Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/330/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110225081
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4110225081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: R.r. H. S., O.., bydlisko: U.,
U. XXXX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, proti
odporcovi: Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Nitra, Špitálska 6, o neplatnosť výpovede a náhradu
mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. apríla 2014 pod č.
k. 19C/235/2010-420 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto:

Súd u r č u j e , že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi je n e p l a t n á .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhalurčenia,ževýpoveďzodňa03.05.2010vspojenís opravouzodňa04.05.2010,ktoráboladaná
navrhovateľovi zo strany odporcu je neplatná. Zároveň rozhodol, že o náhrade mzdy a o trovách konania
rozhodne súd v konečnom rozhodnutí. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ pracoval u
odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.09.2005 spolu s jej dodatkami. Z výpisu z operatívnej
porady riaditeľa odporcu č. 8 zo dňa 28.03.2010 vyplýva, že na oddelení kliniky úrazovej chirurgie a
ortopédie a neurochirurgického oddelenia je maximálny počet lôžok 62, pričom sa dáva do súladu počet

lôžok so skutočnou lôžkovou kapacitou od 01.04.2010. Primár MUDr. T. X. a prednosta prof. MUDr. R.
T. O.., dňa 16.04.2010 predložili riaditeľovi odporcu návrh na skončenie pracovného pomeru v zmysle §
63 bod b/ Zákonníka práce s navrhovateľom s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, pretože prišlo k zníženiu
počtu ortopedických lôžok o 15. Na operatívnej porade riaditeľa č. 10 dňa 19.04.2010 bol tento návrh
prejednaný a bol vyslovený súhlas so skončením pracovného pomeru navrhovateľa a to výpoveďou
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce alebo dohodou. Navrhovateľ prevzal výpoveď 03.05.2010,
vyjadril nesúhlas s výpoveďou a následne dňa 04.05.2010 bola vykonaná oprava z dôvodu nesprávneho

uvedenia plynutia výpovednej doby a nesprávneho uvedenia vyplatenia odstupného. Dňa 26.08.2010
zaslal navrhovateľ odporcovi nesúhlas s výpoveďou spolu so žiadosťou o ďalšie prideľovanie práce.
Výpoveď bola prerokovaná s LOZ dňa 26.04.2010, toto združenie vyslovilo nesúhlas so skončením
pracovného pomeru. Výpoveď bola prerokovaná aj s členmi SOZZaSS pri FN Nitra dňa 20.04.2010, ktorí
vzali žiadosť na vedomie. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 63 ods. 1 písm. b/ a § 74 Zákonníka
práce.Navrhovateľsadomáhalurčenianeplatnostivýpovede,pričomakodôvodneplatnostinamietal,že
výpoveďnebolaprerokovanázLekárskymodborovýmzdružením. Nazákladevykonanéhodokazovania

akoajlistinnýchdôkazovbolopreukázané,ževýpoveďbolaprerokovanáspoukazomna§71Zákonníka
práceajsLekárskymodborovýmzväzompriFakultnejnemocniciNitradňa26.04.2010,akoajzávodným
výborom SOZZaSS pri FN Nitra, s ktorým má odporca uzatvorenú kolektívnu zmluvu. Navrhovateľ ďalej
tvrdil, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že mu nebola ponúknutá iná vhodná práca. V tomto smeresúd vykonal dokazovanie a mal za preukázané, že na základe výpisu z operatívnej porady riaditeľa
FN Nitra zo dňa 29.03.2010 došlo k zníženiu počtu lôžok na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie. Bol
preto splnený predpoklad na výpovedný dôvod a to organizačná zmena, o ktorej zamestnávateľ písomne

rozhodol. Bola tiež preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. Súd poukazuje na to, že pri výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ
a súd nemôže toto rozhodnutie zamestnávateľa preskúmať. Tiež bolo preukázané, že po skončení
pracovného miesta odporca nevytvoril zrušené pracovné miesto a na toto miesto neprijal nového
zamestnanca. Navrhovateľovi bola predložená pracovná náplň zo dňa 12.06.2009. Mal za preukázané,

