Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/237/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217224
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8713217224.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPopradsamosudcomFrantiškomZeleným,vprávnejvecinavrhovateľkyA.Q.,K.O.XXXX/

XX, O., štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. advokátskou kanceláriou I. &. O., A..P..U.. A.
A. M. XXXX/XX, O. proti odporcovi M. Q., K. E. XXXX/XX, O., štátne občianstvo Slovenská republika,
práv. zast. B.. M. C., Q. A. A.V. O., M. XX, v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporcu byt č. 27 na 6. poschodí v obytnom dome K.Á.,
súpisné číslo XXXX G. F.. E. Z. O. vrátane spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných
častiach a zariadeniach domu a na pozemku parc. číslo XXXX/XXX, byt zapísaný na LV č. XXXX, obec
a k. Ú.. O., pozemok na LV č. XXXX C.. Ú.. O..

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 20.000,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania súd účastníkom n e p r i z n á v a .

Účastníci s ú p o v i n n í uhradiť z titulu súdneho poplatku na účet Okresného súdu Poprad čiastku
1.500,- eur spoločne a nerozdielne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2013 domáhala, aby vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov po rozvode manželstva tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikáže
byt č. 27 v obytnom dome K. Z. O. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a pozemku
a rovnako prikáže do výlučného vlastníctva odporcu hnuteľné veci s tým, že tohto zaviaže zaplatiť jej
25.500,- eur. Návrh odôvodnila tým, že počas trvania manželstva účastníci nadobudli spoločný majetok
predstavujúci nehnuteľnosť - byt a hnuteľné veci tvoriace jeho zariadenie. K mimosúdnej dohode o

vyporiadaní BSM nedošlo. Byt v súčasnosti užíva odporca sám spolu s jeho zariadením. Trhovú hodnotu
nehnuteľnosti stanovila na 50.000,- eur a hodnotu hnuteľných vecí na 3.105,- eur. Sumu 25 500,- eur
špecifikovala ako 25000,-eur podiel za byt a 500,-eur podiel za hnuteľné veci. Na pojednávaní ďalej
uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 18.9.1999. Mala vedomosť, že odporca v tom čase
už je nájomcom a užívateľom 3-izbového bytu. Z bytu sa odsťahovala dňa 3.5.2011 spolu s maloletými
deťmi. V roku 2005 nastala situácia, kedy sa začali v obytnom dome odpredávať byty. Spolu s manželom
prejavili záujem byt si odkúpiť. Na bytovom družstve podpísali kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu

za kúpnu cenu 15.000,- Sk. Kúpna cena bola uhradená z úveru poskytnutého VÚB bankou, a.s. vo výške
20.000,- Sk. Asi rok po odkúpení bytu uzavreli ďalšiu zmluvu o prevode pozemku pod obytným domom.
Od odporcu mala vedomosť, že tento byt nadobudol určitou výmenou so svojou sestrou. Rozšírila okruh
hnuteľných vecí a prejavila záujem o prikázanie ich časti a to vysávač, kuchynský robot a dva obrazy smotívom západ slnka a púšť. Prostredníctvom právneho zástupcu ďalej uviedla, že pri uzatváraní kúpnej
zmluvy účastníci prejavili vôľu, aby byt sa stal ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, čo sa aj stalo.Pri
vyporiadaní by sa súd mal zaoberať iba otázkou zásluhovosti nadobudnutia takejto veci.

Odporca v písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľky v časti vyporiadania nehnuteľnosti zamietnuť
a v časti vyporiadania hnuteľných vecí rozhodnúť tak, že ich prikáže do výlučného vlastníctva odporcu a
zaviaže ho zaplatiť navrhovateľke 427,50 eur. Poukázal na to, že navrhovateľka požiadala vyporiadať
hnuteľné veci pod položkami 1 - 17 v zostatkovej hodnote 3.105,- eur a byt v hodnote minimálne
50.000,- eur. Byt spolu s hnuteľnými vecami tvoriacimi zariadenie bytu po jej odchode užíva výlučne sám.

Vždy mal záujem k vyporiadaniu BSM pristúpiť mimosúdnou dohodou. Spochybnil hodnotu hnuteľných
vecí, kde podľa jeho vyjadrenia tieto vzhľadom k rozsahu užívania a následného opotrebovania majú
zostatkovú hodnotu iba 855,- eur. Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 25.2.2005
pokladá za absolútne neplatný právny úkon, k čomu súd musí prihliadnuť. K bytu mu vzniklo individuálne
členstvoprevodomčlenskýchprávazostatkovejhodnotyčlenskéhopodielunazákladezmluvyuzavretej
v roku 1996 medzi jeho osobou a Editou Kolekovou a Ľubomírom Kolekom. Týmto medzi ním a

jeho sestrou došlo k vyporiadaniu spoluvlastníckych podielov polovice rodinného domu v k. ú. I.. U.
O. s ním následne uzavrelo nájomnú zmluvu a dňom 1.8.1998 mu byt bol odovzdaný do užívania.
Pretože manželstvo s navrhovateľkou uzavrel v neskoršom období, tejto nevzniklo individuálne členstvo
ani spoločné členstvo v bytovom družstve. Preto ku dňu 25.2.2005 navrhovateľke nemohol vzniknúť
právny titul na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu. Uvedeným postupom bytové

družstvo porušilo zákon. Byt preto nie je predmetom BSM a nemôže byť ani predmetom vyporiadania.
Na pojednávaní ďalej uviedol, že v minulosti žil spolu s rodičmi v obci I.. S nimi započal výstavbu
nového spoločného rodinného domu. Jeho sestra p. Koleková v tom čase užívala družstevný byt v O..
Sestre navrhol výmenu spoluvlastníckeho podielu na novostavbe rodinného domu za možnosť užívania
družstevného bytu. Asi v roku 1996 sestra na neho previedla bezodplatne členské práva k bytu a

postupne mu doplatila hotovosť asi vo výške 50.000,- Sk. V čase presťahovania sa do družstevného
bytu bytové družstvo ešte neponúkalo byty na odpredaj. Po uzatvorení manželstva sa od domového
dôverníka dozvedel, že byt je možné si odkúpiť. Bytové družstvo ich následne vyzvalo, či majú záujem
byt si odkúpiť. Potom pripravilo návrh zmluvy o prevode vlastníctva. Zmluvu si prečítal a aj keď jej
nerozumel, podpísal jej spolu s navrhovateľkou. Až dodatočne zistil, že družstvo ho uviedlo do omylu,

pretože predpokladal, že kúpnu zmluvu uzavrie iba sám. Opäť na výzvu družstva neskôr uzavrel zmluvu
o prevode spoluvlastníckeho podielu pozemku. Z poskytnutého úveru bolo kúpené zariadenie bytu.

Obaja účastníci v priebehu konania prehlásili, že netrvajú na vyporiadaní hnuteľných vecí, pretože
k týmto uzavreli mimosúdnu dohodou. Rovnako prehlásili, že nespochybňujú všeobecnú cenu
nehnuteľnosti vo výške 50.000,- eur.

Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi účastníkov, ich vypočutím,
oboznámením výpisov z LV č. XXXX, L. Č.. XXXX C.. Ú.. O., rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
14P 368/2012, návrhu na vyporiadanie BSM, nájomnej zmluvy zo dňa 30.7.1998, notárskej zápisnice
zo dňa 29.4.1996, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, vyhlásenia U., A. U., zmluvy o
výkone správy, výpisov z bankového účtu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohody o vyporiadaní BSM,

potvrdenia o vklade zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 29.4.1996 uzavreli vo forme notárskej zápisnice B. Q., M. Q., N. C. Q. Ľ. C. zaopatrovaciu,
kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti, rozostavaného rodinného domu na parcele vedenej na LV č. XXX, C.. Ú.. I.. B. Q.
previedla svoj spoluvlastnícky podiel svojej dcére Edite Kolekovej rovnako ako odpredávateľ M. Q..

Kupujúci mali kúpnu cenu 380 000,- Sk uhradiť tak, že na odpredávateľa M. Q. prevedú členský podiel
družstevného bytu č. 27 v Poprade a vyplatenia mu čiastku 50.000,- Sk. Dňa 3.8.1998 uzavrel odporca
s U. O. nájomnú zmluvu, na základe ktorej mu ako členovi družstva bol odovzdaný do užívania 3-izbový
byt č. 27 na ul. Tolstého v Poprade. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 18.9.1999 a dňa 24.9.1999
bytovému družstvu predložili sobášny list. Dňa 25.2.2005 uzavreli s OSBD Poprad zmluvu o prevode

vlastníctva družstevného bytu č. 27 na ul. E. Z. O. za cenu 15.216,50,- Sk. V písomnej zmluve sú ako
kupujúci uvedení účastníci konania ako členovia družstva (doterajší nájomníci). Podľa LV č. 3657 k.
ú. Poprad účastníci sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, bytu č. 27. Podľa LVč. XXXX k. ú. Poprad sú účastníci rovnako evidovaní ako spoluvlastníci pozemku parc. č. XXXX/XXX.
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXP XXX/XXXXXX-
právoplatného dňa 30.7. 2013. Listom zo dňa 28.8.2013 navrhovateľka odporcovi predložila návrh na

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorého časť hnuteľných vecí pripadne
odporcovi spolu s bytom a odporca jej uhradí polovicu hodnoty bytu 25.000,- eur a na vyrovnanie
podielu na hnuteľných veciach 500,- eur. Účastníci dňa 2.10.2014 uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM
v časti hnuteľných vecí. Podľa správy U. O. odporca nadobudol 3-izbový družstevný byt prevodom
členských práv a povinností, čím sa stal tiež členom družstva. Dňa 25.2.2005 uzavreli s bytovým

družstvom zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, pričom uhradili členstvo vo výške 500,-
Sk. Členstvo im bolo zrušené v roku 2010 z dôvodu neuhradenia členského príspevku. V doplňujúcej
správe družstvo uviedlo, že navrhovateľka nebola vedená ako členka družstva. Odporca bol vedený
ako člen družstva pod členským číslom 11206. Dňa 15.2.2005 odporca uzavrel s VÚB bankou, a.s.
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 20.000,- Sk za dohodnutých
zmluvných podmienok. Úver podľa výpisu z účtu odporcu bol čerpaný uvedeného dňa vo výške 20.000,-

Sk. Podľa pokladničného dokladu vystaveného OSBD dňa 25.2.2005 od odporcu prijalo bytové družstvo
platbu 16.440,- Sk z titulu prevodu bytu do osobného vlastníctva a uhradenia poplatkov. Dňa 25.2.2005
účastníci uzavreli s OSBD Poprad zmluvu o výkone správy. Dňa 9.5.2008 odporca uhradil Mestskému
úradu Poprad sumu 21,- Sk ako kúpnu cenu pozemku. Podľa vyhlásenia prenajímateľa OSBD Poprad zo
dňa 25.2.2015 nájomcovia bytu č. 27 M. Q. Q. A. Q. nemali žiadne nedoplatky na nájomnom a úhradách

za plnenia spojené s užívaním bytu.

Podľa § 37 O.z.

(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 O. z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40a O.z., ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 149 O.z.

(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.

(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu

dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí

primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

(5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou
objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.Podľa§149aO.z.,pokiaľsadohodymedzimanželmipodľaustanovení§143a149týkajúnehnuteľností,
musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa § 150 O.z., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z

manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 704 O.z.

(1) Ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom
spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

(2) To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu.

Podľa § 29 zákona č. 182/1993 Z.z.

(1) Ak nájomca družstevného bytu, garáže alebo ateliéru požiadal bytové družstvo o prevod vlastníctva
bytu, garáže alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, 7) je bytové družstvo povinné previesť vlastníctvo
bytu, garáže alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona; ak sa nájomca družstevného
bytu, garáže alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým družstvom o prevode vlastníctva v inej lehote,
prevedie bytové družstvo vlastníctvo bytu, garáže alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že návrh navrhovateľky je dôvodný. Vychádzajúc zo zhodného prejavu vôle účastníkov konania, títo sa
mimosúdne dohodli na vyporiadaní hnuteľných vecí, preto v tejto časti majetku súd nerozhodoval.

