Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/461/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712201779
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2712201779.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou: Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: J. H., nar. XX.XX.XXXX,
H. XXX/XX, G., o zaplatenie 1.571,21 Eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Seberíniho 9, Bratislava, IČO:
42 264 979, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 20.08.2012,
č.k. 3C/91/2012-77 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 07.05.2014, č.k.

3C/91/2012-126 - v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe, konanie čiastočne o 881,66 Eur
s 9% úrokom z omeškania od 28.12.2010 do zaplatenia zastavil. Druhým odsekom odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 243,45 Eur s 9%-ným úrokom z omeškania od 28.12.2010 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím odsekom vo zvyšku súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol, že odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

Výrokom dopĺňacieho rozsudku určil že:

- zmluvná podmienka v dodatku k zmluve o pripojení - č. zmluvy: A4153314 podpísanom navrhovateľom
a odporkyňou 18.4.2009 v znení bodu 2.5.: "v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka
uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby,
nedodržanie záväzku ustanoveného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy,
alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k

ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur
(10.000,02 Sk) právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením
povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je
podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napríklad odstúpením od zmluvy, alebo
prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinností podľa bodu 2.3 písm.
c) tohto článku). Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu
na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehoteuvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi
a že

-zmluvnápodmienkadanádododatkukzmluveopripojení -č.zmluvy:A4153314akzmluveopripojení

pre predplatenú službu Prima alebo Orange clic navrhovateľom a odporkyňou dodatky celkom v počte
3 kusy, podpísané všetky 03.09.2009 v znení bodu 2.5 : " v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka A a/alebo účastníka B uvedenej v bode 2.2, 2.3, alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen
nezaplatenie splatnej ceny za elektronické komunikačné služby, nedodržanie záväzku uvedeného v
bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy A a/alebo zmluvy B alebo tohto dodatku

pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku
pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti)
je tento z účastníkov A alebo B, ktorý porušil povinnosť, povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo
výške 331,94 Eur (10.000,02 Sk) Právo voči účastníkovi A a/alebo voči účastníkovi B na zmluvnú
pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením účastníka A a/alebo účastníka B a to v
okamihu porušenia povinnosti účastníkom A a/alebo účastníkom B pričom toto právo nie je podmienené

vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku, napr. odstúpením od zmluvy A a/alebo zmluvy B alebo
prerušením, alebo obmedzením poskytovania služby alebo elektronických komunikačných služieb v
prípade porušenia povinností podľa bodu 2.3 písm. a) tohto článku). Výška zmluvnej pokuty je rovnaká
bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Strany sa dohodli, že ak
v dôsledku porušenia povinnosti účastníkom B vznikne účastníkovi B povinnosť v zmysle tohto bodu

zaplatiť podniku zmluvnú pokutu a B zaplatiť podniku zmluvnú pokutu a náhradu škody presahujúcu
výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, a to momentom vzniku práva podniku na zmluvnú pokutu voči
účastníkovi B. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak po lehote 14
dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi A. Strany sa zároveň dohodli, že v momente vzniku
práva podniku na zmluvnú pokutu v zmysle tohto dodatku je zároveň podnik oprávnený od uvedeného

momentu kedykoľvek prestať voči SIM karte B uplatňovať osobitnú zvýhodnenú tarifu určenú pre službu
a začať uplatňovať štandardnú prima tarifu v zmysle prima cenníka

- sú podmienkami neplatnými a neprijateľnými.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 42 ods. 1 písm. a), písm. b), § 43 ods.
1, § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v účinnom znení § 544 ods. 1 a

2, § 37 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(OZ) a v časti o náhrade trov konania § 142 ods. 2 O.s.p.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol
podaný dôvodne len v časti dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 243,45 Eur.
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 20.12.2008 zmluvu o pripojení, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou,

lebo z postavenia účastníkov je zrejmé, že navrhovateľ je v nej dodávateľom podľa § 52 ods. 3
OZ, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 OZ, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy má navrhovateľ ako veriteľ voči odporkyni

ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v prospech odporkyne
plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol odporkyni elektronické komunikačné
služby, za ktoré sa odporkyňa zaviazala v zmluve a dodatkov k nej patriacich zaplatiť odplatu. Súd,
prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto
v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia navrhovateľa, že zo zmlúv o pripojení navrhovateľ plnil,

poskytol odporkyni 4 ks SIM kariet a umožnil jej využívať svoje telekomunikačné služby. Odporkyňa
túto sumu nenamietala a nepreukázala, že jej záväzok zaplatiť za služby poskytnuté navrhovateľom
zanikol zaplatením. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pohľadávku vo výške
243,45 Eur. Súd vo výške úroku z omeškania, ktorý je príslušenstvom pohľadávky - istiny rozhodol
podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú

zmluvu a aj príslušenstvo pohľadávky, vzniknutej podľa predpisov Občianskeho práva sa spravuje
občianskoprávnymi predpismi. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami o občianskeho práva (§ 517
OZ a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.) o výške požadovaného úroku z omeškania preto súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania v takej výške, ako príslušenstvo uplatnil. Navrhovateľ žiadal priznať
úrok z omeškania od 28.12.2010. Súd mal preukázané, že odporkyňa sa dostala k tomuto dňu do

omeškania so zaplatením dlžnej čiastky. Navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky do27.12.2010, teda ako veriteľ poskytol odporkyni lehotu na plnenie a súd teda priznal navrhovateľovi úrok
z omeškania počnúc nasledujúcim dňom.

Súd posúdil návrh ako nedôvodný v časti zmluvnej pokuty vo výške 446,10 Eur (pôvodne navrhovateľ

žiadal zmluvnú pokutu vo výške 1.327,76 Eur, avšak v časti 881,66 Eur vzal navrhovateľ návrh späť a
súd konanie v tejto časti zastavil) vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je typovou
formulárovou zmluvou a odporkyňa nemala možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne. Súd preto
vyhodnotil ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v tom, že zmluvná pokuta je ustanovená iba

ako povinnosť, ktorú má plniť odporca, je teda v neprospech spotrebiteľa čo je neprijateľná podmienka
a nerovnováha v právach a povinnostiach medzi účastníkmi je aj v tom, že dojednanie zmluvnej pokuty
je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neurčité. Aj z tohto dôvodu je neplatné. Zmluvná pokuta
bola dojednaná v každom z Dodatkov k zmluve o pripojení bode 2.5 článku 2 v prípade porušenia
niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, pričom v bode 2.3 článku
2 písm. c) nie je dostatočne určitý pojem ,, sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím konaním

podnet, ...“. Z tohto pojmu nevyplýva presne akého konania sa nemá účastník dopustiť, aby nevzniklo
podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na základe ktorého by bol
podnik oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Navrhovateľ tiež
vo svojom návrhu bližšie neuvádza za konkrétne aké porušenie zmluvy zmluvnú pokutu vyúčtoval.
Zmluva, Dodatky ako aj všeobecné obchodné podmienky obsahujú pomerne rozsiahlu špecifikáciu práv

a povinností odporkyne a preto by bolo potrebné presne uviesť aké konania účastníka sú dôvodom,
na to aby navrhovateľ mohol od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať alebo pristúpiť k prerušeniu
alebo obmedzeniu služieb. Tiež je neurčité či týmto konaní malo byť aj opomenutie určitej povinnosti.
Súd zmluvnú pokutu nemohol priznať aj vzhľadom na výšku zmluvnej pokuty 446,10 Eur (pôvodne
pred späťvzatím 1.327,76 Eur) vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke teda k sume 243,45 Eur, kedy

zmluvná pokuta aj v takejto zníženej výške spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľatým,žepožadujeodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu, ide teda o neprijateľnú doložku neplatnú aj podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Zmluvnú pokutu nemožno spájať s kúpnou cenou tovaru - telefónu, nakoľko
v zmluvách nie je o tom nič uvádzané. Zmluvná pokuta a údajná cena telefónov sú dve samostatné,

vzájomne nenadväzujúce skutočnosti, medzi ktorými nie je žiaden súvis. Zmluvná pokuta má sankčnú
funkciu a jej výška má predstavovať do úvahy prichádzajúcu škodu v prípade, že zmluvná strana poruší
zmluvné povinnosti. Škoda navrhovateľovi vznikla v sume 243,45 Eur za neuhradené služby. Žiadna iná
škoda navrhovateľovi nevznikla, ani ju len neuvádzal a nedokladoval. Predané telefóny neboli zmluvami
účastníkov zabezpečované a v prípade predčasného ukončenia zmluvy ohľadne telefónov nevyplýva

odporkyni žiadna povinnosť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej
pokute je neurčité a z toho dôvodu aj neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu,
na ktorú súd prihliada vždy, bez ohľadu na to, či neplatnosť tohto úkonu niektorý účastník konania
namietal, čo bolo tiež dôvodom, pre ktorý súd návrh v časti zmluvnej pokuty zamietol. Ak nebolo
priznané právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie úroku z

omeškania zo zmluvnej pokuty a preto bol návrh zamietnutý aj v časti úroku z omeškania, požadovaného
zo zmluvnej pokuty.

