Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207465
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712207465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice

Hanuskovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci navrhovateľky V..
Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.. G. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom
Červenkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, proti
odporcovi Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Špitálska ul. č. 8, 812 67 Bratislava, o
určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, na základe odvolania navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8Cpr/2/2012-51 zo dňa 26. 06. 2012 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ resp. „prvostupňový
súd“) zo dňa 26. 06. 2012 návrh navrhovateľky o určenie, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľky s odporcom v skúšobnej dobe zo dňa 22. 03. 2012 je neplatné, zamietol (prvý výrok).
Odporcovi náhradu trov nepriznal (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k
uzatvoreniu služobnej zmluvy dňa 13. 03. 2012, v ktorej bola dohodnutá skúšobná doba. Ku skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru došlo v skúšobnej dobe dňom 26. 03. 2012 na základe listu odporcu
zo dňa 22. 03. 2012. Okresný súd poukázal na to, že v prípade dohodnutej skúšobnej doby môže
ktorýkoľvekzúčastníkov,t.j.navrhovateľka,resp.odporcapodľa ustanovenia§46ods.1písm.d)zák.č.
400/2009Z.z.oštátnejslužbevzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen„Zákonoštátnejslužbe“)
skončiť štátnozamestnanecký pomer, preto potom výkon takéhoto práva nie je možné pripisovať na
ťarchu, resp. na prospech len jedného z účastníkov takéhoto právneho úkonu, ale na prospech obidvoch
účastníkov. Názor navrhovateľky, že skúšobná doba predstavuje inštitút, v ktorej má dôjsť k prevereniu,

či zamestnanec spĺňa kritériá, či bude vyhovovať predstavám zamestnávateľa, nie je podstatný,
pretože zákonodarca preukazovanie týchto skutočností pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru
nevyžaduje. Navrhovateľka musela byť pri podpisovaní služobnej zmluvy, v ktorej bola dohodnutá
skúšobná doba vedomá, že účastníci môžu skončiť štátnozamestnanecký pomer bez uvedenia dôvodu.
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odporcom nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani sa
nejedná o šikanózny výkon práva, keďže ktorýkoľvek z účastníkov môže skončiť štátnozamestnanecký
pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu a bez skúmania toho, či dotknutý zamestnanec spĺňal

predpoklady na výkon funkcie.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala rozsudok
okresného súdu zmeniť a jej návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Uviedla, že okresný súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkov navrhnutých odporcom

(bývalej riaditeľky odporcu a vedúceho osobného úradu) s tým, že v priebehu konania vyslovil svoj
právny názor. Poukázala na to, že za šikanózny výkon práva sa považuje výkon práva, ktorý je síce
formálne v súlade s ustanoveniami právnej normy, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, ako mal
na mysli zákonodarca a ktorý je vedený s úmyslom dostať druhú stranu právneho úkonu do zvlášť
nepriaznivej situácie, ktorá obvykle nie je spájaná s výkonom práva podľa ustanovenia, na základe

ktoréhosaprávovykonáva.Podľajejnázoruniejesprávnyzáverokresnéhosúduotom,žezákonodarca
pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nepripustil možnosť preskúmania dôvodov takéhoto
skončenia, preto nie je možné skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe porušiť zákon
zneužitím tohto ustanovenia, resp. výkon práva podľa tohto ustanovenia nie je možné vykonať v
rozpore s dobrými mravmi. Z výpovede odporcu vyplynulo, že výberové konanie na základe ktorého
mala byť prijatá do štátnozamestnaneckého pomeru, sa nemohlo zrušiť pre neexistenciu zákonného

dôvodu. Odporca ju nechcel prijať do štátnozamestnaneckého pomeru, pretože mal inú predstavu
o obsadení voľného miesta a o iných odborných znalostiach a kvalitách zamestnanca, ale musel si
splniť svoju povinnosť. Následne s ňou po uplynutí 3 pracovných dní v skúšobnej dobe rozviazal
pracovný pomer na zakrytie toho, že ju ako úspešnú uchádzačku výberového konania nechcel prijať
do štátnozamestnaneckého pomeru, a tak zneužil inštitút skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v

skúšobnej dobe na dosiahnutie svojho zámeru.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal odvolanie navrhovateľky „odmietnuť“, pretože okresný súd
dostatočne a správne zistil skutkový, právny stav a rozhodol vo veci v súlade so zákonom.

Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil ako vecne správny z nasledovných dôvodov:

Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 Zákona o štátnej službe, skúšobná doba plynie odo dňa vzniku

štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou a trvá tri mesiace, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. d) Zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer možno
skončiť skončením v skúšobnej dobe.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces,

pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite
vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o

neodôvodnenosti návrhu navrhovateľky. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v
rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.
Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 2
O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty navrhovateľky uvedené v odvolaní.

Právnyvzťah-služobnýpomerštátnehozamestnancajezaloženývovzťahukštátu.Ideoverejnoprávny
vzťah, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis (lex specialis), v danom prípade Zákon o štátnej službe. Na

pracovné vzťahy v súvislosti s výkonom štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce (lex generalis) len v
prípadoch, ak to ustanovuje osobitný predpis. Jedným zo spôsobov skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru patrí skončenie v skúšobnej dobe. Z ustanovenia § 120 Zákona o štátnej službe vyplýva, žena štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane požijú okrem iného aj ustanovenie § 72 ZP, ktoré sa týka
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
V skúšobnej dobe môžu účastníci štátnozamestnaneckého pomeru (služobný úrad i štátny

zamestnanec) skončiť štátnozamestnanecký pomer písomne. Essenciálnou náležitosťou skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru je zrušovací prejav účastníka, z ktorého zjavne vyplýva skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru. Zákonník práce výslovne ustanovuje, že v zrušovacom prejave
účastníka nemusí byť uvedený dôvod, resp. môže byť uvedený akýkoľvek dôvod.
Súd v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe neskúma skutočný

dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, resp. existenciu akéhokoľvek dôvodu, eventuálne
motívy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pretože Zákonník práce nepodmieňuje skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe žiadnou právnou skutočnosťou. Práve naopak,
výslovne ustanovuje, že nemusí byť uvedený žiadny dôvod, resp. môže byť uvedený akýkoľvek dôvod.
Preto skúmanie dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe by bolo de facto
v rozpore so zákonom a takýto postup by deformoval význam a zmysel tohto spôsobu skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru.
Vzhľadom na to, že ide o špecifický charakter spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (kde
zákon výslovne vylučuje skúmanie dôvodu jeho skončenia), logicky nemôže prichádzať do úvahy ani
prípadná aplikácia inštitútu dobrých mravov, resp. „šikanózneho výkonu práva“.
Odvolací súd konštatuje, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru medzi účastníkmi došlo v

skúšobnej dobe, legálnym spôsobom, a to dňom 26. 03. 2012, ktorý bol v zrušovacom prejave odporcu
uvedený ako deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (č.l. 16 spisu).

V súvislosti s odvolacím argumentom navrhovateľky, že okresný súd nevykonal dokazovanie výsluchom
svedkov navrhnutých protistranou, t.j. odporcom, odvolací súd uvádza, že tento argument je nedôvodný,

pretože zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26. 06. 2012 (č.l.24 - 26 spisu) vyplýva, že pred ukončením
dokazovania po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. obidve procesné strany uviedli, že nemajú návrhy
na doplnenie dokazovania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa

ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil vrátane výroku o trovách prvostupňového konania, pretože
okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p..

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej nevzniklo

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa
vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy
odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a
ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.