Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612209260
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612209260.14

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcov X./. M. Y.,
J.. XX.X.XXXX, G. K., K. N.. Č.. XXX, X./. Z. J.H., J.. X.X.XXXX, G. K., K. N.. Č.. XXX, X./. D. H., J..
XX.XX.XXXX, G. A., X. XXX/X M. X./. H. Y., J.. X.X.XXXX, G. K., K. N.. Č.. XXX, všetci žalobcovia právne
zastúpení Z.. K. P., M. N. N. I. N.N. J. I., N. XX, proti žalovanej D. Ž., J.. XX.X.XXXX, G. K., K. N.. Č.. XXX,
právne zastúpenej Z.. S. H., M. N. N. I. N.N. J. I., E. XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. až 4. rade a žalovanej k nehnuteľnosti a to k
rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parcele registra KN C č. XXX v katastrálnom území K., Q.
K., Q. A. zapísanému na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom A., odborom katastrálnym.

II. Nariaďuje sa predaj uvedenej nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele
registra KN C č. XXX v katastrálnom území K., Obec K., Okres A. zapísaného na Liste vlastníctva č.

XXX vedenom Okresným úradom A., odborom katastrálnym s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený
medzi žalobcov a žalovanú podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov na tejto nehnuteľnosti, teda
žalobkyni v 1. rade v 1/12-tine, žalobcovi v 2. rade v 1/12-tine, žalobkyni v 3. rade v 1/12-tine, žalobkyni
v 4. rade v 1/12-tine a žalovanej v 8/12-tinách.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa návrhom zo dňa 14.5.2012 podaným na tunajšom súde dňa 23.5.2012 domáhali, aby

súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnosti - rodinnému domu s.č. XXX
na parcele č. XXX zapísanému na Liste vlastníctva č. XXX k.ú. K. a predmetný rodinný dom prikázal
do výlučného vlastníctva žalovanej , ktorú by zároveň zaviazal povinnosťou zaplatiť z titulu náhrady za
spoluvlastníckepodielyžalobcompo1.250,--Eurkaždémuznichatodotrochdníododňaprávoplatnosti
rozsudku a zároveň , aby ju zaviazal v tej istej lehote aj na úhradu trov konania .

Tento svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

- rodinného domu s.č. XXX na parcele č. XXX zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX H..Ú.. K.
v podieloch a to žalobkyňa v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 1/12 z celku, žalobca v 2. rade
v spoluvlastníckom podiele 1/12 z celku, žalobkyňa v 3. rade v spoluvlastníckom podiele 1/12 z
celku, žalobkyňa v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1/12 z celku a žalovaná v spoluvlastníckom
podiele 8/12 z celku. Pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti vznikajú medzi podielovými spoluvlastníkmi
nezhody, a to hlavne v tom, že nehnuteľnosť výlučne užíva žalovaná a preto žalobcovia navrhli zrušiť a

vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti dohodou. Žalovaná s tým nesúhlasila tvrdiac, že
ona má právo celú nehnuteľnosť užívať sama. Hodnota domu je 15.000,--Eur. Vzhľadom na uvedenéskutočnosti , pretože žalobcovia nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou
a majú záujem o prikázanie veci z podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalovanej za
primeranú náhradu, navrhli vydať vyššie uvedený rozsudok.

Písomným podaním zo dňa 25.6.2012 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa žalobcovia upravili
svoj návrh tak, že žiadali aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnosti
- rodinnému domu s.č. XXX J. K. Č.. XXX zapísanému na Liste vlastníctva č. XXX H..Ú.. K. a predmetný
rodinnýdom prikázaldovýlučnéhovlastníctvažalovanej,ktorúbyzároveňzaviazalpovinnosťouzaplatiť
z titulu náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobcom po 1.735,25 Eur každému z nich a to do troch dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň , aby ju zaviazal v tej istej lehote aj na úhradu trov konania.

Túto úpravu petitu odôvodnili tým, že vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou rodinného domu je aj
poľovnícka koliba, letná kuchyňa a garáž , hodnota nehnuteľnosti je vyššia ako uviedli v pôvodnej žalobe
a podľa žalobcov hodnota nehnuteľnosti s príslušenstvom je vo výške 20.823,--Eur.

K žalobnému návrhu sa písomne vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 28.6.2012 doručeným
súdu toho istého dňa, v ktorom uviedla, že s návrhom , aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo

účastníkovkonaniakpredmetnejnehnuteľnostisúhlasíazároveňsúhlasíajstým,abytátonehnuteľnosť
bola prikázaná jej , t.j. žalovanej do výlučného vlastníctva , keďže už v súčasnosti má v predmetnej
nehnuteľnostinajväčšípodiel,t.j.8/12kcelku.Nesúhlasilavšaksnavrhovanou výškounáhrady,ktorúje
povinná vyplatiť žalobcom za ich spoluvlastnícke podiely. Podľa jej stanoviska nie je zrejmé, na základe
akých skutočností žalobcovia dospeli k ním uvádzanej hodnote uvedenej nehnuteľnosti . Predmetná

nehnuteľnosť je v súčasnosti vo veľmi zlom stave, postupne chátra a podľa názoru žalovanej hodnota
nehnuteľnosti je maximálne 3.500,--Eur. Tiež uviedla, že žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť neužívajú
už veľmi dlhú dobu , vôbec sa o ňu nestarajú a nevynakladajú ani minimálne náklady na jej údržbu.
Odkedy je nehnuteľnosť v havarijnom stave, ani žalovaná túto nehnuteľnosť neužíva , avšak pravidelne
za túto nehnuteľnosť platí poplatky a dane výlučne ona. Podľa jej názoru celá táto vec sa dala vyriešiť

mimosúdne a teda zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo dohodou .

Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci výsluchom žalobcov, žalovanej a výsluchom svedkýň , ako
aj znaleckým dokazovaním vo forme vypracovaného znaleckého posudku, a tiež oboznámením sa s
ďalšími listinnými dôkazmi a na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa v 1. rade M. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že uvedený dom súp.č. 241 v roku 1956 postavili

ich rodičia. Od roku 1956 do času, kým predmetnú nehnuteľnosť nadobudli, bola táto udržiavaná zo
strany ich rodičov a dom bol aj čiastočne prerábaný. V roku 1971 zomrel ich otec a vtedy po ňom
účastníci tohto sporového konania ako súrodenci spolu s ich matkou nadobudli podiely na predmetnom
rodinnom dome. Podľa jej tvrdení v tom čase po otcovi dedili okrem rodinného domu aj nádvorie, kde sa
nachádza. Ich matka následne zomrela 1.10.2011. Ako prebehlo dedičské konanie po nej sa nevedela

vyjadriť . Ona osobne v predmetnej nehnuteľnosti - rodinnom dome bývala do r. 1972. Následne rok po
tom, čo sa vydala, sa odsťahovala. V tom čase ostali v rodinnom dome bývať jej nebohý brat P., ako
aj žalobca v 2. rade a žalobkyňa v 4. rade a tiež aj ich matka. Žalovaná v tom čase v predmetnom
dome nebývala. Matka uvedený dom obývala do svojej smrti a ňou uvedení súrodenci tam bývali do
času, kým sa nepoženili a nepovydávali. Nakoniec matka v dome ostala bývať sama. V tom čase sa

o dom starala práve ich matka a oni jej chodili pomáhať. Žalovaná do roku 2010 v uvedenom dome
nebývala. Avšak potom, čo už táto bývala s ich matkou v uvedenom dome a keď chceli matku navštíviť
spolu so žalobkyňou v 4. rade, žalovaná ich vyhnala. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti pri dome a to kolibu,
letnú kuchyňu a garáž , tak v prípade koliby jej základy podľa tvrdenia uvedenej žalobkyne kopala ona
sama v roku 1969 a to so svojim prvým manželom. Táto koliba sa stavala postupne, kedy základy

vystavali ešte v roku 1969. Keďže sa jedná o drevenú kolibu, následne sa dali ešte nejaké drevá na tieto
základy, následne po tom, čo otec v r. 1971 zomrel, ju dostavala ich matka s ich pomocou. Táto koliba
mohla byť postavená asi v roku 1972 resp. až 1973 a je so zemou spojená pevným základom. Podľa
jej vedomostí na túto stavbu nebolo zabezpečené žiadne stavebné povolenie, nakoľko bola braná ako
súčasť domu. Pozemok, na ktorom stála koliba, patril v čase jej výstavby ešte ich rodičom. Pokiaľ ide o

letnú kuchyňu, tá bola podľa výpovede tejto žalobkyne prerobená z bývalej hospodárskej budovy. Tátosa stavala ešte pred spomínanou kolibou a staval ju ich otec. Stavala sa teda v priebehu tých rokov, ako
sa staval rodinný dom. Rovnako tak, ako v prípade koliby, ani u tejto letnej kuchyne nebolo stavebné
povolenie. Prestavba tejto hospodárskej budovy na letnú kuchyňu sa udiala už po smrti ich otca, bližší

rok však žalobkyňa uviesť nevedela., avšak v tom čase už v rodinnom dome nebývala. Túto prestavbu
hospodárskej budovy na letnú kuchyňu podľa žalobkyne vykonávala ich mama spolu s nimi, pričom na
týchto prácach sa zúčastňovala aj žalovaná. Kedy bola uvedená letná kuchyňa dokončená, to uviesť
nevedela , bolo to ešte za života ich mamy, v 80-tých rokoch. Táto letná kuchyňa je extra budova, musí
sa do nej vojsť jedine cez dvor. Pokiaľ šlo o garáž, túto stavala už len ich mama s nimi ako jej deťmi.

A teda ich otec už v tom čase nežil. Ani na túto garáž nebolo vydané žiadne stavebné povolenie. Na
výstavbe tejto garáže sa podieľal brat - žalobca v 2. rade, ako aj sestra - žalobkyňa v 4. rade. Pokiaľ ide
o žalovanú, tá sa podľa tvrdení žalobkyne na jej výstavbe nepodieľala. Garáž mohla byť dostavaná tak
asi v r. 1985 až 1990. Uvedená žalobkyňa žiadala od žalovanej v rámci vyporadania toto ich podielového
vyplatiť takú čiastku, ktorú uvádzala v návrhu. V prípade ak by žalovaná trvala na hodnote uvedenej
nehnuteľnosti, ktorú uviedla vo svojom vyjadrení bola táto žalobkyňa ochotná predmetnú nehnuteľnosť

získať a vyplatiť žalovanú spolu s ostatnými žalobcami z tejto nehnuteľnosti.

Žalobca v 2. rade, Z. J. vo svojej výpovedi zotrval na žalobnom návrhu a zároveň sa pripojil k výpovedi
žalobkyne v 1. rade. Na doplnenie uviedol, že udržiavacie práce, ktoré sa urobili na rodinnom dome a
spočívajúce v „ovakovaní“ celého domu brizolitom, boli vykonané ešte za života ich matky. Ich otec už
v tom čase nežil. Pokiaľ ide o žalovanú, tá bývala v rodinnom dome posledné dva roky, čo opatrovala

matku a do tých čias, kým sa tam nenasťahovala, nebola v dome vôbec prítomná. On samotný tam býval
do svojej vojenčiny , na ktorej bol v roku 1976-1978. Následne sa v Čechách oženil, tri roky bol ženatý
a následne po rozvode sa vrátil z Čiech späť do tohto domu. Po dvoch - troch rokoch, čo tam býval, mu
bol pridelený byt, do ktorého sa presťahoval a do uvedeného domu chodil počas návštev matky.

