Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200511
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200511.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov
senátu JUDr. Dany Wänkeovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: BYTTERM, a. s., so sídlom
Saleziánska 4, 010 77 Žilina, IČO: 31 584 705, právne zastúpený Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou
so sídlom I. 7, XXX XX F., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so
sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti účastníka konania: ALFA Power, a.s., so sídlom Vysoká

2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 35 965 746, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
Č.s.: OU-ZA-OVBP2/V/2014/00200/Pál zo dňa 12.02.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina Č.s.: OU-ZA-OVBP2/V/2014/00200/Pál zo dňa
12.02.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 518,76 Eur z titulu trov
právneho zastúpenia a vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku, na účet jeho právnej zástupkyne

Mgr. Soni Grošaftovej, advokátky so sídlom v F., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým správnym rozhodnutím Č.s.: 21479/2012-34650/2013-OS-KRE zo dňa 14.08.2013
Mesto Žilina vydalo v zmysle § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona územné rozhodnutie, ktorým
umiestnilo stavbu: „Teplovod pre kogeneračný zdroj COGEN Žilina - Považský Chlmec - rozšírenie SO
01 - Teplovod, líniová stavba" (ďalej len „stavba") na pozemku register „C" p. č. 1472/1, 1472/207,
1935/1, 2306/3, register „E" p. č. 2306/102 v kat. úz. F., ku ktorým nemá navrhovateľ vlastnícke
právo. Navrhovateľ preukázal iné právo formou nájomnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena

(tieto sú súčasťou spisu). Vo výroku je ďalej uvedený popis stavby. Projekt rieši napojenie nového
potrubia na už vyprojektovaný teplovod, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie dňa 22.07.2010
pod č. 11589/21-5389/201-OSŽP-Aš, právoplatné 02.06.2011, ako jeho rozšírenie od šachty Š 18 pre
účel vyvedenia tepelného výkonu z kogeneračného zdroja Cogen Žilina - Považský Chlmec. Teplotný
spád pre SO 01 - Teplovod bol určený na 103/60 ?C. V bode napojenia bude vysadená odbočka
a za ňou vedené potrubie teplovodu o svetlosti 2x DN500 v zemi pod rastlým, resp. upraveným

terénom. Potrubie bude pokračovať lomovými bodmi L1 a L2 rastlým terénom do uzatváracej šachty
S 22 s vypúšťaním. Za šachtou S 22 bude potrubná trasa teplovodu vedená rastlým terénom cez
lomový bod L3 do šachty S 23, ktorá bude slúžiť ako odvzdušňovacia. Ďalšia trasa teplovodu bude
pokračovať cez lomové body L4 až L6 na sídlisko Hájik. Potrubná trasa bude ukončená 2 metre pred
existujúcim kolektorom, v ktorom sa nachádzajú potrubné rozvody zásobujúce v súčasnosti sídlisko
Hájik tepelnou energiou. V celej trase teplovodu budú osadené dve šachty, a to S 22 - uzatváracia
a odvodňovacia a S 23 - priebežná a odvzdušňovacia. Celková dĺžka navrhovanej trasy SO 01

Teplovod je 1361 m. Ďalej rozhodnutie pre umiestnenie stavby určilo podmienky, a to požiadavkyna ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, požiadavky na
zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným
prostredím. Stavba bude umiestnená na vyššie uvedených pozemkoch podľa overeného výkresu

situácie stavby dokumentácie pre územné rozhodnutie, vypracovanej spoločnosťou SAVE, s. r. o., s
dátumom spracovania 12/2012 v mierke 1:1000, ktorá je súčasťou tohto územného rozhodnutia. Stavba
je bez napojenia na pozemné komunikácie, lebo sa jedná o podzemnú stavbu. Ďalej uviedol požiadavky
vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré boli buď s pripomienkami alebo bez pripomienok.
Ďalej rozhodol o námietkach účastníkov konania v zmysle § 36 ods. 1 Stavebného zákona. Námietky

boli vznesené účastníkom konania BYTTERM, a. s., Žilina, dňa 29.01.2013. Účastník nesúhlasil s
pokračovaním územného konania a navrhol ho zrušiť z dôvodov uvedených v námietkach. Týmto
stavebnýúradnevyhovel.Vodôvodneníkonkrétneokremzneniajednotlivýchnámietoksavyjadril,prečo
námietky zamietol. Skutočnosť, že BYTTERM, a. s., Žilina, je vlastníkom lokálnej sústavy plynových
kotolní, energetického kolektora, všetkých tepelných rozvodov uložených v zemi a v kolektore na sídlisku
Hájik, je dodávateľom tepla a teplej úžitkovej vody v tejto lokalite, je držiteľom licencie na dodávku

tepla a teplej úžitkovej vody (TUV) do obytných domov v tomto vymedzenom území a neexistuje
zmluvný vzťah navrhovateľa s BYTTERM, a. s., na vyvedenie tepelného výkonu navrhovateľa do jeho
tepelných rozvodov, nie je dôvodom na nevydanie územného rozhodnutia. Úlohou stavebného úradu
nie je posudzovať vzájomné zmluvné vzťahy jednotlivých podnikateľských subjektov, ani posudzovať,
ktorý podnikateľ má byť prioritne dodávateľom tepla na danom území a ktorý nie. BYTTERM, a. s.,

