Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/169/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609201647
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6609201647.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu TEMPO

KONDELA, s.r.o., Vojtaššákova 893, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 409 154, zast. JUDr. Jozefom Škerdom,
advokátom, Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanému Mikroelektrik s.r.o., Dukelských
hrdinov 2, 984 01 Lučenec 1, IČO: 43 813 666, zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, T.G.
Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec o zaplatenie 5 205,35 Eur s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného
o zaplatenie 106 735,27 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 4 214,08 Eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
5 205,35 Eur od 09.03.2008 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie o 106 735,27 Eur s prísl. z a m i e t a .

Konanie čo do zaplatenia 991,27 Eur s prísl. z a s t a v u j e .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 5 205,35 Eur s prísl. proti žalovanému na tom
skutkovom základe, že dňa 01.02.2008 ako nájomca uzavrel so žalovaným ako prenajímateľom zmluvu
o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nebytový priestor nachádzajúci sa v nehnuteľnosti
prenajímateľa na Z. O. X. E. F. zapísaný na Správe katastra E. F., na LV č. XXXX ako stavba súp.č. XXXX
na parc. č. XXXX/X, kat. úz. E. F.. Predmet nájmu pozostával z obchodných priestorov s podlahovou
plochou o výmere XXX m2, skladových priestorov s podlahovou plochou o výmere XXX m2. V zmluve o
nájme v čl. IV. bod 3 bol dohodnutý celkový ročný nájom prenajatých priestorov vo výške 477 000,- Sk

+ DPH, teda spolu s DPH vo výške 567 630,- Sk. Podľa čl. IV. bod 6 zmluvy o nájme nájomca poskytol
prenajímateľovi pred podpisom zmluvy o nájme zálohu na nájomné vo výške 200 000,- Sk + DPH, teda
spolu s DPH vo výške 238 000,- Sk. Dňa 08.03.2008 došlo k požiaru, ktorý poškodil predmet nájmu v
takom rozsahu, že predmet nájmu už ďalej nemohol slúžiť svojmu účelu dohodnutému v čl. II. bod 3
zmluvy o nájme. Predbežná škoda na budove, ktorá bola predmetom nájmu bola vyčíslená na 1 368
000,- Sk. Táto budova nebola doteraz opravená, neslúži svojmu účelu. Pri požiari došlo aj k poškodeniu
tovaru a zariadenia kancelárie a predajne, čím spoločnosti žalobcu vznikla škoda vo výške 3 857 983,40

Sk s DPH. V súvislosti s tým potom poukázal na § 680 ods. 1 O.Z., pričom zničením prenajatej veci
nájomná zmluva zanikla. Spôsob zničenia prenajatej veci ani jeho pôvodca nie je pre zánik nájmu
rozhodujúci. Postačujúcim je samotný fakt, že vec už ďalej nemôže slúžiť svojmu účelu. Vzhľadom k
tomu, že dňa 08.03.2008 došlo v dôsledku požiaru k zničeniu prenajatej veci, zmluva o nájme zanikladňom 08.03.2008. Za obdobie trvania nájomnej zmluvy od 01.02.2008 do 09.03.2008 bol žalobca ako
nájomca povinný platiť ročné nájomné podľa čl. IV. zmluvy o nájme vo výške 487 000,- Sk + DPH, čo
spolu s DPH predstavuje 567 630,- Sk. Denné nájomné sa rovná sume 1 550,90 Sk s DPH. Za obdobie

od 01.02.2008 do 09.03.2008 vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému nájomné vo výške 57 383,36 Sk
s DPH. Vzhľadom k tomu, že žalobca zaplatil zálohu o nájomné spolu vo výške 238 000,- Sk s DPH,
vznikol dňom 09.03.2008 preplatok na nájomnom vo výške 180 616,65 Sk s DPH. U žalovaného ide o
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. O.Z., ktoré je povinný vydať žalobcovi. Podľa čl. IV. bod
7 zmluvy o nájme boli nájomcovia povinní žalovanému uhradiť prevádzkové náklady podľa skutočnej

potreby najneskôr do 14 dní po skončení mesiaca na základe faktúry od žalovaného. Aj keď žalovaní
uvedené prevádzkové náklady za obdobie od 01.02.2008 do 09.03.2008 nevyúčtoval a nevyfakturoval,
uznalžalobcatietoprevádzkovénákladyvovýške20000,-SkaDPHvovýške3800,-Sk,spoluvovýške
23 800,- Sk, túto sumu započítal proti jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. U žalovaného
tým vzniklo dňom 09.03.2008 bezdôvodné obohatenie vo výške 156 816,37 Sk, ktoré žalovaný odmieta
vydať. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením sumy 156 816,37 Sk od 09.03.2008 do

zaplatenia. Žalobca žiadal priznať taktiež príslušný úrok z omeškania.

V priebehu konania vzniesol žalovaný vzájomný návrh o zaplatenie 106 735,27 Eur s príslušným úrokom
z omeškania na tom skutkovom základe, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2008 uzavretej
medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom prenajal žalovaný žalobcovi nebytový
priestor nachádzajúci sa v nehnuteľnosti prenajímateľa, t.j. žalovaného v E. F.. Podľa čl. III. bod 1

uvedenej zmluvy bol nájom uzavretý na dobu určitú, a to od 01.02.2008 do 31.12.2013 s opciou s tým,
že o predĺžení nájmu požiada nájomca písomne 3 mesiace pred ukončením nájmu na dobu určitú podľa
uvedenej zmluvy a prenajímateľ najneskôr do 30 dní rozhodne o ďalšom trvaní nájmu. Dňa 08.03.2008
došlo k požiaru, ktorý značne poškodil predmet nájmu. V súvislosti s tým žalovaný poukázal na závery
znaleckého posudku zo dňa 25.04.2008 vypracovaného v rámci trestného konania vedeného políciou v

E. F., pričom príčina požiaru bola ustálená tak, že k vzniku požiaru došlo s veľkou pravdepodobnosťou
vznietením sa ľahko horľavých látok prachu, pavučín a pod., ktoré sa vplyvom prúdenia dostávali do
priestoru vyhrievacej špirály priamo výhrevného konvektora. Poukázal ďalej na čl. VI. bod 14 nájomnej
zmluvy, ktorý hovorí, že zmluvné strany sa v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 314/2001
Z.z. dohodli, že povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení

neskorších predpisov zabezpečí nájomca s výnimkou § 5 písm. a/, kde zabezpečí prenajímateľ len
hasiace prístroje a § 5 písm. d/, g/. V súvislosti s tým poukázal na § 4 a § 7 zákona č. 314/2001
Z.z., ako aj na § 14 ods. 1 citovaného zákona. Svojho nároku sa domáhal z titulu náhrady škody v
zmysle ustanovení § 420 a nasl. O.Z., pričom tvrdil, že v nadväznosti na vyššie uvedenú pravdepodobnú
príčinu požiaru má za to, že žalobca ako nájomca nezabezpečil dodržanie povinnosti vyplývajúcej zo

zákona č. 314/2001 Z.z. zo strany svojich zamestnancov tak ako sa na to zaviazal v nájomnej zmluve,
v dôsledku čoho došlo k požiaru, ktorý mal za následok škodu spôsobenú nájomcovi. V dôsledku
požiaru došlo k značnému poškodeniu nehnuteľnosti žalovaného znaleckým posudkom č. XX/XXXX
zo dňa 04.05.2009 vypracovaným C.. L. Y., znalcom z odboru stavebníctvo bola vyčíslená škoda na
nehnuteľnosti, ktorá vznikla v dôsledku požiaru v sume 76 155,97 Eur s DPH, ktorá predstavuje skutočnú