Žalobkyňa v 3. rade D. H. rovnako vo výpovedi zotrvala na podanom návrhu a žiadala, aby jej bola

vyplatená zodpovedajúca hodnota jej spoluvlastníckeho podielu. Ona samotná v tomto dome vôbec
nebývala resp. tam bývala do 18 rokov, kým sa nevydala. Súhlasila s výpoveďami žalobkyne v 1. rade
a žalobcu v 2. rade a na doplnenie uviedla, že poľovnícku kolibu, garáž a hospodársku budovu, z
ktorej je teraz letná kuchyňa stavala ich matka aj so svojim priateľom a tiež s nimi. Táto žalobkyňa
prehlásila , že nemá záujem o predmetné nehnuteľnosti a chce len, aby ju žalovaná riadne vyplatila z

týchto nehnuteľností.

Aj žalobkyňa v 4. rade , H. Y. vo svojej výpovedi v plnom rozsahu zotrvala na návrhu a žiadala, aby bola
z uvedeného domu iba vyplatená a nechcela sa stať jeho vlastníčkou. Súhlasila s výpoveďami žalobcov
v 1. až 3. rade a na doplnenie uviedla, že pokiaľ ide o letnú kuchyňu, tak tú naozaj opravovala žalovaná,
a pri tejto rekonštrukcii pomáhala aj so svojim priateľom. pričom sa tak dialo po smrti ich otca, avšak

za života ich matky ešte pred nasťahovaním žalovanej k matke do tohto domu. Podľa jej vyjadrenia pri
poľovníckej kolibe, a ani pri výstavbe garáže, žalovaná nepomáhala žiadnym spôsobom.

Žalovaná D. Ž. vo svojej výpovedi súhlasila s návrhom žalobcov v tom smere, aby sa zrušilo ich
podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu a aby tento rodinný dom pripadol do jej výlučného
vlastníctva . Nesúhlasila však s tou hodnotou rodinného domu, ktorú od nej požadovali . Do tohto

rodinného domu sa presťahovala pred štyrmi rokmi spätne pred rokom 2012, až po dvoch rokoch
sa mohla prihlásiť k trvalému pobytu v tomto rodinnom dome, nakoľko dovtedy jej žalobcovia robili
v tom smere problémy. Podľa nej táto nehnuteľnosť nemá žiadnu hodnotu, lebo ju treba opraviť.
Napriek jej tvrdeniam , že uvedený rodinný dom nemá žiadnu hodnotu, dosiaľ žalobcom neponúka svoj
spoluvlastnícky podiel. Vo vzťahu k letnej kuchyni, kolibe a garáži popierala tvrdenia žalobcov, že by tieto

nehnuteľnosti boli v ich spoluvlastníctve. Tvrdila, že všetky tieto nehnuteľnosti stavala ona , poprípade
spolu s otcom, mamou a tiež so svojim priateľom. Letná kuchyňa sa stavala z maštale, ktorú zbúrala aj
so svojim druhom a následne ju stavala z tehál, ktoré sa doviezli z búračiek v továrňach, kde boli pece.
Tento materiál zabezpečila mama, a muroval ju druh žalovanej , ktorému ona pritom pomáhala, kedy
miešala maltu. Výstavbu koliby financovala ich mama, pričom žalobcovia v tom čase síce už žili, ale

boli ešte malí. Pokiaľ ide o garáž tú stavala ich mama, ktorej pomáhala ona so svojim druhom , pričom
podľa jej výpovede táto garáž sa mala stavať v čase výstavby letnej kuchyne.Z výpovede svedkyne G. J. vyplynulo, že kým žila nebohá matka účastníkov, táto svedkyňa k nej
chodievalaastretávalasasňou.Podľajejvyjadreniarodinnýdom,ktorýjepredmetomvyporiadania,bol
postavaný odkedy si pamätá a zároveň na pozemkoch stáli ešte nejakú budovy, a to drevená chalupa,

prístavbu, kde niekedy mali maštaľ a potom k nej pristavila žalovaná letnú kuchyňu a kúpeľňu, a tiež
sa tam nachádza aj garáž. Podľa svedkyne spomínaná letná kuchyňa sa pristavila už po smrti otca
účastníkov, avšak ešte pred smrťou ich matky. Túto letnú kuchyňu robila žalovaná s jej druhom - M. H.,
pomáhali im pritom jeho kamaráti. Na mieste tejto letnej kuchyne stála drevená stará maštaľ. Po smrti
otca účastníkov si však matka účastníkom chcela to vylepšiť, preto si zavolala na to žalovanú. Uviedla,

že letnú kuchynku stavala žalovaná, ostatných tam nevidela Svedkyňa sa nevedela presne vyjadriť, kto
investoval do výstavby uvedenej letnej kuchyne, z určitosťou však uvádzala, že ju stavala žalovaná.
Pokiaľ ide o drevenicu stojacu na uvedených pozemkoch túto podľa tejto svedkyne staval priateľ nebohej
matky účastníkov, pripustila však , že ju pomáhali stavať všetci, keď im to mama rozkázala. V tom
čase však účastníci tohto sporového konania boli ešte deťmi. Svedkyňa videla ako sa táto drevenica
stavia, keď občas prechádzala okolo nej, avšak nevedela sa vyjadriť, ako dlho sa stavala. Podľa jej

vedomostí jej výstavbu financovala matka účastníkov, čo vedela z jej rozprávania. Garáž nachádzajúcu
sa na pozemkoch podľa svedkyne staval tiež priateľ nebohej matky účastníkov, a bolo to po smrti
otca účastníkov, avšak bližšie roky nevedela uviesť. Rovnako tak sa nevedela vyjadriť odkiaľ pochádzal
materiál na jej výstavbu.