neuviedol, aký predpis bráni vydaniu územného rozhodnutia o umiestnení stavby len z titulu ochrany už
existujúceho podnikateľa pred jeho potenciálnou konkurenciou. Ďalšou námietkou bolo, že žiadateľ je
držiteľ osvedčenia na výstavbu elektroenergetického zariadenia COGEN Považský Chlmec na výrobu
elektrickej energie vydaným Ministerstvom hospodárstva SR (ďalej MH SR). Nakoľko táto stavba však
rieši vyvedenie tepelného výkonu z kogeneračného zdroja COGEN na sídlisko Hájik, na realizáciu

tejto stavby musí mať držiteľ vydané osvedčenie § 12 zákona č. 657/2004 Z.z. o súlade pripravovanej
výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s dlhodobou koncepciou energetickej politiky SR.
Podmienkou pre vydanie osvedčenia je potreba nových zdrojov tepla a rozvodov tepla na území, ktoré
má byť zásobované teplom z výstavby sústavy tepelných zariadení. Na sídlisku Hájik by však došlo k
výstavbe duplicitného zdroja tepla, čo je v príkrom rozpore s kritériami MH SR pre vydanie osvedčení. K

tejto námietke správny orgán uviedol, že námietky k umiestneniu a realizácii kogeneračného zdroja nie
sú predmetom tohto konania. Kogeneračný zdroj bol umiestnený právoplatným územným rozhodnutím,
z ktorého stavebný úrad musí vychádzať. Realizácia kogeneračného zdroja bola tiež odsúhlasená
Ministerstvom hospodárstva SR, ktoré na daný projekt vydalo osvedčenie o súlade s dlhodobou
energetickou politikou SR. Skutočnosť, že v súčasnosti sa plánuje vyvedenie tepelného výkonu na

sídlisko Hájik, nie je dôvodom na nevydanie územného rozhodnutia. Osvedčenie MH SR sa vyjadruje
totiž iba k predpokladanému stručnému podnikateľskému zámeru a nerieši záväzným spôsobom
jednotlivé detaily kogeneračného zdroja, ktoré sa stávajú zrejmými až neskôr pri príprave a realizácii
kogeneračného zdroja. Na stavbu teplovodu, ktorým má byť vyvedený tepelný vývod kogeneračného
zdrojadolokalityprisídliskuHájik,bolonavyševydanéužprávoplatnéúzemnérozhodnutieoumiestnení

stavby ako i právoplatné stavebné povolenie. Ďalšia námietka uvádzala, že investor zámerne celú
stavbu realizuje ako viaceré stavby so zámerom vyhnúť sa celému procesu posudzovania vplyvov na
životné prostredie. Táto námietka je irelevantná. Projekt kogeneračného zdroja i projekt súvisiaceho
plynovodu a teplovodu bol predmetom zisťovacích konaní v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. Po týchto
zisťovacích konaniach dospel Obvodný úrad životného prostredia v Žiline k záveru, že tieto projekty nie

je nevyhnutné posudzovať podľa tohto zákona. Ďalej BYTTERM, a. s., namietal, že predmetná činnosť
niejevsúladesnovýmÚzemnýmplánomMestaŽilina,anienergetickoukoncepciouzásobovaniaMesta
Žilina tepelnou energiou. Táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná. Podľa záväzného stanoviska
Mesta Žilina z 03.04.2013 predmetný investičný zámer realizácie kogeneračného zdroja COGEN Žilina
- Považský Chlmec ako i súvisiaceho teplovodu a plynovodu je v súlade s platným Územným plánom

Mesta Žilina a s energetickou koncepciou Mesta Žilina. V záväznej časti Územného plánu Mesta Žilina
v časti zásobovanie teplom sa uvádza: Vytvoriť podmienky pre realizáciu kogeneračného zdroja na ZPN
o výkon 40 MW(e) v urbanistickom obvode č. 6, okrsok č. 35-Považský Chlmec pre vývod primárneho
rozvodu tepla smerovaného cez priestor Hradiska do urbanistického okrsku Hájik za účelom vykurovania
HBV a IBV. Posledná námietka konštatovala, že nastane prebytočný obrovský tepelný výkon, ktorý

sa bude musieť ničiť chladením. Prebytočná horúca para z chladiacich veží pôjde do ovzdušia s
katastrofickými následkami na obyvateľov Považského Chlmca. Stavebný úrad konštatoval, že nie
je oprávnený posudzovať v tomto konaní tepelný výkon kogeneračného zariadenia a jeho prípadnémarenie,nakoľkotietootázkysúužprávoplatnevminulostivyriešenépríslušnýmiorgánmištátnejsprávy
a nesúvisia s týmto územným konaním.

