Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212236476
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212236476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky I. C. nar.
XX.X.XXXXbývajúcejnaY.O..Č..XvY.zastúpenejsplnomocnenýmzástupcomN.C.nar.XX.XX.XXXX
bývajúcim na Y. O.. Č.. X D. Y. proti odporkyni U. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Š. G. X. S. U.. X. S.
W. R. T.. XXX W. I. W. W. t.č. na T. B. Č.. XX v Y. - Š. zastúpenej advokátkou JUDr. Dagmar Biakovou
so sídlom na Triede SNP č. 49 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporkyne proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.4.2014 č.k. 23P/284/2012-292 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné

od odporkyne U. C. pre navrhovateľku I.O. C.Ú. za obdobie od 14.12.2012 do 31.7.2013 zo 49,79 €
na 120 € mesačne a za obdobie od 1.8.2013 do budúcna na 150 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
dopredu navrhovateľke.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné
1.434,12 € za obdobie od 14.12.2012 do 30.4.2014 je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 28.12.2014 sp.
zn. 23P/345/1999 tak, že zvýšil výživné od odporkyne pre navrhovateľku za obdobie od 14.12.2012 do

31.7.2013 zo 49,79 € na 120 € a za obdobie od 1.8.2013 do budúcna na 180 € mesačne, ktoré zaviazal
odporkyňu platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. O dlžnom výživnom 1.704,12€
rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť ho navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol, zamietol aj návrh odporkyne na zníženie výživného, odporkyňu
zaviazal uhradiť trovy štátu 460,82€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách účastníkov rozhodol
tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh na zníženie výživného zamieta, o trovách rozhodol tak, že ani

účastníci ani štát nemajú právo na ich náhradu, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatovala, že súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal
skúmaním jej životných pomerov a vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Nesúhlasila s
názorom konajúceho súdu, že boli splnené podmienky na zvýšenie výživného, pretože od poslednejprávnej úpravy došlo na jej strane k výraznej zmene pomerov, ktorá spočíva v tom, že sa vydala,
pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť a vzhľadom na hospodársku krízu bola ich situácia taká, že boli
odkázaní na pomoc zo strany manželových rodičov, ich príjem nepostačoval ani na pokrytie výdavkov

na chod domácnosti a úhradu výživného pre navrhovateľku a jej brata, preto sa rozhodli natrvalo odísť
zo Španielska a presťahovať sa na Slovensko. Uviedla, že jej priemerný mesačný príjem bol za rok
2011 268 €, za rok 2012 336,34 €, za rok 2013 165,28 €. V súčasnosti pracuje ako živnostníčka s
príjmom 450 až 650€ mesačne. Manžel prišiel dôsledkom hospodárskej krízy o zamestnanie, v roku
2011 sa zaevidoval na úrade práce a poberal sociálnu dávku 490 € mesačne po dobu 6 mesiacov, po

príchode na Slovensko sa zamestnal za minimálnu mzdu, ale jeho pracovný pomer bol v skúšobnej
dobe ukončený, a v súčasnosti je evidovaný na úrade práve v Košiciach, bez nároku na sociálne
dávky. Vyslovila názor, že z uvedeného jasne vyplýva, že v Španielsku žili na hranici chudoby, preto
sa rozhodli natrvalo presťahovať na Slovensko. Pred odchodom predali všetok hnuteľný majetok za
ktorý získali 7500 €, z ktorých 3600€ zaplatili zálohu za nájomný byt a za zvyšok zakúpili nevyhnutné
zariadenie do domácnosti, preto z týchto dôvodov nesúhlasila s tvrdením súdu prvého stupňa, že tieto

prostriedky minuli nezodpovedne. Poukázala na to, že súbežne s konaním na súde prvého stupňa
prebiehalo konania o zvýšenie výživného pre brata navrhovateľky C. C. nar. XX.X.XXXX, ktoré skončilo
rozhodnutím súdu, ktorým zamietol jeho návrh na zvýšenie výživného a taktiež jej návrh na zníženie
výživného. Vyslovila názor, že obe tieto konania vychádzali z toho istého skutkového stavu. Zdôraznila,
že navrhovateľka mohla na základe svojich výborných študijných výsledkov požiadať na strednej škole

