Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/577/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215230
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej v právnej veci žalobkyne K.. A. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom N. XX, zast. Mgr. Martinom Bialončíkom, advokátom, Advokátska kancelária
Bialončík & Bialončíková, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému W. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W. X./5, Q., zast. Advokátska kancelária VASIĽ, ŠiMONOVIČ & partners, s. r. o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/102/2012 - 141, zo dňa 30.
07. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne K.. A.
C. rodenej C., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX a žalovaného W. J. rodeného J., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX k nehnuteľnosti - bytu číslo XX na
XX. poschodí, vo vchode číslo X bytového domu v Q., W. X. číslo X súpisné číslo XXXX, stojaceho
na pozemku parcela číslo XXXX/X, ktorá je evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, a súvisiaceho
spoluvlastníckeho podielu 4030/278850 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu a spoluvlastníckeho podielu 15/278850 na nebytových priestoroch, v bytovom dome, ktorý je

zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX Správa katastra Q., okres Q., obec Q., katastrálne územie Q.,
súpisné číslo XXXX. Zároveň prikázal nehnuteľnosť - byt č. XX a XX. poschodí, vo vchode číslo X
bytového domu v Q., W. X. číslo X súpisné číslo XXXX, stojaceho na pozemku parcela číslo XXXX/X,
ktorá je evidovaná na liste vlastníctva číslo XXXX, a súvisiaci spoluvlastnícky podiel 4030/278850 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel 15/278850 na
nebytových priestoroch, ktorý byt sa nachádza v bytovom dome, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva
číslo XXXX Správa katastra Q., okres Q., obec Q., katastrálne územie Q., súpisné číslo XXXX do

výlučného vlastníctva žalovaného W. J. rodeného J., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX. Žalovaného
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni 9.200,- eur, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd mal preukázané, že žalobkyňa ako aj žalovaný
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu na základe kúpnej zmluvy
za dohodnutú kúpnu cenu 242 040 Sk. Žalobkyňa i žalovaný žili v čase uzavretia kúpnej zmluvy v
pomere druha a družky do roku 2006. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva právne
posúdil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nehnuteľnosť ktorá bola predmetom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázal žalovanému, kde pri stanovení výšky primeranej
náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni, vzal do úvahy všeobecnú cenu nehnuteľnostístanovenú znalcom X.. A. I. vo výške 18 400,- eur. Pretože žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou
v 1/2, okresný súd uložil povinnosť žalovanému vyplatiť jej primeranú náhradu vo výške 9 200,- eur.
Zároveň zdôvodnil vzhľadom na konštitutívny charakter rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, nemožnosť aplikovať ust. § 3 od. 1 Občianskeho zákonníka. Tiež
poukázal na to, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevychádzal z vyporiadania
v širšom zmysle slova, nakoľko takýto návrh vo veci, ale ani protinávrh na vyporiadanie v širšom slova
zmysle podaný nebol. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust.
§ 150 ods. 1 O. s. p. kde dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo žalobkyni nepriznal náhradu trov

konania videl jednak v samotnom charaktere sporu, kde bolo v záujme žalobkyne a žalovaného zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností, a zároveň v tej skutočnosti, že žalovaný vyplatil
kúpnu cenu za byt, ktorý je predmetnom sporu zo svojich výlučných finančných prostriedkov.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalodvolaniežalovaný,ktorýhonavrholzrušiťavecvrátiťsúduprvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne rozsudok okresného súdu zmeniť. Žalovaný sa s
návrhom žalobkyne na zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a jeho vyporiadanie tak,

