Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/81/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210231682
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7210231682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobkyne V.. V. K., N.. X.X.XXXX, bývajúcej
v F., M. Q. S., K. Č.. XXX, Č. T., proti žalovanej Q.. P. D., advokátke, so sídlom v K., K. Č.. XX, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 10.2.2012 č.k. 36C/168/2010-102 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala od žalovanej zaplatenia finančného odškodnenia vo výške 900.000 eur za hanobenie jej
osobnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa nemá právo na ich náhradu a žalovanej sa

náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že žalovaná zastupovala ako právna zástupkyňa žalovanú
V.. V. K. v súdnom spore o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorý sa viedol na
Okresnom súde Košice II na jej návrh a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.2.2010 uviedla:
„Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní, ako aj v samotnej žalobe sú len plné invektív, osobných
urážok, hraničiacich až s vulgarizmom, ktoré sú bežným vyjadrovacím štýlom žalobkyne, ale vôbec sa
netýkajú vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ale sa v ňom opakujú skutočnosti tvrdené žalobcom
už v konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a vyhodnotil, navrhujem preto Krajskému súdu v

Košiciach, aby o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozsudku prvostupňového súdu rozhodol tak,
že tento ako vecne správny potvrdí." Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná predmetným vyjadrením urobila z
nej tyrana, pričom práve ona - žalobkyňa je týranou osobou. Uvádzala ďalej, že klientka žalovanej V..
V. K. sa o nej pred žalovanou určite nevyjadrila zle, a to aj napriek tomu, že jej napísala ten „ošklivý“
dopis. Tak, ako sa o nej vyjadrila žalovaná je však zločinom a ako osoba znalá práva by sa takto
nemala vyjadrovať. Žalovaná žiadala voči sebe žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej pasívnej
legitimácie, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 22C 129/2008 konala

iba ako zástupkyňa svojej klientky - žalovanej V.. V. K., a teda všetky úkony, ktoré vo veci urobila boli
v jej záujme a v jej mene. K veci uviedla, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne
chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade išlo iba o
vyjadrenie subjektívneho názoru jej klientky, vysloveného v rámci uplatňovania svojich procesných práv
účastníka konania a bola to iba reakcia na opakujúce sa invektívy zo strany žalobkyne.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že na Okresnom súde Košice II sa pod
sp.zn. 22C/129/2008 viedlo súdne konanie, kde sa rovnaká žalobkyňa ako v tomto konaní domáhalaochrany osobnosti voči žalovanej V.. V. K., a to zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10.000.000,- Sk.
Žalovanú V.. V. K. v konaní zastupovala v rámci výkonu svojej advokátskej činnosti Q.. P. D.. Konanie
bolo právoplatne skončené tak, že žaloba bola zamietnutá a žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov

konania. Žalobkyňa a žalovaná (v tomto konaní) sa nestretli osobne, a to ani na pojednávaniach, ktorých
sa žalobkyňa nezúčastňovala a za advokátku Q.. P. D. sa pojednávania zúčastňovala jej koncipientka.
Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.2.2010 Q.. P. D. ako právna zástupkyňa uviedla:

„Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní ako aj v samotnej žalobe sú len plné invektív, osobných
urážok, hraničiacich až s vulgarizmom, ktoré sú bežným vyjadrovacím štýlom žalobkyne, ale vôbec sa

netýkajúvecnejsprávnostinapadnutéhorozsudku,alesavňomopakujúskutočnostitvrdenéžalobkyňou
už v konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a a vyhodnotil, navrhujem preto Krajskému súdu v
Košiciach, aby o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému prvostupňového súdu rozhodol tak, že tento
ako vecne správny potvrdí."

Prvostupňový súd posúdil vec podľa ust. § 11, § 13 Obč.zákonníka a dospel k záveru, že písomné
vyjadrenie žalovanej v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. značkou

22C 129/2008 v zásade pravdivo popísalo neadekvátne sa správanie sa žalobkyne, spočívajúce v
jej vulgárnej a difamujúcej korešpondencii, a to nielen voči klientke žalovanej V.. V. K., ale aj voči
širšiemu okruhu ďalších osôb. Tieto skutočnosti žalobkyňa súdu sama preukázala predložením jej vyššie
uvedenej korešpondencie. Dospel k záveru ďalej, že predložené dôkazy naopak preukazujú, že práve
žalobkyňa sama neoprávnene zasiahla do osobnostných práv viacerých osôb urážkou ich občianskej cti