že odporca nemal pre navrhovateľa inú vhodnú prácu, ktorá by zodpovedala jeho schopnostiam a
kvalifikácii. Poukázal na záznam z osobného jednania zo dňa 03.09.2010, kde riaditeľ oznámil vedúcim
zamestnancom list navrhovateľa s tým, nech sa vyjadria, či majú možnosť ho zamestnať. Všetci sa
vyjadrili negatívne. Z uvedených dôvodov považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný, pretože bolo
preukázané, že došlo k organizačnej zmene. Odporca ponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu, túto
svojuponukovúpovinnosťvhodnejprácesisplnil.Pretorozhodolmedzitýmnymrozsudkomtak,ženávrh

zamietol a o náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmeny a vyhovenia návrhu.
Svoje odvolanie odôvodnil postupom podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ OSP. V dôvodoch svojho

odvolania uviedol, že poukazuje na nesprávne skutkové zistenie, ku ktorému dospel súd prvého stupňa
v odôvodnení rozhodnutia k splneniu tzv. ponukovej povinnosti v zmysle ust. §63 ods. 2 písm. d/
Zákonníka práce. Zákonník práce vychádza z logiky, že ak ide o výpovedný dôvod podľa ust. §
63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka práce, tak najprv sa prijíma organizačná zmena zamestnávateľa o
nadbytočnosti zamestnanca, potom má zamestnávateľ ponúknuť zamestnancovi inú, pre neho vhodnú

prácu a následne môže byť daná zamestnancovi výpoveď. V predmetnom prípade organizačná zmena
bola prijatá dňa 19.04.2010, výpoveď doručená 03.05.2010 a opravená 04.05.2010, avšak pracovná
náplň mala byť predložená navrhovateľovi 12.06.2009, teda ešte pred prijatím organizačnej zmeny. Z
napadnutého rozhodnutia ani nie je zrejmé, že súd prvého stupňa považuje túto pracovnú náplň, zo
dňa 12.06.2009 za splnenie si ponukovej povinnosti. Túto pracovnú náplň však nie je možné považovať

za ponúknutie inej vhodnej práce pre navrhovateľa v spojitosti s výpoveďou zo dňa 03.05.2010.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné aj v tom, že nedáva jasne odpoveď na otázku,
či na jednej strane dospel k záveru, že odporca ponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu, alebo
na strane druhej mu taká práca nebola ponúknutá, pretože inú vhodnú prácu pre navrhovateľa ani
nemal. Kumulácia týchto záverov popri sebe logicky neobstojí. Namietal tiež zistenie súdu prvého

stupňa, že v konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. Podľa jeho názoru tu absentuje príčinná súvislosť. Podnet na prijatie organizačnej zmeny
vzišiel od prof. MUDr. X., ktorý odporúčal ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom z časového
obdobia ešte pred prijatím organizačnej zmeny. Potom rozhodnutie prof. MUDr. X. bolo podkladom pre
organizačnú zmenu, čo vylučuje samotnú potrebu prijatia organizačnej zmeny v znižovaní počtu lekárov.

Sporná zostáva aj otázka, akú nadbytočnosť práce odporca pociťoval, keď mesiac pred výpoveďou
prijal na dané pracovné miesto nového zamestnanca a to MUDr. R. T.. Z uvedeného vyplýva, že
nadbytočnosť navrhovateľa nie je v dôsledku organizačnej zmeny a súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov z nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil ani s názorom súdu, že
v konaní nebolo preukázané, že by odporca mal pre navrhovateľa inú vhodnú prácu. Za inú vhodnú

prácu sa v danom prípade považuje najmä pracovné miesto zdravotnej sestry, pomocného personálu,
lekára bez špecializácie, lekára so špecializáciou v odbore chirurgia alebo traumatológia. Navrhovateľ
mal dostatočné kvalifikačné predpoklady na obsadenie minimálne pracovnej pozície lekárov, ktorých
odporca prijal počas plynutia výpovednej doby až do skončenia pracovného pomeru. Išlo o pracovné
miesta, na ktoré navrhovateľ spĺňal kvalifikačné predpoklady a bolo povinnosťou odporcu takúto prácu