o prospechové štipendium, no neurobila tak, a taktiež sa mohla rozhodnúť študovať na vysokej škole
bližšie jej domovu, nakoľko bola prijatá na tri vysoké školy, z toho dve sa nachádzali na Slovensku, čím
by sa jej výrazne znížili náklady na štúdium.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že s jeho obsahom nesúhlasí a je
presvedčená, že odporkyňa má dostatok finančných prostriedkov na to, aby jej mohla platiť výživné

stanovené súdom prvého stupňa, nakoľko jej viackrát pri telefonickom rozhovore povedala, že sa jej v
Španielsku darí a je tam šťastná. Vyslovila presvedčenie, že vzhľadom na okolnosti, že sa o ňu počas
života nezaujímala, platila len minimálne výživne a nikdy jej ničím navyše neprispela si zaslúži, aby v
čase štúdia a vzhľadom na jej študijné výsledky jej prispievala viac. Zdôraznila, že v septembri 2012
požiadala Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o pomoc pri vymáhaní výživného

a od JUDr. C., ktorá mala jej žiadosť na starosti sa dozvedela, že odporkyňa sa na Slovensko nevrátila
z dôvodov, ktoré uviedla pred súdom, ale kvôli tomu, že voči nej začali konať úrady v Španielsku
na podnet Centra. K nevyužitiu možnosti poberať prospechové štipendium na gymnáziu dodala, že
štipendium nemohla poberať, nakoľko taká možnosť na Gymnáziu sv. Tomáša Akvinského nebola. V
záverevyjadreniapoukázalanasituáciuotca,ktorísastaráosvojichrodičovapoberá167,62€mesačne

opatrovateľský príspevok, pričom v dohľadnej dobe dovŕši 59 rokov a sám má zdravotné problémy. Z
týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Podľa §-u 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§219O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§221 ods. 1 O.s.p.)

Po preskúmaní napadnutého rozsudku podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav ohľadom splnenia podmienok na zvýšenie výživného, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení zákona o rodine, ale nesprávne vyhodnotil schopnosti možnosti a majetkové
pomery odporkyne čo do výšky určeného výživného za obdobie od 1.8.2013 do budúcna. Odvolací
súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností je toho názoru, že nie je v jej schopnostiach a

možnostiach platiť výživné 180 € mesačne, nakoľko jej od poslednej úpravy pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, vydala sa a s prihliadnutím na jej dosiahnuté vzdelanie je predpoklad, že v súčasnosti
dosahovaný príjem v prevažnej miere zodpovedá jej potencionálnemu príjmu. Zároveň však prihliadol
na odôvodnené potreby navrhovateľky ako aj na jej študijne výsledky, preto znížil určené výživné na
150 € mesačne tak, aby zodpovedalo schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporkyne

ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky bez toho, aby bolo ohrozené jej štúdium a zároveň, aby
nebola ohrozená výživa ostatných detí, voči ktorým má odporkyňa vyživovaciu povinnosť. Odvolací
súd sa stotožňuje s tvrdením konajúceho súdu, že odporkyňa spolu s manželom naložila s finančnými
prostriedkami, ktoré získali za predal hnuteľného majetku nezodpovedne, pretože v súčasnosti je možnébez problémov zabezpečiť si v Košiciach alebo v okolí podnájom bez toho, aby bolo potrebné zaplatiť
tak vysokú zálohu a z tejto čiastky, ktorá pripadla na ňu, mala pomerne uspokojiť potreby všetkých
vyživovaných detí. Taktiež sa stotožňuje s názorom, že v situácii, kedy je jej manžel doma z dôvodu

nezamestnanosti, s prihliadnutím na potreby starších vyživovaných detí, ktoré v súčasnosti potrebujú
viac prostriedkov na uspokojovanie svojich potrieb v porovnaní s dieťaťom predškolského veku, nebolo
nevyhnutnévynakladaťvýdavkynaškôlkupreichmal.syna.Odvolacísúdzdôrazňuje,žejepovinnosťou
rodičov vynaložiť všetko úsilie na to, aby umožnili dieťaťu, ktoré má na to predpoklady a dostatočnú
snahu dosiahnuť čo najkvalitnejšie vzdelanie a poskytnúť mu tak lepší štart do života a to aj na

