Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220167
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111220167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa M. P., a.s., so sídlom U., A. 6,
IČO 36 677 281, zastúpeného E. W. & R. s.r.o. so sídlom X., T. 3, IČO 36 730 564, proti odporcovi
J. F., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom Q. D., K. XXX, zastúpenému JUDr. S. F., advokátkou, so
sídlom Q. D., Y. O. a J. XX/XX, o zaplatenie 2.762,95 eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 12. septembra 2013 č. k. 22C/228/2011-174 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi
náhradu trov konania v sume 165,50 eur k rukám JUDr. S. F., advokátky do troch dní. Svoje rozhodnutie
odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že navrhovateľ sa v konaní domáha
zaplatenia nedoplatku 2.762,95 eur na cene dodanej elektriny a ostatných služieb, ktorá vyplýva z
faktúry č. 7010303939 po vykonaní jednostranných započítaní pohľadávok. Touto faktúrou navrhovateľ
vyfakturoval odporcovi služby dodávky a distribúcie elektriny za obdobie od 03.02.2009 do 01.02.2010,
pričom v tomto období mal navrhovateľ odporcovi dodať do odberného miesta 13609 kWh vo vysokej

tarife, takže konečný stav meradla vo vysokej tarife bol 41697 kWh a 4886 kWh v nízkej tarife,
takže konečný stav meradla v nízkej tarife bol 39957 kWh. Uvedené množstvá dodanej energie
však nepovažoval za pravdivé, pretože odporca už 27.02.2009 nahlásil navrhovateľovi telefonický
stav elektromeru na odbernom mieste ako 41294 kWh a vo vysokej tarife a 39183 kWh v nízkej
tarife. Považoval za preukázané, že odporca vo fakturovanom období od 03.02.2009 do 01.02.2010
nespotrebovalelektrinuvmnožstveakomujunavrhovateľfakturoval.Pokiaľajbolazostranyodporcuvo
fakturovanom období určitá spotreba, musela byť jej cena kompenzovaná jednostrannými zápočtami,

ktoré vykonal navrhovateľ a ktorými z celkovej sumy 5.624,50 eur fakturovanej faktúrou 7010303939
zostala neuhradených len 2.762,95 eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu a vyhovenie návrhu na začatie konania. Uplatnil dôvody na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p.. V odvolaní zotrval na svojom stanovisku, že
návrhom na začatie konania sa domáhal od odporcu zaplatenia 2.762,95 eur na tom skutkovom základe,

že žalovaný neuhradil fakturovanú sumu za dodávku elektrickej energie, ktorá predstavuje zostatok po
započítanípohľadávokazáväzkovžalovaného,ktorúbolpovinnýuhradiťfaktúrouč.7010303939.Medzi
žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bol zmluvou založený záväzkový vzťah,
predmetom ktorého bola najmä dodávka elektriny a zabezpečenie poskytnutia distribučných služieb zostrany žalobcu a zaplatenie ceny za dodávku a zabezpečenie poskytnutia distribučných služieb zo strany
žalovaného. Žalobca kontrolou zo dňa 09.03.2010 zistil skutočný stav elektromera ako aj skutočnosť, že
naodbernommiestejenesprávnenainštalovanéhromadnédiaľkovéovládanie,apretovykonalprepočet

celej doteraz spotrebovanej elektrickej energie. Vystavené opravné faktúry boli tzv. preplatkové až na
opravnú faktúru 7010303939 vystavenú za obdobie od 03.02.2009 do 01.02.2010, ktorá bola v dôsledku
zistenia skutočného stavu elektromera vystavená do stavov 41697 kWh vo vysokej tarife a 39957 kWh
v nízkej tarife, čím vznikol nedoplatok 2.762,95 eur.