Na základe odvolania účastníka BYTTERM, a. s., Žilina, rozhodoval žalovaný, ktorý prvostupňové

rozhodnutierozhodnutímČ.s.:OU-ZA-OVBP2/V/2014/00200/Pálzodňa12.02.2014potvrdilaodvolanie
účastníka zamietol. Pokiaľ odvolateľ namietal právo stavebníka k pozemkom, na ktorých mala byť
stavba umiestnená, žalovaný uviedol, že odvolateľ nie je vlastníkom týchto pozemkov a táto námietka
je nedôvodná. Čo sa týka samotného vlastníckeho práva odvolateľa, tento vyjadril svoj nesúhlas s
napojením teplovodu do podzemného kolektora v jeho vlastníctve. Stavebník svoj návrh upravil tak,

že žiadnou časťou navrhovanej stavby nie je zasiahnuté do technického zariadenia vo vlastníctve
odvolateľa. Okrem toho odvolateľ si námietku ohľadne iného práva k dotknutým pozemkom neuplatnil
v koncentračnej lehote. Len na okraj žalovaný uviedol, že pre účely územného konania stavebník
nemusel predložiť nájomnú zmluvu uzavretú s Mestom Žilina na umiestnenie stavby na pozemkoch v
jeho vlastníctve. Ak tak urobil, bolo to nad rámec požiadaviek Stavebného zákona. Bolo preukázané, že
Mesto Žilina ako vlastník stavbou dotknutých pozemkov s jej umiestnením súhlasí, čo je postačujúce.

Nie je prípustné, aby sa odvolateľ domáhal ochrany vlastníckeho práva tretích osôb. Odvolateľ si
mohol uplatňovať námietky len na ochranu svojho vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a
stavbám. K námietke neexistencie zákonnej podmienky pre vydanie územného rozhodnutia, a to
platného osvedčenia o súlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja žalovaný uviedol, že stavba,
ktorájepredmetomtohtokonania,jepredĺženímstavebnéhoobjektuSO01-Teplovod,ktorýjesúčasťou

stavby, ktorá už má vydané právoplatné stavebné povolenie. Taktiež samotná stavba - Kogeneračný
zdroj COGEN - Žilina - Považský Chlmec má vydané územné rozhodnutie. V súčasnosti prebieha
integrované povoľovacie konanie na Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Preto táto námietka je
irelevantná s tým, že opätovne sa jedná o námietku, ktorá nesmeruje k ochrane vlastníckeho práva k
pozemkom a stavbám vo vlastníctve odvolateľa. K námietke absencie záväzného stanoviska samotného

odvolateľa ako vlastníka siete a technického zariadenia a záväzného stanoviska Mesta Žilina podľa
Zákona o obecnom zriadení žalovaný uviedol, že odvolateľ vystupoval v stavebnom konaní ako účastník
územného konania a nie ako dotknutý orgán, pričom podával námietky v územnom konaní. Preto nie je
možné, aby vystupoval ako dotknutý orgán. Mesto Žilina vydalo záväzné stanovisko dňa 03.04.2013, že
povoľovaná stavba je v súlade s platným Územným plánom Mesta Žilina a s energetickou koncepciou

Mesta Žilina v zmysle § 31 písm. b) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. Toto záväzné
stanovisko bolo vydané podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Preto
aj táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol:

Namietal preukázanie „iného práva" stavebníka k dotknutým pozemkom, ktoré malo byť preukázané

nájomnou zmluvou č. 4/2013. Preukázanie iného práva musí platiť počas celého konania, až do jeho
právoplatného ukončenia. Z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že Mesto Žilina okrem nájomnej
zmluvy by akýmkoľvek iným úkonom udelilo súhlas s umiestnením stavby v rozsahu, ako bolo vydané
územné rozhodnutie. Okrem toho namietal, že k dotknutým pozemkom, ku ktorým žiadateľ predložil
nájomnú zmluvu, je na LV spochybnená hodnovernosť údajov o vlastníckom práve. Namietal, že

prvostupňový orgán nekonal s osobou, ktorej taktiež svedčí zápis vlastníctva a nebol tak riadne zistený
okruh účastníkov. Poukázal, že koncentračná zásada sa pri tejto námietke neuplatní, pretože je
treba rozlišovať námietky smerujúce voči technickým podkladom pre umiestnenie stavby a námietky
majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia z pohľadu porušenia zákonných povinností správneho orgánu.
Ďalšia námietka sa týkala nepreukázania zákonnej podmienky pre začatie územného konania vo veci

rozšírenia plynovodu, a to predloženie osvedčenia vydaného MH SR. Poukázal na § 11 zákona č.
656/2004 Z.z., § 2 bod b. písm. 14 toho istého zákona, t.j. Zákon o energetike v platnom znení
(Krajský súd v Žiline konštatuje, že v čase vydania druhostupňového správneho rozhodnutia bol čl.
I tohto zákona zrušený zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike), pričom konštatoval, že povinnosťou
žiadateľa je v každom konaní preukázať platnosť osvedčenia o súlade investičného zámeru a investičný

