Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813211741
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813211741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa Z. S. nar.
XX.X.B. bývajúceho v N.N. J. I. J. I. XX zastúpeného opatrovníčkou F.. D. S. nar. XX.X.B. bývajúcou v
N. J. I. J. I. XX proti odporcovi Z.. G. S. nar. XX.X.B. bývajúcom v Spišskej Novej Vsi na Hurbanovej
10/3 v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 2.
mája 2014 č.k. 5P 218/2013-159 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na určenie výživného za
obdobie od 1.1.2011 do 30.9.2011.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 2. mája 2014 č.k. 5P 218/2013-159 zaviazal odporcu Z.. G. S. nar.

XX.X.B. prispievať na výživu navrhovateľa Z. S. nar. XX.X.B. po 200 € mesačne od 1.10.2011 dopredu
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk opatrovníčky F.. D. S. nar. XX.X.B. na číslo účtu B./B..
Zaviazal odporcu zaplatiť nedoplatok na výživnom 6.200 € za obdobie od 1.10.2011 do 30.4.2014 tak, že
odporcovi povolil zaplatiť nedoplatok v štyroch mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku spolu
s bežným výživným na účet č. B./B. pod následkami straty výhody splátok. Zamietol návrh navrhovateľa
na určenie výživného za obdobie od 1.1.2011 do 30.9.2011. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na určenie výživného za obdobie

od 1.1.2011 do 30.9.2011, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodov, že opatrovníčka
navrhovateľa nepreukázala v konaní také mesačné náklady ich syna Z. S., ktoré by ho odôvodňovali
zaviazať výživným a to aj napriek tomu, že ich syn je od 1.7.2011 poberateľom invalidného dôchodku
287,60 €, ktorý bol opakovane valorizovaný, ale súd neskúmal jeho aktuálnu výšku a je presvedčený,
že v súčasnej dobe je určite vyšší ako 300 € mesačne. Konštatoval, že navrhovateľ navštevuje piaty
rok Odborné učilište internátne pre žiakov so L. postihnutím v X., je ubytovaný na internáte od nedele
večera do nasledujúceho piatku poobede, teda prakticky v domácnosti jeho opatrovníčky sa nachádza

len osem dní v mesiaci. Na ubytovanie na internáte, kde má zabezpečené raňajky, desiaty, obedy,
olovrant a večere, platí jeho opatrovníčka 56 € mesačne. Iné zvýšené výdavky so synom nemá, pretože
napriek tomu, že je mentálne postihnutý, jeho zdravotný stav je dobrý, nie je potrebné vynakladať
zvýšené výdavky napríklad na zakupovanie liekov, zabezpečenie dopravy na lekárske vyšetrenie a pod.
Tiež konštatoval, že na pojednávaní si všimol nedostatočné protokolovanie jeho výpovede zo strany
sudkyne, o čom je presvedčený už aj z toho dôvodu, že ako N. pracuje v rovnakej agende na Q. N. I. H..
Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že sa mal so svojou bývalou manželkou (opatrovníčkou navrhovateľa)

dohodnúť na tom, že invalidný dôchodok ich syna sa bude ukladať na účet a on bude platiť výživné.
V čase, keď bol invalidný dôchodok synovi priznaný, boli manželia s matkou navrhovateľa, nerátals tým, že ich manželstvo bude niekedy rozvedené a v tom čase určite súhlasil s tým, že dôchodok
mu pôjde na účet, avšak o žiadnom výživnom nehovoril, pretože sa domnieval, že so svojou bývalou
manželkou spoločne hospodária so spoločnými príjmami. Takto vypovedal na súde, ale jeho výpoveď

nebola takto zaprotokolovaná, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že od 1.10.2011 na
výživu navrhovateľa ničím neprispel, avšak na Vianoce v r. 2011 mu zakúpil notebook v hodnote 450 €
a kupoval mu obuv a oblečenie až doposiaľ minimálne v hodnote 400 €. Peniaze prestal odovzdávať
bývalej manželke po tom, čo sa dozvedel, že podala návrh na rozvod manželstva. Poukázal na výpoveď
opatrovníčky, že nedokáže zabezpečiť sebe ani synovi taký štandard, aký mala v čase, keď boli

