Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Gizela Pavelová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/95/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113219260
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113219260.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľky Z. R., T.. S., N..

XX.X.XXXX, A.O. K., Z. C. Č.. XX, proti odporcovi Y. R., N.. XX.X.XXXX, C. A. K., Z. C. Č.. XX, W. A. K.,
W. Č.. XX, za účasti maloletej Z. R., N.. X.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky Z. R., T.. S., N.. XX.X.XXXX a odporcu Y. R.,
N.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu K. J., vo
zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú Z. R., N.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky,

ktorú u s t a n o v u j e za jej majetkovú opatrovníčku.

Zo strany odporcu u r č u j e pre maloletú výživné vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré je odporca p
o v i n n ý posielať navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk odporcu s maloletou n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 3.7.2013 podala na súd návrh na rozvod jej manželstva s odporcom a na úpravu
práv a povinností k ich maloletej dcére. K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospela po
dlhej a dôslednej úvahe. Ako dôvody odcudzenia manželov uviedla, že medzi nimi dlhodobo pretrvávali
hádky, ktoré vyplývali z rozdielnosti ich pováh a názorov na spoločné záujmy a trávenie voľného času.
V súčasnosti sa už celkom odcudzili. Odporca sa od rodiny odsťahoval. Obaja spolužitie odmietajú

obnoviť.

Odporca s návrhom na rozvod súhlasil.

Kolízna opatrovníčka odporúčala pre prípad, že súd manželstvo rodičov maloletej rozvedie, zveriť dieťa
do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo strany odporcu určiť pre ňu primerané výživné.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s
k u t k o v ý s t a v :

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného

obvodu K. J., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.

U oboch ide o prvé manželstvo.

Posledné spoločné bydlisko mali na Z. C. Č.. XX v K.J..

Obaja sú slovenskí štátni občania.

Dňa X.X.XXXX sa im narodila dcéra Z..

Z návrhu na začatie konania a z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s manželom sa zoznámila asi

pred 20-timi rokmi. Bolo to veľké vzplanutie z oboch strán, mali sa veľmi radi. Už po dvoch mesiacoch
začali spolu žiť a asi po piatich mesiacoch sa zosobášili. V roku XXXX sa im narodila dcéra V. a v
roku XXXX sa narodila dcéra Z., ktorá má teraz 12 rokov. Pred deviatimi rokmi sa navrhovateľka
zamestnala vo firme Nestlé ako obchodná zástupkyňa. Táto pracovná pozícia si vyžadovala viac času
stráveného na pracovisku, čo išlo na úkor rodiny. Dá sa povedať, že s manželom žili v harmonickom

vzťahu, dobre spolu vychádzali, ale po 15-tich rokoch ich manželstva nastal u nej zlom. Začali mať
problémy s výchovou staršej dcéry, odporca pred nimi unikal, nedalo sa s ním o ničom rozprávať.
Dnes sa už natoľko vzájomne odcudzili, že nedokážu spolu komunikovať skoro o ničom, riešia spolu
len problémy staršej dcéry, ktoré musia riešiť spoločne. Je presvedčená, že ich manželstvo je už iba
formálnym zväzkom a preto v ňom nechce zotrvať.

Od marca 2014 už nebývajú v spoločnej domácnosti, odporca sa od rodiny odsťahoval. Neprispieva jej
na výživu detí, kúpi deťom veci, ktoré potrebujú, ak mu to povedia. V prípade, že súd ich manželstvo
rozvedie, žiadala, aby zveril ich 12 ročnú dcéru Z. do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu pre
ňu určil výživné vo výške 250,- Eur mesačne.

Navrhovateľka pracuje ako obchodná zástupkyňa vo firme Nestlé a jej priemerný čistý mesačný zárobok

je 800,- Eur netto. Poberá rodinné prídavky na dve deti.

Ich staršia dcéra V. nastúpila do 3. ročníka na gymnáziu na Opatovskej ulici, ale vzhľadom k svojím
zdravotným problémom túto školu nezvláda. Bude musieť ísť znovu na nejaké liečenie a asi bude
musieť ukončiť štúdium.

