Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/948/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220133
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220133.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/618/2012-60 zo dňa
05.09.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/618/2012-84 zo dňa 08.10.2014,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy
125,- eur ako náhrady škody a sumy 385,- eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon č. 514/2003 Z. z.“), spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno v
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/670/2008. O trovách konania súd rozhodol s odkazom

na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že žalovanému právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo neuplatnil. Rozhodnutie vo veci samej súd
odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods.
1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok),
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a iné.
Žalobca žalobu oprel o ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002

do 31.05.2010, podľa ktorého exekučný súd mal mať povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo
rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo napríklad notárska zápisnica.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody z
titulu náhrady nákladov 125,- eur, spojených so správou a vymáhaním pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 70,- eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca

pomocou informačného systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,- eur
(administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencii adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu na exekučnom súde). Nemajetková ujma predstavuje podľažalobcu sumu 385,- eur, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na

prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením. Márnym plynutím času mali
byťreálneohrozenélegitímneočakávaniažalobcu,žesprávnympostupomsúdudôjdekvymoženiujeho
pohľadávky, a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia mala ovplyvniť

ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobiť neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať. Žalobca uskutočnil výpočet nemajetkovej ujmy v sume 385,- eur alikvotným pomerom 55,- eur
za každý mesiac omeškania exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda
660,- eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac, pričom exekučný súd bol bezdôvodne
nečinný viac ako 232 dní. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pričom poukázal na
zmätočnosť žaloby, kde nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody; žalobca v podstate dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé,
či si žalobca uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pritom neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie

neželaného stavu; všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.04.2012 mu boli
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a vzhľadom na to, že dňa
17.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm.
a) zákona č. 514/2003 Z. z. nárok žalobcu nepovažovalo za predbežne prerokovaný.
Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania konštatoval, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, podal dňa 05.11.2008 na Okresnom

súde Komárno žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 32 640,- Sk
s príslušenstvom, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti
povinnému Ivanovi Molnárovi, bytom E. B. Lukáča 1353/24, Komárno. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 09.07.2008 sp. zn. SR 05998/08. Exekučný súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 23.12.2008. Exekučný

súd vydal dňa 11.02.2010 uznesenie č. k. 12Er/670/2008-13, ktorým odložil výkon exekúcie, do
právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v
Nitre o tomto odvolaní rozhodol uznesením dňa 27.10.2011 č. k. 8CoE/99/2011-32 tak, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Komárno potom
uznesenímč.k.12Er/670/2008-38zodňa02.04.2012exekúciuvyhlásilzaneprípustnúazastavilju.Voči

tomutouzneseniupodalodvolanieoprávnenýspolusnávrhomnaprerušeniekonaniapodľa§109ods. 1
písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie potvrdil a návrh
na prerušenie konania zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2013. Súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 27.08.2013, doručené exekučnému súdu v Komárne vrátil poverenie
na vykonanie exekúcie, vzhľadom k tomu, že exekučné konanie bolo rozhodnutím súdu zastavené.

Oprávnený podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4ECdo/178/2013,
4CoE/34/2013 zo dňa 25.06.2014 tak, že návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol, dovolanie
odmietol, odvolacie konanie zastavil a povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania
nepriznal. Vrátením poverenia súdneho exekútora ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR je exekúcia
právoplatne skončená.

Je teda pravda, že exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodol nie v zákonnej 15 dňovej lehote, ale ani nie v omeškaní s rozhodnutím o veci viac
ako 232 dní, tak ako to uviedol žalobca. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa však automaticky
považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V predmetnej veci nie je
splnený hneď prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,

ktorým je nesprávny úradný postup. Naopak exekučný súd postupoval v súlade s Exekučným poriadkom
a nesprávneho úradného postupu sa nedopustil. Okrem toho exekúcia je právoplatne skončená
zastavením, nárok žalobcu je premlčaný a exekučný súd aj keď poverenie na vykonanie exekúcie vydal
po lehote, po tom vydal ďalšie rozhodnutia, vo veci plynule konal a súd nevzhliadol žiadne dôvody, prektoré by aj inak mohol vyhovieť nároku žalobcu. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy, nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny
orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. I. ÚS 86/02). Exekučným

titulom v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok a s poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd aj bez návrhu zastaví exekučné konanie v prípade, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti
o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného

poriadku v znení do 01.06.2011 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský
rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a
spôsobilosti exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, a je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Čo sa týka znaleckých
posudkov, ktoré si dal vypracovať žalobca a ktoré majú charakter listinného dôkazného prostriedku,
sú pre danú vec bez väčšieho významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského
konaniavspotrebiteľskýchsporochvpráveEurópskejúnieaďalšíznaleckýposudokč.1/2014stanovuje

výšku majetkovej škody žalobcu. Tento znalecký posudok nie je dôležitým dôkazným prostriedkom, lebo
predpoklad škody je bezpredmetný vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané zostávajúce
dva predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny
úradný postup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Napriek oprávneniu
exekučného súdu skúmať exekučný titul z hľadiska jeho formálnych a materiálnych predpokladov a

samotnej spôsobilosti exekučného titulu, ďalej možnosti exekučného súdu skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje
jej prípadnú neplatnosť, súd bol oprávnený skúmať exekučný titul vo vzťahu k zmluve o úvere a zároveň
brať do úvahy ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Obzvlášť pri spotrebiteľských
veciach je 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v znení do 31.05.2010 mimoriadne krátka na to, aby exekučný súd predložený
rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia
exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. V konaní podľa záveru súdu prvého stupňa nebol splnený
prvý predpoklad zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým je nesprávny úradný
postup. Keďže nebol splnený tento predpoklad, súd sa ďalšími podmienkami zodpovednosti nezaoberal.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalnapadnutýrozsudokzrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,jehorozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy

obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po
vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu.
Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek
tomu,žezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty
a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,

ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna
istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského
súdu, ale len súdu exekučného. Ním predložené znalecké posudky sú právne významné pre vyhovene
žalobe. V konaní boli preukázané všetky predpoklady uplatnenej zodpovednosti, a preto bolo treba
žalobe vyhovieť. Súdu nepatrí polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho

povinnosťou je aplikovať platné právo a jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy,
nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Nesúhlasil so záverom o premlčaní nároku na náhradu škody.
Onsavzmysle§19ods.1zákonač.514/2003Z.z.dozvedeloškodevtedy,keďzistilskutkovéokolnosti,

z ktorých možno vyvodiť vznik škody a jej rozsah tak, aby bolo možné určiť výšku škody v peniazoch.
Dozvedel sa o tom vtedy, keď reálne vynaložil majetkové prostriedky v spojení s konkrétnou potrebou
sanácie stavu omeškania. Moment dozvedenia sa o škode treba spájať s momentom, kedy sa dozvedel
o vydaní rozhodnutia súdom, ktoré ukončilo nesprávny úradný postup. Navyše počas predbežnéhoprerokovanianárokupremlčaciedobyneplynúoddobypodaniažiadostiopredbežnéprerokovanienárok
až do skončenia prerokovania. Vo veci malo byť aplikované ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka.
Ak bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej

otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred
rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a

viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti
upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací
súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v základe správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s § 219 ods. 2 OSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení

právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
Predmetom konania je návrh, ktorým sa žalobca domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z., a to zaplatenia sumy 125,- eur z titulu vzniknutej škody a sumy 385,- eur z titulu nemajetkovej
ujmy poukazujúc na nesprávny úradný postup Okresného súdu Komárno v exekučnom konaní vedenom
pod sp. zn. 12Er/670/2010. Nesprávny úradný postup podľa žalobcu spočíva v nevydaní poverenia na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady
škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci

orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným; druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno
v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť
nemôže. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má totiž charakter objektívnej

zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné

prieťahy v konaní alebo aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z
rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti

štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu uplatňovanú v konaní. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s
ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver o nepreukázaní

všetkých podmienok zodpovednostného vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zo spisu Okresného
súdu Komárno vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal prvostupňový súd v odôvodnení svojho uznesenia,
pričom je zrejmé, že exekučný súd síce nevydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
v zákonnej lehote, avšak exekúcia ako taká bola neskôr zastavená z dôvodu jej neprípustnosti.
Žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu a aj náhradu

nemajetkovej ujmy tak, ako je to opísané vyššie. Nepreukázal to doložením listinných dôkazov a ani
nijakými inými zákonnými dôkaznými prostriedkami. Čo sa týka znaleckých posudkov, ktoré si dal
žalobca vypracovať podľa vlastného zadania mimo súdneho konania, súd prvého stupňa zhodnotil
správne. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa nie jedôvodný, i napriek vydaniu poverenia v exekučnom konaní po uplynutí 15-dňovej lehoty, a to s
prihliadnutím na v tom čase enormné množstvo podaných návrhov samotným žalobcom a najmä s
ohľadom na fakt, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu. To znamená, že

v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto bol jeho návrh správne zamietnutý.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd
konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu. Žalobca sa v návrhu odvolával napríklad na to, že
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 232 dní, čo s ohľadom na dátum doručenia žiadosti
exekútora o vydanie poverenia (05.11.2008) a s ohľadom na dátum vydania poverenia zo strany súdu