manželia, čo presne zodpovedá tomu, že aj v tomto prípade jej ide iba o peniaze. Od októbra 2011 mu
bráni v kontakte so synom, dokonca ho v r. 2013 nevidel viac ako 10 mesiacov. Napriek tomu, že ju
žiadal, aby mu povedala, koľko peňazí potrebuje, či už na dovolenky alebo na lyžovačky pre syna Z., na
tieto žiadosti neodpovedala. Je presvedčený, že invalidný dôchodok prevyšujúci 300 € mesačne plne
zabezpečuje výživu jeho syna a poukázal aj na fakt, že na staršieho syna S. S. nar. XX.XX.B. prispieva
mesačne sumou 400 €, tento syn je však študentom vysokej školy, nie je ubytovaný na internáte, ale na

priváte, dochádza do školy zo N. J. I. do G. G. a výživné mu aj podľa názoru Okresného súdu Rožňava
v takej výške postačuje. Je ochotný kedykoľvek vziať navrhovateľa na dovolenku, ktorú mu zaplatí bez
toho, aby jeho opatrovníčku žiadal o nejaké peniaze, syna naučil lyžovať, na lyžovačky ho opatrovníčka
s ním nepustí a vedel by mu zaplatiť aj iné akcie či podujatia, nie je však ochotný prispievať na dovolenky
bývalej manželke. Syna už dva mesiace navštevuje jeden deň v týždni v škole v X. a priznal sa mu, že

sa tak opil v domácnosti, kde býval so svojou opatrovníčkou, že spôsobil až úraz svojej prastarej matke.
Už aj z týchto dôvodov je zrejmé, že matka sa už ani 8 dní v mesiaci, ktoré by mala byť so synom,
oňho nestará keď tvrdí, že nemá štandard, na ktorý bola zvyknutá. V blízkej budúcnosti podá návrh na
zmenu opatrovníka syna pozbaveného spôsobilosti na právne úkony s tým, že od jeho matky nebude
žiadať žiadne výživné. Žiadal, aby odvolací súd po prevedenom dokazovaní zrušil rozsudok súdu prvého

stupňa a návrh navrhovateľa zastúpeného opatrovníčkou F.. D. S.H. zamietol.

Opatrovníčka navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že po dosiahnutí plnoletosti bol
synovi na jej žiadosť Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok. Dohoda medzi ňou a bývalým
manželom bola, že synov dôchodok sa bude odkladať na účet. Myslí si, že je to normálny postup
pre rodičov, čo majú postihnuté dieťa, aby ho zabezpečili pre prípad svojej smrti, nakoľko postihnutie

nedovoľuje, aby sa syn sám živil. V terajšej situácii to vôbec neprichádza do úvahy, nakoľko všetky
výdavky hradí z jeho dôchodku a čo nepokryje dôchodok, hradí zo svojho príjmu. Vo vyjadrení rozpísala
mesačné výdavky (internát - ubytovanie a strava 65 €, vreckové 15 €, úrazové poistenie 4,5 €, sporenie
96 €, benzín na cestovanie 50 €, mobilný telefón 5 €, lieky 10 €, strava mimo internátu 80 €, hygienické
potreby 15 €, strihanie 5 €, plaváreň, lyžovanie, kino 30 €, internet, TV 10 €) spolu 385,50 € a ostatné

ročné výdavky (dioptrické okuliare 85 €, odvoz odpadu 7,80 €, pracovný plášť a prezuvky 35 €, školská
taška 15 €, príspevok pre školu 15 €, psychologička 80 €, lekárske vyšetrenia, správy 60 €, dovolenka
500 €, nový MT 80 €, CD, DVD 80 €, knihy 60 €, oblečenie 500 €) spolu ročné výdavky 1.517,80
€, teda mesačné výdavky na syna sú 511,98 €. Vyjadrila názor, že odporca jednoznačne nevie, čo
obnáša starostlivosť o syna. Ak by to vedel, nenapísal by, že na neho nemá žiadne výdavky, nakoľko