škodu na nehnuteľnosti žalovaného. Podľa čl. IV. ods. 3 celkový ročný nájom prenajatých priestorov
predstavoval čiastku 477 000,- Sk + DPH vo výške 90 630,- Sk, a to je spolu 567 630,- Sk. Denné
nájomné predstavuje čiastku 1 550,90 Sk s DPH, t.j. 51,48 Eur. Žalobcom požadovaná suma 5 215,35
Eur, ohľadom ktorej navrhuje žalovaný žalobu zamietnuť, predstavuje pri dennom nájomnom 51,48 Eur,
nájomné za 101,1 dňa - 102 dní. Ide o nájomné za obdobie od 09.03.2008 do 18.06.2008. Žalovaný z

titulu ušlého zisku nájomného za obdobie od 19.06.2008 do 21.01.2010 požaduje zaplatenie sumy 30
579,30 Eur. Táto suma pozostáva z nájomného za obdobie od 19.06.2008 do 31.12.2008, t.j. 197 dní x
51,48 Eur, t.j. 10 141,56 Eur nájomné za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, t.j. ročné nájomné 18
841,86 Eur a nájomné za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010, t.j. 31 dní x 51,48 Eur, t.j. 1 595,88 Eur.
Žalovaný si preto voči žalobcovi uplatňuje z titulu náhrady škody sumu 106 735,27 Eur, ktorá pozostáva

zo skutočnej škody na predmete nájmu vo výške 76 155,97 Eur a ušlého zisku vo výške 30 579,30 Eur.

Žalobca na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že žiada
vyhovieť pôvodnému žalobnému návrhu, ktorým sa domáhal zaplatenia 5 205,35 Eur spolu s
príslušenstvomformouúrokuzomeškania8,5%ročne.Právnymtitulomjehonárokujevlastnepreplatok
na nájomnom vyplývajúci zo zálohy zaplatenej vopred za nájom nebytových priestorov v meste E. F., kde

jeho klient prevádzkoval predajňu nábytku. Tak ako uviedol v žalobnom návrhu tým, že došlo k požiarudňa 08.03.2008, došlo k zničeniu predmetu nájmu, a preto žalobcovi vznikol preplatok na nájomnom
vo výške 180 616,65 Sk s DPH. V zmysle § 451 a nasl. O.Z. ide vlastne o bezdôvodné obohatenie,
ktoré vzniklo na strane žalovaného. Z tejto sumy odpočítali prevádzkové náklady, ktoré bol v zmysle

zmluvy povinný platiť žalobca v celkovej výške 23 800,- Sk. Domáha sa teda vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 5 205,35 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 09.03.2008 do zaplatenia. Tvrdil, že nájomca sám z vlastnej vôle neukončil nájomný vzťah a k
ukončeniu nájomného vzťahu došlo zo zákona zničením prenajatej veci. Žiadal žalobe vyhovieť. Čo sa
týka vzájomného návrhu žalovaného jednak z titulu náhrady škody, ktorá vznikla na nehnuteľnosti vo

výške 76 155,97 Eur, ako aj z titulu nezaplateného nájomného za prvých 24 mesiacov v plnej výške
v zmysle čl. IV. ods. 6 nájomnej zmluvy, ktoré nájomné vo forme ušlého zisku vyčíslil žalovaný na 30
579,36 Eur, uviedol, že vykonaním dokazovaním nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobca
porušil akúkoľvek právnu povinnosť svojím konaním. Nebolo preukázané zavinenie žalobcu na vzniku
požiaru. Znalecké posudky znalcov C.. O., L.. N. nekonštatovali zistenie jednoznačnej príčiny požiaru.
Znalec L.. N. uviedol, že nie je možné vyvrátiť príčinu vzniku požiaru v dôsledku technickej poruchy a

odpovedal aj na ďalšie otázky, a konkrétne pripustil ako príčinu vzniku požiaru nesprávne vypracovanú
projektovú dokumentáciu, vykonanie elektroinštalácie v rozpore s projektovou dokumentáciou alebo
v rozpore s platnými právnymi predpismi alebo technickými normami a pripustil ako možnú príčinu
požiaru nesprávne nainštalované konvektory. Rovnako pripustil ako možnú príčinu požiaru nesprávny
druh konvektorov, ktoré boli určené iba na použitie v domácnosti. Pripustil aj možnosť vzniku požiaru pri

vypnutom konvektore napojenou šnúrou do zásuvky, a to buď poruchou vykurovacieho telesa, skratom v
zásuvke, alebo prehriatím elektrického kábla. Poukázal na technickú správu k projektu elektroinštalácie,
ktorú vypracoval projektant P. B., v ktorej časti Technický popis na strane 2 je výslovne uvedené, že
rozvody pevného vedenia budú ukončené v inštalačných krabiciach, vedenie sa ukončí na venčekovej
svorkovnici a pohyblivý prívod konvektorov sa pripojí do týchto svorkovníc. Ako výstraha je tu uvedené

nepoužiť zásuvky s tromi výkričníkmi. Vykonanými dôkazmi, najmä výsluchmi svedkov však bolo
preukázané, že konvektory neboli napojené na pevno na svorkovnice, ale do zásuviek. V spise na č.l.
92, ktorým bol vyšetrený tento požiar orgánmi činnými v trestnom konaní je dokumentácia od revízneho
technika G. Š., a to odborná skúška elektrického zariadenia, predmetom tejto prehliadky a skúšky
bola elektroinštalácia pre elektrické vykurovanie konvektormi. Na strane 4 tohoto dokladu konštatuje,

že elektrické rozvody sú realizované káblami tzv. cykami v žľaboch PVC ukončené v krabiciach KO
na svorkách. Bolo nainštalované elektrické vedenie, ktoré končilo v krabiciach so svorkami a v ďalšom
období do začiatku nájmu žalobcom niekto, a to žalovaný prebudoval toto napojenie zo svoriek na
zásuvky. Žalovaný odovzdal predmet nájmu s nainštalovanou elektroinštaláciou v rozpore s projektom,
čo spolu s porušením ďalších povinností podľa názoru žalobcu bolo príčinou vzniku požiaru. Taktiež

boli namontované vykurovacie telesá v predmete nájmu, a to priamo výhrevné konvektory B 4229 od
firmy Isolit-Bravo, spol. s r.o. z Českej republiky, pričom v návode na obsluhu, ktorý sa nachádza v
spise a ktorý predložil žalovaný, je výslovne uvedené, že priamo výhrevný konvektor je určený iba na
použitie v domácnosti a v ďalšej časti je uvedené, že pre profesionálne použitie sú určené výrobky
špecializovaných výrobcov. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný nainštaloval konvektory v

rozpore s projektovou dokumentáciou nielen pokiaľ ide o úplne nevhodný druh priamo výhrevných
konvektorov, ktoré boli použiteľné iba v domácnosti, ale v rozpore s projektovou dokumentáciou a
zmenil spôsob napojenia týchto konvektorov a jeho inštaláciu tým, že namiesto pevného napojenia na
svorkovnice nainštaloval napojenie do zásuviek. Týmto porušil právne normy Vyhlášky č. 401/2007
Z.z. . Tieto konvektory boli veľmi poruchové, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí, a to v období od

