Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113202420
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113202420.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom v Žiline, ul.

Hodžova 11, IČO: 31575951, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, proti odporcovi: Y. Q., trvale bytom I., ul. O. 6, tohto času v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústava na výkon väzby Leopoldov, o zaplatenie 60,21 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 01.02.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 60,21 eur spolu

s úrokom vo výške 20 % ročne zo sumy 60,21 eur od 28.03.2009 do zaplatenia. Tento návrh odôvodnil
tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 23.11.2006 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb. Nakoľko odporca neuhradil navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom
podľa zmluvy, navrhovateľ dňa 24.03.2009 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa
27.03.2009 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 60,21 eur. Podľa Všeobecných obchodných
podmienok je navrhovateľ oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou
úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov, ktorej výška je 20 %. Ako dôkazy označil a aj predložil
zmluvu, dodatok k zmluve, odstúpenie od zmluvy, výpis z účtu zo dňa 27.03.2009, Všeobecné obchodné

podmienky a Sadzobník poplatkov.

V priebehu konania súd na základe návrhu navrhovateľa vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal
odporca riadny odpor. V ňom uviedol, že od 01.10.2007 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
a nemohol vedieť, že na jeho účte mu od 01.12.2007 vznikol debetný zostatok. Preto považuje platobný
rozkaz a odstúpenie od zmluvy za unáhlené. Je však ochotný sa s bankou dohodnúť.

Dňa 29.07.2013 navrhovateľ súdu doručil písomné podanie, v ktorom uviedol, že na návrhu trvá v celom
rozsahu. Navrhovateľ splátkové kalendáre nepovoľuje, a preto požaduje úhradu dlhu jednorázovo.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom a s predloženými

listinnými dôkazmi, a to: Všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa účinnými od 01.07.2006,Sadzobníkom poplatkov platným od 01.03.2009, Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 23.11.2006, Dodatkom k zmluve, písomným odstúpením od zmluvy - listom
navrhovateľa odporcovi zo dňa 24.03.2009 a výpisom č.3 z účtu č. 6612785002 zo dňa 27.03.2009.

Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o návrhu podstatný
skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na

bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 716 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka zriadiť tento
účet pre jeho majiteľa v určitej mene a platiť z peňažných prostriedkov na účte úroky a majiteľ účtu sa

zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o bežnom
účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva

alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe
nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 351 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a

povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške

dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok
alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,
čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú uzatvoril navrhovateľ s
odporcom ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože

pri ich uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou
osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa
pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch.
Napríklad podľa zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z obsahu uzatvorenej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzatvárajú jednak zmluvu o bežnom účte
podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, jednak zmluvu o vkladovom účte podľa § 716 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zmluva takisto obsahuje aj predtlačený návrh na uzatvorenie zmluvy o

vydaní a používaní platobnej karty, ďalej návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené
prečerpanienaosobnomúčteatakistonávrhnauzatvoreniezmluvyoposkytovaníslužbyelektronického
bankovníctva. Aj keď táto zmluva obsahuje uvedené písomné návrhy, z obsahu návrhu na uzatvorenie
zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte vyplýva, že odporca návrh na
uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte nepodal ani nechcel
podať. Uvedené vyplýva zo zakrížikovania kolónky „nie“ pri tomto návrhu. Túto skutočnosť nakoniec

navrhovateľaninetvrdil.PodľaboduIIIpísm.GVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorésúsúčasťou
zmluvy,rastovéosobnéúčtyzriaďujebankapreobčanov.Účtysúvedenévslovenskýchkorunách.Klient
nie je oprávnený na tomto účte vykonávať platobný styk súvisiaci s podnikateľskou činnosťou. Pokiaľ
má banka podozrenie, že je účet využívaný na podnikateľské účely, má právo od zmluvy odstúpiť. Úroky
sú zúčtované mesačne.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporcovi odôvodňuje tým, že
odporca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmluvy, resp. zmlúv, čím navrhovateľ
využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy a listom dňa 24.03.2009 od uvedenej zmluvy odstúpil.
Jedným z právnych následkov zrušenia uvedenej zmluvy odstúpením od nej je, že veriteľ na základe
tejto zmluvy je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo na jej základe odporcovi ako dlžníkovi poskytol,

tedacenuzaposkytnutéslužby.Totoprávosavšakpremlčujepodľa§107ods.1Občianskehozákonníka
rovnako ako právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, napr. z plnenia na základe právneho
dôvodu, ktorý odpadol.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho
súdneho konania, podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne prihliadal na oslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania práva
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne
splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu,
by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie

súdu. V tejto súvislosti súd uvádza, že nevznesenie námietky premlčania dlžníkom, nemá za účinnosti
súčasnej platnej právnej úpravy (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa) význam v konaní, nakoľko súd,
ako je uvedené vyššie, prihliada na premlčanie práva dodávateľa z úradnej povinnosti.