mu ponúknuť. Poukázal na uzatvorené pracovné zmluvy, ktoré odporca uzatvoril s lekármi v čase
keď začala plynúť výpovedná lehota navrhovateľovi, napr. 01.06.2010 s MUDr. J. X. lekárom bez
špecializácie, čo znamená, že uvedenú pracovnú pozíciu mohol vykonávať i navrhovateľ a teda táto
mu mohla a mala byť ponúknutá. V rozhodujúcom období teda bol daný predpoklad na splnenie
ponukovej povinnosti odporcu, ku ktorej však nedošlo. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa na

základe vykonaných dôkazov opätovne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd
tiež nesprávne odkazoval na záznam z osobného jednania dňa 03.09.2010, ktoré považoval za akúsi
ponuku zo strany odporcu, pretože tento záznam spadá do obdobia po uplynutí výpovednej lehoty, preto
nemožno považovať a vykladať ako splnenie tzv. ponukovej povinnosti. Preto je tu splnený odvolacídôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ OSP. V závere uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo nesporne
preukázané, že odporca v rozhodujúcom období (jún - november 2010) potreboval presne taký druh
činnosti, ktorý vykonával aj navrhovateľ, a teda v zmysle citovaného výkladu neexistoval výpovedný

dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V sporoch o skončenie pracovného pomeru je
dôkazné bremeno o splnení podmienok platnej výpovede na zamestnávateľovi, teda odporcovi. V tomto
smere však neboli odporcom preukázané hmotnoprávne podmienky výpovede, konkrétne nepreukázal
splnenie tzv. ponukovej povinnosti a ani skutočnosť, že nemal pre navrhovateľa iné vhodné pracovné
miesto. Z uvedeného vyplýva, že hmotnoprávne podmienky výpovede splnené neboli.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že súd vykonal všetky dôkazy v danej veci, správne vyhodnotil skutkové zistenia a vec správne
právne vec posúdil. Čo sa týka uzatvorenia pracovného pomeru s MUDr. T., toto vyplýva a nadväzuje na
konkurzné konanie, ktorého bol úspešným uchádzačom a následne mohol zastávať funkciu prednostu
kliniky. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa vo veci doručovania pracovnej náplne a dôrazne sa

ohradil voči útoku, že by sa jednalo o vyprodukované jednanie. Odporca postupoval výlučne a v súlade
so zákonnou úpravou Zákonníka práce. Snažil sa vo veci jednať aj po podaní výpovede, o čom svedčia
práve aj záznamy z jednaní vo veci ďalšieho možného zamestnávania navrhovateľa.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý opätovne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Opätovne uviedol, že navrhovateľ mohol vykonávať pozície a práce, na
ktoré boli prijatí lekári, na ktoré pracovné pomery poukázal vo svojom odvolaní. Odporca sa napokon
k týmto skutočnostiam nevyjadruje. Zdôraznil, že poukazovanie na vznik pracovného pomeru MUDr.
T. (asi mesiac pred výpoveďou danou navrhovateľovi) je relevantné. Na tieto pracovné pomery treba
nazerať cez otázku opodstatnenosti organizačnej zmeny a nadbytočnosti navrhovateľa, ktorá nebola

preukázaná. Pokiaľ ide o doručovanie pracovných náplní, nič nebránilo odporcovi, aby ich doručoval
prostredníctvom poštovej služby doporučene. Samotné pracovné náplne však nemožno kvalifikovať
ako splnenie tzv. ponukovej povinnosti, keďže predchádzajú výpovedi z 03.05.2010. Tiež hodnotenie
výpovede navrhovateľa na poslednom pojednávaní je nepodstatné, pretože odporca sa nemôže
odvolávať na to, aké pracovné miesto chcel navrhovateľ po výpovedi v rámci hľadania zamestnania u

iného zamestnávateľa získať za účelom trvalého a pravidelného príjmu. Odporca nepostupoval pri daní
výpovede v súlade so Zákonníkom práce, preto je výpoveď neplatná.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti

§ 205 a nasl. OSP byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec
na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ OSP) a dospel k záveru, že prvostupňový súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 213 ods. 3, 4 OSP) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľ je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre nesprávne
právne posúdenie podľa § 220 OSP zmenil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu odporcom dňa
03.05.2010 v spojení s jej opravou zo dňa 04.05.2010 z dôvodu, že navrhovateľ sa nestal pre odporcu
nadbytočným, pretože činnosti, ktoré vykonával podľa pracovnej zmluvy sa u odporcu vykonávajú aj
naďalej, teda u odporcu neodpadla potreba zamestnávať odborne spôsobilého pracovníka na jeho

výkon. Odporca potom, ako navrhovateľovi doručil výpoveď z pracovného pomeru, prijal do zamestnania
nových zamestnancov a to aj na výkon pracovných činností, ktoré spadali pod pracovnú náplň
navrhovateľa. Odporca oznámil navrhovateľovi, že nemá pre neho inú vhodnú prácu, avšak následne
prijal nových zamestnancov na pracovné pozície, ktoré boli vhodné aj pre navrhovateľa. Súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že výpoveď spĺňa tak všetky hmotnoprávne

podmienkyakoajskutočnosť,žeuodporcuprebehlaorganizačnázmenaavdôsledkutejtoorganizačnej
zmeny sa navrhovateľ stal nadbytočným a naviac odporca navrhovateľovi ponúkol inú vhodnú prácu.
S takýmto právnym posúdením súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za
nesprávne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.V zmysle ust.§ 61 ods. 2 prvej vety Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z taxatívne stanovených dôvodov. Ak sa zamestnanec stane nadbytočných

vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných
organizačných zmenách ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (v
znení účinnom v čase dania predmetnej výpovede). Stačí v danom kontexte iba poznamenanie, že
splnenie povinnosti vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ust. § 63 ods. 2 Zákonník práce je (ďalšou)

hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného
dôvodu. Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sú:
- existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o
tejto zmene - nadbytočnosť zamestnanca a - príčinná súvislosť (objektívne jestvujúca súvislosť medzi
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca).

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v
tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec alebo v
menšom rozsahu. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma,
či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným.

V preskúmavanom prípade odporca dal navrhovateľovi výpoveď dňa 03.05.2010, kde ako dôvod
výpovede uvádzal písomné rozhodnutie riaditeľa Fakultnej nemocnice Nitra o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce v nadväznosti na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
zo dňa 19.04.2010, podľa ktorého malo dôjsť dňom 30.04.2010 k zrušeniu pracovného miesta lekára

na Klinike úrazovej chirurgie a ortopédie. Ako dôkaz predložil výpis z operatívnej porady riaditeľa č. 10
zo dňa 19.04.2010 (čl. 55 spisu), kde operatívna porada prejednala návrh prednostu a primára Kliniky
úrazovej chirurgie a ortopédie FN Nitra na skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom z dôvodu
zníženia počtu lekárov na uvedenej klinike ku dňu 30.04.2010. Takýto výpis z operatívnej porady
nemožno považovať za rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene. Samotný odporca na

pojednávanípotvrdil,žeoperatívnaporadajelenporadnýorgánriaditeľa,apretovýpisztejtooperatívnej
porady nenahrádza rozhodnutie o organizačnej zmene. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej
zmene, Zákonník práce tu vyžaduje písomnú formu rozhodnutia, jej nedodržanie ju však nepostihuje
neplatnosťou. Odporca poukazuje na výpis z operatívnej porady riaditeľa č. 8 z 29.03.2010 (čl. 53
spisu), kde operatívna porada dáva do súladu počty lôžok so skutočnou lôžkovou kapacitou, počnúc