Svedkyňa M. H. - dcéra žalovanej vo svojej výpovedi uviedla, že z rozprávania od babky

( matky účastníkov tohto sporového konania), a tiež od žalovanej vie, že letnú kuchynku robili jej
matka( žalovaná) s otcom. Výstavbu uvedenej kuchyne financovala babka, čo vie z jej rozprávania.
Z rozprávania babky tiež vie, že výstavbu koliby a garáže realizovala babka ( matky účastníkov tohto
sporového konania) so svojim priateľom. Pred smrťou sa o túto babku starala žalovaná . pričom
žalobcovia ju nenavštevovali a ani sa o ňu nestarali, nakoľko babka nechcela nikoho zo žalobcov vidieť.

Z listu vlastníctva č. XXX vedeného toho času Okresným úradom A. , katastrálny odbor pre k.ú. K.
vyplynulo, že žalobcovia v 1. až 4 rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu
súp. č.XXX stojaceho na parcele registra „C“ č. XXX, kedy žalobkyni v 1. rade podľa zápisu na uvedenom
liste vlastníctva svedčí na tejto nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel pod B4 o veľkosti 1/12 v pomere k
celku, žalobcovi v 2. rade pod B6 o veľkosti 1/12 v pomere k celku, žalobkyni v 3. rade pod B3 o veľkosti

1/12 v pomere k celku a žalobkyni v 4. rade pod B5 o veľkosti 1/12 v pomere k celku. Spolu s nimi je
podielovou spoluvlastníčkou na uvedenej nehnuteľnosti aj žalovaná, ktorej prináležia spoluvlastnícke
podiely podľa zápisu na uvedenom liste vlastníctva pod B1 o veľkosti 7/12 v pomere k celku a pod B2
o veľkosti 1/12 v pomere k celku, teda spolu má žalovaná na uvedenej nehnuteľnosti spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 8/12 v pomere k celku. Podľa zápisu na uvedenom liste vlastníctva právny vzťah k

parcele , na ktorej leží predmetná nehnuteľnosť je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX.

Z listu vlastníctva č. XXX vedeného toho času Okresným úradom A. , katastrálny odbor pre k.ú. K.
vyplynulo, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností pozemkovo registra „C“ zapísaných na uvedenom
liste vlastníctva a to parcely č. 911, Druh pozemku: Záhrady , o výmere 195 m2 a parcely č. 912, druh
pozemku : Zastavané plochy a nádvoria o výmere 425 m2, je žalovaná.

Žalobcovia svoj spoluvlastnícky podiel na uvedenom rodinnom dome, a rovnako tak aj žalovaná svoj
spoluvlastnícky podiel na uvedenom dome vedený pod B2 o veľkosti 1/12 v pomere k celku, nadobudli
titulom dedenia v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D 731/71.

Podľa Rozhodnutia Štátneho notárstva v N. J. I. sp.zn. O. XXX/XX-XX vo veci prejednania dedičstva
po nebohom I. J.Ž. - otcovi účastníkov konania, dedičstvo po ňom okrem iného predstavovala aj

polovica nadstavby rodinného domu bez pozemku , kedy uvedené dedičstvo vrátane tejto spomenutej
nehnuteľnosti prevzali rovným dielom deti poručiteľa , teda účastníci tohto sporového konania. Z
odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že matka účastníkov tohto sporového konania a teda
manželka nebohého poručiteľa uvedené dedičstvo odmietla.Žalovaná zároveň na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice notárom JUDr.
Ľ. Q. dňa 3.6.2009 pod sp.zn. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX nadobudla od svojej
toho času už nebohej matky, E. J. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7/12 v pomere k celku na vyššie

uvedenom rodinnom dome, ktorý tohto času má na liste vlastníctva vedený pod B1 a tiež do výlučného
vlastníctva pozemky registra „C“ - parcelu č. XXX, Druh pozemku: Záhrady , o výmere 195 m2 a parcelu
č. XXX, druh pozemku : Zastavané plochy a nádvoria o výmere 425 m2, na ktorej stojí predmetný
rodinný dom súp. č.XXX, kedy uvedené pozemky sú vedené na liste vlastníctva č. XXX K. H..Ú.. K..

Podľa znaleckého posudku č. 37/2013 súdneho znalca Ing. N. Č. v rámci zisťovania reálneho rozdelenia

uvedeného rodinného domu súp. č.XXX a stanovenia jeho všeobecnej hodnoty, ku ktorému zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je predmetom tohto konania, znalec konštatoval, že dom
nespĺňapožiadavkynareálnerozdelenietak,abyhobolomožnérozdeliťvzvislomsmere tak,abyvznikli
samostatné stavby , existencia ktorých nebude v rozpore so stavebnými predpismi. Vodorovné členenie
je neprípustné a reálne rozdelenie domu nie je možné ani vtedy, ak by došlo k väčším stavebným
úpravám. Rozdelenie domu na prípadné dve samostatné bytové jednotky po technickej stránke ponúkal

