadom na súčasný príjem odporcu, ktorý je živnostník, ale
nemá žiadny príjem súd rozhodol o výške výživného 35,- eur mesačne. S touto sumou odporca súhlasil
vo svojej výpovedi a taktiež súhlasila aj navrhovateľka. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná

povinnosť rodičov voči maloletým deťom. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode, súd
tento styk neupravil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ale navrhovateľka a kolízna opatrovníčka sa tohto práva
po jeho vyhlásení vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže odporca podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecisa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo
dňa jeho doručenia (§ 162 odsek 1,2 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.