Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/461/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220098
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220098.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD ako
advokát, proti odporkyni: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné Námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. júna 2014 pod č. k.
10C/312/2012-55 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od
odporkyne zaplatenia majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 440 a
odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po oboznámení
sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 7Er/1022/200810 zistil, že dňa
18.08.2010 bol do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na vykonanie

exekúcie na návrh oprávnenej proti povinnej pre vymoženie sumy 451,44 eura s príslušenstvom. Súdny
exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.11.2010. K žiadosti bol
pripojený návrh na vykonanie exekúcie, plnomocenstvo udelené oprávnenou pre Advocate, s.r.o. a
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, výpis oprávnenej z obchodného registra, zmluva o úvere a
všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. Súd vydal poverenie pre exekútora dňa 31.01.2011
a bolo mu doručené 23.02.2011. Nárok navrhovateľky nepovažoval za premlčaný, ale za nedôvodný.
Poukázal na ustanovenie § 4, § 9, § 17, § 19 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení od 01.01.2009 do

31.12.2010 a ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.05.2010 a v znení
účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011, § 41, § 45 Exekučného poriadku a § 45 ods.1,2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Skonštatoval, že poverenie na vykonanie exekúcie nebolo
vydané v stanovenej 15-dňovej lehote. Nie každé nedodržanie lehoty sa považuje automaticky za
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na rozhodnutia Ústavného
súdu SR zo 7. mája 2013, sp. zn. IV.ÚS 471/2012-75 a I. ÚS 70/02, z ktorých vyplýva, že pojem
v primeranej lehote nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na zákonné lehoty na vykonanie

toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
a súd je oprávnený a povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy. Preto nie je možné postup exekučného súdu v nevydaní poverenie v lehote
15 dní považovať na nesprávny úradný postup. Tým nie je splnený prvý predpoklad zodpovednostiza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. V záujme
hospodárnosti konania sa ďalším predpokladom- existenciou škody nezaoberal. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania

nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnila.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka. Odvolanie
zdôvodnila ust. § 221 ods. 1 OSP s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. f/
OSP tým, že v konaní došlo k vadám, a to k vade - odňatie možnosti konať účastníkovi, v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, keď súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods.
2 písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP) a neúplne zisteným skutkovým stavom,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm.
c/ OSP), nesprávneho rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

V prvom bode navrhovateľka zdôvodnila odvolanie ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a uviedla, že
zásadne namieta skutočnosť, keď súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou
právnou úpravou, obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Podľa jeho názoru, súd bol
jednoznačne pri svojom rozhodnutí viazaný ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom pred

prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom zák. č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. K otázke trvania stavu právnej neistoty uviedla,
že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna
neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca

vytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnejlehoty.Právnaistotaohľadne
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. V závere uviedla, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania
zákonnými lehotami. Má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Poukázala na stabilizovanú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, z ktorej vyplýva, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory, napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod. Ďalej
uviedla, že štrasburgský súd uviedol, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadoktakýmspôsobom,abyvyhovelpožiadavkámčlánku6ods. 1,zahrňujúcajprávonarozhodnutie

veci v primeranej lehote. Súd, ale ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej
kritickej situácie. Nedostatok takýchto opatrení nemôže byť dávaný za vinu jej a to vo forme tej, že
nepresadzovala vydanie poverenia zákonnými možnosťami. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť
svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k prerokovaniu veci v primeranej lehote. Namietala postup súdu, ktorý
nevykonaldostatočnédokazovanieoboznámenímznaleckéhoposudku,zktoréhojednoznačnevyplýva,

ktoré náklady vynaložila so správou a vedením pohľadávky. V konaní preukázala všetky zákonné
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, vznik škody, existenciu nesprávneho úradného postupu
a príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. V úplnom závere uviedla, že ak bol doručený
v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania, súd bol
povinný konanie pre rozhodnutím vo veci samej prerušiť. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na vytknuté

procesné chyby žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
opätovné prejednanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti§205anasl.OSP,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa,byťviazanýrozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,
pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3
OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil
skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 219 ods. 2 OSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Navrhovateľka zdôvodnila svoje odvolanie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a to k vade konania, spočívajúcej v odňatí možnosti účastníkovi
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Túto vadu konania videla v tom, že súd nevykonal
ňou navrhnuté oboznámenie znaleckého posudku. Odňatím možnosti konať v zmysle uvedeného
ustanovenia sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých
jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a