že súd určí ako výlučného vlastníka nehnuteľností žalovaného a súčasne ho zaviaže k náhrade ceny
za odstupovaný spoluvlastnícky podiel, nestotožnil. Mal za to, že nie je možné prikázať žalovanému,
aby zaplatil žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel o pričinenie ktorého sa žalobkyňa finančne
nepričinila. Zdôrazňoval, že to bol práve on, kto v celosti a v plnej výške zaplatil kúpnu cenu za
predmetnú nehnuteľnosť. Z tvrdení žalobkyne si žalovaný vyvodil záver, že žalobkyňa opiera dôvodnosť

svojho nároku na vyplatenie náhrady za jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o tú skutočnosť,
že hoc nezaplatila kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel, ale iným spôsobom sa podieľala na úhrade
nákladov spojených s bývaním. Z tohto hľadiska má preto za to, že konanie bolo vedené nesprávnym
smerom, nakoľko žalobkyňa sa nikdy nedožadovala vyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle.
Ohľadne skutočností, že podiel na zaplatení kúpnej ceny sa nerovnal podielu na nehnuteľnosti, a

teda vznikla nerovnováha medzi tým čo jedna i druhá strana vynaložila na nadobudnutie predmetnej
nehnuteľnosti,navrhovalžalovanýsúdupoužitieanalógie,najmäspoukazomnaust.§853Občianskeho
zákonníka a § 150 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež zdôrazňoval, že uloženie povinnosti zaplatiť
žalobkyni sumu rovnajúcej sa 1/2 všeobecnej ceny veci je v rozpore s dobrými mravmi. Odporcovi
totiž plnením podľa výroku rozsudku za spoluvlastnícky podiel vo výške polovice zaplatil dvakrát. Súd

poznal skutkový stav veci, bolo mu známe, že účastníci sa sporia o výške náhrady spoluvlastníckeho
podielu z dôvodu spôsobu úhrady kúpnej ceny pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Napriek uvedenému
nechal tento spor bez právneho záveru, bez osobitného zaoberania sa otázkou vlastníckeho práva
žalobkyne. Nesprávnosť postupu a rozhodovania prvostupňového súdu vidí žalovaný v tom, že okresný
súd napriek tomu, že zisťoval u žalovaného jeho finančnú situáciu na účel zistenia schopnosti uhrádzať

náklady za užívanie bytu, nerozhodoval o vyporiadaní v širšom zmysle, okresný súd nezohľadnil
skutočnosť , že žalobkyňa nevynaložila finančné prostriedky na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti, nevyporiadal sa s otázkou vlastníckeho práva, v odôvodnení rozsudku sa zaoberal
skutočnosťami, ktoré neboli predmetom prejednávania veci v rámci vyporiadania v širšom zmysle a
nezaoberá sa problematikou dobrých mravov. Žalovaný si zároveň uplatnil trovy konania.

Žalobkyňa vovyjadrenísakodvolaniužalovanéhonavrhlarozsudokokresnéhosúduakovecnesprávny
potvrdiť. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne
správny, v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia preto sa obmedzuje
len na skonštatovanie správnosti dôvodov.

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam u ktorých je spolu so žalovaným podielovou spoluvlastníčkou v ideálnom podiely

1/2 v nadväznosti na podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.Žalovaný síce počas konania poukazoval na to, že kúpna cena nehnuteľnosti bola v plnom rozsahu
uhradená z jeho finančných prostriedkov, táto skutočnosť sa však nepremietla do právnej roviny, ale
naopak, aj vo vyjadrení sa k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva taktiež

navrhoval zrušiť podielové spoluvlastníctvo, prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva,
kde však navrhoval prisúdenie inej primeranej náhrady než akej sa dožadovala žalobkyňa. Aj
s prihliadnutím na tieto skutočnosti okresný súd sa preto správne zaoberal žalobou tak, ako
vecne bola koncipovaná, teda zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, bez riešenia
vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnostiam, keďže ani žalovaný podielové spoluvlastníctvo žalobkyne na

predmetných nehnuteľnostiach nespochybňoval. Žalovaný dokonca aj na pojednávaní dňa 30. 07.
2013 vrámci výsluchu výslovne uviedol, že súhlasí s tým, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnosti. Správne preto prvostupňový súd vlastnícke právo žalobkyne považoval za nesporné.
Z tohto hľadiska preto ani poukaz žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa nevynaložila finančné
prostriedky na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti nemá opodstatnenie. Zo strany
žalovaného nebolo spochybňované vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, nebola

spochybňovanáplatnosť kúpnejzmluvy,nazákladektorejbolinadobudnuténehnuteľnosti,akoanizápis
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Navyše je potrebné poukázať na to, že kúpna zmluva bola
uzatvorená v roku 1999 a žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola podaná
na okresný súd až 25. 09. 2012, pričom za celé toto obdobie vlastnícke právo žalobkyne trvajúce viac
ako 10 rokov nebolo spochybnené.