dňom 01.04.2010. Ani tento výpis z operatívnej porady riaditeľa nemožno považovať za rozhodnutie
o organizačnej zmene.Samotné výpisy z operatívnej porady č. 8 a 10 riaditeľa FN Nitra si navzájom
odporujú, keď podľa výpisu z operatívnej porady č. 8 malo dôjsť k zníženiu počtu lôžok počnúc dňom
01.04.2010, pričom podľa výpisu z operatívnej porady č. 10 došlo k zníženiu počtu lekárom na Klinike
úrazovej chirurgie a ortopédie ku dňu 30.04.2010. Samotné tieto nezrovnalosti vzbudzujú pochybnosti

o tom, či vôbec u odporcu k organizačnej zmene došlo. Po doplnení dokazovania na odvolacom
súde odporca nevedel uviesť, koľko lekárov na KÚCHO pred organizačnou zmenou pracovalo, v akom
zaradení, v akej atestácii a konkrétne aké miesto sa rušilo, koľko lekárov na uvedenom oddelení zostalo
pracovať po organizačnej zmene. Dôkazné bremeno na preukázanie, že k organizačnej došlo je vždy
na zamestnávateľovi a tento podľa názoru odvolacieho súdu dôkazné bremeno o organizačnej zmene

neuniesol. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že u
zamestnávateľa organizačná zmena nastala.

I napriek tomu, že zaujal takýto názor, skúmal i ďalšie hmotnoprávne predpoklady platnosti výpovede.
Ďalším hmotnoprávnym predpokladom platnosti výpovede je v zmysle ust.§ 74 Zákonníka práce

povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je takáto
výpoveď neplatná. V tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje s námietkou navrhovateľa, že
výpoveď nebola platne prerokovaná so zástupcami zamestnávateľa. Z predložených listinných dôkazov
bolo jednoznačne preukázané (čl. 57 spisu), že zamestnávateľ požiadal Slovenský odborový zväz
pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb FN Nitra dňa 19.04.2010 o prerokovanie výpovede s

navrhovateľom, ktorý sa mal stať nadbytočným na základe rozhodnutia riaditeľa zo dňa 19.04.2010 z
dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Účinky splnenia tejto povinnosti
zamestnávateľa nastanú, len ak je pri prerokovaní výpovede dôvod výpovede vymedzený tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov sa musíuskutočniť vždy vo vzťahu ku konkrétnemu výpovednému dôvodu, pričom za platnú možno považovať
len výpoveď, ktorej dôvod je totožný s výpovedným dôvodom uvedeným pri prerokovaní výpovede
zamestnávateľa zástupcami zamestnancov. Z hľadiska povinnosti prerokovať výpoveď zamestnávateľa

„vopred“ treba uviesť, že hmotnoprávna podmienka v zmysle § 74 Zákonníka práce je splnená, ak
odborový orgán prerokuje výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejavil vôľu
skončiť s ním jednostranne z určitého výpovedného dôvodu pracovný pomer. Pokiaľ bola takto
výpoveď „vopred“ prerokovaná, môže zamestnávateľ vychádzať z jej prerokovania dovtedy, kým trvá
výpovedný dôvod, ku ktorému sa vzťahuje tak výpoveď, ako aj hmotnoprávna podmienka výpovede -

jej prerokovanie zástupcami zamestnancov. Len ak zamestnávateľ v čase od prerokovania výpovede
zástupcami zamestnancov do prejavenia svoje vôle voči zamestnancovi chce v porovnaní už z
prerokovaniu výpoveďou zmeniť výpovedný dôvod, či už v dôsledku toho, že zamestnancovi chce dať
výpoveď na základe iného zákonného ustanovenia alebo v dôsledku toho, že mu výpoveď chce dať na
základe iného skutkového podkladu, musí výpoveď prerokovať so zástupcami zamestnancov, pretože v
tomto prípade so zreteľom na uvedené zmeny by išlo o novú výpoveď. Pokiaľ však k takýmto zmenám

nedôjde, nevyžaduje sa (nové prerokovanie) výpovede, ak v nej uplatnený výpovedný dôvodov už bol
prerokovaný zástupcami zamestnancov v súlade s § 74 Zákonníka práce a jedinou odlišnosťou listiny,
ktorá obsahuje zástupcami zamestnancov prerokovanú výpoveď a listiny, ktorá obsahuje zamestnancovi
danú výpoveď je, ako v danom prípade, výška zamestnancovi poskytnutého odstupného a dĺžka
výpovednej doby. V tomto prípade nemusí byť predmetom prerokovania zo strany zástupcov i tento