Otrováchkonaniasúdrozhodovalpodľa§142ods.2O.s.p.aodporkyni,ktorábolavkonaníúspešnejšia
(súd pri tom vychádzal zo zamietajúcej časti vo výške 446,10 Eur) oproti úspechu navrhovateľa vo výške
243,45 Eur, by patrila plná náhrada, avšak odporkyňa si trovy nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy

nevyplynuli, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Proti rozsudku, v jeho zamietajúcej časti výroku, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti dopĺňaciemu rozsudku navrhovateľ
odvolanie nepodal. Ako odvolacie dôvody uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Za podstatný dôvod nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia odvolateľ považoval fakt, že súd nepristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných
podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa a nevysporiadal sa so základnými požiadavkami
stanovenými Občianskym zákonníkom, Smernicou Rady č. 93/13/EHS ako aj judikatúrou ESD.

Povinnosťou súdu bolo najskôr skúmať to, či nebola daná podmienka daná individuálne a či ňouzároveň bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa s ohľadom na všetky okolnosti.

Po citácii znenia ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS poukázal

na to, že súd sa nedostatočne zaoberal okolnosťami, za ktorých bol posudzovaný dodatok uzatvorený,
najmä či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky
okolnosti. Zdôraznil, že odporca porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení
a z dodatkov tým, že nezaplatil vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby, čo bolo v konaní preukázané.

Dôvodom uzatvorenia dodatkov k zmluve bola pre odporcu možnosť získať za veľmi výhodnú cenu
mobilný telefón a zariadenie, za ktoré by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť
omnoho vyššiu cenu. Zároveň mohol získať ďalšie zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby
oproti platnému cenníku. Výška zmluvnej pokuty pritom závisela predovšetkým od ceny za dohodnutý
telefón. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že daný mobilný telefón mohol odporca kúpiť rovnako aj bez
akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie riadneho plnenia svojich povinností počas doby viazanosti,

resp. ak nechcel byť viazaný hrozbou sankcie v takejto výške, mohol si vybrať lacnejší mobilný telefón,
taktiež za symbolickú cenu, s ktorým by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Možnosťou
voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností je podľa názoru odvolateľa
jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody medzi oboma stranami, kedy spotrebiteľ má možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na

základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach
vylúčená. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko ESD vo viacerých rozhodnutiach napríklad C-168/05,
v zmysle ktorého spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Čl. 6 ods. 1 Smernice je pritom označený za kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné
postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže zaviesť
rovnosť. Nadväzne odvolateľ vyslovil názor, že vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu, pri
uzatváraní zmluvy mal spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať na obsah dodatkov

aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Zdôraznil, že na účely ochrany spotrebiteľa musí vnútroštátny súd vo
všetkých prípadoch a bez ohľadu na pravidlá vnútroštátneho práva stanoviť, či sporné ustanovenie bolo
alebo nebolo predmetom individuálnej dohody medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ako ďalší znak
neprijateľnosti podmienok považoval za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným

uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhodu symbolickej kúpnej ceny,
ktorú získava uzatvorením dodatku. Následne poukázal na závery ESD vo veci C-243/08, z ktorého
zdôraznil, že súd musí preskúmavať nekalú podmienku v závislosti od okolností, ktoré predmetný
prípad charakterizujú. V ďalšom uviedol s poukazom na rozhodnutie ESD vo veci C-237/02, že
príloha predmetnej smernice má iba indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé, pričom podmienka vyskytujúca sa v zozname nemusí byť nevyhnutne považovaná
za nekalú a naopak, podmienka v zozname sa nevyskytujúca, môže byť posúdená za nekalú. Odpoveď
by sa pritom mala dosiahnuť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a s ohľadom na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvárania. Odvolateľ poukázal tiež na to, že
prvostupňový súd opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol odporca individuálne

ovplyvniť zmluvnú podmienku a opomenul aplikovať čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, v zmysle ktorej
nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. V dobe uzatvorenia zmluvy
a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Zdôraznil, že zmluvná
pokuta ako forma paušalizovanej náhrady škody znamená, že bez ohľadu na výšku spôsobenej škody

uplatnenie zmluvnej pokuty je dôvodné bez potreby zisťovania alebo odôvodňovania spôsobenej škody.