chodí na internát. Syn nie je s ňou len 8 dní v mesiaci, ako to tvrdí odporca, pretože sú to aj všetky
sviatky, jarné, zimné, letné prázdniny a taktiež v prípade choroby. Platby za internát sú len čiastka z
mesačných výdavkov. Keď je syn doma, zabezpečuje mu domácu stravu, perie mu, trávi s ním voľný
čas, berie ho do prírody, na výlety, na plaváreň, na obhliadky pamiatok, ktoré veľmi rád spoznáva a na
lyžovačky. Syn potrebuje pohyb a vonkajšie kladné podnety pre svoj psychický vývoj, aby napredoval a

nie upadal. Všetky tieto aktivity s ním absolvuje ona, nemôže byť sám. Nie je to tak, ako so zdravými
dospelými deťmi, ktoré trávia čas samé, preto aj všetky výdavky sú vlastne dvojnásobné a tie musí
vykryť samozrejme zo svojho príjmu. Uviedla, že ich deti počas trvania manželstva mali založené
stavebné sporenie, ktoré nezrušila ani po rozvode, ale naďalej im sporí sumou 65 € mesačne na
každého syna. Sporenie na vkladnú knižku musela čiastočne obmedziť, nakoľko nemôže im sporiť v

takej výške ako kedysi, keď ich živili dvaja. Ďalšími výdavkami sú doprava, oblečenie, hygiena a ostatné.
Synovi bola lekárom zistená seborhoická dermatitída, čo je kožné ochorenie vyžadujúci si liečbu a
zvýšenú starostlivosť a hygienu. Synovi venuje neustálu starostlivosť vo všetkých oblastiach a pomoc
pri osobnej hygiene, neustály dozor, vybavovanie všetkých úradných záležitostí a poskytuje mu bývanie.
Len odporca, ktorý nechce prispieť synovi na výživu už tretí rok, môže napísať také klamstvo, že sa

o syna nestará. Nikdy nemal záujem stretávať sa so synom, aby s ním trávil voľný čas. Odporca svoj
čas trávi spôsobom nevhodným pre mentálne postihnutého človeka, a preto s ním ani syn nemôžebyť. Odporcov alkoholizmus, agresivita a nevenovanie sa rodine boli dôvodom rozvodu. Chránila tým
aj deti, nakoľko svoje agresívne správanie obracal aj voči nim. Keď sa dozvedel, že starší syn vymáha
výživné pre seba, ktoré mu odporca neplatil, cestou súdu, fyzicky ho napadol. Pritom nebol ochotný

spísať žiadnu dohodu pred advokátom. Preto starší syn pristúpil na výšku výživného 400 € zmierom, aj
keď mu nepostačuje a musí si príležitostne privyrábať. Vedel, aký človek je jeho otec a nechcel sa s ním
viac nedôstojne naťahovať o financie. Už dlhý čas neudržiavajú spolu žiaden kontakt. U mladšieho syna,
bohužiaľ pre je mentálne postihnutie, nie je privyrobenie si k dôchodku možné. Toto jeho otec zrejme
nechápe. Aj mladší syn Z., podobne ako starší S., sa s otcom nechce stretávať a odmieta ho. Odporca

aj napriek tomu chodí za ním na internát, aby od neho vyťahoval informácie z jej a synovho súkromia,
čo sa jej už syn viackrát sťažoval. Odporca mu rozpráva o tom, ako chodí s priateľmi na diskotéky a pije,
čím synovi dáva úplne nevhodný vzor spôsobu života. Syn je po stretnutí s ním nepokojný a veľmi zle
tieto stretnutia vplývajú na jeho psychiku. Odporca si na základe týchto informácií, ktoré takto získava,
vymýšľa klamstvá a skresľuje skutočnosť, aby im znepríjemňoval život. Nie je teda pravda, že synovi
bránila v stretávaní sa s ním. Odporca sám oňho nejavil záujem a až po pojednávaniach v V. ohľadom