právom chránených záujmov. Predmetom dôvodu odvolania sú tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon
bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý

znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných
muObčianskymsúdnymporiadkomnazabezpečeniesvojichprávaoprávnenýchzáujmov.Odvolacísúd
preto podrobil preskúmaniu odvolací dôvod navrhovateľky a dospel k záveru, že prvostupňový súd sa v
priebehu konania nedopustil žiadnej vady namietanej navrhovateľkou. V dôvodoch svojho rozhodnutia
prvostupňový súd konštatoval, že znalecké posudky predložené navrhovateľkou v priebehu konania sú

z hľadiska listinného dôkazu bez väčšieho právneho významu, pretože v konaní neboli preukázané dva
predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný
postup a škoda. O tom, ktorý z navrhnutých dôkazov bude vykonaný, rozhoduje súd(§120 ods. 1
veta druhá OSP). Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil vady konania, pre ktoré by musel zrušiť
rozhodnutie prvostupňového súdu, podrobil rozhodnutie súdu prvého stupňa meritórnemu preskúmaniu

a zaoberal sa ďalšími dôvodmi odvolania navrhovateľky , spočívajúcimi v tom, že prvostupňový súd
nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na Okresný súd Komárno dňa 26.11.2010. Návrh na

vykonanie exekúcie spísala oprávnená do zápisnice u súdneho exekútora 18.08.2010. Exekučný súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie 31.01.2011 doručené exekútorovi 23.02.2011.

Navrhovateľkasadomáhalasvojhonárokutitulom,ženebolovydanérozhodnutievzákonomstanovenej
lehote. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že v danom prípade existovala prekážka,

pre ktorú nebolo možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote, pretože sa jednalo o
rozhodcovský rozsudok a povinnosťou súdu je preskúmať exekučný titul. K vydaniu poverenia nedošlo v
zákonnej 15 dňovej lehote, ale postup súdu nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Odvolací
súd sa s jeho názorom stotožnil, že aj keď došlo k prekročeniu lehoty ustanovenej v § 44 ods. 2 EP,
táto skutočnosť nemala za následok vznik škody a následne aj nemajetkovej ujmy.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasne
splnenie troch podmienok: a/ nesprávny úradný postup, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedenýchpodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na navrhovateľke. Pojem nesprávny úradný postup orgánu „verejnej moci“ nie je zákonodarcom v

citovanom ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. výslovne definovaný. Je uvedený príkladmo.
Je však možné vyvodiť, a to z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie
je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánov verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý
vyplýva z úvahy funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o

nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom
právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán
verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone úradnej moci.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa uvedených v jeho rozhodnutí v tom, že

navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody a nemajetkovej ujmy, nakoľko
nepredložila relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku škody, nemajetkovej ujmy a preto jej
námietky uvádzané v odvolaní sú irelevantné. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch navrhovateľka ničím nepredložia a nepreukázala. Je správny názor súdu prvého stupňa, že
nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa v exekučnom konaní a

eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (212 ods.1 OSP) k jednotlivým odvolacím
dôvodom navrhovateľky dodáva.

Pokiaľ ide o aplikáciu súdom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd správne použil znenie zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012, preto odvolací dôvod
navrhovateľky nie je daný.

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľky, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej

neistoty, k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody sú z pohľadu
odvolacieho súdu irelevantné. Zrejme ide len o nesústredenú činnosť navrhovateľky, keď podáva
paušálne odvolania v radovo tisícoch obdobných vecí bez konkrétnej znalosti každého jednotlivého
prípadu. Nasvedčuje tomu posledný odvolací dôvod neprerušenie konania na návrh navrhovateľky. Je

zrejmé, že samotná navrhovateľka pri uvádzaní tohto dôvodu nemala vedomosť, či podala návrh na
prerušenie konania, čo vyplýva z jej prvej vety „ak bol súdu doručený....“. Žiadny návrh na prerušenie
konania navrhovateľka v priebehu konania nepodala, preto aj tento odvolací dôvod nie je daný.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP tak, že
odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.