úkor vlastných potrieb, pretože dieťa pripravujúce sa na povolanie potrebuje na zabezpečenie svojich
potrieb viac prostriedkov ako rodičia, ktorí majú ustálené potreby. K ostatným odvolacím námietkam
odporkyne dodáva, že poberanie prospechového štipendia nie je povinnosťou ani zákonným nárokom,
ale závisí okrem dosiahnutého prospechu aj od iných objektívnych skutočností na strane školského
zariadenia. K namietaným zvýšeným výdavkom na štúdium navrhovateľky, ktoré boli spôsobené
jej výberom vysokej školy dodáva, že konajúci súd vždy okrem odôvodnených potrieb oprávnenej

osoby posudzuje aj schopnosti a možnosti povinného a neurčí výživné, ktoré by nezodpovedalo jej
schopnostiam a možnostiam. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie o výživnom pre jedno dieťa
nezakladá povinnosť rozhodnúť rovnako a j o výživnom pre druhé dieťa, pretože každý prípad sa
posudzuje samostatne a nezohľadňuje sa len skutkový stav zistený na strane povinného, ale aj
odôvodnené potreby oprávneného, ktoré sú u každej oprávnenej osoby posudzované individuálne,

s prihliadnutím na vek, štúdium a iné rozhodné skutočnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil
napadnuté výroky o určení výživného a dlžného výživného podľa § 220 O.s.p.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane odporkyne voči navrhovateľke k vzniku dlžného
výživného za obdobie od 14.12.2012 do 30.4.2014 vo výške 1434,12 €, čo predstavuje rozdiel medzi
pôvodne súdom určeným výživným 1.500 Sk (v prepočte 49,79 €) a novourčeným výživným za 18 dní v

mesiaci december 2012 mala odporkyňa zaplatiť výživné 69,67, čo predstavuje pomernú časť výživného
120 € mesačne za 18 dní, pričom zaplatila 28,91 € čo je pomerná časť za 18 dní z pôvodne určeného
výživného 49,79 €, teda rozdiel v uvedenom mesiaci je 40,76 €, rozdiel určeného výživného 120 €
mesačne za 7 mesiacov roka 2013 a odporkyňou plateným výživným 49,79€ predstavuje 491,47 €
( ( 120-49,79) x 7), rozdiel určeného výživného 150 € mesačne za 5 mesiacov roka 2013 a odporkyňou

plateným výživným 49,79 € predstavuje 501,05 €, rozdiel určeného výživného 150 € za 4 mesiacov roka
2014 a odporkyňou plateným výživným 49,79 € predstavuje 400,84 €, ktoré súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku navrhovateľke.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má právo podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj skonaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákonne rozhodol o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť

trovy štátu. Vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v priebehu konania najavo, v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku v časti o trovách štátu a zamietnutí návrhu na zníženie výživného presvedčivé,
a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa

a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce zanásledok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej
časti o trovách štátu dodáva, že tieto trovy vznikli z dôvodu opakovaného predloženia listinných dôkazov
v cudzom jazyku, bez prekladu do slovenského jazyka, čím vznikla súdu povinnosť zabezpečiť ich

preklad. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nebola v konaní úspešná a nebola oslobodená od súdnych
poplatkov, konajúci súd správne rozhodol keď ju zaviazal zaplatiť trovy štátu.

Výroky o zamietnutí návrhu navrhovateľky v prevyšujúcej časti, o trovách účastníkov konania, o
namietnutí návrhu odporkyne o zníženie výživného neboli odvolaním napadnuté, preto sa nimi odvolací
súd v odvolacom konaní nezaoberal.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasom 3:0 ( § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.