dodatok k výpovedi, zo dňa 04.05.2010 tak, ako namieta navrhovateľ. Závodný výbor SOZZaSS pri FN
Nitra prerokoval žiadosť FN Nitra o ukončení pracovného pomeru s navrhovateľom a túto žiadosť vzal
na vedomie tak, ako to vyplýva z listinného dokladu na čl. 58 spisu. Odporca mal uzatvorenú kolektívnu
zmluvu s uvedeným orgánom. Okrem toho odporca požiadal o prerokovanie výpovede aj so zástupcami
LOZ pri FN Nitra, ktorí výpoveď prerokovali dňa 26.04.2010 (čl. 61 spisu) a ktorí sa vyjadrili, že s

ukončením pracovného pomeru navrhovateľa nesúhlasia. V tejto súvislosti treba uviesť, že platnosť
výpovede neovplyvňuje situácia, ak zamestnávateľ výpoveď prerokoval so zástupcami zamestnancov
a tento v rámci prerokovania vyjadril negatívny postoj k zamýšľaným opatreniam. Je teda nerozhodné,
či zástupca zamestnancov vyjadril kladný alebo záporný postoj, alebo vzal výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru na vedomie. Za tohto stavu treba prisvedčiť názoru odporkyne, že k

účinnémuprerokovaniuvýpovedevzmysle§ 74Zákonníkaprácedošlo,keďzástupcoviazamestnancov
sa oboznámili s výpoveďou a vzali ju na vedomie, teda k splneniu hmotnoprávnej podmienky tohto
právneho úkonu zamestnávateľa dochádza aj bez prerokovania vedeného formou výmeny názorov a
dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.

Ako ďalší dôvod neplatnosti výpovede navrhovateľ uvádza, že odporca si nesplnil voči nemu ponukovú
povinnosť. V zmysle ust.§ 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer iba vtedy ak:
a/ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b/ zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú,
pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto
výkonu práce.

V danom prípade medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca neponúkol navrhovateľovi žiadne vhodné

voľné pracovné miesto tak, ako vyplýva z výpovedí, ako aj zo záznamu z prerokovania výpovede s
navrhovateľomnačl.56spisu,kdejejednoznačneuvedené,že FNNitraneponúkažiadnevhodnévoľné
pracovnémiesto. Súdprvéhostupňasvojerozhodnutiezaložilnatom,ženavrhovateľoviboloponúknuté
pracovné miesto, keď tento odmietol prevziať pracovnú náplň zo dňa 12.06.2009, avšak navrhovateľ
túto pracovnú náplň odmietol. Zároveň však uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca

mal pre navrhovateľa inú vhodnú prácu, ktorá by zodpovedala jeho schopnostiam a kvalifikácii. Takéto
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je navzájom si odporujúce, nejasné a robí rozhodnutie
nepreskúmateľným.Vtomtosmeretrebaprisvedčiťnavrhovateľovi,ženemožnopovažovaťzavhodnosť
ponúknutej práce a to predloženie pracovnej náplne zo dňa 12.06.2009, ktorá bola daná takmer rok
pred daním výpovede.

Pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí,
že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. To znamená, že
zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú, pre nehovhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ak však zamestnávateľ uvádza,
že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu
práce žiadne voľné pracovné miesto, je pre posúdenie otázky splnenia jeho ponukovej povinnosti

určujúce zistenie, že v rozhodnom čase v mieste výkonu práce boli pracovné miesta voľné alebo či
boli obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede
všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu nemožnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať). Ak zamestnanec v konaní nevznesie proti tvrdeniu zamestnávateľa,
že nemal ku dňu výpovede v mieste výkonu práce zamestnanca voľné pracovné miesto žiadne námietky,