(23.12.2008) nie je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní tvrdil, že súd nedostatočne vykonal dôkaz
znaleckým posudkom, no odvolací súd zistil, že v priebehu konania ho vôbec nepredložil, a tak ho
súd ani nemusel vykonať (§ 129 ods. 1 OSP). Založenie znaleckých posudkov do registra správy
súdu (v spise na č. l. 48,52) nie je splnenie si dôkaznej povinnosti, pretože táto dôkazná povinnosť sa
týka konania ako takého, a nie správy súdu; žalobca si evidentne mienil uľahčiť situáciu a preniesť v
tomto smere námahu na konajúceho sudcu, keď znalecké posudky predložil pre účely stoviek konaní

na súde prvého stupňa v jednom vyhotovení správe súdu, a nie do súdneho konania v príslušnom
súdnom oddelení. V spise nefiguruje ani žiadne podanie žalobcu s údajným návrhom na prerušenie
konania, preto námietka v podanom odvolaní nemá žiadnu právnu relevanciu. Rovnako tak odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. 8, kde súd prvého stupňa citoval aj
ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v takom znení, aké platilo v čase, kedy bolo začaté

exekučné konanie, a v takomto znení ho aj aplikoval. Odvolací súd však dodáva, že pôvodná úprava § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v
konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný
odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Čo sa týka nesúhlasu žalobcu so záverom o premlčaní jeho práva, odvolací súd

vychádzajúc zo správneho záveru súdu prvého stupňa o nepreukázaní predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a posúdiac všetky dôvody odvolania žalobcu ako
neopodstatnené napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho

konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 9C/618/2012-84 zo dňa 08.10.2014 uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok „za odvolanie zo ZEP, odvolanie,
ktorý je 20,- + 3,- eur“ s odkazom na pol č. 20a, 7a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak
poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zrušiť. Namietal, že neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok
bol nesprávne vyrubený, keďže podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu
podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,
ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov

podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) nie je jasne a jednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť
mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych

poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa
vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.
septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred
účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)

prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa § 221 ods. 1 písm. c) a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy

súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľa§6ods.2zákonaosúdnychpoplatkochakjesadzbapoplatkuustanovenázakonanie,rozumiesa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len
„sadzobník súdnych poplatkov“) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur.

Podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré
vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona
za každú stranu je súdny poplatok 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie
konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné
oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou

od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou
na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok
za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch

vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené
o písm. k), ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v
tomtosmerebolauskutočnenázákonomč.286/2012Z.z.,ktorýmsazmenilzákonosúdnychpoplatkoch

s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych
poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba
poplatku 20,- eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania

vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. V súvislosti s podaním
návrhu tak žalobcovi, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom,
vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa
poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal

odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm.
a) vzniká podaním odvolania a dovolania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie i ďalšie úkony vo veci samej.

Žalobcovi podaním odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych
poplatkoch. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej
sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a
odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa navrhovateľ predložil dňa 26.09.2014, t.j.
po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnychpoplatkoch. Súd prvého stupňa preto správne usúdil, že žalobcovi je nutné vyrubiť súdny poplatok za
podanéodvolanie,aplikujúctakplatnúprávnuúpravuúčinnúvčasevznikupoplatkovejpovinnosti,avšak
jeho rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku v sume „20,- eur + 3,- eur“ za „odvolanie so ZEP a

odvolanie“, odvolací súd nemohol pre nedostatok dôvodov preskúmať. Súd prvého stupňa pri takom
pomernejednoduchomuznesenímalpovinnosťvrámciodôvodneniauviesťdouzneseniaaspoňstručné
dôvody svojho rozhodnutia tak, aby bol zrejmý jeho postup pri vyrubovaní oboch súdnych poplatkov (§
169 ods. 1 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa nanovo rozhodne o súdnom poplatku s tým, že
odôvodnenie nového rozhodnutia bude obsahovať všetky zákonné náležitosti tak, aby určená povinnosť

bola jasná nielen čo do výšky, ale aj zákonného podkladu a spôsobu výpočtu, a aby mohlo byť v
prípadnom ďalšom odvolacom konaní riadne preskúmateľné.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.