v dvoch variantoch. Podľa prvého variantu rozdelenie spočívalo v rozdelení prízemia uvedeného domu
na dve samostatné bytové jednotky a na spoločné zariadenia tohto domu , ktoré by boli súčasne v
podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov, to všetko podľa pôdorysného náčrtu. Pri tomto spôsobe
rozdelenia byt č. 1 by pozostával z 2 chodieb, špajze a kuchyne a byt č. 2 z dvoch izieb , pričom
by sa zamurovali súčasné dvere medzi kuchyňou a izbou a z bočnej strany domu zo dvora by

bol vybúraný otvor pre vstup do bytu č. 2. Pre zabezpečenie chodu prevádzky bytu č. 1, aby spĺňal
podmienky štandardnej prevádzky by bolo potrebné v priestoroch špajze alebo chodby realizovať
kúpeľňu s WC a v kuchyni kuchynský kút. Ďalšími stavebnými úpravami , ktoré by bolo potrebné
zabezpečiť, by bolo zabezpečenie samostatného prívodu vody, elektriky, plynu a odpadu s meračmi,
alebo zabezpečiť podružné meranie. Pre zabezpečenie chodu prevádzky bytu č. 2 pri tomto variante

aby spĺňal podmienky štandardnej prevádzky by bolo potrebné v priestoroch izby ( označenej číslom
6 na náčrte) zrealizovať kúpeľňu s WC a min. kuchynský kút so sporákom na varenie. Tiež by bolo
potrebné zabezpečiť samostatný prívod vody, elektriky, plynu a odpadu s meračmi, alebo zabezpečiť
podružné meranie. A tiež elektrickú prípojku pre jeden z týchto bytov. Podlahová plocha bytu č. 1
podľa tohto variantu by bola 30,95 m2 a podiel na spoločných častiach 4719/10000 a podlahová plocha

bytu č. 2 by bola 34,63 m2 a podiel na spoločných častiach 5281/10000. Predpokladaná výška len
týchto minimálnych rozdeľovacích stavebných úprav bola znalcom odhadnutá na sumu 500-800,--Eur.
Podľa druhého variantu rozdelenia domu na prípadné dve samostatné bytové jednotky toto rozdelenie
spočívalo v tom, že prízemie rodinného domu by sa zachovalo v pôvodnom stave ako bytová jednotka
č. 1. Vstup do bytu by bol nezmenený a teda cez chodbu domu. Byt č. 2 by sa zrealizoval v pôjde

rodinného domu. Prístup do tohto bytu by sa zrealizoval samostatným schodišťom zo zadnej strany
domu, mimo zastavanej plochy domu. Pôdorysnú návrh podkrovia by sa zrealizoval podľa existujúceho
stavu prízemia a projekčného návrhu na prízemí , t.j. kuchyňa nad kuchyňou prízemia a kúpeľňa nad
kúpeľňou prízemia z dôvodu nižších nákladov na stúpačky rozvodu plynu, vodoinštalácie , kanalizácie,
elektroinštalácie a rozvodov kúrenia. Každý byt by mal mať samostatné merania energií. Znalec však

upozornil na to, že dom má staticky narušené zvislé nosné konštrukcie od základov až po krov, preto
realizáciu výstavby podkrovia bez statického posúdenia neodporúčal, lebo ďalšie zaťaženie domu môže
spôsobiť ďalšiu deštrukciu stavby a následné zbortenie. Preto bez riadneho statického zabezpečenia ,
ktoré zvyšujú náklady , je tento návrh nerealizovateľný.

Znalec v závere tiež konštatoval, že v prípade komplexného riešenia oboch bytov v štandardnom

prevedení ( rozdelenie priestorov na kuchyňu, kúpeľňu a náklady na ich vybavenie ) predstavujú
sumu v hrubom vyjadrení cca 15.000,-- až 20.000,--Eur. Podľa znalca najefektívnejší spôsob užívania
predmetného rodinného domu zo stavebného aj finančného hľadiska je užívanie aj naďalej ako jedna
bytová jednotka , tak ako bola určená stavebným úradom pri jeho povolení a to aj preto , že vlastníkom
pozemkov je jeden z vlastníkov.

Všeobecnú hodnotu uvedeného rodinného domu súdny znalec určil na sumu 7.600,--Eur.Na tejto všeobecnej hodnote uvedenej nehnuteľnosti súdny znalec zotrval aj po oboznámení sa so
znaleckým posudkom č. 12/2013 súdneho znalca F.. Y. I. K., ktorý súdu predložila žalovaná a v
ktorom tento znalec konštatoval , že uvedený rodinný dom je zanedbaný, neudržiavaný vo veľmi zlom

technickom stave . Podľa záverov tohto znalca uvedený rodinný dom má mimoriadne nízku technickú
úroveň, ktorá sa prejavuje dispozičným riešením, konštrukčným riešením, použitím stavebných
materiálov, realizovanými remeselnými prácami a technickým vybavením. Nepriaznivá kombinácia
mimoriadne nízkej technickej úrovne a nedostatočnej údržby spôsobila, že poruchy rodinného domu
sa naplno rozvinuli. Rodinný dom je v súčasnom technickom stave neobývateľný. Vzhľadom na jeho

súčasný technický stav sa jeho prípadná sanácia a modernizácia javí ako ekonomicky neúnosná . Z
toho dôvodu uvedený znalec odporúčal jeho zbúranie. V uvedenom znaleckom posudku sa poukazuje
v rámci zistení pri obhliadke na zistené trhliny na všetkých murivách rodinného domu. Viditeľné sú z
exteriéru aj interiéru. Najviditeľnejšie sú na prednej obvodovej stene.