treba mať za to, že zamestnávateľom tvrdená skutočnosť je taká, ktorú účastníci nečinia spornou, a
preto existenciu obsadených pracovných miest netreba jednotlivo dokazovať. Ak však zamestnanec v
rámci procesnej obrany tvrdí, že ku dňu výpovede zamestnávateľ mal v mieste výkonu práce voľné
pracovné miesta, stáva sa existencia obsadenosti zamestnancom označeného pracovného miesta
spornou, z ktorého dôvodu ju treba samostatne dokazovanie. Splnenie bremena plnenia na strane
zamestnanca predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta, ktoré boli ku dňu

výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. Nepostačuje, ak napr. len všeobecne uvedie počet voľných
pracovných miest. Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnancom označené pracovné miesto bolo ku
dňu výpovede obsadené iným pracovníkom (napr. predĺžením pracovnej zmluvy), leží aj v tomto prípade
na zamestnávateľovi. Preukázanie reálnej neexistencie obsadenosti pracovného miesta nemožno totiž
od zamestnanca spravodlivo požadovať, lebo sa zásadne nedokazuje to, čo neexistuje, ale to čo existuje

(existencia právnej skutočnosti).

Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej
zmluvy.Môžebyťňouajprácanakratšípracovnýčasavdanomprípadeiprácalekárabezšpecializácie.
Navrhovateľ v tomto smere uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že odporca uzatvoril pracovné

zmluvy s inými lekármi minimálne dňa 01.06.2010 s MUDr. J. X. na Klinike FBLR a 01.06.2010 s
MUDr. M. M., na očnej klinike. Odporca sa na odvolacom pojednávaní bránil, že v čase dania výpovede
navrhovateľovi prebiehala systematizácia obsadzovania miest, pričom sa prihliada, či na klinike je
potrebné nejaké miesto obsadiť. Zamestnávateľovi chodia žiadosti o prijatie do pracovného pomeru a
to hlavne od absolventov lekárskych fakúlt, ktorí sú priebežne volaní na pohovor a na základe tohto

pohovorujeurčitémuuchádzačovipredloženýpredbežnýsúhlasoprijatiedozamestnania. Zuvedených
dôvodov tvrdil, že zamestnávateľ nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom.

V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že pracovné miesto, ktoré ku dňu dania výpovede zamestnancovi
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy, zostáva

voľným pracovným miestom, na ktorom má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať (§
53 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce), i keď zamestnávateľ už pred uvedeným dňom vo vzťahu
k tomuto pracovnému miestu písomne (v akceptačnom liste) potvrdil niektorému uchádzačovi o
zamestnanie zámer obsadiť ním v budúcnosti predmetné pracovné miesto (3MCdo/14/2010-rozsudok
NS SR). Ak teda odporca dal predbežný súhlas o prijatie do zamestnania minimálne u vyššie

uvedených dvoch lekárov, ktorí boli prijatí do zamestnania v čase, keď navrhovateľovi začala plynúť
výpovedná lehota, možno jednoznačne konštatovať, že disponoval voľným pracovným miestom, ktoré
mohol navrhovateľovi ponúknuť. Keďže si nesplnil svoju povinnosť, nebola naplnená hmotnoprávna
podmienka platnosti výpovede a preto aj z týchto dôvodov výpoveď je neplatná.

Súd prvého stupňa rozhodoval medzitýmnym rozsudkom, pričom zároveň vo výroku uviedol, že o
náhrade mzdy a o trovách konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí. Tento výrok súdu prvého
stupňa je nadbytočný, pretože automaticky vyplýva, že po rozhodnutí o určení neplatnosti výpovede z
pracovného pomeru v prípade, ak zamestnanec trvá na ďalšom zamestnaní a požaduje náhradu mzdy,
je povinnosťou súdu prvého stupňa o náhrade mzdy rozhodnúť. Preto v ďalšom konaní súd prvého

stupňa bude rozhodovať o uplatnenej náhrady mzdy zo strany navrhovateľa, vykoná vo veci potrebné
dokazovanie a o jeho návrhu rozhodne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.