Prvostupňovémusúduvyčítal,žesanezaoberalskutočnosťou,žemedziúčastníkmiexistovalzáväzkový
vzťah, resp. tento vzťah právne nijako neposúdil. Zotrval na stanovisku, že žalobca postupoval pri
vyúčtovaní ceny za dodanú elektrickú energiu a poskytnuté distribučné služby v súlade so zmluvou,
konkrétne s bodom 9.4 (9.3) všeobecných obchodných podmienok platných a účinných v tomto
období, z ktorých vyplýva, že vyúčtovaciu faktúru za spotrebu elektriny vyhotoví dodávateľ na základe
odpočtu určeného meradla vykonaného v súlade s prevádzkovým poriadkom alebo odhadom prípade

neprístupnosti určeného meradla alebo ak odpočet nemôže byť vykonaný z dôvodov na strane
odberateľa. Pri kontrole odberného miesta dňa 09.03.2010 došlo k zisteniu, že na odbernom mieste
žalovaného bolo nesprávne nainštalované HDO a bol odčítaný stav elektromera vo vysokej tarife 41697
kWh a nízkej tarife 39957 kWh pristúpil k vystaveniu predmetnej opravnej faktúry č. 7010303939 ako
aj ďalších opravných faktúr k vyúčtovacím faktúram za celého obdobie trvania zmluvného vzťahu,

počas ktorého bolo prepísanie vysokej a nízkej tarify nesprávne. Ďalej poukázal na to, že v dôsledku
neprípustnosti meradla bola už faktúra za obdobie od 03.02.2008 do 02.02.2009 vystavená odhadom, z
čohospoukazomnastavynahlásenéžalovanýmdňa27.02.2009jeevidentné,žežalobcaakododávateľ
mal žalovanému vyúčtovať faktúru za väčšie spotrebované množstvo kWh v dôsledku čoho by aj výška
faktúry bola podstatne vyššia. Poukázal na zhodné tvrdenia účastníkov, podľa ktorého stav v čase

kontroly určeného meradla dňa 09.03.2010 bol vo vysokej tarife 41697 kWh a v nízkej tarife 39957 kWh,
a teda celková konečná spotrebovaná elektrická energia ku dňu 09.03.2010 bola v množstve 81654
kWh, čo po odpočítaní celkového stavu, s ktorým žalovaný začal odoberať elektrickú energiu, t. j. 33459
kWh činí celkové spotrebované množstvo elektrickej energie na odbernom mieste žalovaného do dňa
09.03.2010 48195 kWh. Ďalej poukázal na porušenie bodu 3.3.9 všeobecných obchodných podmienok,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dodávke energie žalovaným.

Súdu prvého stupňa vyčítal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a tú skutočnosť, že
označená právna zástupkyňa žalovaného nie je advokátkou.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ustanovenia § 205
ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Žalobca vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ (v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), písm. b/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. d/ (súd dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci).

V súvislosti s uplatnením dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. žalobca poukazuje
na § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

Citované zákonné ustanovenie, je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v prípade, ak súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Žalobca pri tom neuvádza, aké dôkazy navrhol vykonať, v dôsledku čoho by nebol
dostatočne zistený skutkový stav a čo inak je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..
Vady konania, ktoré predpokladá ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. ako dôvod na odvolaniev podstate spočívajú v postupe súdu s výnimkou citovaného zákonného ustanovenia, pretože jeho
naplnenie predstavujú iné dôvody uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p. (písm. f/).

Odvolací súd nepovažuje za naplnenie tohto dôvodu na odvolanie a zároveň ako ani dôvodu podľa §
205 ods. 2 písm. f/ tú skutočnosť, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa neuviedol v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, že predmetný vzťah medzi účastníkmi je záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi
jednak ustanoveniami zmluvy ako aj všeobecnými obchodnými podmienkami.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa vzťah medzi
účastníkmi považoval za takýto vzťah, keď poukazuje na uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny a
povinnosti oboch účastníkov z nej vyplývajúce.

Pokiaľ ide o porušenia jednotlivých ustanovení všeobecných obchodných podmienok, na ktoré
poukazuje žalobca v odvolaní, tak v bode 9.3 oddielu IX - platobné podmienky a fakturácia je uvedené,

že faktúru za spotrebu elektriny vyhotoví dodávateľ na základe odpočtu určeného meradla, vykonaného
v súlade s prevádzkovým poriadkom alebo odhadom, v prípade neprístupnosti určeného meradla vo
faktúre za spotrebu elektriny sa uvedie rozdiel medzi predpokladaným odberom, skutočným odberom
elektriny a služieb distribúcie.