Súdny znalec Ing. N. Č. v reakcii na uvedený znalecký posudok vo svojej výpovedi uviedol, že v
znaleckýmposudkomIng.I.vytýkanépoškodeniadomubralprivypracovanísvojhoznaleckéhoposudku

do úvahy. V tejto súvislosti poukázal na svoj znalecký posudok (čl. 65 súdneho spisu) a to statický stav
domu, v ktorom sa konštatuje , že dom je značne staticky narušený hlavne v prednej časti , kde došlo k
narušeniu základov, kde sú zjavné praskliny. Taktiež došlo k deštrukcii obvodového nosného muriva, kde
sú praskliny o šírke do 1 cm. Najhorší stav je medzi podlahou a obvodovým múrom , kde šírka prasklín
je až do 3 cm. Krytina domu je značne poškodená, potrebná je komplexná výmena. Podlahy v predných

izbách sú taktiež značne poškodené . Tento deštrukčný stav nastal pravdepodobne zanedbanou bežnou
údržbou a podmáčaním základov spodnou vodou. V rámci svojej výpovede súdny znalec tieto svoje
zistenia doplnil konštatovaním, že podľa jeho názoru došlo k ušmyknutiu zeminy, resp. podmáčaniu
zeminy pod domom a k následnému ušmyknutiu zeminy. Na uvedené poškodenia domu on reagoval v
svojomznaleckomposudkuatoprivýpočtehodnotydomu,kedysavýpočtomskrátilaživotnosťuvedenej

stavby o 20. rokov na časový údaj - vek 89 rokov, čím sa aj znížila hodnota uvedeného domu. Pokiaľ išlo
o prípadnú možnosť úmyselného popraskania múrov žalovanou, to vylúčil a konštatoval , že k tomuto
popraskaniu múrov došlo jednoznačne statickým poškodením, teda podmáčaním základov uvedených
múrov.

Podľa správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru z 6.11.2013 dňa 1.2.2013 došlo

k požiaru sadzí v komíne rodinného domu č. 241 v Obci K. , kedy príčinou vzniku požiaru bolo vyhorenie
sadzí v komíne. Rýchlym zásahom jednotky HaZZ nedošlo k rozšíreniu požiaru na strechu rodinného
domu ani na ďalšie časti rodinného domu. Na mieste neboli zistené skutočnosti preukazujúce úmyselné
založenie tohto požiaru.

Podľa vyhlásenia právnej zástupkyne žalovanej na poslednom pojednávaní, žalovaná nevie preukázať

svojumožnosťvyplatiťostatnýchspolupodielníkovzpredmetnejnehnuteľnosti,Oslovilaajniekoľkobánk
za účelom poskytnutia úveru na túto výplatu, avšak tieto banky jej takýto úver neposkytli. Samotná
žalovaná toho času je dôchodkyňou s príjmom 310,-- Eur mesačne, z ktorého musí uhrádzať náklady na
svoje živobytie a sama nedisponuje finančnými prostriedkami na túto výplatu. Oslovila aj svoju dcéru s
možnosťou,abyjejtátopomohlasfinančnýmiprostriedkami,aleanitátojejmomentálnenevieposkytnúť

peniaze, keďže sama má výdavky v súvislosti s dopravnou nehodou ktorú mala.

Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. ( Občianskeho zákonníka) ,v znení neskorších zmien
a doplnkov, / ďalej len ako „ Občiansky zákonník“) , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty
alebo nebytové priestory.

Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších

zmien a doplnkov, ( ďalej len ako „ 182/1993 Z.z.“), bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť
alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na
tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 2 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z., bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona
rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri

byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu
sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať

súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka ,
ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom
z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V danom sporovom prípade je zrejmé, že medzi žalobcami na strane jednej a žalovanou na strane
druhej nedošlo k vzájomnej dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu súpis.
č. 241 a jeho následnom vyporiadaní. Zrušenie uvedeného podielového spoluvlastníctva a jeho
následné vyporiadanie medzi účastníkmi tohto sporového konania bolo preto možné jedine meritórnym
rozhodnutím súdu.

Občiansky zákonník stanovuje taxatívnym spôsobom možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctvaatoreálnymrozdelenímveci,prikázanímvecijednémualeboviacerýmspoluvlastníkom
za náhradu alebo predajom uvedenej veci a následným rozdelením výťažku z tohto predaja medzi
spoluvlastníkov podľa ich podielov. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom
nestanovujelenuvedenývýpočetspôsobovzrušeniaavyporiadaniatohtopodielovéhospoluvlastníctva,

ale zároveň aj záväzné poradie ,v ktorom je potrebné skúmať možnosť jednotlivých spôsobov
vyporiadania. Súd tak nemôže uskutočniť vyporiadanie spoluvlastníctva iným než v zákone uvedeným
spôsobom , a to ani vtedy, keby bol takýto spôsob účastníkom konania navrhnutý alebo by sa súdu javil
ako vhodnejšie riešenie spôsobu vyporiadania v konkrétnom prípade . V tomto smere súd nie je viazaný
návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán ( iudicium duplex) , takže aj

proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci , lebo táto časť iba zodpovedá
výške spoluvlastníckeho podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v
ideálnom pomere z veci.