Odporca a ani vedľajší účastník na jeho strane odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu
navrhovateľa sa písomne nevyjadrili.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku v napadnutej časti.

Vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa vo
vyhovujúcej časti stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola tá časť
rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietnutý a časť rozsudku,
ktorou súd určil označené zmluvné podmienky za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, vrátane
závislého výroku o náhrade trov konania.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu

vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.02.2010
sa použijú predpisy účinné od 01.03.2010.

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné

obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2).
Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
do 28.02.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 01.03.2010

sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom

dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.
Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách

so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že Zmluvou o pripojení č. A4153314 zo dňa 20.12.2008, podpísanou účastníkmi
v uvedený deň, mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli, že navrhovateľ poskytneodporkyni, v zmluve označenej okrem mena a priezviska, bydliska aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ
SIM kartu na účastnícky program Paušál Klasik 70. K tejto zmluve boli uzavreté celkom 4 dodatky.

Predmetom Dodatku k zmluve č. A4153314 zo dňa 18.04.2009 bola dohoda strán o aktivácii

účastníckeho programu Paušál Klasik 70 XXL hovory a predaji koncového telekomunikačného
zariadenia LG KU990 Viewty za kúpnu cenu 89,90 Eur.

Predmetom dvoch Dodatkov k zmluve č. A4153314 ,,Služba TWIN“ zo dňa 03.09.2009 bola dohoda
strán na aktivácii služby program TWIN s extra kreditom pre účastníka A (odporkyňa) a účastníka B
a dohoda o predaji 2 ks koncových telekomunikačných zariadení Sony Ericsson C510 za kúpnu cenu
59,- Eur.

Predmetom Dodatku k zmluve č. A4153314 ,,Služba TWIN“ zo dňa 07.09.2009 bola dohoda strán na
aktivácii služby program TWIN s extra kreditom a dohoda o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia Samsung C3050 za kúpnu cenu 1,- Eur.

Podľa každého z týchto Dodatkov k zmluve o pripojení č. A4153314, čl. 2.5 v prípade porušenia niektorej
z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nie len nezaplatenie

splatnej ceny služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho
k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť,
či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške
10.000,02 Sk (331,94 Eur). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto dodatku vznikne Podniku samotným

porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo
nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo
prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3
písmena c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá
mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve

na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku účastníkovi.

Podľa každého z týchto Dodatkov sa účastník v bode 2.3 článku 2. zaviazal, že po dobu 24 mesiacov
od dátumu uzavretia tohto Dodatku a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení
tohto dodatku a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho
záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy

alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú
deaktiváciu SIM karty, c) sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého
by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu
v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) bude mať na SIM karte
aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov, že nedôjde k

porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku.

Zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb verejnej
telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., v článku 17, bod 17.5 sa zmluvné strany dohodli,
že vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré nie sú upravené v zmluve alebo všeobecných podmienkach,
sa riadia ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách, a ak v ňom nie sú upravené, riadia sa

ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Zlistunavrhovateľazodňa13.12.2010,označenéhoakopokusopokonávku,ktorýmalsúd preukázané,
že navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky vo výške 243,45 Eur za poskytnuté
elektronické komunikačné služby do 27.12.2010. Taktiež ju upozornil, že odporkyňa je tiež povinná
zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 1.327,76 Eur.Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola teda v roku 2008 uzavretá zmluva o pripojení a celkom
4 dodatky v ten istý deň, podľa ktorých odpredal navrhovateľ odporkyni celkom 4 telefóny, každý
za zľavnenú kúpnu cenu. Podľa dodatkov sa odporkyňa zaviazala využívať služby navrhovateľa u

každého telefónu po dobu 24 mesiacov a platiť za poskytnuté služby. Odporkyňa neplatila za dodané
služby a preto ju navrhovateľ vyzval na zaplatenie upomienkou z 13.12.2010 v ktorom požadoval
úhradu 1.571,21 Eur uhradiť do 27.12.2010. Na upomienku odporkyňa nereagovala, a z dlžnej čiastky
neuhradila navrhovateľovi žiadnu sumu. Preto navrhovateľ okrem sumy o ktorú konanie bolo čiastočne
zastavené, t.j. o 881,66 Eur trvá na zaplatení 689,55 Eur a keďže odporkyňa neplnila v lehote stanovenej

jej navrhovateľom podľa upomienky je v omeškaní s peňažným dlhom, uplatnil si aj úrok z omeškania
od nasledujúceho dňa po dni uvedenom v pokuse o pokonávku.