Žalobcauplatňujesvojupohľadávkuvočižalovanémunazákladefaktúryč.7010303939,čoajvpriebehu
konania ako aj v odvolaní opakovane zdôrazňuje. V citovanej faktúre bola vyfakturovaná žalovanému
suma za spotrebu za obdobie od 03.02.2009 do 01.02.2010, a to celkovou sumou 5.624,50 eur. Táto
faktúra pritom nespĺňa náležitosti upravené v bode 9.3 všeobecných obchodných podmienok a navyše
sám žalobca ju následne opravoval a upravoval, pričom aj žalovaná suma nie je totožná s fakturovanou,

hocitotakvžalobeuvádza.Zároveňjepotrebnépoukázaťnato,ževžalobesveľmistručnýmskutkovým
dejom žalobca nesprávne uvádza aj dátum uzavretia zmluvy o dodávke elektriny. Bod 9.6 oddielu IX,
ktorý taktiež v odvolaní cituje žalobca sa týka splatnosti faktúry, ktorá v danom prípade medzi účastníkmi
nie je sporná, ale ide len o správnosť vyfakturovanej sumy.

Rovnako bod 6.3 VOP, z ktorého vyvodzuje žalobca povinnosti žalovaného upravuje len otázku
reklamácie, a to tak, že dodávateľ reklamáciu prešetrí a výsledok prešetrenia oznámi odberateľovi v
lehote 30 dní od prijatia reklamácie písomne, telefonicky, alebo e-mailom na adresu udané odberateľom.
Rovnako postup týkajúci sa kompenzácie odberu v danom prípade nie je upravený v bode 9.6 VOP, ako
na to poukazuje žalobca v odvolaní, keďže v citovanom ustanovení je upravená len splatnosť faktúry tak,

že splatnosť faktúry je 14 kalendárnych dní od dátumu jej vyhotovenia a ak pripadne tento deň na sobotu,
štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja, dňom splatnosti je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Zároveň nie je zrejmé, z čoho vyvodzuje žalobca porušenie povinnosti žalovaným s tým, že tieto
povinnosti majú byť uvedené v bode 3.9 VOP, keď bod 3 oddielu III končí pri bode 3.6 a bod 3.9 tento

oddiel vôbec neobsahuje.

Žalobca napokon súdu prvého stupňa neopodstatnene vyčíta, že neakceptoval zhodné vyhlásenia
účastníkov o tom, že v čase kontroly bol počiatočný stav meradla týkajúci sa vysokej spotreby 41697
kWh a nízkej spotrebe 39957 kWh.

V konaní bolo rovnako preukázané, že odber energie na predmetnom odbernom mieste bol len do
03.02.2009, kedy aj žalovaný oznámil žalobcovi stav elektromera, avšak podľa vyjadrenia samotného
žalobcu len zodpovedný zamestnanec toto „zabudol“ poznačiť. Vzhľadom na to, že aj pri kontrole 01.02.
2010 bol zistený rovnaký stav elektromeru, čo účastníci aj na pojednávaní súdu prvého stupňa zhodne

prehlásili, nebol potom ani dôvod na stanovenie platieb za ďalšie obdobie odhadom.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nepovažoval preto odvolací súd za opodstatnene
uplatnený.

Citovaný dôvod na odvolanie je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení
výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho totiž je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť ajvýsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

Súdu prvého stupňa sa nedá vyčítať, že by bral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo
neboli účastníkmi prednesené, alebo že by neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo
vyplynuli z prednesov účastníkov. V konaní boli vypočutí aj svedkovia, a to zamestnanci žalobcu, ktorí
vypovedali len všeobecne o postupe v súvislosti s ukončením odberu, na konkrétny prípad si nepamätali
a neuviedli pre vec žiadne podstatné okolnosti.

Odvolací súd zároveň nepovažuje opodstatnenú námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.

Ustanovenie § 157 ods. 2 upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku tak, že v odôvodnení uvedie,
čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu
odôvodnenie napadnutého rozsudku tieto náležitosti spĺňa.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil, keďže preskúmaním nezistil opodstatnenosť
dôvodovnaodvolanie,uplatnenýchžalobcomvjehoodvolaní,najmäkeďvpriebehuprvostupňovéhoani
odvolaciehokonaniasamunepodarilopreukázať,ktoréustanoveniavšeobecnýchobchodnýpodmienok
žalovaný porušil a najmä opodstatnenosť pohľadávky, ktorú žalobca v konaní uplatňuje.

V odvolacom konaní bol tak úspešný žalovaný, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti
s odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .