Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžso/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200562
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2012200562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a

členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu L. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., zastúpeného splnomocneným zástupcom Jaroslavom Žilákom, nar. XX.XX.XXXX, bytom
M., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/09154-NSVOPPK/JH zo dňa 23.07.2012, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/92/2012-61 zo dňa 16. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/92/2012-61 zo dňa 16.
januára 2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalovaný rozhodnutím č. AA/2012/09154-NSVOPPK/JH zo dňa 23.07.2012 ako odvolací správny orgán
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave č.
A/2012/03165/01/AR zo dňa 13.03.2012, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla. Rozhodol tak s odôvodnením, že podľa komplexného posudku posudkového lekára
sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy
50%, ale nebola mu navrhnutá požadovaná forma kompenzácie - peňažný príspevok na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že opätovne preskúmal odkázanosť žalobcu na
kompenzáciu peňažného príspevku, ktorý žiadal, pričom vychádzal z posudku posudkového lekára
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.06.2012, v ktorom posudkový lekár konštatoval,
že žalobca je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej
dopravy a k prostriedkom železničnej dopravy a späť, nastupovať do nich, udržať sa v nich, vystupovať z
nich a zvládnuť inú situáciu v nich a preto nie je v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

II.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, ktorú krajský súd napadnutým rozsudkom podľa §
250j ods. l Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ako nedôvodnú po zistení, že
rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/09154-NSVOPPK/JH zo dňa 23.07.2012 je zákonné.

V odôvodnení rozhodnutia po citácii relevantných právnych predpisov uviedol, že žalovaný rozhodol o
nároku žalobcu v súlade s jeho žiadosťou, ktorú tento vyplnil a podpísal dňa 06.02.2012. Z jej obsahu
je zrejmé, že žalobca v nej vyznačil, že žiada peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalovaný aj prvostupňový
správny orgán sa riadne vysporiadali so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre vyriešenie otázky,

či žalobcovi takýto príspevok môže byť poskytnutý, pričom vychádzali z komplexného posudku
posudkového lekára žalovaného. S ich záverom, že za daných okolností žalobca nie je v zmysle § 14
ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaný na peňažný príspevok na kompenzáciu nákladov spojených
s individuálnou prepravou osobným motorovým vozidlom, sa stotožnil aj krajský súd.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že procesne neúspešnému žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.

III.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že nežiadal o príspevok
na motorové vozidlo, ale na doprovod; má za to, že pracovníčka z odboru sociálnych služieb, ktorá bola
preveriť zdravotný stav žalobcu a dala mu podpísať tlačivo, ho uviedla do omylu, keď kolonku motorové
vozidlo nevyčiarkla a nedala mu ani kópiu vyplneného tlačiva. Na pojednávaní pred krajským súdom

predložil lekársku správu od MUDr. O., ktorý ho lieči ako epileptika s tým, že potrebuje doprovod. Žiada
preto najvyšší súd, aby prešetril celú vec.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Uviedla, že sa plne stotožňuje so svojím rozhodnutím, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.
Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi žaloby a s tým, čo žalobca

uviedol na pojednávaní, pričom súd sa s týmito dôvodmi správne vysporiadal. Závery súdu sú v súlade
so zisteným skutkovým stavom, právny záver z neho vychádza a je v súlade s výsledkami dokazovania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie
žalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach žaloby, odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 1 O.s.p. po zistení, že bolo
vydané v súlade so zákonom a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca prakticky nenapadol
vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného, keď sám uvádzal, že žalovaný rozhodol o nároku, ktorý si

neuplatňoval.

Ako vyplýva z obsahu spisu, súčasťou ktorého je aj Žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na
kompenzáciu zo dňa 6. februára 2012, podpísaná žalobcom, žalobca si touto žiadosťou uplatnil peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu

ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aj keď žalobca teraz
namieta, že nemal záujem o poskytnutie takéhoto príspevku, ale o peňažný príspevok na doprovod
(zrejme na osobnú asistenciu), túto jeho námietku nie je možné zohľadniť, pretože správne orgány mohli
rozhodnúť iba o tom, čo je požadované v predmetnej žiadosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
krajského súdu, že správne orgány o uplatnenom peňažnom príspevku rozhodli v súlade so zákonom.

Žalobca zbytočne strácal čas podávaním opravných prostriedkov miesto toho, aby podal novú, správnevyplnenú žiadosť, bez ktorej mu nemôže byť peňažný príspevok na doprovod poskytnutý. V tomto smere
mu mohli správne orgány poskytnúť väčšiu súčinnosť, a nie len formálne rozhodovať o žiadosti, ktorá
nebola vyplnená v súlade s potrebami žalobcu.

Z uvedených dôvodov teda aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného za zákonné a preto
napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil v celom
rozsahu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 a § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v
konaní úspech a žalovaný na ich náhradu nemá zákonný nárok ani v prípade úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.