zámer je nutné chápať ako zámer, ktorý ako celok môže naplniť účel stavby. Osvedčenie o súlade
investičného zámeru na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla s
dlhodobou koncepciou Energetickej politiky SR bolo vydané rozhodnutím č. 2267/2006-3400 dňa
31.01.2007 s dobou platnosti nad 3 roky, tzn. jeho platnosť uplynula 31.01.2010. Hoci bola podaná nová
žiadosť na MH SR zo dňa 24.04.2013, ku dňu podania žaloby stavebník nemá platná osvedčenie osúlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja. Ďalej poukázal na § 12 zákona č. 657/2004 Z.z.,
a to konkrétne ods. 5, ktorý podľa neho stanovuje povinnosť stavebníkovi predložiť záväzné stanovisko
obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti

tepelnej energetiky. Poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, keď správny orgán nezabezpečil
záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktorým je práve spoločnosť BYTTERM, a. s., ktorá je vlastníkom
sietí a technického zariadenia a záväzné stanovisko Mesta Žilina vydané v súlade so Zákonom o
obecnom zriadení v spojení so Zákonom o tepelnej energetike v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 657/2004
Z.z. Ďalej namietal, že realizácia samotnej stavby je v rozpore so záväzným Územným plánom Mesta

Žilina, pretože neexistuje podmienka upravená záväzným Územným plánom Mesta Žilina, nakoľko na
vymedzenom území sa nachádza efektívny zdroj na výrobu tepla a elektrickej energie, ktorý má voľnú
kapacitu, pričom samotnou realizáciou dôjde práve k rozporu s textovou záväznou časťou ÚPN Mesta
Žilina, ktorá vylučuje duplicitu budovania zdrojov, ktorá je uvedená v časti ÚP: Zásobovanie teplom.
K námietke, že samotný žalobca mal vydať aj záväzné stanovisko ako dotknutý orgán uviedol, že
ak žalobca je vlastníkom sietí, má postavenie dotknutého orgánu, ktorého záväzné stanovisko musí

žiadateľ o vydanie územného rozhodnutia do konania predložiť, čo však nebolo splnené. Nakoniec
namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je naplnením požiadavky na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, najmä na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Súčasne namietal doručovanie napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou, pretože

žalovaný doručoval rozhodnutie do vlastných rúk a aj verejnou vyhláškou, pričom nie je možné tvrdiť,
že išlo o povinnosť nad rámec zákona. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 03.06.2014. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom názore
uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Na námietku neexistencie platného osvedčenia MH SR uviedol,

že Zákon o energetike č. 251/2012 Z.z., resp. predchádzajúci platný zákon č. 656/2004 Z.z., ani Zákon o
tepelnej energetike č. 657/2004 Z.z. nestanovujú, že na stavbu prípojky teplovodu, ktorá je predmetom
tohto územného rozhodnutia, je nevyhnutné predložiť osvedčenie. Nebolo potrebné záväzné stanovisko
žalobcu ako dotknutého orgánu, pretože nie je dotknutým orgánom v zmysle Stavebného zákona.
Prípojka teplovodu žiadnym spôsobom nezasahuje do rozvodných sietí žalobcu, resp. ich ochranných

pásiemvzmysle§36zákonač.657/2004Z.z.otepelnejenergetike.Naopak,žalobcasasámdokonania
prihlásil ako účastník konania a nevyjadroval sa ako dotknutý orgán záväzným stanoviskom. Námietka
absencie záväzného stanoviska Mesta Žilina je nedôvodná, pretože na výstavbu sústavy tepelných
zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom nad 10 MW sa vyžaduje osvedčenie MH SR a nie
záväzné stanovisko obce v zmysle § 12 ods. 5 Zákona o tepelnej energetike. Vždy sa však jedná výlučne

o zdroj tepla a nie o teplovod, resp. inú súvisiacu infraštruktúru. Predmetom územného konania nebolo
umiestnenie zdroja na výrobu tepla (s akýmkoľvek inštalovaným výkonom), ale umiestnenie prípojky
teplovodu, na ktorú sa nevyžaduje ani osvedčenie MH SR, ani stanovisko obce o súlade s tepelnou
koncepciou.

Pribratý účastník konania ALFA Power, a. s., ako stavebník, sa k veci vyjadril podaním zo dňa

04.06.2014. Jeho vyjadrenie je obdobné ako vyjadrenie žalovaného. Konštatoval, že žalobca nie je
dotknutým orgánom v zmysle § 140a ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, nakoľko nie je vlastníkom
sietí a zariadení technického vybavenia územia, v ktorom sa umiestňuje prípojka teplovodu. Poukázal
na záväzné stanovisko Mesta Žilina z 03.04.2013 o tom, že investičný zámer realizácie kogeneračného
zdroja spolu so súvisiacim plynovodom a teplovodom je v súlade s Územným plánom i tepelnou

koncepciou Mesta Žilina, čo preukazuje, že tvrdenia žalobcu o nesúlade s Územným plánom, resp.
tepelnou koncepciou Mesta Žilina sú nepravdivé. Žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že

napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z nasledovných dôvodov:Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 písm. k) zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu 12.02.2014,
na účely tohto zákona sa rozumie: rozvodom tepla distribúcia tepla a dodávka tepla odberateľovi.

Podľa § 2 písm. l) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie: sústavou tepelných zariadení
zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla.

Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, výstavbu sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s celkovým
inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac možno uskutočniť len na základe osvedčenia o súlade

pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s dlhodobou koncepciou Energetickej
politiky Slovenskej republiky (ďalej len "osvedčenie"); toto osvedčenie vydáva ministerstvo a je záväzné.
12b) O vydanie osvedčenia môže písomne požiadať fyzická osoba alebo právnická osoba.

12b) § 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z.z.

Podľa § 12 ods. 5 cit. zákona, výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným

výkonomdo10MWmožnouskutočniťlennazákladezáväznéhostanoviskaobceosúladepripravovanej
výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

Podľa § 31 písm. b) cit. zákona, obec s počtom obyvateľov nad 2 500 obyvateľov vydáva
záväzné stanovisko obce o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým
inštalovaným tepelným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky; ak

koncepcia rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky nie je súčasťou záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie obce, je obec povinná vydať záväzné stanovisko o súlade navrhovanej výstavby sústavy
tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky, na základe individuálneho
posúdenia opodstatnenosti výstavby.

Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu

12.02.2014, obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak
ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k
podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území
obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.

5b) Napríklad § 34 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v

znenízákonač.279/2001Z.z.,§30písm.b)zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.168/1996Z.z.
o cestnej doprave v znení zákona č. 506/2002 Z.z., § 3 ods. 1 zákona č. 178/1998 Z.z. o podmienkach
predajavýrobkovaposkytovaniaslužiebnatrhovýchmiestachaozmeneadoplnenízákonač.455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
310/1999 Z.z., § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 215/2001 Z.z. o ochrane genetických zdrojov rastlín pre

výživu a poľnohospodárstvo, § 34 ods. 1 písm. c), d), e) a k) zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia
a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších
predpisov (zákon o ovzduší), § 16 ods. 1 písm. k) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a
školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 11 ods.
3 písm. b) bod 9 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona

č. 283/2008 Z.z., § 21 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 23 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom ku dňu 12.02.2014, v územnom konaní
o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi

konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebostavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté.

Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a

zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného
rozhodnutiasúspracovanéúzemnoplánovaciepodkladypodľa§3aostatnéexistujúcepodkladypodľa§
7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady,
najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa § 37 ods. 2 cit. zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska
starostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;preskúma

návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 39a ods. 1 cit. zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej
prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 cit. zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s námietkou žalobcu, že nebola splnená základná zákonná podmienka
na vydanie územného rozhodnutia na predmetnú stavbu, a to vydané osvedčenie o súlade pripravovanej
výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky SR,
hoci túto námietku žalobca nesprávne oprel o ustanovenia zákona § 11 z.č. 656/2004 Z.z. o energetike,
(čl. I tohto zákona bol zrušený 01.09.2012, t.j. už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia) a

z.č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý nahradil čl. I z.č. 656/2004 Z.z., ktorýé na daný prípad nie sú
aplikovateľné. Ustanovenie § 11 z. č. 656/2004 Z.z. účinného do 31.08.2012 ani ust. § 12 z,č. 251/2012
Z.z. nie je na danú vec možné použiť, pretože v danom prípade nejde o umiestnenie energetického
zariadenia, keďže predmetom rozhodnutia je zariadenie na rozvod tepla (nie elektriny). Na danú vec je
potrebné použiť z.č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého

rozhodnutia, a to konkrétne § 12 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z.z. Podľa neho výstavbu sústavy tepelných
zariadení alebo jej časti s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac možno uskutočniť
len na základe osvedčenia o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení alebo jej časti s
dlhodobou koncepciou Energetickej politiky Slovenskej republiky. Súd preto musel posúdiť tú základnú
otázku, či na stavbu, ktorá je predmetom územného rozhodnutia v tejto konkrétnej veci - rozšírenieteplovodu pre kogeneračný zdroj - sa vyžaduje osvedčenie o súlade pripravovanej výstavby v zmysle
§ 12 ods. 1 Zákona o tepelnej energetike.

Podľa právneho názoru žalovaného, osvedčenie v danom prípade nie je potrebné, pretože bolo vydané

na samotnú stavbu kogeneračného zdroja, ktorá už bola právoplatne umiestnená a jedná sa len o
predĺženie pôvodného teplovodu, na ktorý už bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Krajský súd
sa s týmto názorom nestotožnil z nasledovných dôvodov:

V zmysle § 2 písm. l) Zákona o tepelnej energetike sústavou tepelných zariadení sú zariadenia na
výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla. Podľa § 2 ods. 1 písm. k) cit. zákona rozvodom tepla je distribúcia
tepla a dodávka tepla odberateľovi. V danom prípade, keďže umiestňovanou stavbou je teplovod - jeho

rozšírenie ako líniová stavba, ktorým sa bude distribuovať a dodávať teplo z kogeneračného zdroja
COGEN, ktorý toto teplo bude vyrábať, jedná sa o zariadenie na rozvod tepla ako časť sústavy tepelných
zariadení. Osvedčenie v zmysle § 12 ods. 1 je potrebné v prípade, ak ide o výstavbu sústavy tepelných
zariadení alebo jej časti s celkovým inštalovaným tepelným výkonom 10MW a viac. Ak teda zariadenie
na rozvod tepla je časťou sústavy tepelných zariadení a zákon uvádza, že osvedčenie je potrebné aj

na uskutočnenie časti sústavy tepelných zariadení, potom je potrebné konštatovať, že osvedčenie musí
byť vydané aj na tú časť sústavy, ktorou je zariadenie na rozvod tepla, nielen na jeho výrobu. Touto
časťou je potrebné rozumieť aj zariadenie na rozvod tepla - teplovod. Súd konštatuje, že podľa jeho
názoru nie je potrebné, aby v osvedčení boli konštatované konkrétne podmienky pre časť sústavy, avšak
je potrebné, aby osvedčenie v sebe zahŕňalo jej základnú špecifikáciu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že stavebníkovi bolo dňa 31.01.2007 MH SR vydané osvedčenie
(súdu nie je zrejmé, podľa akého zákonného ustanovenia, pretože sa v správnom spise nenachádza) o
súlade investičného zámeru na vybudovanie zdroja na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla
obci Považský Chlmec s dlhodobou koncepciou Energetickej politiky SR s dobou platnosti na tri roky.
Ku dňu podania žiadosti o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby (15.02.2012) ani ku dňu vydania

prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia, nebolo zo strany stavebníka predložené
osvedčenie v zmysle Zákona o tepelnej energetike na rozšírenie teplovodu SO 01 pre kogeneračný
zdroj COGEN Žilina - Považský Chlmec. Z technickej správy tejto stavby, ktorá tvorí súčasť správneho
spisu a je z decembra 2012, vyplýva, že čo sa týka parametrov primárneho rozvodu v mieste napojenia,
predpokladaný tepelný výkon stavby je 61,5 MW a maximálne hodinové množstvo vyrobeného tepla a

teda zároveň požadovaná prenosová kapacita SO 01 - Teplovod bola stanovená investorom na 61,5
MW. Na tento tepelný výkon bola investorom a generálnym projektantom predchádzajúceho stupňa
projektovej dokumentácie - pre územné rozhodnutie - navrhnutá celá trasa teplovodu bez ohľadu na
skutočné odoberané množstvo tepla (bod 2 technickej správy: Východiskové podklady a údaje). Z
uvedeného teda vyplýva, že celkový inštalovaný tepelný výkon stavby (prenosová kapacita teplovodu

na celej jeho trase) bola stanovená na 61,5 MW, čo je viac ako 10 MW stanovených v § 12 ods. 1 Zákona
o tepelnej energetike.

Ak však bolo rozhodnuté o umiestnení stavby bez preukázania existencie tohto zákonného predpokladu,
nebola splnená zákonná podmienka na vydanie územného rozhodnutia stanovená v § 12 ods. 1 Zákona
o tepelnej energetike a preto žiadosti o vydanie územného rozhodnutia nemalo byť vyhovené. Na

uvedenom nič nemení, že už bola právoplatne povolená stavba hlavného teplovodu, v ktorom konaní
stavebný úrad nepožadoval osvedčenie a taktiež ani to, že bola právoplatne umiestnená stavba zdroja
elektrickej a tepelnej energie - kogeneračného zdroja COGEN, na ktorú osvedčenie vydané bolo, keďže
zákonné podmienky sa musia skúmať na každú časť tepelnej sústavy osobitne. Pretože podľa názoru
krajského súdu nebola preukázaná základná zákonná podmienka na vydanie územného rozhodnutia,

neboli splnené zákonné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia a preto krajský súd napadnuté
rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Čo sa týka ďalších žalobných námietok, tieto súd všetky vyhodnotil ako nedôvodné. K jednotlivým
námietkam súd uvádza:Čo sa týka námietky nepreukázania vlastníckeho práva alebo iného práva stavebníka k pozemkom,
na ktorých má viesť trasa rozšírenia teplovodu, súd uvádza, že táto námietka nebola uplatnená v
koncentračnej lehote na podanie námietok, a to či už v lehote, ktorá začala plynúť 10.10.2012 po

doručení prvej výzvy na doručenie námietok alebo v lehote začínajúcej dňom 24.01.2013, kedy začala
plynúť lehota na námietky po doručení druhej výzvy. Argument v žalobe o rozlišovaní námietok podľa
toho,čisajednáonámietkyvočitechnickýmpodkladomalebonámietkyporušeniazákonnýchpovinností
správneho orgánu, je nedôvodná. Ak námietku môže v koncentračnej lehote účastník uplatniť, t.j. ak má
o nej vedomosť, musí túto námietku uplatniť v tejto lehote, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o porušenie