výživného syna bol párkrát navštíviť za vyššie uvedeným účelom. Označila za klamstvo aj to, že sa jej
pýtal, či nepotrebuje syn peniaze na lyžovačku, či dovolenku. Dôkazom je to, že odmieta poskytovať
synovi akékoľvek výživné. Rovnako nie je pravdou, že mu kúpil oblečenie v hodnote 400 €, pretože na
deti si nespomenie ani v čase ich menín, narodenín či na Vianoce. Odporca si vo viacerých vyjadreniach
protirečí. Tento spor trvá kvôli prieťahom, ktoré odporca spôsoboval, už tretí rok a vypovedá to o jeho

morálnych a otcovských kvalitách. Rovnako uviedla, že pri príspevku na výživu nejde o zvyšovanie jej
štandardu, ako bývalej manželky, čo by mal ako N. vedieť, ale o zlepšenie a skvalitnenie života jeho
syna na tú úroveň, ktorá trvala počas manželstva. Svojou starostlivosťou a časom, ktorý venuje synovi
aj bez určenia súdom dáva viac, ako by dával odporca 200-eurovým výživným neprimeraným k jeho
vysokému príjmu. Považuje za vhodné a možné, aby synovi prispieval vyššou finančnou čiastkou.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateľa o určenie výživného za obdobie od 1.1.2011 do
30.9.2011 nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania
v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol
o vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi. Súd prvého stupňa vykonal všetky relevantné
dôkazy pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku o výživnom pre

navrhovateľa presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadalsnámietkamiodporcuuplatnenýmivodvolaní,ktorétvorilijehoobranuužvpriebehukonania
na súde prvého stupňa a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti. Odvolací
súd dodáva, že zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne

vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov, ako aj ich majetkové pomery sú popri odôvodnených
potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré
súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé
od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie. Výživné má byť určené tak, aby dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú,

malo takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné zodpovedá vyššie uvedeným kritériám
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov. Výdavky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval návrh na
určenie výživného súd nepovažuje za neprimerané a o ich výške nemal pochybnosti, pretože v konanípred súdom prvého stupňa boli preukázané. Odvolaciu námietku odporcu, že výdavky navrhovateľa
neboli dostatočne preukázané dokladmi o platbách považuje odvolací súd za neopodstatnenú, nakoľko
konanie o výživnom pre plnoleté dieťa je sporovým konaním, v ktorom sa uplatňuje tzv. prejednacia

zásada. Podľa tejto zásady vychádza súd len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania a vykonáva
len dôkazy navrhnuté účastníkmi, čo úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. V
tomto prípade boli účastníci konania poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a na
neskôruplatnenédôkazyaskutočnostisúdnebudeprihliadať.Zozápisniceopojednávaníz2.mája2014

vyplýva, že navrhovateľ, ani odporca nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd prvého
stupňa správne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Z uvedeného dôvodu je irelevantná
odvolacia námietka odporcu týkajúca sa preukazovania mesačných výdavkov navrhovateľa. Pokiaľ ide
o ďalšiu odvolaciu námietku odporcu, že invalidný dôchodok navrhovateľa po opakovanej valorizácii je
v súčasnej dobe vyšší ako 300 € mesačne (v čase priznania mal dôchodok 287,60 €), odvolací súd
dodáva, že ani odporcom deklarovaná valorizácia dôchodku by nemala za následok iné rozhodnutie

o výživnom pre navrhovateľa a rovnako nie je spôsobilý privodiť priaznivejší výsledok konania, t.j. pre
odporcu. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a
jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku
čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch presvedčivé a ani odvolací
súdnemalpochybnostiosprávnostiurčenéhorozsahuvýživného.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolací

súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správne
potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti doplnil dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.