a dôstojnosti, čo je zjavne s rozporom s § 11 Obč. zákonníka. Konštatoval, že predmetné vyjadrenie je
uvedením subjektívneho názoru žalovanej v rámci občianskeho súdneho konania, ktorým uplatňovala
práva svojej klientky, nemožno ho teda označiť za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne.
Neporušilo práva žalobkyne chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a preto žalobkyni
nemohlo vzniknúť právo na nahradenie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a §150 ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na
rozhodnutie úspešnej žalovanej nepožadovať od žalobkyne náhradu trov konania, čo považoval súd za
dôvod hodný osobitného zreteľa, o náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu úspešnej žalovanej
nepriznal a neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Z obsahu odvolania vyplýva, že žiadala,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej žalobe vyhovie, pretože na žalobe
v celom rozsahu trvala. Odvolanie podala z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Nesúhlasila so záverom súdu
prvého stupňa vysloveným v predmetnom rozsudku, že nepovažuje predmetné podanie žalovanej za
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Uviedla, že žalobu proti V.. V. K. podala z tohto

dôvodu, že bola u nej vyšetrená a napriek tomu, že táto lekárka videla, že je tehotná, napriek tomu
skonštatovala, že tehotná nie je, ba dokonca jej „prišila“ diagnózu ťažkej duševnej poruchy - paranoidnú
schizofréniu, a ona nikdy duševne chorá nebola, ani nie je. Pokiaľ sa žalovaná Q.. P. D. rozhodla v
súdnom spore V.. V. K. zastupovať ako advokátka, mala by vedieť, že svoje prednesy má koncipovať
čo najšetrnejšie a ona to neurobila. Naopak, zneužila situáciu k tomu, aby ju - žalobkyňu napadla ona

sama. Skutočnosť, že svoje tvrdenia uviedla ako vyjadrenie v konaní pred súdom, považuje za veľmi
brutálny zásah do svojich osobnostných práv, a to nielen zo strany žalovanej Q.. P. D., ale aj zo strany
V.. F. P. V.. K.. Vyčítala žalovanej, že súdny spor s V.. K. sa nesnažila ukončiť s zmierom (domluvou).
Uviedla, že je šialeným hyenizmom, pokiaľ ju lekári nechávali chodiť tehotnú už skoro 10 rokov a to
nemá obdobu v celom svete. Žalovaná Q.. P. D. namiesto toho, aby využila situáciu k ukľudneniu sporu,

tak ešte svojím konaním priliala olej do ohňa. K odvolaniu pripojila žalobkyňa dopisy adresované rôznym
osobám, ktoré vôbec nesúvisia s týmto sporom. Z nich však vyplýva, že osoby, ktorým sú adresované
nazýva žalobkyňa vrahmi, zlodejmi, šialencami a pod..

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná a žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že tento odvolací dôvod nie je daný,pretože súd pri správnom zistení skutkového stavu aplikoval správny právny predpis, tento aj správne
interpretoval a zo zistených skutočností vyvodil aj správne právne závery. Žalobkyňa vo svojom odvolaní
neuviedla nijaké nové skutočnosti, ale len opakuje svoje tvrdenia uvádzané v priebehu súdneho konania.

Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaná neuplatnila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( § 212
ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku
bolo riadne oznámené podľa § 156 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového

stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa
náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových
tvrdení a hodnotil ich v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o
trovách konania.

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť
na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, poukazuje na neho a na
doplnenie dôvodov uvádza:

Žalobkyňa svoje odvolanie podala z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Nesprávne
posúdenie veci podľa tohto odvolacieho dôvodu môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec
podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, príp.
ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť
aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého

stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila
nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa dostatočne vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci a na právne
posúdenie nebolo potrebné ani ďalšie dôkazy vykonať, pretože by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci

samej. Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli,
logicky vyhodnotil dôkazy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a nemožno mu vytknúť, že by na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo že by toto zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13Občianskehozákonníkaods.1fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. V zmysle ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému, ktorý je neoprávnený.
Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jejpostavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide
o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, a podobne). Aj
odvolací súd zastáva názor, že písomným vyjadrením žalovanej v konaní Okresného súdu Košice II

pod spisovou značkou 22C/129/2008 ako právnej zástupkyne V.. K., ktorá vystupovala v konaní ako
žalovaná, nedošlo k neoprávnenému zásahu do zákonom chránených osobnostných práv žalobkyne.
Žalovaná Q.. D. v predmetnom podaní len popísala správanie sa žalobkyne, pričom sama žalobkyňa
predložila dôkazy o takomto svojom správaní a žalovaná si len vykonávala svoje povinnosti advokátky
a bránila záujmy svojej klientky. Z obsahu spisu, hlavne z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že

práve jej správanie nesie znaky neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalovanej ale aj iných
osôb.

Z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

Správne je aj rozhodnutie vo výroku o trovách konania vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola úspešná
v tomto konaní, preto jej v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania neprináleží a úspešná

žalovaná si náhradu trov konania nežiadala.

Súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože účastníci konania si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnili.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.