Občianskyzákonníkvdruhejvete§142ods.1predvýpočtomjednotlivýchspôsobovvyporiadaniahovorí
o tom, že súd pri vyporiadaní prihliadne k veľkosti podielov a k účelnému využitiu veci. Systematickézaradenie týchto posudzovací pravidiel nasvedčuje tomu, že tieto pravidlá sa majú použiť na všetky
spôsoby vyporiadania s výnimkou predaja veci, a teda ako pri posudzovaní reálneho rozdelenia veci
tak aj pri prikázaní veci jednému či viacerým spoluvlastníkom za náhradu oproti ich povinnosti vyplatiť

ostatných spoluvlastníkov. Z ustanovenia § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka a contrario
vyplýva, že podmienkou pre spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci
je, že ide rozdelenie „ dobre možné“. Táto podmienka nie je naplnená obyčajnou faktickou možnosťou
a technickou uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci , ale tiež funkčným opodstatnením takéhoto
rozdelenia . Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy tam, kde ide o predmet spoluvlastníctva fakticky

a funkčne deliteľný. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, pokiaľ
by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo by časti vzniknuté rozdelením
nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom najmä vzhľadom k ich povahe a funkčnému využitiu. V prípade
stavieb je podmienkou ich reálneho rozdelenia vznik samostatných vecí, ktorých existencia bude v
súlade so stavebnými predpismi.

Zo znaleckého posudku č. 37/2013 súdneho znalca Ing. N. Č. v rámci zisťovania reálneho rozdelenia

uvedeného rodinného domu súp. č.241 vyplynulo, že rodinný dom, ktorý v zmysle žalobného návrhu bol
jediným predmetom vyporadúvania medzi účastníkmi tohto sporového konania, nespĺňa požiadavky
na reálne rozdelenie tak, aby ho bolo možné rozdeliť v zvislom smere a vytvoriť tak samostatné
stavby, existencia ktorých nebude v rozpore so stavebnými predpismi. Prípadné rozdelenie domu na
dve samostatné bytové jednotky po technickej stránke síce ponúkal v dvoch variantoch, kedy pri

prvom rozdelenie spočívalo v rozdelení prízemia uvedeného domu na dve samostatné bytové jednotky
a na spoločné zariadenia tohto domu , a pri druhom spočívalo v tom, že prízemie rodinného domu
by sa zachovalo v pôvodnom stave ako bytová jednotka č. 1. a byt č. 2 by sa zrealizoval v pôjde
rodinného domu, avšak druhý variant bol za súčasného stavu prakticky neuskutočniteľný, nakoľko
dom má staticky narušené zvislé nosné konštrukcie od základov až po krov, a ďalšie zaťaženie domu

môže spôsobiť ďalšiu deštrukciu stavby a následné zbortenie. Preto realizácia výstavby podkrovia bez
statického posúdenia neprichádzala do úvahy. Túto skutočnosť potvrdzoval aj znalecký posudok č.
12/2013 súdneho znalca Ing. Y. I. K.

Navyše podľa súdneho znalca Ing. N. Č. v prípade komplexného riešenia oboch bytov v štandardnom
prevedení ( rozdelenie priestorov na kuchyňu, kúpeľňu a náklady na ich vybavenie ) by predstavovali

náklady sumu v hrubom vyjadrení cca 15.000,-- až 20.000,--Eur, čo za súčasnej situácie je suma ,
ktorá ako vyplynulo z ďalšieho znaleckého skúmania presahuje súčasnú všeobecnú hodnotu uvedenej
nehnuteľnosti. navyše jeho prípadným rozdelením len na dve bytové jednotky by sa nedosiahol stav
rozdelenia predmetu spoluvlastníctva reálne medzi všetkých účastníkov sporového konania rovným
reálnym dielom a je zrejmé, že by minimálne jedna bytová jednotka musela byť prikázaná opätovne

do spoluvlastníctva viacerým týmto účastníkom. Nebola by naplnená ani zákonná požiadavka zák. č.
182/1993Z.z. vo vzťahu k definovaniu bytového domu, ktorým môže byť len dom, v ktorom sa budú
nachádzať minimálne tri byty.

Z takto popísaných skutočnosti je preto možné konštatovať, že uvedený dom nie je technicky reálne
deliteľný, a preto súd ustálil, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov

a to reálne rozdelenie veci v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže reálne rozdelenie tejto
nehnuteľnosti medzi účastníkov konania nie je dosť dobré možné .

Súd preto pristúpil k posúdeniu druhej možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi
účastníkmi a síce prikázaním uvedenej nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
náhradu, čo bol napokon spôsob, ktorý navrhovali aj žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu a s

ktorým súhlasila aj žalovaná. Obe sporové strany navrhovali prikázať predmetnú nehnuteľnosť -
rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovanej. Rozchádzali sa však v otázke všeobecnej hodnoty
uvedenej nehnuteľnosti a tým aj výške peňažného plnenia, ktoré by žalovaná v rámci vyporiadania tohto
spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti mala vyplatiť jednotlivým žalobcom.

Z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom pre prikázanie veci do

výlučného vlastníctva niektorého z doterajších spoluvlastníkov je skutočnosť, že spoluvlastník s týmtoprikázaním súhlasí , resp. chce , aby mu vec bola do vlastníctva prikázaná ( § 142 ods. 1 štvrtá veta,
výklad a contrario).

Zobsahužalobnéhonávrhuakoajzvýpovediúčastníkovkonania,jezrejmé,žežalobcovianeprejavovali

záujem o nadobudnutie predmetného rodinného domu do svojho či už výlučného vlastníctva pre jedného
z nich, alebo prípadného nového spoluvlastníckeho vzťahu k tejto nehnuteľnosti u niektorých z nich.
Tak ako bolo vyššie uvedené všetky zúčastnené strany , teda aj vrátene žalovanej, sa vyslovovali za
prikázanie tohto rodinného domu do výlučného vlastníctva žalovanej.

Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej
náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj spoluvlastnícky podiel. Pojem „ primeraná náhrada“ je

v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci , predstavovaný podielom
spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranou náhradou je teda príslušný
podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci . Je to cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase
rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci , nie ako

cenu , za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.

