Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200682

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214200682.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Secapital S.á.r.L. so sídlom 2 Avenue Charles de
Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti odporcovi: K. X.XXX,XX, nar. XX.X.XXXX, P. X.

XXX, XXX XX W. - W., občan SR o zaplatenie 2.269,04 eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom
Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie 15.- eur s prísl. z a s t a v u j e.

Súd návrh navrhovateľa v ostatnej časti z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 20.1.2014 sa domáhal na tunajšom súde proti odporcovi vydania
platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 2.269,04 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania
od 12.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že medzi pôvodným veriteľom P.a a.s., a odporcom došlo dňa
16.12.2005 k uzatvoreniu Zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Z. na základe ktorej bol odporcovi schválený
úverový rámec vo výške 1.892,05 eur.

Z dôvodu porušenia povinností odporcu a to riadne a včas splácať dohodnuté mesačné splátky
navrhovateľ listom zo dňa 11.9.2013 vyzval odporcu k úhrade celej dlžnej sumy.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi z

pôvodného veriteľa P. a.s., na navrhovateľa.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 28.10.2014, ktorého sa zúčastnil odporca.

Ústneho pojednávania sa nezúčastnil právny zástupca navrhovateľa doručenie predvolania mal riadne
vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil.

Odporca na ústnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že došlo k uzatvoreniu záväzko právneho
vzťahu medzi pôvodným veriteľom a ním dňa 16.12.2005. Jednalo sa o pôžičkovú platobnú kartu Z.,ktorá ho oprávňovala na výber finančných prostriedkov z bankomatov. Jednalo sa o úverový rámec
30.000.- Sk, ktorý odporca splácal po 1.000.- Sk.

Je pravdou i to, že k uzatvoreniu zmluvy došlo v decembri 2005 aj to, že do jedného mesiaca bolo

vybratých30.000.-Sk.Poukázalvšaknato,žepravidelneuhrádzalvprospechveriteľamesačnésplátky.

Poprel,žebyuskutočnilvýberzbankomatuvcelkovompočte49xtak,akotouviedolnavrhovateľ.Taktiež
namietol samotnú žalovanú istinu vo výške 2.349,70 eur a že by z uvedenej sumy uhradil iba 1.662,89
eur.

Odporca poukázal na to, že z jeho strany došlo k vykonaniu čiastočných platieb po 5.- eur mesačne a
to v dňoch 19.8.2014, 23.9.2014 a 22.10.2014.

Súd vo veci nariadil ďalšie ústne pojednávanie na termín 20.1.2015, ktorého sa opätovne zúčastnil
odporca. Ústneho pojednávania sa nezúčastnil právny zástupca navrhovateľa doručenie predvolania
mal riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil.

Na uvedenom pojednávaní odporca zotrval na svojich doterajších prednesoch, súhlasil s čiastočným
späť vzatím návrhu navrhovateľom vo výške 15.- eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu odporcu aj oboznámením sa s pripojenými listinnými
dôkazmi a to Zmluva čl. 3, výzva č.l. 4, výpis č.l. 6 - 10, zmluva o postúpení č.l. 11 - 28, spresnenie
špecifikácie č.l. 32 - 40 spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

Medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa P. a.s., X. došlo k uzatvoreniu dňa 16.12.2005

Zmluvy o vydaní pôžičkovej karty Z. s evidenčným číslom XXXXXXXX na základe ktorej bol odporcovi
schválený úverový rámec 1.892,05 eur.

Odporca sa v zmluve zaviazal pôvodnému veriteľovi poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky ako aj poplatky
za podmienok dohodnutých v zmluve a v obchodných podmienkach.

Zo strany odporcu došlo celkovo k vykonaniu 48 výberov z bankomatu v celkovej sume 2.439,79 eur ku

ktorým navrhovateľ účtoval poplatky a úrok vo výške 1.492,14 eur v celkovej sume 3.931,93 eur.

Zo strany odporcu došlo k vykonaniu platieb vo výške 1.662,89 eur.

Takto celkový dlh odporcu voči navrhovateľovi predstavuje žalovanú istinu 2.269,04 eur.

Zo strany odporcu došlo k čerpaniu posledný krát z poskytnutého úveru dňa 20.1.2009 vo výške 10.-
eur. Poslednú úhradu odporca vykonal dňa 18.2.2009 vo výške 63,07 eur.

Navrhovateľ návrh na súd podal dňa 20.1.2014.

Do súdneho spisu je založená výzva pre odporcu pred podaním žaloby zo dňa 11.9.2013, avšak dôkaz
o jej doručení odporcovi do súdneho spisu založený nie je.

Navrhovateľ svoj nárok v časti o zaplatenie sumy 15.- eur zobral späť z dôvodu vykonania čiastočnej
platby zo strany odporcu.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2 citovaného zákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1písm.a), b) Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.6.2007

spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim je
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods.1,2 citovaného zákona typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľazakladajúnápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán,b)podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou
právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a preto ide aj v
prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky

nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Daný právny vzťah založený
Zmluvou o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci súd posúdil ako občianskoprávnu vec -
spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko z nej nevyplýva, že by odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.“.

Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky

má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho
základe podať návrh na súd, teda obvykle vtedy, ak je záväzok splatný.Súd výsledkom vykonaného dokazovania má za preukázané, že v danom prípade nárok navrhovateľa
je nedôvodný.

Súd v prvom rade poznamenáva, že medzi účastníkmi konania teda medzi pôvodným veriteľom

a odporcom došlo k uzatvoreniu platného záväzko právneho vzťahu z ktorého vyplývajú vzájomné
práva a povinnosti. Zo strany pôvodného veriteľa došlo k umožneniu čerpania finančných prostriedkov
pôžičkovou kartou, čo odporca i využíval. Súčasne bolo preukázané, že zo strany odporcu spočiatku
došlo k vykonávaniu pravidelných splátok. Odporca však neskôr opomenul poskytnutý úver splácať.

Súd vychádzajúc z ustanovenia §5b Zákona č. 250/2007, skúmal, či nárok navrhovateľa nie je

premlčaný. Tu súd vykonal dokazovanie ohľadne vykonania jednotlivých platieb zo strany odporcu, teda
ustálil, že poslednú platbu odporca vykonal dňa 18.2.2009 a posledný výber z bankomatu uskutočnil
odporca dňa 20.1.2009.

Súd zastáva názor vzhľadom k charakteru záväzko právneho vzťahu, že pôvodnému veriteľovi nič
nebránilo v tom, aby nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých splátok si svoj nárok uplatnil na súde
formou žalobného nároku.Zo strany pôvodného veriteľa však k uskutočneniu tohto právneho úkonu

nedošlo. Súd mal za to, že začiatok premlčacej lehoty v danom prípade začal plynúť nasledujúcim dňom
po vykonaní poslednej úhrady zo strany navrhovateľa tj, 18.2.2009.

Samotný návrh bol na súd podaný až dňa 20.1.2014, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty.

Súd v ďalšej časti poukazuje na samotnú pred žalobnú výzvu v ktorej navrhovateľ zosplatnil celkový
dlh odporcu. V predmetnom prípade súd poukazuje na to, že uvedený listinný dôkaz nemá náležitosť

preukazujúcu, že by zo strany navrhovateľa došlo i ku skutočnému doručeniu predmetnej výzvy, teda
zosplatneniu celkového dlhu odporcu.

V predmetnom prípade súd mal za to, že podľa §103Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565) začne

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky. Teda súd mal za to, že nenastala
podmienka druhej vety citovaného ustanovenia § 103Občianskeho zákonníka, teda by bola vyhlásená
zročnosť celého dlhu z dôvodu nepreukázania tejto skutočnosti navrhovateľom. Vzhľadom k vyššie
uvedenému súd vychádzal z vety prvej citovaného ustanovenia §103Občianskeho zákonníka, teda
začiatok premlčacej lehoty súd určil nasledujúcim dňom po zročnosti jednotlivých splátok.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Výroková časť týkajúca sa čiastočného späť vzatia návrhu navrhovateľom sa zakladá na ustanovení §
96 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutieonáhradetrovkonaniasazakladánaustanovení§142ods.1O.s.p.naprincípeúspešnosti.
Súd úspešnému účastníkovi - odporcovi nepriznal náhradu jeho trov konania, nakoľko si odporca trovy

neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre do l5dní
odo dňa jeho písomného doručenia. Odvolanie musí mať náležitosti ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní
sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. ust. § 205 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.