technických noriem alebo noriem všeobecne záväzných právnych predpisov. Podstatné je, že sa musí
jednať o námietky, ktoré uplatnené mohli byť, t.j. aj námietka nepreukázania vlastníckeho práva alebo
iného práva k pozemkom. Pritom v danej veci sám žalobca v žalobe uvádza, že duplicita vlastníckeho
práva, ktorá má byť dôvodom tejto námietky, bola daná už v konaní pred stavebným úradom, t.j.
prvostupňovým správnym orgánom. Aj porušenia vykonávacích podzákonných noriem upravujúcich
technické podmienky vyhlášky umiestnenia stavby atď., spôsobujú nezákonnosť rozhodnutí a sú

rovnocenné s porušením zákonných noriem, nie ako tvrdí žalobca, že pochybenia treba odlišovať na
tie, ktoré porušujú zákonné povinnosti správnych orgánov (voči nim by neplatila koncentračná zásada)
a na tie, ktoré porušujú technické normy (len na ne by platila koncentračná zásada). Len na margo
k tejto námietke súd uvádza, že v súlade s ustálenou judikatúrou súdov SR v správnom súdnictve
predmetom žalobných bodov môžu byť len také pochybenia správnych orgánov, ktoré vo svojom

dôsledku majú vplyv na právne postavenie žalobcu, čo je premietnuté v § 247 ods. 1 O.s.p., v zmysle
ktorého aktívne legitimovanou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je
fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
správnehoorgánu.Žiadnysubjektniejeaktívnelegitimovanýnapodaniesprávnejžalobyvprospechinej
osoby.Keďževdanomprípadežalobcakonštatujeporušenievlastníckychprávtretíchosôb(duplicitných

vlastníkov),resp.MestaŽilinaakosubjektu,ktorémuevidenčnesvedčívlastníckeprávokpozemkom,na
ktorých je stavba umiestnená, takáto námietka nemôže byť produkovaná iným subjektom, len osobami,
ktoré by takouto vadou mohli byť dotknuté, teda nie žalobcom, ktorý k týmto pozemkom nemá žiaden
hmotnoprávny vzťah.

Čo sa týka námietky nezabezpečenia záväzného stanoviska samotného žalobcu v stavebnom konaní,

súd uvádza:

Podľa žalobcu tento má postavenie okrem účastníka konania aj dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1
písm. c) Stavebného zákona a mal by vydať záväzné stanovisko. Táto námietka je nedôvodná. Žalobca
nie je dotknutým orgánom, pretože nie je vlastníkom sietí a zariadení technického vybavenia územia,
v ktorom sa umiestňuje rozšírenie teplovodu (rozšírenie končí 2 metre pred existujúcim kolektorom

žalobcu, t.j. nie je umiestnená ani v jeho ochrannom pásme v zmysle § 36 zákona č. 657/2004 Z.z. o
tepelnej energetike). Okrem toho táto námietka nebola uplatnená v koncentračnej lehote v námietkach,
či už zo dňa 11.10.2012 alebo 29.01.2013, pričom túto námietku žalobca mohol uplatniť, t.j. sám žalobca
vprvostupňovomsprávnomkonanínenamietal,žebymalmaťokrempostaveniaúčastníkaajpostavenie
dotknutého orgánu a že má vydať záväzné stanovisko. Ak mal v prvostupňovom správnom konaní za

to, že je dotknutým orgánom, mal povinnosť stanovisko v zmysle § 36 ods. 3 Stavebného zákona sám
vydať, čo však neurobil a až následne v súdnej žalobe vzniesol túto požiadavku. Súd konštatuje, že táto
námietka sa javí ako obštrukčná a účelová.

Čo sa týka námietky nezabezpečenia záväzného stanoviska obce podľa § 12 ods. 5 zákona č. 657/2004
Z.z., táto námietka je nelogická a priečiaca sa inej námietke žalobcu, ktorá bola vyhodnotená ako

dôvodná, a to námietke (hoci nesprávne právne kvalifikovanej, keďže sa nejedná o elektroenergetické,
ale tepelné zariadenie), že malo byť vystavené osvedčenie MH SR. Záväzné stanovisko obce podľa §
12 ods. 5 cit. zákona sa vydáva len pre sústavu tepelných zariadení s celkovým inštalovaným výkonom
do 10 MW, t.j. nevyžaduje sa v danom prípade, keďže bolo preukázané, že celkový inštalovaný tepelný
výkon celej sústavy tepelných zariadení, vrátane zdroja, je vyšší ako 10 MW. Ak by vyšší nebol, nebolo

by potrebné osvedčenie MH SR, ale záväzné stanovisko obce podľa § 12 ods. 5. Nie je teda možné
vyžadovať aj osvedčenie MH SR podľa § 12 ods. 1 cit. zákona, aj záväzné stanovisko obce podľa § 12
ods. 5 cit. zákona. Okrem toho žalobca v žalobe poukázal na ust. 12 ods. 4 písm. b) bod 9 zákona o
energetike bez uvedenia čísla zákona (zrejme č. 251/2012 Z.z.), ktoré podľa neho malo byť naplnené
a podľa ktorého malo byť vyjadrenie Mesta Žilina vydané (str. 7 žaloby). Súd k tomu uvádza v súlades vyššie uvedeným, že toto zákonné ustanovenie sa na tepelné rozvody vôbec nevzťahuje, pretože v
zmysle § 12 ods. 1 cit. zákona umiestňovaná stavba nie je energetickým zariadením, keďže sa nejedná
o elektroenergetické zariadenie (§ 2, písm. b), bod 13 cit. zákona), plynárenské zariadenie, potrubie na

prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a ani o zariadenie na rozvod skvapalneného plynného
uhľovodíka. Na daný prípad sa vzťahuje § 12 Zákona o tepelnej energetike, ktorého aplikácia bola
podrobne vysvetlená vyššie. Táto námietka je teda úplne nedôvodná.

Čosatýkanámietky,žestavbajevrozporesozáväznýmÚzemnýmplánomMestaŽilina,súdkonštatuje,
že táto námietka je taktiež nedôvodná a okrem toho aj sčasti neurčitá. V námietke žalobca uvádza, že

neexistujú podmienky pre realizáciu stavby, pretože na vymedzenom území sa už nachádza efektívny
zdroj, čo by bolo v rozpore s textovou časťou Územného plánu Mesta Žilina, ktorá vylučuje duplicitu
budovania zdrojov. Námietka nešpecifikuje konkrétny rozpor zámeru s konkrétnou časťou textovej časti
územného plánu, s ktorou mala byť v rozpore. Okrem toho, posudzovaná stavba bola v zmysle § 4 ods. 3
písm. b) Zákona o obecnom zriadení posudzovaná a bolo vydané záväzné stanovisko k tejto investičnej
činnosti Mesta Žilina zo dňa 03.04.2013. Základným predpokladom vydania územného rozhodnutia je

v zmysle § 37 ods. 2 Stavebného zákona súlad návrhu s územným plánom obce. Aj v danom prípade
bolo potrebné preveriť súlad zámeru s územným plánom obce v zmysle § 37 ods. 2 Stavebného zákona
a na ten účel bolo potrebné vydať záväzné stanovisko podľa Zákona o obecnom zriadení (§ 140b
Stavebného zákona). V danom prípade v záväznom stanovisku z 03.04.2013 sa mesto vyjadrilo aj k
súladu s územným plánom mesta (zároveň sa vyjadrilo aj podľa § 31b zákona č. 657/2004 Z.z., čo v

danom prípade vzhľadom na celkový inštalovaný výkon bolo nadbytočné). To znamená, že v každom
prípade bol preukázaný súlad zámeru s Územným plánom Mesta Žilina, záväzná časť 10/2011: časť
Zásobovanie teplom, bod 6, v ktorom sa uvádza: „vytvoriť podmienky pre realizovanie kogeneračného
zdroja na ZPN o výkone 40 MW (e)...." Námietka je teda nedôvodná.

Aj námietka, že druhostupňové správne rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie, pretože s

uplatnenými námietkami sa žalovaný nevysporiadal, je nedôvodná. Podľa názoru súdu sa žalovaný
správny orgán riadne a argumentačne dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, tieto
v stručnosti v odôvodnení uviedol a na každú reagoval primeraným a dostatočným spôsobom. S
ktorými konkrétnymi námietkami sa žalovaný nemal vysporiadať, žalobca v tejto námietke ani neuviedol.
Námietka je čisto formálna.

Čo sa týka poslednej námietky ohľadne doručovania napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou
a doručením listinnej podoby rozhodnutia do vlastných rúk konkrétnym subjektom, súd uvádza, že
je taktiež nedôvodná. Pokiaľ správny orgán pristúpil k doručeniu rozhodnutia niektorým subjektom aj
poštovou prepravou, išlo o doručovanie nad rámec zákona, čím však zákon porušený nebol, pretože
žiadny z týchto subjektov nebol ukrátený na svojich procesných právach. Naopak, žalobcovi, ktorému

bolo napadnuté rozhodnutie doručované do vlastných rúk, sa mu zvýšil komfort pri jeho informovanosti o
vydaní druhostupňového rozhodnutia. Samotné doručovanie a teda aj lehoty vyplývajúce z doručovania
sa posudzujú podľa doručenia verejnou vyhláškou.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v konaní
úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Tieto mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním a zaplatením súdneho poplatku. Náhradu trov si vyúčtovala právna zástupkyňa podaním
zo dňa 19.01.2015 za tri úkony právnej pomoci, právna porada a prevzatie zastúpenia - 134,- Eur +
režijný paušál 8,04 Eur, podanie žaloby - 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur, účasť na pojednávaní
21.01.2015 (správne malo byť uvedené 20.01.2015) - 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur. K tomu si
účtovala DPH a súdny poplatok 70,- Eur. Spolu žiadala náhradu 588,76 Eur.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume
zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a trov právneho zastúpenia 518,76 Eur. Tieto pozostávajú z
odmeny za úkony:

- právna porada a prevzatie zastúpenia vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur,- podanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 20.01.2015 vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

- 20 % DPH vo výške 86,46 Eur.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 588,76
Eur (70,- Eur + 518,76 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr.
Soni Grošaftovej, advokátky so sídlom v F., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.