Vzhľadom na nezhodu účastníkov tohto sporového konania v otázke výšky všeobecnej hodnoty
rodinného domu v tomto sporovom konaní , táto bola určená súdnym znalcom a to na sumu 7.600,--
Eur, pričom ako vyplynulo z následnej výpovede súdneho znalca pri stanovení tejto hodnoty uvedeného
rodinného domu tento vzal do úvahy aj deštrukčný stav nehnuteľnosti , nastali v dôsledku zanedbania

jej bežnej údržby a podmáčania jej základov, na ktoré žalovaná poukazovala skrz znalecký posudok č.
12/2013 súdneho znalca Ing. Y. I. K.,. Súd sa s touto všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti v plnej miere
stotožnil.

Zo strany žalobcov bolo poukazované aj na skutočnosť, že do ocenenia predmetného domu bolo
potrebné zahrnúť všeobecnú hodnotu koliby, letnej kuchyne a garáže, ktoré podľa ich názoru tvorili

súčasť predmetnej nehnuteľnosti.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozporuplné tvrdenia účastníckych strán ohľadne spoluvlastníctva k
týmto nehnuteľnostiach, ktoré nie sú vedené v katastri nehnuteľnosti. Z rozhodnutia Štátneho notárstva
v N. J. I. sp.zn. O. XXX/XX-XX vo veci prejednania dedičstva po nebohom otcovi účastníkov konania
je zrejmé, že tieto objekty neboli predmetom dedičstva, keďže podľa uvedeného rozhodnutia sa pokiaľ

ide o nehnuteľnosti vyporadúvala len polovica nadstavby rodinného domu bez pozemku, teda žiadna
iná nehnuteľnosť , či prípadne nejaké príslušenstvo nehnuteľnosti. Pritom medzi účastníkmi sa nejaví
byť sporné , že uvedené objekty majú mať charakter nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods, 2 Občianskeho
zákonníka , teda stavieb spojených so zemou pevným základom. V takomto prípade pokiaľ ich teda
chceli žalobcovia vyporiadať v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva

k rodinnému domu , mali túto skutočnosť premietnuť aj do petitu svojho návrh, čo sa však nestalo. Súd
tieto nehnuteľnosti nemohol zahrnúť do vyporiadania nad rámce žalobného návrhu. Na druhej strane,
pokiaľ tieto objekty nemali charakter nehnuteľností čo by samostatných predmetov občianskoprávnych
vzťahov v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka , mohli predstavovať len súčasť pozemkov, na
ktorých boli umiestnené. Tieto pozemky však neboli predmetom tohto sporového konania, keďže parcely

na ktorých sa ako tieto objekty, tak aj samotný rodinný dom nachádzajú, sú vo výlučnom vlastníctve
žalovanej.

Súd preto znalcom určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti- rodinného domu považoval za správnu.

Súd pri úvahe , ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná , sa musí zaoberať aj
posúdením , či spoluvlastníci , ktorým má pripadnúť celá vec, disponujú finančnými prostriedkami na

vyplatenie primeranej náhrady druhému spoluvlastníkovi. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd
môže prikázať vec len tomu zo spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú odplatu.Vprípade,žeanijedenzospoluvlastníkovvecnechce,másúdnariadiťpredajuvedenejveciarozdelenie
výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Predpoklad
„ ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov“ ustanovený v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako

tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je naplnený aj vtedy, ak jeden alebo viacerí
spoluvlastníci síce prikázanie veci do svojho vlastníctva navrhujú, ale nie sú schopní zostávajúcemu
spoluvlastníkovi, príp. spoluvlastníkom vyplatiť primeranú náhradu.

Tento predpoklad nastal práve v tomto sporovom prípade. Žalovaná síce prejavila ochotu prevziať
predmetný rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva, avšak nedisponovala žiadnymi prostriedkami
na vyplatenie žalobcov ako ustupujúcich spoluvlastníkov. Súd preto rozhodol o vyporiadaní zrušeného

spoluvlastníctva tretím spôsobom a síce predajom predmetnej nehnuteľnosti s následným rozdelením
výťažku z tohto predaja medzi účastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., keďže žalobcovia mali úspech len čiastoční a
síce len čo do výroku, ktorým súd zrušil ich podielové spoluvlastníctvo so žalovanou, nemali ho však už
v nimi navrhovanom spôsobe vyporiadania tohto ich podielového spoluvlastníctva , keďže predmetnú

nehnuteľnosť neprikázal do výlučného vlastníctva žalovanej spolu s povinnosťou vyplatiť žalobcov v
nimi požadovanej výške peňažných plnení , ale túto nariadil predať a výťažok rozdeliť medzi účastníkov
tohto sporového konania.

Trovy štátu v predmetnom konaní nevznikli, nakoľko úhrady znalečného pre súdneho znalca F.. N. Č.
priznané uznesením sp.zn. 16C/54/2012-94 zo dňa 16.5.2013 v sume

605,94Eurzapracovanieznaleckéhoposudku,uznesenímsp.zn.16C/54/2012-131zodňa15.10.2013.
v sume 13,28 Eur za účasť na odročujúcom pojednávaní dňa 27.8.2013 a uznesením sp.zn.
16C/54/2012-158zodňa15.4.2014vsume27,--Eurzaúčasťnapojednávaníkonanomdňa21.10.2013,
sa realizovali z peňažných záloh zložených účastníkmi konania, pričom vzhľadom na rozhodnutie o
trovách konania , každý z účastníkov si tieto náklady znáša sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v štyroch vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,

vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)