Z vykonaných dôkazov mal preukázané, že byt je predmetom BSM a má byť predmetom vyporiadania.
Odporca spochybnil platnosť uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu vo vzťahu k navrhovateľke s

tým, že v skutočnosti jej členstvo v družstve nikdy nevzniklo. Zmluva je preto neplatná s odkazom na
ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca naviac pri jej uzatváraní konal v omyle spočívajúcom
v tom, že z konania predávajúceho malo byť zrejmé, že navrhovateľka je členkou družstva. Súd
nezistil žiadny z dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Je nesporné, že navrhovateľka sa
nestala členkou družstva, ale iba nájomkyňou družstevného bytu uzavretím manželstva s odporcom.

Odporcovi členský vzťah a právo nájmu vzniklo ešte pred uzavretím manželstva. Neexistovala však
žiadna zákonná prekážka spočívajúca v tom, aby navrhovateľka, hoci iba ako nájomkyňa družstevného
bytu, nemohla uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu spolu s manželom , spoločným nájomcom
a členom družstva, do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zmluva bola urobená slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne. Právny úkon neodporuje zákonu, tento neobchádza a neprieči sa ani dobrým

mravom. Odporca teda pri uzatváraní kúpnej zmluvy nekonal v omyle. V konečnom dôsledku odporca
mal s prihliadnutím k príslušným ustanoveniam zákona o vlastníctve bytov právo, nie povinnosť zmluvu
uzatvoriť. Aj pri uzatvorení zmluvy v omyle by sa jednalo o relatívne neplatný právny úkon, pri
ktorom by sa oprávnená osoba v zákonnej premlčacej dobe musela neplatnosti dovolať. Odporca
spochybnil platnosť právneho úkonu až v rámci súdneho konania o vyporiadanie BSM. Nebolo

preukázané, aby kúpna cena za nehnuteľnosť bola vyplatená výlučne z finančných prostriedkov
odporcu. Vychádzajúc z časovej súslednosti právnych úkonov účastníkov konania pred uzavretím
kúpnej zmluvy súd ako vierohodné posúdil tvrdenie navrhovateľky, že kúpna cena bola uhradená
z úveru poskytnutého účastníkom bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy. Odporcovi mali byť
vyplatené finančné prostriedky sestrou ešte na základe zmluvy z roku 1996. Ani preukázanie vlastných

finančných prostriedkov slúžiacich na zaplatenie kúpnej ceny by však nemalo za následok vylúčenie
nehnuteľnosti z predmetu BSM, pretože v samotnej kúpnej zmluve účastníci deklarovali záujem, aby sa
táto vec stala predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Byt preto patrí do BSM a každý
z účastníkov konania má právo na vyporiadanie tohto majetku. Pretože k vyporiadaniu nehnuteľnosti
nedošlo dohodou, súd túto po zohľadnení vyjadrení strán prikázal do výlučného vlastníctva odporcu.Nepochybne základnou zásadou vyplývajúcou z ustanovenia § 150 O.z. je, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Zákon však pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje podiely určiť aj iným pomerom pri zohľadnení,
ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Odporca preukázateľne

nadobudol užívacie právo k bytu ešte pred uzavretím manželstva a vyporiadal zostatkovú hodnotu
členského podielu vo vzťahu k družstvu. Tým získal právo byt si následne odkúpiť za výhodných
podmienok. Preto jeho podiel na spoločnom majetku ustálil vo vyššom pomere a to 60% a podľa toho
pomeru vypočítal aj sumu na vyporiadanie vychádzajúc z majetku vo všeobecnej hodnote 50 000,- eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. Vychádzajúc z obsahu návrhu na

vyporiadanie nehnuteľnosti a hnuteľných vecí a rozhodnutia vo veci pri zohľadnení mimosúdnej dohody,
v ktorej účastníci v podstate akceptovali návrh odporcu čo do zostatkovej hodnoty vecí ,možno mať za
to, že každá zo strán mala úspech v porovnateľnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch

vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.