Maloletá Z. chodí do 7. ročníka ZŠ. Na jej školské obedy vynakladá matka mesačne 22,- Eur. Školské

pomôcky a potreby jej zabezpečuje otec. Matka jej zabezpečuje stravovanie, ošatenie, hygienické
potreby. Trikrát do týždňa chodila maloletá do stolnotenisového krúžku, hrala za Lokomotívu Košice, kde
sa platilo 20,- Eur. Tieto poplatky uhrádzal odporca. Teraz chodí Z. na tanečný krúžok,
poplatky uhrádzajú rodičia striedavo mesačne vo výške 20,- Eur. Raz mesačne jej navrhovateľka kúpi
knihu asi za 5,- Eur, nakoľko maloletá veľmi rada číta. Z. užíva lieky na alergiu, mesačne za 10,- Eur.

Iné zdravotné problémy nemá.

Rodičia sa spoločne starajú o dcéru V., na jej potreby navrhovateľka prispievala viac ako odporca. U
nej si dokázala vynútiť aj kúpu nadštandardných vecí, ktoré z navrhovateľkinho pohľadu mať nemusela.

Z výpovede odporcu súd zistil, momentálne je nezamestnaný. V minulosti podnikal, boli dvaja spoločníci
vo firme Katering, závodné stravovanie, mali prevádzky v Košiciach aj v Prešove, ale po zmene vládysa natoľko zmenili pomery, že sa ich firma dostala do konkurzu. Je pravdou, že si požičal peniaze, resp.
použil spoločné peniaze rodiny na záchranu tejto firmy. Myslel si, že ešte dokáže zastaviť jej úpadok aj
kvôli 60 zamestnancom, ale žiaľ nepodarilo sa to. Preto má dlžoby. Nevlastní žiaden hnuteľný

ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty. Nemôže byť evidovaný na úrade práce, pretože je konateľom
firmy a ešte nebol ukončený konkurz. Žil z úspor a momentálne chodí pracovať do zahraničia. Pomáha
bratovi vo firme, ktorú má v Čechách, od neho dostáva peniaze. Nie je schopný platiť výživné vo výške
250,- Eur, ako to požaduje jeho manželka. Bol by schopný platiť na výživu dcéry sumu 150,- Eur
mesačne, pretože okrem toho dcére kupuje aj veci, ktoré potrebuje. Zabezpečuje jej športové aktivity,

vozí ju každé ráno do školy, zabezpečuje jej desiatu. Nežiadal upraviť styk s dcérou, pretože mu v tom
navrhovateľka nijako nebráni a verí tomu, že ani v budúcnosti sa to nezmení.

Potvrdil, že s manželkou veľmi dobre nažívali, ale zmenilo sa to a vidí, že z jej strany nie je záujem o
to, aby sa ich manželstvo udržalo a preto ani on nemieni v tomto nič podniknúť.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že rodičom bola ponúknutá pomoc v pedagogicko-poradenskej poradni,
ktorú navrhovateľka odmietla. Odporca by aj bol ochotný sa jej zúčastniť, ale vzhľadom k tomu,

že navrhovateľka nemala záujem, nedalo sa to zrealizovať. Navrhla zveriť maloletú Z. do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju riadne zabezpečuje, ale pomáha jej pritom aj odporca. Nie je
potrebné upravovať styk odporcu s maloletou, pretože na tom sa rodičia vedia dohodnúť. Výživné pre
maloletú navrhla určiť primerane k jej potrebám a schopnostiam a možnostiam odporcu.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká

na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode

na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b)zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku
manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplné zrušenie manželstva

konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu
spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne
trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo

svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko
trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

Súd má za to, že toto manželstvo neplní svoje funkcie. Manželia už spolu nežijú.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov
pretrváva vážny rozvrat, zapríčinený obojstranným citovým ochladením a nezáujmom o spoločný
manželský život. Manželstvo účastníkov je trvale a nenapraviteľne rozvrátené a ani jeden z nich nemá
záujem na jeho zachovaní, či obnovení. Z toho dôvodu súd toto manželstvo rozviedol.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť

prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Príjem navrhovateľky je v priemere 800,- Eur mesačne, odporca momentálne nepracuje a žije len z
príležitostných brigádnických prác. Preto súd návrhu navrhovateľky na určenie výživného vo výške 250,-
Eur mesačne nevyhovel a odporcu zaviazal na vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- Eur mesačne, z
ktorej bude navrhovateľka schopná maloletej zabezpečiť základné potreby.

Stykodporcusmaloletousúdneurčil, pretožeobajarodičiauviedli,žeodporcanemáproblémystretávať

sa s dcérou, dcéra má o styk s odporcom záujem.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.