Pokiaľ predmetom súdneho konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, okresný
súd správne, pokiaľ nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom
vyporiadaní podľa § 141 ods. 1 O. s. p., postupoval následne podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Okresný súd vzhľadom k tomu, že mal preukázané podielové spoluvlastníctvo k predmetu sporu,

správne sa zaoberal návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom
na to, že medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo k dohode, súd začal konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na návrh žalobkyne. Nakoľko rozdelenie veci nebolo dobre
možné, okresný súd správne pristúpil k druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to prikázaním veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Ani žalobkyňa, ani žalovaný

nerozporovali prikázanie veci žalovanému, preto rozhodnutie okresného súdu aj v tomto smere je
potrebné považovať za vecne správne.

Pre rozhodnutie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom, a to prikázaním
doterajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú
náhradu, zákon v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť

spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Okresný súd správne prihliadol aj na uvedené kritériá a
do vlastníctva žalovaného prikázal celý predmet konania ako celok. Aj ďalší postup súdu a rozhodnutie
vrámci primeranej náhrady tomu vlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, je potrebné
považovaťnastraneokresnéhosúduzasprávny.Užzaužívanájudikatúra (napr.R43/1997)ustanovuje,

žeprimeranounáhradouprivyporiadanízrušenéhopodielovéhospoluvlastníctva(§142ods.1tretiaveta
Občianskeho zákonníka) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. V konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, treba v prípade prikázania nehnuteľností jednému
alebo viacerým vlastníkom pri určení výšky primeranej náhrady v peniazoch (§ 142 od. 1 tretia veta
Občianskeho zákonníka) vychádzať aj z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu nehnuteľností, t.

j. cenu za ktorú by bolo možné predať alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť v čase rozhodovania súdu (t.
j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa ponuky a dopytu). /rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/95/1995/Okresný súd pri určení primeranej náhrady vychádzal zo stanovenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností
na základe znaleckého posudku č. 25/2013 znalca X.. V.I. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností. Okresný súd správne postupoval v súlade so zákonom (§ 142 ods. 1 tretia veta

Občianskehozákonníka)azaužívanoujudikatúrou.Nakoľkoprincípy vkonaníozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sú jasne vymedzené zákonom, do úvahy neprichádza žiadna analógia na
ktorú poukazuje žalovaný v odvolaní s poukazom na § 853 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
§ 150 Občianskeho zákonníka. § 150 Občianskeho zákonníka exemplifikatívne vypočítava zásady, z
ktorýchtrebavychádzaťprivyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,tedavyporiadavanie

na základe úplne iných skutkových a právnych okolností. Takáto odvolacia námietka zo strany
žalovaného preto nemôže právne obstáť.

Rovnako právne obstáť nemôže ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa uloženia povinnosti
zaplatiť žalobkyni sumu rovnajúcu sa 1/2 všeobecnej ceny veci pre rozpor s dobrými mravmi,
čím podľa žalovaného by zaplatil za spoluvlastnícky podiel dvakrát, nakoľko už pri nadobúdaní
vlastníctvakpredmetnejnehnuteľnostidopodielovéhospoluvlastníctva žalobkyneažalovaného,nebolo

preukázané a z konania ani nevyplýva, že by žalovaný neuzatvoril kúpnu zmluvu aj v prospech
žalobkyne v rozpore so slobodným prejavom, že by jeho úkon nebol myslený slobodne, vážne, určite,
zrozumiteľne, prípadne, že by bol robený pod nátlakom. Pokiaľ v čase nadobúdania vlastníctva k
veci do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného existovala dohoda medzi žalobkyňou
a žalovaným, že uvedená nehnuteľnosť bude vlastnícky patriť do podielového spoluvlastníctva, tento