01.02.2008 do 08.03.2008, kedy došlo k požiaru, za obdobie viac ako jedného mesiaca došlo k poruche
minimálne piatich konvektorov, ktoré museli byť vyradené. Z týchto dôkazov vyplýva, že na jednej strane
nebolo žiadnym spôsobom preukázané splnenie základných podmienok zodpovednosti žalobcu za
vzniknutú škodu v zmysle § 420 ods. 1 O.Z., a to protiprávne konanie žalobcu, škoda a príčinná
súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody. Rovnako nebolo preukázané zavinenie žalobcu na

vzniknutej škode. Žalobca si plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 314/2001 Z.z. .Ako vyplýva z
judikátov Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR v obdobnej veci, dôkazné bremeno v príčinách
vzniku škody je na žalobcovi, a teda poškodenom, ak nepreukáže vznik škody v príčinnej súvislosti s
konaním žalobcu, potom takýto nárok na náhradu škody nie je dôvodný. Uvedené judikáty predložil. Vo
vzájomnom návrhu žalovaný poukazuje aj na čl. VI. bod 13 nájomnej zmluvy, pričom nebolo preukázal

v súvislosti s tým, že by škoda na majetku prenajímateľa vznikla v dôsledku prevádzky nájomcu alebo
jeho činnosti. Dôkazné bremeno žalovaný v tomto smere neuniesol. Poukázal na to, že v článku VI.
ods. 1 nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že prenajímateľ je povinný poistiť nehnuteľnosť proti živelným
pohromám, čo považuje žalobca za závažné a zásadné ustanovenie zmluvy, čím poukázal na to, žežalobca poistil svoj hnuteľný majetok, a poisťovňu mu čiastočne plnila, pričom jeho škoda predstavovala
rozdiel medzi tým čo mu plnila poisťovňa a skutočnou škodou. Žalobcovi vznikla porovnateľná výška
škody akú požaduje žalovaný voči žalobcovi, ale žalobca na rozdiel od žalovaného povinnosť poistiť

majetok si splnil, čo aj nebolo uvedené v zmluve, pričom mal z väčšej časti škodu nahradenú plnením
poisťovne. Zároveň sám utrpel a znáša škodu, ktorá mu vznikla vo výške vyše 1 mil. Sk. Žalovaný túto
svoju povinnosť uvedenú v čl. VI. ods. 1 nájomnej zmluvy porušil, a keďže poisťovňa nemohla plniť,
lebo majetok nebol poistený, domáha sa nároku na náhradu škody proti žalobcovi. Keby si bol túto
zmluvnú povinnosť splnil, škoda by mu prakticky nevznikla, resp. bola by v minimálnej výške, a išlo

by len o výšku, ktorá by nebola krytá poistným plnením. Žiadal preto, aby súd zohľadnil pri svojom
rozhodovaní to, že ku škode žalovaného došlo porušením jeho právnych aj zmluvných povinností,
aplikoval ustanovenie § 441 O.Z., ktorý upravuje zavinenie poškodeného. Podľa názoru žalobcu bola
škoda spôsobená výlučne zavinením samotného poškodeného, a preto si ju má znášať sám. Keby
aj tak nebolo, minimálne ide o spoluzavinenie poškodeného v takom rozsahu, že by mal túto znášať
v prevažnej miere. Poukázal na ustanovenie § 450 O.Z. v tom smere, že ak by súd neakceptoval

stanovisko, že škoda vznikla výlučne zavinením poškodeného, tak tu je súd v zmysle tohto ustanovenia
povinný skúmať dôvody osobitného zreteľa a primerané zníženie náhrady škody. Zmluva o nájme sa
spravuje režimom zákona č. 116/1999 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, kde sú striktne
dané dôvody pre platnosť uzavretia takejto zmluvy, pričom žalobca namieta niektoré skutočnosti, ktoré
spôsobujú neplatnosť tejto zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania, a to v tom, že konateľ U. T.Á. dňa

27.02.2008 podpísal túto zmluvu. Na overovacej pečiatke je uvedený dátum 27.02.2008, kedy podľa
všetkého podpísal tento pán uvedenú zmluvu. Zákon vyžaduje podstatné náležitosti zmluvy o nájme
nebytových priestorov, ktoré sú pre jej platné uzavretie potrebné. Doba nájmu je uvedená od 01.02.2007,
teda ešte pred dobou podpisu nájomnej zmluvy, chýba podstatná náležitosť spôsobu platby nájomného,
tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 3 citovaného zákona. Chýba spôsob platenia, pretože nie

je tu uvedený účet prenajímateľa, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Nemôže sa preto
žalovaný v uplatnenom vzájomnom návrhu odvolávať na ustanovenie čl. VI. bod 13 nájomnej zmluvy o
zodpovednosti žalobcu ako nájomcu za spôsobenú škodu, pretože aj toto ustanovenie nájomnej zmluvy
jeneplatné,pretoženeplatnájecelánájomnázmluva. Žiadalvzájomnýnávrhzamietnuťakonedôvodný.

Splnomocnený právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca až v záverečnej reči spochybnil

platnosť uzavretia nájomnej zmluvy, čo doteraz neodznelo, žiadal preto vypočuť ako svedka U. T.
ohľadom skutočností uzavretia zmluvy o nájme a takisto osobu, ktorá podpisovala zmluvu za žalobcu
C.. U. Š., ktorý podpísal zmluvu za žalobcu. Má za to, že zmluva je platná ako celok, nestotožňuje sa s
vyjadreniami protistrany, že táto zmluva bola neplatná. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu,
že príčinou vzniku požiaru by mohla byť aj elektroinštalácia alebo niečo iné a nedodržanie projektovej

dokumentácie, naopak v znaleckom posudku L.. F. N. sa ako najpravdepodobnejšia príčina požiaru
uvádza nedodržanie odstupovej vzdialenosti konvektora od horľavých látok uložených v priestore
objektu, čím mohlo dôjsť k vznieteniu horľavých látok pri dotyku sálavého tepla. Má za to, že žalobca
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla na majetku žalovaného, a to v budove nachádzajúcej sa v E. F., a
navrhol súdu, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a zároveň podanému vzájomnému návrhu

vyhovel tak ako je vyšpecifikovaný v písomnom vyhotovení vzájomného návrhu.

Svedkyňa U. na pojednávaní uviedla, že pracovala ako predavačka vo firme TEMPO KONDELA, s.r.o.
v podnikateľského priestoroch, ktoré mala v nájme táto firma v RC. kde v marci roku 2008, pamätá
sa, že to bolo v sobotu, mali otvorené približne do 12.00 hod., a ona sa tam zdržiavala s jej kolegom,
ktorý keď odchádzali, uzamkol uvedené priestory elektronickým zabezpečovacím zariadením, ktoré bolo

namontované na pult ochrany SBS. Keďže na tomto pulte bolo hlásené narušenie objektu kontaktovali
ju SBS-kári, už si presne nepamätá kedy, keďže bola najbližšie v dosahu ako obyvateľka E. F.y. Bolo
to už neskoršie poobede a potom išla s týmito SBS-kármi, ktorí ju kontaktovali, kde zistili, že už na
objekte je požiar. Zavolali potom hasičov, ktorí potom tento požiar riešili a snažili sa ho uhasiť. Nábytok
bol umiestnený v priestoroch predajne, aj v priestoroch skladu a v predajni boli umiestnené výstavné

kusy a v sklade tie, ktoré sa realizovali do predaja. Kolega, ktorý odchádzal posledný v ten deň vypol
konvektory, ktoré vykurovali tieto priestory. Tieto konvektory boli umiestnené v dolnej časti približne tak
ako keby tam boli umiestnené radiátory. Bola poučená o bezpečnosti práce, aj čo sa týka ochrany pred
požiarom, nakoľko bola poistená aj voči zamestnávateľovi. K príčinám požiaru sa nevedela vyjadriť,
ani to, či k nemu došlo niečím zavinením alebo opomenutím. Nejaké problémy s vykurovaním predtýmneboli, ani s elektroinštaláciou. Oni ako zamestnanci boli určení ako zodpovedná osoba za prevádzku
týchto konvektorov.

K veci bol vypočutý ako svedok G. Š., ktorý uviedol, že vykonal odbornú prehliadku a odbornú skúšku

elektrických zariadení na požiadanie firmy STAVART, ktorá tam prevádzala rekonštrukciu daného
objektu. On osobne vykonal ohliadku týchto priestorov, a to dňa 22.1.2008, a na druhý deň vyhotovil
východiskovú správu. Rozvodové káble boli pripevnené na svorkách tak ako uviedol v danej správe. On
tam bol potom ešte raz po požiari, keď odpájali rozvádzač, ktorý bol stále pod prúdom. Toto vykonávali
na žiadosť majiteľa objektu. Elektrika bola napojená podľa projektovej dokumentácie.

Svedok M. V. vypovedal, že pracuje vo firme TEMPO KONDELA, s.r.o. ako požiarny technik a vykonal

preškolenie,resp.školenieohľadombezpečnostiaochranyzdraviapripráci,pracovnícibolioboznámení
s požiarnymi predpismi, nakoľko on bol za toto zodpovedný vo firme TEMPO KONDELA, s.r.o. . Uvedený
deň bol vyvesený protipožiarny plán, ako aj evakuačný plán a založená požiarna kniha. Boli označené
únikové cesty v prípade požiaru, hasiace prístroje poskytol prenajímateľ, keďže v predajni a v sklade
boli umiestnené konvektory, výslovne pracovníkov upozornil na možné nebezpečenstvá. Po ukončení

zamestnania boli povinní všetky tieto konvektory vypnúť a skontrolovať, ktorá povinnosť sa vzťahovala
na všetkých zamestnancov. Pokiaľ má vedomosť, títo pracovníci aj uvedené elektrické zariadenia
vypínali. V deň požiaru okolo 17.30 večer mu oznámila riaditeľka predaja, že horí predajňa v E. F. a oni
boli na druhý deň vypočutí na Okresnom riaditeľstve Hasičského záchranného zboru v E. F., kde oznámil
ako bola zabezpečená predajňa voči možnému vzniku požiaru v mimopracovnom čase. Keďže zhoreli v

predajniajdokladysúvisiacesozabezpečenímprotipožiarom,totomuselpotomdokladovaťOkresnému
riaditeľstvu cestou firmy žalobcu . Pokiaľ by sa mal vyjadriť k príčinám požiaru, nevie si toto celkom
vysvetliť, avšak zrejme by sa to dalo pripísať poruchovosti týchto konvektorov. Problémy s elektrikou
tam boli trvalé. Elektrika vypadávala a znovu naskakovala, čo si nevie celkom dobre vysvetliť. V predajni
bolo umiestnených 15 ks konvektorov, boli zapojené na zásuvky, počas jeho návštevy boli umiestnené

na zemi a pokiaľ vie, v priebehu mesiaca február 2008 sa niektoré umiestnili aj na steny. On si myslí, že v
priebehu prevádzky bolo pokazených asi 5 alebo 6 týchto konvektorov. Tieto konventory vždy zobral p.
V., zabezpečoval opravu, avšak pokiaľ vie, tieto konvektory sa spätne nevrátili. Zamestnancov poučil o
tom, že žiadne predmety, ktoré sú horľavé, resp. ktoré by mohli zhorieť, nesmú byť k týmto konvektorom
pritláčané. Zo strany hasičského zboru neboli vytknuté žiadne nedostatky. Políciou vypočúvaný nebol.

Zamestnanci mali ohľadom konvektorov tú povinnosť, že ich pri odchode zo zamestnania mali vypnúť
tým spôsobom, že ich vytiahli zo zásuvky, resp. mali ich vypnúť a vytiahnuť zo zásuvky.

Svedok C.. P. N. uviedol, že on prevádzal rekonštrukciu podnikateľských priestorov firmy žalovaného.
Mali projekt od C.. B. týkajúci sa elektrického vedenia. Pri rekonštrukcii nebytových priestorov, resp.
podnikateľských priestorov postupovali čo sa týka elektroinštalácie v zmysle tohoto projektu. Ostatné

stavebné veci vykonávali podľa usmernení C.. V.. On konvektory osobne kupoval v predajni METRO vo
Zvolene. Myslí si, že tieto výrobky mali potrebné atesty, nemal dôvod nedôverovať im. Pokiaľ vie, tak
nejakézmenyvprojektovejdokumentáciitýkajúcejsaelektroinštalácieprevádzanéneboli.Elektrinabola
odoberaná z veľkého rozvádzača, ktorý bol v zadnej časti nebytových priestorov umiestnený. Návody a
záručné listy týkajúce sa zakúpených konvektorov zostali u neho, pričom jeden návod a záručný list aj

predložil. Konvektory, ktoré mali byť reklamované, reklamované neboli, nachádzajú sa u neho na firme
a zhoreli ostatné konvektory počas požiaru. Podľa jeho vedomostí sa pokazili asi 2 ks konvektorov a
namiesto nich neboli dodané ďalšie konvektory.

Svedok C.. P. B. uviedol, že čo sa týka otázok a okolností požiaru skladových priestorov v E. F., on sa
o tomto dozvedel až niekedy mesiac po samotnom požiari a bolo mu len oznámené, že hala zhorela

v dôsledku požiaru od vykurovacích konvektorov. Je pravdou, že vypracoval projekt Elektroinštalácie
elektrického vykurovania v uvedenej hale v Predajni nábytku, ktorý súdu predložil, pričom spôsob
riešenia umiestnenia vykurovacích konvektorov je uvedený na výkrese č. W., ktorý sa nachádza v tomto
projekte. Tieto konvektory boli projektované tak, aby boli umiestnené pod oknami vzhľadom na to, že sa
tam nedalo zabezpečiť prirodzenú cirkuláciu vzduchu, čiže uvedené teplo sa potom prenášalo do celej

miestnosti. To znamená, že tieto konvektory boli umiestnené dole pod oknami blízko podlahy, resp. pri
podlahe pod parapetami. On typ konvektorov nenavrhoval, nakoľko mu bolo povedané, že organizácia,ktorá tam dôjde, si určí typ konvektorov. Určil teda len výšku príkonov v uvedených konvektoroch a
pri každom konvektore je uvedené číslo konvektora a príkon. Či tieto konvektory boli tak umiestnené
ako navrhol, už uviesť nevie, on potom už v hale nebol a nikto ho o to nepožiadal. Pred spracovaním

samotného projektu bol v hale, túto si ohliadol a z ohliadky potom vychádzal pri výpočte príkonu
jednotlivých vykurovacích telies. Charakteristiky navrhovaných konvektorov sú uvedené na výkrese E2.
Tento projekt potom odovzdal C.. V., a nebola potom od neho požadovaná žiadna zmena. O autorský
dozor pri realizácii tohoto projektu ho potom nikto nepožiadal. Súhlas Stredoslovenských energetických
závodov pre umiestnenie konvektorov a trafostanice v danom prípade nebol potrebný, nakoľko samotná

firma MIKROMEX s.r.o. prevádzkuje trafostanicu v objekte a určuje si podmienky odberu. V správe bol
kladený dôraz na zvýraznenie nepoužitia zásuviek na pripojenie konvektorov, preto, lebo pri dlhodobom
používaní materiálu stratia dutinky v zásuvke pružnosť, tým sa zväčší prechodový odpor a zásuvka sa
začne ohrievať a môže dôjsť ku vznieteniu zásuvky a prívodnej šnúry. K uvedenému môže dôjsť len pri
dlhodobom používaní zásuvky, čo žiadna norma bližšie neupravuje. Každý konvektor by mal byť istený
samostatne podľa projektu. Či to bolo realizované, nevedel uviesť. Či je konvektor umiestnený priamo

na svorkovnicu alebo je napojený do zásuvky, uviedol, že v tom nie je žiaden rozdiel. Každé napojenie
konvektora musí byť riešené samostatným ističom.