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2

podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007

nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky

zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnýmiustanoveniamijenespornéaprvostupňovýsúdvpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,
že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003
Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom v zmysle § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný

vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.

ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniťichobsah.Vods.3potomzákonodarcademonštratívnevymenúva,ktoréustanoveniauvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho

zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktoréhoza neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe

od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a

ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí

i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvostupňového súdu, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a

jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp.
koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť
oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol
ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s
poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne

dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ, ale v konaní

individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľov ako
dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže

znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej
uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá
vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,
nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie
nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola

dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri
kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych
programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka

navrhovateľa neobstojí.

Ako druhé odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku
neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluvách, resp. dodatkoch,
ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta

dojednanávspotrebiteľskejzmluvebolaprimeraná.Tátopodmienka,alevdanomprípadeipodľanázoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa v zmysle čl. 5 bod 3 dodatku sa odporca zaviazal, že vzhľadom
na výšku cenového zvýhodnenia poskytovaného účastníkovi na základe tohto dodatku by v prípade
porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 1 alebo 2 tohto článku dodatku (najmä no

nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku mať nepretržite aktivovaný niektorý z
uvedených účastníckych programov, nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, žiadosť o ukončenie zmluvného
vzťahu, pokles výšky mesačného poplatku alebo súčtu mesačných poplatkov za účastnícke programy
pod úroveň stanovenú v bode 2 tohto článku, pri uzatvorení dodatku, atď.) je účastník povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu, pokiaľ nie je nižšie výslovne uvedené inak. Právo na zmluvnú pokutu podľa

tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušeniapovinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb). Zmluvnú
pokutu podľa tohto článku bude povinný účastník zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu

ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.

Z obsahu zmluvy i jej dodatku vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť používať poskytované
služby v rámci ním zvoleného účastníckeho programu za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení
týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom,
sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za

porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške 446,10 Eur (ktorá pôvodne pred čiastočným späťvzatím návrhu predstavovala 1.327,76
Eur) bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo
bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na hodnotu cenového

zvýhodnenia účastníckeho programu musí byť skutočná hodnota tohto zvýhodnenia fakticky zaplatená
spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov
investovaných do zľavy poskytovaných služieb, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ
je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom
ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia

ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností
spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd zhodne
s prvostupňovým považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie
zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy,
v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu, teoreticky i v prípade, ak

bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako
neprimerané. Obdobne sa odvolací súd zhodol so záverom prvostupňového, že je neprimeraným, ak
dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy,
pretože postačuje len púhy úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná
sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou.

Odvolací súd sa nestotožnil s prvostupňovým súdom iba keď uzavrel, že predmetná zmluvná pokuta je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou i z toho dôvodu, že spotrebiteľ je v nej sankcionovaný prísnejšie
alebo výlučne a dodávateľ nie je nijako sankcionovaný. V tejto súvislosti poukazuje mutatis mutandis
na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Obdo 4/99, v zmysle ktorého sama skutočnosť, že strany dojednali
zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená,

že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Dojednanie nerecipročnej zmluvnej
pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti iba jednou stranou, hoci aj spotrebiteľom, samo osebe bez
ďalšieho nie je podľa názoru odvolacieho súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom, tak ako o nich

rozhodol súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i
súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska

právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania

týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcoviaalebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej

podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských

veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol. Rovnako správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti
ex offo vo výroku dopĺňacieho rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná, ktorý
rozsudok inak navrhovateľ ani nenapadol odvolaním.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny
včítane vo výroku správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca a vedľajší účastník na jeho strane, v dôsledku
čoho im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže, ale podľa obsahu spisu odporcovi a ani vedľajšiemu
účastníkovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle §
151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, nebola im náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.