Ako vyplýva z návrhu navrhovateľa a jeho tvrdení, navrhovateľ mohol vykonať svoje právo na žalovanú
sumu prvý krát dňa 25.03.2009, pretože k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 24.03.2009. Týmto dňom

mohol navrhovateľ vykonať po prvý raz svoje právo na žalovanú sumu, teda uplatniť svoje právo na
súde. Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 01.02.2013 a k tomu,
že dĺžka premlčacej doby v danom prípade je dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr sa však právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, súd konštatuje, že právo navrhovateľa na žalovanú

sumu je premlčané. Tzv. subjektívna premlčacia doba uplynula navrhovateľovi dňom 25.03.2011 a tzv.
objektívna premlčacia doba uplynula navrhovateľovi dňom 25.03.2012 podľa ustanovenia § 107 ods.1,
ods.3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Vedomosť navrhovateľa o
tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, má súd za preukázanú zo
samotného znenia odstúpenia od zmluvy. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Súd považuje za potrebné uviesť, bez vplyvu na samotné rozhodnutie o návrhu navrhovateľa aj
nasledovné.

Navrhovateľ tvrdil, že odporcovi vznikol na účte debetný zostatok vo výške 60,21 eur. Túto skutočnosť

preukazoval predloženým listinným dôkazom, ktorým je výpis č.3 z účtu č. 6612785002 zo dňa
27.03.2009. Z tohto navrhovateľom vytvoreného výpisu nie je zrejmé, ako vznikol dlh odporcu, teda
debetný zostatok na bežnom účte. Z výpisu je zrejmé, že na predchádzajúcom výpise zo dňa 27.02.2009
bol zostatok - 56,11 eur, ale nie je z neho zrejmé ako vznikol ani tento dlh, teda či vznikol účtovaním
nejakých poplatkov (na základe čoho boli účtované), úrokov (v akej sadzbe, z akej sumy a za aké

obdobie), sankcií a pod.. Takisto je v debetnom zostatku zahrnutý aj úrok vo výške 0,81 eur. Súdu nie
je zrejmé ani z tvrdení navrhovateľa, ani z vykonaného dokazovania, na základe čoho si navrhovateľ
účtoval tento úrok, a prečo v takejto výške. Odporcovi na základe zmluvy o bežnom účte nebol
poskytovaný žiadny úver ani pôžička, na základe ktorých by navrhovateľovi vzniklo právo na úrok (ako
odplata, cena za poskytnuté peňažné prostriedky). Na základe uzatvorenej zmluvy nemohol odporca
navrhovateľovi ako banke dávať príkazy na vykonanie platieb do určitej sumy, aj keď nemá na to

potrebné peňažné prostriedky na účte, v zmysle § 710 Obchodného zákonníka. Takáto dohoda zo
zmluvy nevyplýva.

Na základe navrhovateľom označených a predložených listinných dôkazov nemá súd za dostatočne
dôkladne a postačujúcim spôsobom preukázané tvrdenie navrhovateľa o výške peňažného dlhu
odporcu. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ani z jeho tvrdení nevyplýva spôsob

a história vzniku dlhu a právny dôvod dlhu na bežnom účte odporcu. Navrhovateľ dôkazy o týchto
skutočnostiach súdu nepredložil ani ich neoznačil. Samotný výpis z účtu uplatnený nárok navrhovateľa
na zaplatenie žalovanej sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania
jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu.

Súd považuje za potrebné takisto uviesť, že ak k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 24.03.2009 (s

poukazom na s tým spojený právny následok - zrušenie zmluvného vzťahu podľa § 351 ods.1
Obchodného zákonníka) navrhovateľ si nemôže uplatňovať právo na zaplatenie sankčného úroku vo
výške 20 % ročne za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy (pričom odhliadnuc od jeho označenia
navrhovateľom, ide o zmluvnú pokutu určenú percentuálne). Uplatňuje si tak právo (zmluvné), ktoré mu
nepatrí. Navrhovateľ pritom v konaní nepreukázal, ani netvrdil, že v tomto prípade ide o právo, ktoré má

trvať aj po ukončení zmluvy. Samotné tvrdenia navrhovateľa v konečnom dôsledku samé osobe vedú
k záveru o nedôvodnosti návrhu.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že pri svojom rozhodnutí, najmä v súvislosti s posúdením
premlčania pohľadávky navrhovateľa, sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte a zmluvou o vkladovom účte je
obchodným záväzkovým vzťahom. V oboch prípadoch zmlúv ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.
3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie
a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez

ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah
založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt,
ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv,
resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v

uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské
zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval dovtedy
účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohtoustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná právna úprava stanovuje povinnosť

prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek
pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak,
že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva

nepriznal. Odporcovi v konaní žiadne trovy v konaní nevznikli a takisto si právo na náhradu trov konania
podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.