prejav vôle z daného obdobia je potrebné akceptovať bez ohľadu na to, čo reálne motivovalo účastníkov
kúpnej zmluvy na strane kupujúcich ( žalobkyňu a žalovaného), aby nadobudli obaja nehnuteľnosť do
podielového spoluvlastníctva aj s vedomím, že kúpna cena je vyplatená iba jedným z nadobúdateľov.
Z tohto hľadiska ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že existovala dohoda podielových
spoluvlastníkov, kde kúpnu cenu vyplatil jeden z nich a druhý sa podieľal na platení výdavkov spojených

s bývaním v danej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti preto okresný súd správne poukázal na to, že pri
rozhodovaní súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, neprichádza
aplikácia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ohľadne výkonu práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi, vôbec do úvahy.

Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych

vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov. Rozhodnutím súdu
podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy, preto ide o rozhodnutie
majúce konštitutívnu povahu. Okrem zistenia okruhu spoluvlastníkov a výšky ich podielov podstatnými
otázkami ktorými sa súd musí zaoberať, je otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva pri dodržaní
zákonom stanovenej postupnosti spôsobov vyporiadania a v prípade prikázania veci niektorému zo

spoluvlastníkov tiež je otázka primeranej náhrady priznávanej tomu zo spoluvlastníkov, ktorý je
zo spoluvlastníckeho vzťahu vylučovaný. (pozri tiež rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/204/2010) S
prihliadnutím na uvedené okresný súd správne poukázal na to, že pri rozhodovaní súdu o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti aplikácia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že okresný súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberá
skutočnosťami, ktoré neboli predmetom prejednávania veci, a to vyporiadaním v širšom zmysle,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd jasne odôvodnil prečo k vyporiadaniu v širšom slova
zmysle nedošlo, a to vzhľadom na to, že takýto návrh na vyporiadanie nebol urobený a nebol podaný
ani vzájomný návrh.

Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú
vec, mal by voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu
zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie
náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vrámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd

mohol takýmto nárokom zaoberať by však bolo jeho riadne uplatnenie samostatným návrhom alebovzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi
primeranúnáhraduzavyporiadanénehnuteľnosti.(vtomtoprípadežalovanému),nemôžeprotitakémuto

nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť
peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinností až
do budúcna. Rozhodnutie okresného súdu preto aj vo vzťahu k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
primeranú náhradu vo výške polovice všeobecnej ceny nehnuteľnosti zistenej znaleckým dokazovaním,

je potrebné považovať za vecne správne a v súlade so zákonom a judikatúrou. Pre určenie výšky
primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena
spoločnej veci v čase jej vyporiadania. Uvedenú primeranú náhradu súd nemôže znížiť tak, ako sa
toho domáhal žalovaný. Odvolacie námietky žalovaného nebolo možné akceptovať a preto rozhodnutie
okresného súdu odvolací súd potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na §

142 ods. 1 O. s. p. kde však žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná trovy odvolacieho
konania nepriznal v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd
považoval najmä vzťahy založené v čase vzniku podielového spoluvlastníctva účastníkov konania
k predmetnej nehnuteľnosti na vzťahoch osôb blízkych žijúcich ako druh a družka a v tom, že spor
medzi účastníkmi konania existoval najmä v súvislosti s výškou podielu žalobkyne, za ktorý jej mala

byť žalovaným vyplatená primeraná náhrada, kde je výška bola určená na základe všeobecnej ceny
nehnuteľnosti zistenej znaleckým dokazovaním. Vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu a
usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi konania považuje odvolací súd za spravodlivé, aby každý
účastník konania si hradil vlastné trovy sám. Ust. § 150 O. s. p. obsahuje určité osobitné „moderačné
oprávnenie“ všeobecných súdov, ktoré im umožňuje rozhodnúť o náhrade trov konania inak, než aby to

reflektovalo výsledok sporu (pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 226/2011 - 22 zo dňa 02.
06. 2011).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.