Okresný súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5 205,35 Eur s 8,5 %-ným úrokom
z omeškania ročne od 09.03.2008 do zaplatenia, a ďalej zaplatiť žalovanému 38 077,99 Eur s 9 %-ým
ročným úrokom z omeškania od 12.10.2009 do zaplatenia. Tretím výrokom rozsudku rozhodol, že vo

zvyšku vzájomný návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný.
Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd vzájomný
návrh zamietol, zmenil, a priznal žalovanému nárok aj v zamietnutej sume 68 657,27 Eur s 9 %-

ným ročným úrokom z omeškania od 12.10.2009 do zaplatenia, a zároveň, aby bol žalobca zaviazaný
na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 680,57 Eur. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že sa
nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o spoluzavinení odporcu na vzniku škody na predmete
nájmu jeho nepoistením, ani so záverom o solidárnej zodpovednosti žalovaného za vznik škody z
uvedeného dôvodu. Je síce pravdou, že predmet nájmu nepoistil, avšak táto skutočnosť nemala

vplyv na vznik škody na predmete nájmu. Predmet nájmu žalovaný odovzdal žalobcovi v riadnom
prevádzkyschopnom stave a tento predmet nájmu zároveň prešiel pred uzavretím nájomnej zmluvy
celkovou rekonštrukciou (vrátane nových elektrických rozvodov), a to na základe vypracovaného
projektu. Všetky práce boli vykonané odborne spôsobilou osobou a revízna správa na elektroinštaláciu
konštatovala zhodu s príslušnými normami. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že dodržanie vzdialenosti

umiestnenia predmetov nájomcu - žalobcu v bezpečnej vzdialenosti od výhrevného telesa bolo výlučne
vecou žalobcu. Žalovaný totiž toto rozmiestnenie nemohol ovplyvniť. Žalobca bol totiž ako prenajímateľ
povinný zabezpečiť plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred
požiarmi v znení neskorších predpisov, čo vyplývalo z čl. VI. bod 14 nájomnej zmluvy. Žalovaný tvrdil,
že je zrejmé, že žalobca porušil svoje povinnosti, a preto došlo ku škode na predmete nájmu výlučne

porušením povinností žalobcu. Porušenie povinnosti prenajímateľa poistiť predmet nájmu nie je v
príčinnej súvislosti so vznikom škody, a preto prvostupňový súd nemal pri rozhodovaní o náhrade
aplikovaťustanovenie§438ods.1O.Z.arozdeliťvýškuškodymedzižalobcuažalovaného.Žalovanýsa
tiežnestotožnilsprávnymnázoromprvostupňovéhosúdu,žezdôvoduporušeniapovinnostižalovaného
poistiť predmet nájmu, prvostupňový súd zamietol návrh žalovaného na náhradu škody z titulu ušlého

zisku v sume 30 579,30 Eur.

Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti povinnosti
zaplatiť žalovanému sumu 38 077,99 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 12.10.2009 do
zaplatenia zmenil tak, že vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 106 735,27 Eur s príslušenstvom
v celom rozsahu zamietne, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celkovej sume 776,18 Eur. Žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím a
odôvodnením rozhodnutia okresného súdu z dôvodu, že aj keď nie je možné jednoznačne určiť
príčinu požiaru a kto zaň zodpovedá, prvostupňový súd bol toho názoru, že za takýto stav súzodpovední pracovníci žalobcu, ktorí v uvedený deň pracovali v podnikovej predajni. Žalobca tiež tvrdil,
že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol,

že pokiaľ prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie aj o ustanovenie § 373 Obch. zák., žalobca je toho
názoru, že toto ustanovenie Obchodného zákonníka nie je možné na tento prípad aplikovať. Podľa
jeho názoru bol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o nájme nebytových
priestorov, preto ide o občianskoprávny vzťah. Poukázal, že z ustanovenia § 261 ods. 6 Obch. zák.
účinného ku dňu 01.02.2008 vyplýva, že zmluvy upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku sa

riadia okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka tiež Obchodným zákonníkom. Platí to však
iba pre zmluvy uzatvorené medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Žalovaný
však nemal v čase uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov a ani v ďalšom období zapísaný
ako predmet podnikania nájom nebytových priestorov, a preto nemožno považovať zmluvu o nájme
nebytových priestorov za uzavretú v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného a záväzkový
právny vzťah medzi žalobcom sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990

Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Žalobca poukázal na uznesenie NS ČR sp.zn. 28Cdo
253/2006 zo dňa 31.01.2007. Žalobca tiež tvrdil, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by
žalobca svojím konaním porušil právnu povinnosť, ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou. Poukázal na samotné odôvodnenie rozsudku okresným súdom, ktorý konštatoval, že nie je
možné jednoznačne preukázať príčinu vzniku požiaru. Aj z posudku Kriminalisticko - expertízneho

ústavuPolicajnéhozboru,zktoréhoprvostupňovýsúdvychádzalvyplýva,žestanovilpríčinylen sveľkou
pravdepodobnosťou. Pri stanovení zodpovednosti za vzniknutú škodu však nie je možné vychádzať z
pravdepodobných záverov o príčine vzniku požiaru, ale príčina musí byť jednoznačne zistená. Ani jeden
z troch vypracovaných znaleckých posudkov však neurčil jednoznačnú príčinu vzniku požiaru. Žalobca
ďalej v odvolaní poukázal na zadovážené a vykonané ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú porušenie

zákonných a zmluvných povinností žalovaného. Z technickej správy k projektu elektroinštalácie vyplýva
výstraha - Nepoužiť zásuvky. Vykonanými dôkazmi, najmä výsluchmi svedkov však bolo preukázané,
že konvektory neboli napojené káblom pevne na svorkovnice, ale do zásuviek. Taktiež z Odbornej
prehliadky a Odbornej skúšky elektrického zariadenia zo dňa 22.01.2008 vyplýva, že elektrické rozvody
sú realizované káblami CYKYLO v žľaboch PVC ukončené v krabiciach KO na svorkách. Z tejto

dokumentácie je teda zrejmé, že dňa 22.01.2008 pri odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického
zariadenia na predajni bolo nainštalované elektrické vedenie, ktoré končilo v krabiciach so svorkami.
V ďalších dňoch do odovzdania predmetu nájmu žalobcovi prebudoval žalovaný toto napojenie zo
svoriek na zásuvky. Teda žalovaný odovzdal predmet nájmu s elektroinštaláciou, ktorá bola v rozpore s
projektom, čo mohlo byť príčinou vzniku požiaru. Ako ďalšie porušenie povinnosti zo strany žalovaného

žalobcauviedol,žežalovanýnainštalovalvpredmetenájmuvýhrevnékonvektoryB4229odfirmyISOLIT
Bravo spol. s r.o., Česká republika, pričom v návodu na obsluhu, ktorý sa nachádza v spise, a ktorý
predložil žalovaný, je výslovne uvedené, že priamo výhrevný konvektor je určený iba na použitie v
domácnosti a v ďalšej časti tohto návodu je uvedené, že pre profesionálne použitie sú určené výrobky
špecializovaných výrobcov. Ak je takýto konvektor používaný v rozpore s týmito zásadami, potom ide aj

o porušenie záručných podmienok, pričom výrobca v návode ešte opakovane zdôrazňuje, že výrobok
je určený výhradne pre iný účel ako na podnikanie s týmto výrobkom. V súvislosti s tým žalobca
poukázal na Vyhlášku Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z.z., z ktorej vyplýva, že spotrebič sa musí
inštalovať spôsobom určeným výrobcom v dokumentácii k spotrebiču a ustanoveným v tejto vyhláške.
Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že žalovaný nainštaloval konvektory v rozpore s projektovou

dokumentáciou, nielen pokiaľ ide o úplne nevhodný druh priamo výhrevných konvektorov, ktoré boli
použiteľné iba v domácnosti, ale aj v rozpore s projektovou dokumentáciou zmenil aj spôsob napojenia
týchto konvektorov a jeho inštaláciu tým, že namiesto pevného napojenia na svorkovnice nainštaloval
napojenie konvektorov do zásuviek. Žalovaný tým preukázateľne porušil ustanovenia citovanej vyhlášky.
Zo všetkých dôkazov vykonaných v rámci konania vyplýva, že neboli splnené základné podmienky

zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu podľa § 420 ods. 1 O.Z., a to najmä protiprávne konanie
žalobcu a príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody. Pritom dôkazné bremeno na
preukázanie týchto skutočností spočíva na žalovanom. Žalobca ešte zdôraznil, že v konaní bolo
preukázané, že žalobca si dôsledne plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 317/2001 Z.z. o
ochrane pred požiarmi, ako aj zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Naopak žalovaný porušil

nájomnú zmluvu a aj napriek povinnosti predmet nájmu poistiť tak neurobil, pričom pokiaľ by si túto
povinnosť splnil, škoda by mu prakticky nebola vznikla, resp. bola by v minimálnej výške. Z uvedených
dôvodov žalobca tvrdí, že škoda bola spôsobená výlučne zavinením samotného žalovaného ako
poškodeného, a preto si ju v zmysle § 441 O.Z. má znášať sám.Odvolací súd vec prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Konštatoval, že
prvostupňový súd správne dospel k názoru, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako nájomcom a

žalovaným ako prenajímateľom je platná. Zároveň nie je sporným dohodnuté nájomné, pričom dňom
09.03.2008 zanikol predmet nájomnej zmluvy v súlade s § 680 ods. 1 O.Z., a preto žalobcovi vzniklo
právo na vrátenie preplatku zaplateného nájomného titulom bezdôvodného obohatenia. Je nesporné,
že medzi účastníkmi konania v nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že žalobca bude platiť aj prevádzkové
náklady, ktoré však zo strany žalovaného ako prenajímateľa vyúčtované neboli, a teda žalobca bol

povinný zaplatiť žalovanému skutočne preukázané prevádzkové náklady. Žalobca sám navrhol výšku
prevádzkových nákladov v sume 20 000,- Sk + DPH, t.j. v celkovej výške 23 800,- Sk, ktoré by mal
žalovanému uhradiť, pričom odvolací súd nariadil doplniť dokazovanie, či prevádzkové náklady za
obdobie nájmu nebytových priestorov neboli v sume vyššej ako žalobca dobrovoľne sám uvádza. Čo
sa týka vzájomného návrhu žalovaného, z vypracovaných znaleckých posudkov, ako aj z výsluchov
svedkov jednoznačne vyplýva, že vznik požiaru určený len s najväčšou pravdepodobnosťou, avšak

zo znaleckých posudkov je zrejmé, že príčinami vzniku požiaru mohla byť aj vada elektroinštalácie,
keďže bolo preukázané, že konvektory, ktoré zakúpil a dal namontovať žalovaný ako prenajímateľ,
boli výrobcom výslovne označené za také, ktoré sú určené výhradne pre iný účel ako na podnikanie s
týmto výrobkom. Nariadil prvostupňovému súdu venovať pozornosť skutočnosti, že konvektory mali byť
v rozpore s projektovou dokumentáciou elektroinštalácie zapojené do zásuviek. Pokiaľ prvostupňový

súd konštatoval, že požiar na predmete nájmu vznikol zavinením zamestnancov žalobcu, takýto názor
prvostupňového súdu nie je ničím preukázaný a podložený, a ide o hypotetický názor súdu prvého
stupňa, čo je v rozpore so zásadou preukázania zavinenia pri vzniku škody.

Súd opätovne vo veci vypočul právnych zástupcov účastníkov konania.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom k tomu, že výšku prevádzkových nákladov mal vyčísliť

prenajímateľ a po požiari je veľmi obtiažne zistiť skutočnú výšku prevádzkových nákladov, v záujme
hospodárnosti konania sa pred pojednávaním s právnym zástupcom žalovaného dohodli na výške
prevádzkových nákladov prenajímateľa tak, že v návrhu uznanú výšku prevádzkových nákladov vo
výške 20 000,- Sk + DPH dohodli na sumu 833,- Eur + 19 % DPH, čo spolu činí 991,27 Eur a súd
by mal túto skutočnosť považovať za preukázanú čo do výšky prevádzkových nákladov súhlasným

tvrdením strán tento problém za odstránený a následne v tejto časti vzali návrh na začatie konania späť.
Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd pokiaľ ide o výšku prevádzkových nákladov vychádzal zo
vzájomného tvrdenia žalobcu a žalovaného s tým, že výška prevádzkových nákladov bude ustálená
na sumu 991,27 Eur, a v tejto časti vzal žalobný návrh späť a po pripustení späťvzatia žalobného
návrhu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 214,08 Eur s 8,5 %-ným úrokom

z omeškania od 09.03.2008 do zaplatenia a zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.
Vzájomný návrh žiadal zamietnuť vzhľadom na vykonané dokazovanie, uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalovaného potvrdil, že sa dohodli s protistranou na výške prevádzkových nákladov tak
ako ju uviedol právny zástupca žalobcu. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného právneho

zástupcu súhlasil s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu. V celom rozsahu trval na vzájomnom
návrhu a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 6 735,27 Eur s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 12.10.2009 do zaplatenia.

Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, výpisom z
obchodného registra žalobcu, žalovaného, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.02.2008,

uznesením OR PZ Rimavská Sobota o prerušení trestného stíhania zo dňa 30.05.2008, správou
OR PZ Rimavská Sobota zo dňa 06.06.2008, fotodokumentáciou, platobným rozkazom vo veci,
odporom proti platobnému rozkazu, písomným vyjadrením žalobcu k odporu, kópiou faktúry č.
XXXXXXXX, fotodokumentáciou ohľadom projektu stavby Elektroinštalácie pre elektrické vykurovanie,
návodom na obsluhu, záručným listom, vyšetrovacím spisom Č.: D.-XXX/OVK-E.-XXXX, znaleckým

posudkom Z.-XXXX/KÚ-F.-W.-XXXX, vzájomným návrhom žalovaného, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, zápisnicou z ohliadky na mieste samom, listinami ohľadom odbornej prehliadky odbornej skúšky
elektrických zariadení, návodom na obsluhu priamo výhrevného konvektora, uznesením o nariadení
znaleckého dokazovania zo dňa 28.07.2010, vrátením uznesenia od súdneho znalca, uznesením o

nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 19.01.2011, znaleckým posudkom č. X/XXXX, znaleckým
posudkom č. XX/XXXX, písomným materiálom ohľadom poistenia majetku, a to tovaru patriacemu
žalobcovi, likvidáciou tejto poistnej udalosti, rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo
1735/2010, uznesením Ústavného súdu 2Ús 2804/12 Českej republiky, na základe čoho zistil, že
žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.02.2008 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej

žalovaný ako prenajímateľ prenajal žalobcovi ako nájomcovi nebytové priestory v E. F. za účelom
uskladnenia tovaru a jeho následného predaja, a to nábytku. Dňa 08.03.2008 došlo v uvedených
nebytových priestoroch k požiaru, ktorý poškodil predmet nájmu v takom rozsahu, že predmet nájmu už
ďalej nemohol slúžiť svojmu účelu, na základe čoho žalobca mal za to, že došlo k zničeniu prenajatej
veci a v žalobnom návrhu sa domáhal zaplatenia 5 205,35 Eur z dôvodu preplatku na nájomnom z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný toto popiera, naopak tvrdí, že predmet nájmu bolo

možné ďalej užívať, došlo k jeho poškodeniu v dôsledku činnosti žalobcu a práve on zodpovedá za
spôsobenú škodu a vo veci podal vzájomný návrh o zaplatenie 106 735,27 Eur s príslušným úrokom z
omeškaniaročne,náhradytrovkonaniaztituluneuhradenéhonájomnéhovoformeušléhoziskuaztitulu
náhrady škody, ktorá mu vznikla na poškodenej nehnuteľnosti. Žalobca naopak v konaní popieral, že
by zavinil, resp. porušil právnu povinnosť, uviedol, že neboli naplnené zákonné predpoklady nároku na

náhradu škody a žiadal vzájomný návrh zamietnuť. Ďalej tvrdil, že ku škode došlo zavinením žalovaného
nevhodnou elektroinštaláciou priamovýhrevných konvektorov. Tvrdil, že nájomná zmluva je neplatná a
žiadal zároveň vyhovieť svojmu návrhu.

Pri posúdení veci súd v prvom rade posudzoval platnosť Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú
mali účastníci uzavrieť 01.02.2008. Súd bol toho názoru, že zmluva bola platne uzavretá, námietky

žalobcu spočívali najmä v tom, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o nájme nebytových
priestorov, a to v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Podľa § 3 tohto zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku
a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na určitý čas, čas na ktorý sa nájom
uzaviera. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3

je neplatná. Skúmaním zmluvy o nájme súd zistil, že zmluva obsahuje predmet a účel nájmu, výšku
a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a to tak, že bolo stanovené celkové ročné nájomné s
tým, že nájomné bude nájomca uhrádzať mesačne vopred tak, aby na účte prenajímateľa bola úhradu
najneskôr do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu za ktorý účtuje nájom. Je pravdou, že v zmluve
nie je uvedený účet prenajímateľa, avšak spôsob jeho platenia vyplýva z uvedeného článku IV. bod 5

nájomnej zmluvy, a to tak, že nájomca bude platiť nájomné na účet prenajímateľa. Súd bol toho názoru,
že spôsob platenia nájomného je takto dostatočne určený. Čo sa týka podpisu, keď U. T. mal podľa knihy
osvedčení podpísať túto zmluvu neskôr, a to v bližšie neidentifikovaný deň, nakoľko je pri osvedčovaní
uvedený iný dátum ako 01. februára 2008, táto skutočnosť taktiež podľa názoru súdu nespôsobuje
neplatnosť nájomnej zmluvy. Keďže bola stanovená doba nájmu, a to od 01.02.2008 do 31.12.2013,

zmluva je opatrená podpismi štatutárnych zástupcov účastníkov zmluvného vzťahu a nie je rozhodné, či
tútozmluvupodpísalprenajímateľ,štatutárnyzástupcapredalebopo01.februári2008.Nájomnývzťahv
tomto prípade bol dohodnutý na dobu určitú, a to od 01.02.2008 do 31.12.2013. Preto súd zamietol návrh
žalovaného na vypočutie svedkov ohľadne okolností podpísania zmluvy. Samotný žalobca v žalobnom
návrhu nespochybňoval platnosť zmluvy ani dobu trvania nájmu. Z týchto dôvodov súd považoval jeho

námietky ohľadom platnosti zmluvy za účelové. Čo sa týka samotného žalobného návrhu, podľa článku
IV. zmluvy o nájme bolo dohodnuté ročné nájomné vo výške 477 000,- Sk + DPH, ktorá predstavuje
90 630,- Sk, t.j. spolu s DPH vo výške 567 630,- Sk. Denné nájomné sa potom rovnalo sume 1 550,90
Sk s DPH. Za obdobie od 01.02.2008 do 09.03.2008 t.j. 37 dní vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému nájomné vo výške 57 383,36 Sk s DPH. Vzhľadom na to, že zaplatil zálohovo nájomné vo

výške 238 000,-Sk s DPH, vznikol dňom 09.03.2008 preplatok na nájomnom vo výške 180 616,65 Sk
s DPH. Žalobca uznal prevádzkové náklady vo výške 20 000,-Sk čo s DPH predstavuje 23 800,- Sk, a
preto sa dožadoval vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 156 816,37 Sk, ktoré žalovaný odmieta
vydať. Žalovanému tak podľa žalobného návrhu malo vzniknúť od 09.03.2008 bezdôvodné obohatenie
vo výške 5 205,35 Eur, ktoré odmieta žalobcovi vydať. Žalobca žiadal priznať taktiež zákonný úrok z

omeškania vo výške 8,5 % ročne. Čo sa týka dohodnutého nájomného, toto skutočne bolo dohodnuté
vo výške 477 000,-Sk + DPH ročne v článku III. bod 3 v zmluve o nájme nebytových priestorov, pričomžalobca ďalej v podaní tvrdil, že dňa 09.03.2008 v dôsledku požiaru zanikol predmet nájomnej zmluvy, a
preto v zmysle § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká.

Podľa § 680 ods. 1 O.Z., zničením prenajatej veci nájomná zmluva zaniká. Z ohliadky na mieste

samom súd zistil, že predná časť nebytových priestorov, kde sa nachádza v expozícii výstava
nábytku, je požiarom zničená. V zadnej časti budovy, kde sa nachádzali skladové priestory, tieto
boli zrejme zadymené a po menších úpravách prevádzky schopné. Predná časť budovy, kde nebola
prevádzkyschopná, nemohla plniť doterajší účel. Z toho dôvodu súd bol toho názoru, že nájom
nebytových priestorov skutočne zanikol v zmysle § 680 ods. 1 O.Z., pričom tieto priestory neboli

opravené a neslúžia ďalej k dohodnutému účelu.

Podľa § 451 ods. 1 O.Z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 O.Z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 O.Z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

V tomto prípade išlo o zaplatenie nájomného vopred vo forme nespotrebovaného nájomného, a preto
súd zaviazal žalovaného k peňažnej náhrade. V tomto súd prisvedčil žalobcovi čo sa týka zničenia
veci a okolnosti vrátenia nespotrebovaného nájomného. Pokiaľ v žalobnom návrhu bola spornou otázka
týkajúca sa prevádzkových nákladov, toto účastníci odstránili tak, že na výške prevádzkových nákladov

sa dohodli, na základe čoho potom vzal žalobca návrh na začatie konania späť v časti čo do zaplatenia
991,27 Eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 214,08 Eur s 8,5 %-ným
úrokom z omeškania ročne od 09.03.2008 do zaplatenia. Súd bol toho názoru, že žalobca vyplatil
žalovanému pred podpisom zmluvy o nájme zálohu vo výške 238 000,- Sk, t.j. 7 900,15 Eur, pričom
dňom 09.03.2008 vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť nájomné vo výške 57 383,36 Sk, t.j. 1 904,78 Eur,

čím u žalobcu vznikol preplatok na nájomnom vo výške 5 995,37 Eur, pričom žalobca v žalobe započítal
prevádzkové náklady vo výške 790,02 Eur, ktoré odpočítal od preplatku nájomného, čím dospel k výške
sumy, ktorú žaloval v čiastke 5 205,35 Eur, a následne sa účastníci dohodli na výške prevádzkových
nákladov 991,27 Eur, v ktorej časti vzal žalobca návrh na začatie konania čiastočne späť, a žiadal, aby
žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4 214,08 Eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania od 09.03.2008 do

zaplatenia.

Na základe toho súd konanie v zmysle § 96 O.s.p. čo do zaplatenia 991,27 Eur čiastočne zastavil, s
čím žalovaný súhlasil a zároveň prvostupňový súd bol toho názoru, že výška prevádzkových nákladov
bola ustálená súhlasným vyhlásením obidvoch strán v spore, táto v konaní nebola ďalej sporná a bola
započítaná oproti preplatku na nájme v takej výške, ako to uviedol v návrhu žalobca, a následne ešte

vo výške, ktorá bola uvedená účastníkmi na pojednávaní. V tomto smere prvostupňový súd preto ďalej
nevykonávaldokazovanieanazákladevyššieuvedenéhomalzato,žeprávnynárokžalobcunavrátenie
preplatku nájomného z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4 214,08 Eur je dôvodný, a
konanie čiastočne čo do zaplatenia 991,27 Eur zastavil.

O úroku z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 2 O.Z. .

Súd sa ďalej zaoberal otázkou posúdenia vzájomného návrhu žalovaného o zaplatenie 76 155,97 Eur
z titulu náhrady škody a 30 579,30 Eur z titulu ušlého zisku.

Podľa § 420 ods. 1 O.Z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil právnej povinnosti.Podľa § 420 ods. 2 O.Z., škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú
podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým

dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 O.Z., zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 314/2001 Z.z., požiar je každé nežiaduce horenie, pri ktorom vznikajú
škodynamajetku,životnomprostredíaleboktoréhonásledkomjeusmrtenáalebozranenáfyzickáosoba
alebo uhynuté zviera; požiar je tiež nežiaduce horenie, pri ktorom sú ohrozené životy alebo zdravie
fyzických osôb, zvieratá, majetok alebo životné prostredie.

Podľa § 4 zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ na účely predchádzania
vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak po a/ zabezpečiť v objektoch a v
priestoroch vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok a odstraňovať zistené nedostatky;
obsah a lehoty preventívnych protipožiarnych prehliadok ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo, po b/ zabezpečiť plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so

zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom
vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, ako aj opatrenia na
zabezpečenie ochrany pred požiarmi pri podujatiach, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb;
opatrenia, miesta a činnosti so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, čas so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru a podujatia, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet osôb, ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, po c/ určovať miesta so zvýšeným
nebezpečenstvom vzniku požiaru a označovať ich príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi podľa
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo, po d/ zabezpečovať plnenie opatrení
na ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase ustanovených vo všeobecne záväznom právnom
predpise, ktorý vydá ministerstvo, po e/ zabezpečovať školenie a overovanie vedomostí o ochrane pred

požiarmi zamestnancov a osôb, ktoré sa s vedomím právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa
zdržujú v jej objektoch a priestoroch; obsah, rozsah, lehoty školenia o ochrane pred požiarmi,
vymedzenieokruhuosôbpodliehajúcichškoleniuaoverovaniuaspôsoboverovaniaustanovívšeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, po f/ vypracúvať, viesť a udržiavať dokumentáciu
ochrany pred požiarmi v súlade so skutočným stavom a potrebou riešenia protipožiarnej bezpečnosti

objektov a priestorov; druhy dokumentácie, jej obsah, účel, spôsob a potrebu jej vypracovania a uloženia
a lehoty jej kontroly ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona vlastník (správca) nehnuteľností, ktorý prenajíma nehnuteľnosť,
je povinný zabezpečiť úlohy ochrany pred požiarmi podľa ustanovení tohto zákona, ak sa v nájomnej
zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení týchto úloh inak.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona fyzická osoba je povinná konať tak, aby nedošlo k vzniku
požiaru pri prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektro-tepelných spotrebičov, zariadení ústredného
vykurovania, iných spotrebičov, pri skladovaní, ukladaní a pri používaní horľavých látok a pri manipulácii
s otvoreným ohňom.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd opätovne vec posúdil aj s poukazom na skutočnosti,

ktoré uviedol odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 41Cob/337/2013 zo dňa 29.10.2014 a vyhodnotil
vec tak, že žalovaný ohľadom vzájomného návrhu neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho tvrdení,
že žalobca ako nájomca nezabezpečil dodržanie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 314/2001 Z.z.
zo strany svojich zamestnancov, tak ako sa na to zaviazal v nájomnej zmluve, v dôsledku čoho došlo
k požiaru, ktorý mal za následok škodu spôsobenú nájomcovi. Vzhľadom na to čo uviedol odvolací

súd, súd opätovne posúdil príčiny vzniku požiaru, pričom bol toho názoru, že príčina požiaru nebola
jednoznačne ustálená, pričom zo znaleckého posudku znalca C.. L. O. vyplýva, že výhrevné konvektory
neboli inštalované v súlade s projektovou dokumentáciou, platnými právnymi predpismi a technickými
normami, nakoľko výrobca v návode na použitie nedoporučuje takúto inštaláciu, pričom svedok C..P. B. vypovedal, že on v technickej správe navrhol nepoužiť zásuvky na pripojenie konvektorov. V
návode na použitie priamo výhrevného konvektora B4229, ktorý sa nachádza na č.l.141 spisu je v
predpokladanom použití uvedené, že je určený iba na použitie v domácnosti k vykurovaniu obytných

miestností. Keďže z vykonaného dokazovania nebola jednoznačne určená príčina vzniku požiaru,
súd bol toho názoru, že táto mohla byť spôsobená aj vadnou elektroinštaláciou, resp. nevhodným
nainštalovaním nevhodných vykurovacích konvektorov zo strany prenajímateľa. S prihliadnutím na
to, že pri zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 O.Z. by mali byť naplnené predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti, a to protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a škodou, k čomu v tomto prípade nedošlo, nakoľko nebolo zistené konkrétne
zavinenie zo strany pracovníkov žalobcu, nebolo zistené, že by z ich strany došlo k protiprávnemu
úkonu a spôsobeniu škody, medzi ktorými by existovala príčinná súvislosť, nakoľko nebola jednoznačne
ustálená príčina vzniku požiaru, pričom vyššie uvedené okolnosti nasvedčujú tej skutočnosti, že vznik
požiaru mohol byť spôsobený aj nevhodným prevedením elektroinštalácie a zapojením konvektorov na
strane žalovaného ako prenajímateľa, ktoré skutočnosti súd opätovne vyhodnotil a v súlade s názorom

odvolacieho súdu posúdil tak, že tu nie sú dané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu u žalobcu,
na základe čoho mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení a vzájomný
návrh žalovaného čo sa týka náhrady škody a ušlého zisku, bolo potrebné ako nedôvodný zamietnuť.
Súd bol toho názoru, že nie sú tu dané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 O.Z.,
ani podľa § 373 Obch. zák., nakoľko nie je možné konštatovať porušenie zmluvnej povinnosti na

strane žalobcu, naopak vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa nevhodného zapojenia konvektorov,
ako aj nevhodnej voľby týchto konvektorov, nevhodné prevedenie elektroinštalácie nasvedčujú tvrdeniu,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú týmto požiarom nesie žalovaný ako prenajímateľ, ktorý túto
elektroinštaláciu a výhrevné konvektory v podnikateľských priestoroch inštaloval.

Súd preto vzájomný návrh žalovaného ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 O.s.p. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.